Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Cb/94/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709208028
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6709208028.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou v právnej veci žalobcu

ELITECH, s.r.o., so sídlom Levická cesta 4, 935 21 Tlmače, IČO: 36 553 701, zastúpeného
splnomocneným zástupcom JUDr. Danielom Ľachkým, bytom Devičany 203, 935 04 Devičany, proti
žalovaným I) Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., štátne občianstvo: SR,(podnikajúcemu
pod obchodným menom Z. N., s miestom podnikania F. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, keď ako
podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 28. 10. 2010), zastúpenému splnomocnenou advokátkou
JUDr. Elou Kockovou, Advokátska kancelária so sídlom Hontianske Nemce 406, 962 65 Hontianske
Nemce, II) AVIP s.r.o., so sídlom Hlavná 155, 900 65 Záhorská Ves, IČO: 35 923 903 a III) R. M., nar. XX.

XX. XXXX, bytom S. lipou XXXX/X, XXX XX S., zastúpenému splnomocnenou advokátskou kanceláriou
LEGAL & CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, o zaplatenie 6.278,27
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný III) je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 6.278,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 6.278,27 Eur od 27. 04. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 6.278,27 Eur za

obdobie od 13. 05. 2008 do 26. 04. 2010 a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.278,27 Eur za obdobie od
27. 04. 2010 do zaplatenia súd voči žalovanému III) z a m i e t a.

Žalobu voči žalovaným I) a II) súd v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 22. 07. 2009, ktorá bola doručená súdu dňa 23. 07. 2009 domáhal voči
žalovaným I) a II) zaplatenia 6.278,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne z tejto sumy

od 13. 05. 2008 až do zaplatenia a náhrady trov konania, keď povinnosť na plnenie žiadal žalovaným
I) a II) uložiť spoločne a nerozdielne. Žalobu odôvodnil tým, že ako dodávateľ na základe objednávky
žalovaných I) a II) dodal dňa 19. 03. 2008 a dňa 08. 04. 2008 žalovanému II) ako odberateľovi predmet
objednávky, t.j. tovar a služby na stavbu (rekonštrukciu) rodinného domu, súpisné číslo 18 v obci
Drážovce, konateľa žalovaného II) R., nar. XX. XX. XXX6, bytom M. hrdinov XXX/XX, XXX XX N.,
konkrétne Bet. zmes C-16/20-X0 (SK) v množstve 57 m3, včítane dopravy (560 km) Iveco ADM-9 m3,
domiešavanie betónovej zmesi priamo na stavbe celkom 64 štvrťhodín, včítane použitia Putzmaistra

dňa 19. 03. 2008 a dňa 08. 04. 2008 v dohodnutom rozsahu, kvalite a zmluvnej cene podľa daňového
dokladu, faktúry č. 119/2008 zo dňa 28. 04. 2008 na celkovú sumu vo výške 189.139,- Sk (6.278,27 Eur)
s lehotou splatnosti dňa 12. 05. 2008. Celkovú sumu na úhradu vo výške 6.278,27 Eur z predmetnej
faktúry žalovaní I) a II) do lehoty jej splatnosti neuhradili, a to ani napriek telefonickým urgenciám apísomnej výzve zo dňa 20. 05. 2009. Žalovaný I) dňa 14. 05. 2009 na základe písomnej Dohody o
uspokojení pohľadávky veriteľa pristúpil k záväzku žalovaného II) na základe čoho sú potom povinní
uhradiť mu dlh spoločne a nerozdielne. Okrem zaplatenia sumy 6.278,27 Eur od žalovaných I) a II)

žiadal uhradiť spoločne a nerozdielne i úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne z tejto sumy od 13.
05. 2008 do zaplatenia.

O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 25Rob/174/2009-19 zo dňa 16. 09. 2009,
ktorým uložil povinnosť žalovaným I) a II), aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili

žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.278,27 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo
sumy 6.278,27 Eur od 13. 05. 2008 do zaplatenia a trovy konania v sume 376,50 Eur (súdny poplatok),
alebo aby v tej istej lehote podali písomne odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.

Proti platobnému rozkazu č.k. 25Rob/174/2009-19 zo dňa 16. 09. 2009 podali žalovaní I) a II) odpor,
ktorý odôvodnili vo veci samej.

Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. 25Rob/174/2009-19 zo dňa 16. 09. 2009 podali včas odpor s
odôvodnením vo veci samej žalovaní I) a II), zrušil sa tým zo zákona v celom rozsahu tento platobný
rozkaz a súd vo veci nariadil pojednávanie, keď podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.), ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s odôvodnením vo veci

samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Žalovaný I) v odpore zo dňa 14. 10. 2009, ktorý bol doručený súdu dňa 15. 10. 2009 uviedol, že v dobe
vzniku tejto dlžoby mal s R. M. riadne uzavretú Dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej fakticky
preberal materiál od žalobcu. V predmetnej dohode sa však hovorí o vykonaní prác a nie o dodaní

materiálu. Na základe tohto sa preto nepovažuje za dlžníka voči žalobcovi. Pri rozhovore so zástupcom
žalobcu JUDr. Danielom Ľachkým bol presvedčený, že dlžnú čiastku žalobca bude vymáhať od majiteľa
nehnuteľnosti, kde bol materiál zabudovaný. Zástupca žalobcu JUDr. Daniel Ľachký ho dňa 14. 05.
2009 presviedčal, že on s tým žiadne problémy nebude mať a že nebude figurovať ani ako dlžník,
skutočnosť je však iná, ako to vyplýva zo žaloby. Dohodu o uspokojení pohľadávky veriteľa zo dňa 14.

05. 2009 podpísal v presvedčení, že uznáva svoj podpis na dodacích listoch, keď mu to bolo takto i
prezentované JUDr. Danielom Ľachkým ako zástupcom žalobcu. Teraz vidí, že bol v tomto oklamaný.
Nemá právnické vzdelanie, ale verí, že nie je možné ho nútiť zaplatiť dlh niekoho iného. Vzhľadom k
tomu, že nehnuteľnosť, kde bol materiál dodaný nie je jeho majetkom, ale je majetkom R. M., ktorý si
materiál na stavbu hradil sám, keď s ostatným materiálom neboli žiadne problémy, tak verí, že bude

od dlhu oslobodený.

Žalovaný II) v odpore zo dňa 13. 10. 2009, ktorý bol doručený súdu dňa 16. 10. 2009 uviedol, že R.
M. vo februári 2008 požiadal firmu žalovaného I) o rekonštrukciu strešnej časti rodinného domu v M..
Tento uzavrel so žalovaným I) i ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli betonárske práce stropných

častí domu a montáž strešného krovu a krytiny. Poukázal na to, že všetky práce aj dodávku materiálu
si objednal R. M. u žalovaného I) a iba s ním bol R. M. v zmluvnom vzťahu. Preto firma AVIP s.r.o., s
týmto sporom nemá nič spoločné.

Žalovaný I) ešte doplnil, že práce na rodinnom dome v M., ktorého majiteľom je R. M., teda konateľ

žalovanéhoII)vykonával.TietovšakvykonávalnazákladeDohodyovykonanípráce,ktorábolauzavretá
so spoločnosťou AVIP s.r.o., teda so žalovaným II). Na strane zamestnanca je táto dohoda uzavretá „na
meno A. C. a Z. N.“. Dohoda bola však uzavretá len na vykonanie rekonštrukcie strechy, vybudovanie
stĺpov, vencov a betonárske práce, čiže nebola uzatvorená aj na objednávanie materiálu a na nákup
materiálu. Tvrdil, že materiál od žalobcu preto nikdy neobjednával, neuzavrel s ním žiadnu zmluvu,

ani dohodu o dodávke, resp. o kúpe materiálu, ktorý je predmetom uplatnenej pohľadávky žalobcu.
Predpokladal, že žalobca uplatňuje voči nemu nárok na základe Dohody o uspokojení pohľadávky
veriteľa. Túto dohodu však považuje za neplatný právny úkon s poukazom na § 49a Občianskeho
zákonníka, keď pri jeho vykonaní konal v omyle. V deň, keď podpísal predmetnú dohodu ho navštívil
zástupca žalobcu, ktorý ho požiadal o podpis tejto dohody s tým, že ho presvedčil o tom, že podpisuje

a potvrdzuje len skutočnosť, že materiál bol dodaný na stavbu R. M., a že tento materiál prevzali
zamestnanci, ktorí vykonávali pre R. M. stavebné práce. Nepoučil ho o tom, že keď žalovaný II) nezaplatí
faktúru za materiál, že túto bude povinný zaplatiť on. On sám nepozná obsah objednávky žalovaného II)
na dodávku materiálu, ani skutočnosť, či tovar objednával ako fyzická osoba R. M., alebo ho objednávalako konateľ žalovaného II) R. Douda. S. sa nevie vyjadriť ani k cene, nevie kto dojednával kúpnu cenu
a preto z opatrnosti namietal i relatívnu neplatnosť Dohody o uspokojení pohľadávky veriteľa, ako aj
kúpnej zmluvy na materiál, pretože nebola žalobcom preukázaná dohoda o cene tohto materiálu.

Žalovaný II) k žalobe doplnil, že nikdy nebol v kontakte ani v osobnom, ani v písomnom, ani v inom
so žalobcom. Preto nevie a nie je mu zrejmé, na akú ústnu objednávku sa žalobca v žalobe odvoláva.
Spornú faktúru nemá zaevidovanú ani vo svojom účtovníctve. Trval na tom, že si u žalobcu nikdy nič
neobjednával. Žalobca si zrejme zamenil osobu účastníka konania, nakoľko konateľom spoločnosti

AVIP s.r.o. je R. M., ktorý bol a je čisto ako fyzická osoba vlastníkom rodinného domu, na ktorom bola
vykonávaná rekonštrukcia a tento bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným I).

Ešte sa poznamenáva, že žalobca podaním zo dňa 15. 03. 2010, ktoré bolo doručené súdu dňa 16. 03.
2010 navrhol, aby súd pripustil do konania ako ďalšieho účastníka na strane žalovaných R. M., nar. XX.
XX. XXXX, bytom R. M.v XXX/XX, XXX XX N. a to ako žalovaného III). Tento procesný návrh odôvodnil

tým, že R. M. je vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. M., okres E., zapísanom na LV č. XX ako parcely registra
“C“, evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XX o výmere 306 m2, druh pozemku - záhrady, parc.
č. XX o výmere 453 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX o výmere 906 m2,
druh pozemku - záhrady a stavby so súpisným číslom XX na parcele č. XX, ktorému vznikol majetkový
prospech dodaním tovaru a služieb ním realizovaných a uplatňovaných čo do rozsahu a čo do dôvodu

v súdnom konaní. O tomto procesnom návrhu žalobcu súd rozhodol uznesením č.k. 14Cb/94/2009-131
zo dňa 15. 04. 2010, ktorým pripustil, aby do konania ako ďalší účastník na strane žalovaných vstúpil
R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. M. D.v XXX/XX, XXX XX N., a to ako žalovaný III). Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 05. 2010.

Ďalším podaním zo dňa 01. 06. 2010, ktoré bolo doručené súdu dňa 02. 06. 2010 žalobca žiadal, aby
súd pripustil zmenu žaloby, vzhľadom na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a to R. M. ako
žalovaného III) tak, že žiadal aby súd uložil povinnosť žalovaným I), II) a III) zaplatiť mu spoločne a
nerozdielne sumu 6.278,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 6.278,27
Eur od 13. 05. 2008 do zaplatenia a trovy konania, keď o tomto procesnom návrhu žalobcu súd

rozhodol uznesením č.k. 14Cb/94/2009-137 zo dňa 11. 06. 2010, keď pripustil takúto zmenu žaloby. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 07. 2010.

K procesnému návrhu na pripustenie do konania ako ďalšieho účastníka na strane žalovaných R. M.,
nar. XX. XX. XXXX ako žalovaného III) žalobca doložil výpis z LV č. XX Správy katastra Krupina zo

dňa 15. 03. 2010 pre okres Krupina, pre obec M. a pre k.ú. M., z ktorého súd zistil, že žalovaný III) je
výlučným vlastníkom v celosti nehnuteľností zapísaných na tomto LV ako parcely registra “C“, evidované
na katastrálnej mape ako parc. č. XX o výmere 306 m2, druh pozemku - záhrady, parc. č. XX o výmere
453 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX o výmere 906 m2, druh pozemku -
záhrady a stavby so súpisným číslom XX na parcele č. XX, kde tovar (betónová zmes) a služby s tým

spojené boli dodané.

O žalobe žalobcu prvostupňový súd prvý krát rozhodol rozsudkom č.k. 14Cb/94/2009-405 zo dňa 31. 01.
2012,ktorýmuložilpovinnosťžalovanémuI)zaplatiťžalobcovisumu6.278,27Eursúrokomzomeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 6.278,27 Eur od 21. 05. 2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku, žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 6.278,27 Eur
za obdobie od 13. 05. 2008 do 20. 05. 2009 a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.278,27 Eur za obdobie
od 21. 05. 2009 do zaplatenia voči žalovanému I) zamietol, ďalej zamietol žalobu v celom rozsahu voči
žalovaným II) a III) s tým, že o trovách účastníkov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Na základe odvolania žalovaného I) proti tomuto rozsudku, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd
odvolací uznesením sp. zn. 43Cob/130/2012 zo dňa 24. 04. 2013 tento rozsudok zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi žalovaným I) a žalovaným II) došlo k uzavretiu
zmluvy na vykonanie stavebných prác, ktorá je označená ako Dohoda o vykonaní prác podľa § 226
Zákonníka práce. Žalovaný I) bol v čase uzatvárania tejto dohody fyzickou osobou podnikateľom,
čo nebolo medzi zmluvnými stranami sporné. Predmetom dodávky prác bola rekonštrukcia strechy,vybudovanie stĺpov, vencov a betónové práce na rodinnom dome žalovaného III). Spôsob úhrady
materiálu na stavbu nebol písomne dohodnutý a ani jeho cena. Žalovaný I) sa zaviazal podľa tejto
písomnej dohody vykonať pre žalovaného II) v čase od 16. 02. do 01. 05. 2008 práce za dohodnutú

cenu - odmenu vo výške 353.450,- Sk, splatnosť ktorej bola dohodnutá v článku IV. Dohody o vykonaní
prác. Žalovaný I) práce na rodinnom dome žalovaného III) vykonával spolu s A., ktorý podnikateľom
nebol a ktorého vyplácal žalovaný I) v rozsahu ním vykonaných prác. Na rekonštrukčných prácach
pracovali aj ďalší traja až štyria pracovníci tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, ktorých
vyplácal žalovaný I). Na základe tejto dohody nebol žalovaný I) povinný zabezpečovať materiál, ktorý

sa na rekonštrukciu stavby mal použiť. Tento si mal zrejme zabezpečovať žalovaný II) alebo III),
čo nie je možné jednoznačne určiť, keďže žalovaný III) je konateľom žalovaného II), preto mohol
vystupovať súčasne za oboch žalovaných. Tak, ako to vyplynulo z výsluchu žalovaného III), bolo pre
neho jednoduchšie, ak materiál zabezpečoval žalovaný I), preto sa s ním ústne dohodol, že materiál,
ktorý bude potrebný na stavbu a jeho cenu s ním vopred odsúhlasí a následne mu zašle finančnú
čiastku, na ktorej sa dohodnú, aby mohol žalovaný I) ním zakúpený tovar na rekonštrukciu nehnuteľnosti

vlastnícky patriacej žalovanému III) zaplatiť. Vzájomné zúčtovanie medzi žalovaným I) a konateľom
žalovaného II), resp. žalovaným III) prebiehalo tak, že žalovaný I) priebežne odovzdával bločky o nákupe
konateľovi žalovaného II), resp. žalovanému III) a tento odsúhlasoval rozsah zabudovaného materiálu
priamo na stavbe a následne uvoľňoval ďalšie finančné prostriedky. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť,
že žalovaný III), stavba rodinného domu ktorého sa rekonštruovala žalovaným I) bol v čase vykonávania

rekonštrukčných prác jedným z dvoch konateľov žalovaného II). Nie je bez povšimnutia aj tá skutočnosť,
tak ako to vyplýva z fotografie založenej v spise, že na rekonštruovanom dome žalovaného III) bola
umiestnená reklamná tabula, z ktorej vyplýva, že túto stavbu realizuje žalovaný II). V konaní, tak ako
sa uvádza ďalej v tomto uznesení odvolacieho súdu, nebolo jednoznačne preukázané, kto betónovú
zmes u žalobcu pre rodinný dom žalovaného III) objednal. Žalovaný I) v konaní tvrdil, že betónovú

zmes neobjednal, že len spresňoval dátum jej dovozu, pretože vykonával aj práce s betónom a rovnako
vypovedal aj A. C. ako svedok, ktorý uviedol, že betónovú zmes objednával B. U., ktorý bol príbuzným
žalovaného III) a ktorý na stavbu chodil a riadil aj priebeh niektorých prác. B. U., ktorý bol v konaní
vypočutý ako svedok však túto skutočnosť poprel. Žalovaný III) už v odpore a aj neskôr v konaní tvrdil, že
všetky záväzky má vo vzťahu k žalovanému I) vyrovnané a že žalovanému I) vo finančných čiastkach,

ktoré mu priebežne zasielal zaplatil aj cenu betónovej zmesi. Žiaden relevantný dôkaz o tom, žeby v
sumách poskytnutých žalovanému I) bola zahrnutá aj cena betónovej zmesi podľa faktúry vystavenej
žalobcom však v konaní nepredložil. Zároveň namietal, že betónovú zmes v takom rozsahu, v akom
ju žalobca fakturoval, tento reálne na stavbu domu nedodal, v dôsledku čoho prvostupňový súd na
rozsahamnožstvobetónovejzmesinariadilznaleckédokazovanie,pričomzvypracovanéhoznaleckého

posudku, ako aj z výsluchu znalkyne P.. C. vyplynulo, že žalobca dodal na rekonštrukciu rodinného
domu žalovaného III) betónovú zmes ešte vo vyššej cene, než fakturoval, preto je pohľadávka žalobcu
v takej výške, v akej si ju uplatnil dôvodná. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré prvostupňový
súd vykonal, tento nezisťoval všetky okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci, aj keď boli v
konaní tvrdené. Aj keď predmetom sporu je právo žalobcu na zaplatenie ceny ním dodaného materiálu,

ktorý sa v konečnom dôsledku zabudoval na stavbe žalovaného III) ako jej vlastníka, je potrebné
vyriešiť, na základe akého vzťahu pohľadávka uplatnená žalobcom vznikla. Napriek listinným dôkazom
a svedeckým výpovediam nebolo možné v konaní pred prvostupňovým súdom jednoznačne zistiť, kto
u žalobcu objednal dodávku betónovej zmesi na stavbu, vlastníkom ktorej je žalovaný III), a to napriek
tomu, že žalobca v konaní tvrdil, že to bol žalovaný I). Na takéto tvrdenie však nepredložil relevantné

dôkazy, pretože dodacie listy v počte 7 ks o dodávke betónu z betonárne žalobcu v Tlmačoch na
rodinný dom žalovaného III) v Drážovciach v dňoch 19. 03. a 08. 04. 2008 dopravnými prostriedkami
Tatra ADM podpísali rôzne osoby, medzi inými aj žalovaný I) a A. C. a rovnako podpísali aj záznamy
o prevádzke vozidla nákladnej dopravy s tým, že uskutočnené výkony za odberateľa len skontroloval a
potvrdil tak, ako to vyplýva z listinných dôkazov žalovaný I). Z týchto listinných dôkazov však v žiadnom

prípade nevyplýva, žeby bol žalovaný I) betón dodávaný žalobcom v nim deklarovanom množstve
objednal u žalobcu a tento odobral ako jeho zmluvný odberateľ. Podpisy osôb na listinných dôkazoch
svedčia len o tom, že žalobca tam deklarované množstvo betónu skutočne v dňoch 19. 03. a 08.
04. 2008 dopravil na rekonštrukciu rodinného domu žalovaného III), do ktorého sa tento materiál s
využitím výkonu betónového čerpadla použil. Dohodu o vykonaní práce zo dňa 16. 02. 2008 podľa

jej obsahu a formy treba považovať za klasickú zmluvu o dielo. Okrem účastníkov zmluvy, ktorí boli
na oboch stranách identifikovateľný, bol v nej dohodnutý predmet diela, rozsah prác a aj cena. Za
dohodnutý rozsah stavebných prác dohodli zmluvné strany cenu prác - odmenu vo výške 353.450,-
Sk. Túto uzatváral na jednej strane za podnikateľský subjekt AVIP s.r.o. jej konateľ R. M. a na druhejstrane žalovaný I) ako fyzická osoba podnikateľ a ďalšia fyzická osoba A. C. ako občan s úmyslom a
zrozumiteľne prejavenou vôľou vykonať na rodinnom dome žalovaného III) rekonštrukciu strechy. Tak
ako to vyplýva zo spisového materiálu, žalovaný I) s A. C. neboli povinní nakupovať materiál, lebo sa

na takúto povinnosť v písomnej tejto zmluve o dielo nezaviazali. Vykonaným dokazovaním však bolo
preukázané, že táto Dohoda o vykonaní prác bola doplnená ústnou dohodou o tom, že žalovaný I), ako
aj A. C. budú na základe ústnej požiadavky žalovaného III), ktorý je zároveň aj konateľom žalovaného II)
podľa potreby, a to po predchádzajúcej dohode so žalovaným III) objednávať a nakupovať materiál, ktorý
bol na stavbu potrebný. Spôsob financovania nákupu materiálu bol medzi nimi presne dohodnutý a tento

nebol sporný. Po konečnom zúčtovaní celej dodávky stavebných prác si žalovaný III), ktorý je súbežne
konateľom žalovaného II), a teda zmluvou stranou zúčtovali všetok materiál, ktorý žalovaný I), ako aj A.
C. nakupovali a na preukázanie výdavkov odovzdali žalovanému III) pokladničné doklady. Medzi týmito
sa však nesporne nenachádza doklad o tom, že na stavbu bol zabudovaný aj materiál - betón, ktorý ako
dodávka väčšieho rozsahu bol vyfakturovaný dodávateľom na základe dodacích listov, ktoré dodávateľ
betónu nechal na stavbe v rukách tých osôb, ktoré podpísali dodanie betónu na rodinný dom žalovaného

III) v dňoch 08. 04. a 18. 03. 2008. Žalovaný I) nepoprel tvrdenie žalobcu, že mu na jeho dopyt, na
koho má vystaviť faktúru za ním dodaný betón uviedol ako odberateľa žalovaného II). Vychádzal pri
tom z Dohody o vykonaní práce, v ktorej bola táto spoločnosť uvedená v postavení objednávateľa a o
ktorej si od začiatku myslel, že je odberateľom stavebných prác vykonávaných ním spolu s A. C.. Na
podporu tejto skutočnosti svedčí, že na rekonštruovanom dome bola od začiatku uvedená reklamná

tabuľa, na ktorej bol údaj, že túto stavbu realizuje spoločnosť AVIP s.r.o., teda žalovaný II), čo potvrdil aj
jej konateľ a ktorej bola doručená faktúra žalobcu na zaplatenie betónu. Toto potvrdili obidvaja konatelia
žalovaného II), a to žalovaný III) a A. E.. Táto tiež potvrdila, že faxové číslo, z ktorého bol zasielaný
žalobcovi výpis z obchodného registra patrí žalovanému II). Žalovaný II) v konaní tvrdil, že faktúra
bola žalobcovi vrátená. Žiadnu reklamáciu vo vzťahu k fakturácii za dodávku betónu však nezaslal a

nepredložil v súdnom konaní ani žiaden relevantný dôkaz o tom, žeby bol faktúru žalobcovi napriek
tomu, že ju prevzal aj reálne vrátil. Žalobca vrátenie faktúry v konaní poprel. Žalovaný I) nemal žiaden
dôvod pochybovať o tom, že vykonáva práce v subdodávke pre žalovaného II), pretože sám žalovaný
III) tvrdil, že žalovaný II) je stavbárska spoločnosť. Finančné prostriedky, ktoré žalovaný I) po dohode
so žalovaným III) získaval na svoj účet za účelom nákupu materiálu vkladala v peňažnom ústave v

hotovosti konateľka žalovaného II), ktorá o rekonštrukcii rodinného domu žalovaného III) vedela (A. E.),
preto odvolací súd bol právneho názoru, že k uzavretiu zmluvy o dielo v písomnej forme došlo spolu s
ďalšími ústne dohodnutými zmluvami medzi žalovaným I) a žalovaným II), čo sa nevylučuje. Vzhľadom
k tomu, že sa jednalo o rekonštrukciu stavby, nevedeli zrejme zmluvné strany dopredu cenu materiálu,
preto sa dohodli len na cene prác, na ktoré sa zaviazal žalovaný I) a A. C., keď títo sa zaviazali vykonať

stavebné práce pre žalovaného II). Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu došlo
k ukončeniu stavebných prác a k vzájomnému finančnému vysporiadaniu bez toho, aby boli riešili aj
financovaniebetónu,čoniejemožnéklásťvýlučnezavinužalovanémuI),pretožetentonemalvedomosť
o tom, či faktúra vystavená žalobcom na adresu žalovaného II) bola žalovanému II) doručená a či ním
bola zaplatená, pretože objednávku betónu sám výslovne a preukázateľne nevystavil tak, ako to bolo

pri ostatnom jeho nákupe materiálu na stavbu, o čom svedčia listinné dôkazy založené v spise, a to
objednávkyapokladničnébloky,prípadneajdodacielisty,vktorýchpotvrdilosobnéprevzatietovarusám
za seba, pretože ho sám za seba ako živnostník objednával. Ďalej je sporné podľa odvolacieho súdu, či
žalovaný III), resp. žalovaný II) všetok materiál žalovanému I) skutočne zaplatil, a teda aj cenu betónu
vyfakturovanú žalobcom žalovanému II) alebo cena betónu v cene materiálu zaplateného žalovaným II),

resp. III) žalovanému I) zahrnutá nebola, keď je potom potrebné zistiť, kto sa na úkor žalobcu získaním
majetku na rodinnom dome žalovaného III) bezdôvodne obohatil. Pokiaľ zo strany žalovaného III) bola
vznesená námietka nesprávnej výšky ceny betónu, podľa odvolacieho súdu zo záznamov o prevádzke
vozidla, ako aj z výsluchu svedkov vyplýva, že betónová zmes bola dovezená v dopravných prostriedkov
o objeme 9 m3, že betón bol presne špecifikovanej kvality a že bol použitý na stavbu rodinného domu

žalovaného III) v takom rozsahu, ako to určila v znaleckom posudku znalkyňa. Tiež prvostupňový súd
nezisťoval, či je pravdivé tvrdenie žalovaného III), že žalovanému I) vyplatil navyše sumu 194.550,- Sk,
tak ako to tvrdil a ani aký bol dôvod, aby žalovanému I) takúto sumu navyše platil. Samotné zisťovanie
ceny betónu a možnosti dopravy žalovaným I) u žalobcu nemôže automaticky znamenať, že žalovaný
I) u žalobcu objednal pre seba ako fyzickú osobu podnikateľa betón. Ak by tomu tak bolo, tak len za

takých podmienok, žeby sa bol na takejto objednávke dohodol s konateľom žalovaného II), resp. so
žalovaným III), bez súhlasu ktorého neobjednával žiaden materiál na stavbu, ktorý bol v oveľa nižších
cenovýchreláciách,nežboladodávkabetónu.Prvostupňovýsúdpretobudemusieťzistiť,čitakátoústna
dohoda o objednaní betónu žalovaným I) bola medzi žalovaným I) a konateľom žalovaného II), resp.žalovaným III) uzavretá a či na dodávku betónu bola konateľom žalovaného II), resp. žalovaným III)
poskytnutá žalovanému I), ak ju mal objednávať on záloha a v akej výške. Je však málo pravdepodobné,
žeby bol žalovaný I) objednával betón prv, než by mal od konateľa žalovaného II), resp. žalovaného

III) poukázané finančné prostriedky na svojom účte, pretože z ich postupu pri financovaní materiálu
na rekonštrukcii rodinného domu žalovaného III) vyplynul taký spôsob, že najskôr žalovaný I) zisťoval
cenu materiálu, ktorú konateľ žalovaného II), resp. žalovaný III) odsúhlasil, zaslal finančné prostriedky a
žalovaný I) materiál na svoje meno nakupoval. Aj keď konateľ žalovaného II), resp. žalovaný III) poprel
akúkoľvek vedomosť o betóne objednanom u žalobcu, je dodávka betónu uskutočnená v rozpore so

zaužívaným spôsobom financovania materiálu na tejto stavbe. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Prvostupňový súd do odvolacieho konania vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania,
výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom, keď zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. S. U. súd zistil, že začiatkom marca roku 2008 mu zavolal
žalovaný I) a pýtal sa ho na cenu stavebných zmesí, betónových zmesí na stavbu do M.. Zvlášť sa

ho pýtal na cenu betónových zmesí a zvlášť na cenu dopravy. On mu tieto ceny povedal do telefónu,
žalovaný I) sa vyjadril v tom zmysle, že je spokojný a že sa ozve. Ozval sa asi o 5 dní, keď povedal, že
potrebuje už na ďalší deň také a také množstvo betónu. Bolo to telefonicky. Ešte povedal, že nakoľko
túto betónovú zmes potrebuje dostať na poschodie, takže je k tomu potrebný i tzv. putzmaister. Prvý
krát sa spolu dohodli, o aké množstvo betónových zmesí asi pôjde, ale presne sa to nedá vždy upresniť,

upresnuje sa to až v priebehu dodávania na stavbu. Bolo to tak i v tomto prípade. Prvý deň preto doviezli
na stavbu 9 kubíkov + 9 kubíkov betónovej zmesi, pričom žalovaný I) mal upresniť, koľko kubíkov majú
dať do tretieho auta, keďže 9 kubíkov + 9 kubíkov sú vlastne dve autá. V prvý deň s ním preto bolo
dohodnuté, že dve autá pôjdu plné a že to tretie sa upresní s akým množstvom pôjde. Betonáž sa
ukončila, pričom žalovaný I) sa vyjadril, že sa ďalej ozve, keď bude potrebovať ďalší betón. Ozval sa

asi o 2 týždne, že potrebuje druhú dodávku na stavbu. Prvá dodávka na stavbu bola dňa 19. 03. 2008
a druhá dodávka na stavbu bola dňa 08. 04. 2008. Pri druhej dodávke betónu rovnako komunikovali len
so žalovaným I). Po dodávke telefonoval žalovanému I), že komu sa to bude fakturovať. V tento deň mu
hneď neodpovedal, ale telefonoval mu asi za dva dni, keď mu povedal, že faktúru majú vystaviť na firmu
AVIP s.r.o. Bratislava, keď mu odovzdal i telefónne číslo na túto firmu. Preto zavolal na telefónne číslo

tejto firmy, ďalej si vypýtal číslo na konateľa firmy, na R. M., lebo k vystaveniu faktúry potrebovali údaje.
Na to mu R. M. poslal výpis z obchodného registra ohľadne firmy AVIP s.r.o., Bratislava. Na základe
dodacích listov, stasiek a záznamov bola vystavená faktúra, ktorá nebola zaplatená do konca roku 2008.
Začiatkom roka 2009 preto telefonoval R. M. a spýtal sa ho, prečo faktúra nie je zaplatená. Povedal mu,
že to zaplatí, že nie je problém. Po mesiaci, ako to nebolo zaplatené, znovu volal R. M., keď povedal,

že je na dovolenke pri mori a že keď sa vráti do kancelárie v Bratislave, že sa na to pozrie. Neozval sa,
preto mu znovu volal asi o mesiac a vtedy už začal hovoriť, že sa to nezaplatí preto, lebo že sa nemá
platiť. Nepovedal mu však, kto to má zaplatiť. Preto následne navštívil viackrát žalovaného I) a to aj so
svojim zástupcom, keď žalovaný I) im predložil zmluvu, ktorú mal uzavretú s AVIPOM s.r.o., keď z tejto
vyplynulo, že žalovaný I) a A. C. fungovali ako zamestnanci AVIPU. Doplnil, že betón bol dodaný na

stavbu v plnej kvalite, v dohodnutom čase a žalobca zaň doposiaľ nemá zaplatené. Niekto tento betón
využíva na svoje účely a zaň nezaplatil. Čo sa týka AVIPU, s AVIPOM ohľadne predmetnej dodávky
vôbec nejednal, s AVIPOM jednal až po dodávke. Je pravdou, že cena dodávky bola fakturovaná AVIPU,
faktúra bola aj AVIPU doručená, zo strany AVIPU faktúra nebola vrátená, teda AVIP by mal mať faktúru
i v účtovníctve. Podľa neho žalovaný I) mal vystaviť faktúru AVIPU s.r.o., a ak ju nevystavil, tak ukrátil

štát na daniach. Tiež má podozrenie, že R. M. ako konateľ AVIPU ukrátil štát na daniach a to tým, že
svoj súkromný dom v M. vybudoval cez firmu AVIP, pričom náklady do účtovníctva, ktoré boli potrebné
na realizáciu domu zahrnul, ale príjmy nie. V tejto súvislosti žalobca podal i na Daňový úrad Krupina,
i na Daňový úrad Bratislava žiadosť o prešetrenie, či nedošlo na strane žalovaných I) a II) k daňovým
únikom. Štatutárny zástupca žalobcu ešte doplnil, že okrem žalovaného I) ohľadne dodávky telefonoval

i s A. C., bol to len jeden telefonát, keď sa dohovárali ohľadne upresnenia dodávok na stavbe, pretože
putzmaister stál na stavbe dlho bez práce, lebo prípravné práce k betonáži neboli včas ukončené.Z výsluchu žalovaného I) Z. N. súd zistil, že je síce živnostníkom, ale v súčasnosti má živnosť
prerušenú. V čase dodávky však živnosť mal neprerušenú. Čo sa týka skutkových okolností, uviedol, že
s ELITECHOM vôbec nejednal ohľadne predmetnej dodávky a nejednal ani s jeho konateľom ohľadne

predmetnej dodávky. Možno spolu telefonovali kvôli upresneniu dodávky, ale tých telefonátov nebolo
veľa. On u žalobcu žiaden betón neobjednával. Betón u ELITECHU objednával A. C., a tento potom
ohľadne tejto dodávky aj konal s R. M.. Bol to teda A. C., ktorý objednal betón u ELITECHU na základe
dohody s R. M.. A. C. tiež podpísal takú istú dohodu, ako aj on. Tento však nie je živnostníkom, je
súkromnou osobou. A. C. pozná, je to jeho sused. Čo sa týka rekonštrukcie domu, R. M. ohľadne

tohto oslovil A. C., a až následne bol k tomu prizvaný aj on. Rekonštrukciu si objednal R. M., ale on
vtedy vystupoval ako štatutárny zástupca AVIPU. Rekonštrukciu si objednal u nich dvoch, i keď na
stavbe pracovalo viacej ľudí, ale títo dohodu nepodpísali. Nakoľko u ELITECHU betón neobjednával,
nerozprával sa s ELITECHOM ani o cenách. Nepoprel, že dodacie listy ohľadne dodávky na stavbu
podpísal. Tiež nepoprel, že dodávka na stavbu bola dodaná. On bol však v tom, že ide o dom AVIPU.
Vyplynulo to pre neho z toho, lebo sa rozprával s R. M., že tam chce urobiť nejaký rekreačný dom. Ale

vlastnícky list od domu nevidel. Čo sa týka putzmaistra, tento bol na stavbe 2 dni. Vychádzalo by to tak
na 20 hodín, nie 30, ako bolo účtované žalobcom. Čo sa týka betonáže, sám fyzicky pracoval na tomto
rodinnom dome. Čo sa týka fakturácie za betonáž, poprel, že by s ELITECHOM, alebo s jeho konateľom
sa rozprával o tejto fakturácii. Niekedy v roku 2009 na jar ho navštívil zástupca žalobcu JUDr. Daniel
Ľachký, keď vtedy sa prvý krát dozvedel, že nie je zaplatená nejaká faktúra a že je tu problém. Dovtedy

o ničom nevedel. Zavolal preto A. C. a tento bol pri jednaní s JUDr. Danielom Ľachkým. Telefonovali R.
M. do Bratislavy, pričom R. M. sa mu vyhrážal, že ho zničí a podobne. On len povedal, že faktúra za
betón nie je zaplatená a že za ním prišli, aby podpísal nejakú dohodu o uznaní dlhu. Dohodu nechcel
podpísať, ale R. M. sa mu vyhrážal, zložil mu telefón. Následne sa mu už nemohol dovolať. Dohodu
o uspokojení pohľadávky veriteľa podpísal, ale bola to chyba. Nevedel, že bude musieť platiť. Jemu

nebolo povedané, že keď to nezaplatí on, že bude musieť platiť sám. On to bral tak, že podpisuje len
to, že materiál na stavbu prevzal. Takto mu to bolo aj vysvetľované. JUDr. Daniel Ľachký ešte povedal,
že keď to takto už je, že on už ďalší problém nebude mať. Prvú zmluvu, ktorú však na neho vytiahol
bola taká, že bol na nej uvedený ako dlžníkom, teda nebol na nej ako dlžník uvedený AVIP. Túto však
nepodpísal. Obsah dohody vlastne pochopil až potom, čo mu prišiel platobný rozkaz. Behom minulého

roku ešte s R. M. komunikovali asi X-krát alebo 4-krát. Stále od neho chcel, že to má zaplatiť on, že je to
jeho starosť, on to zaplatiť nechcel. Tohto roku s ním hovoril i A. C., keď sa ho pýtal, že ako je to ďaleko
s touto nezaplatenou faktúrou, pričom mu povedal, že je to už vybavené. Že sa ďalej o to už oni nemajú
starať. Potom však dostal predvolanie na súd.

Z výsluchu štatutárnej zástupkyne žalovaného II) A. E. súd zistil, že spoločnosť AVIP s.r.o. si betónové
zmesi u žalobcu neobjednávala. Prečo spoločnosť AVIP je v tomto spore jedným so žalovaným, to
nevedela objasniť, ale vyplynulo to asi z toho, že R. M. je jedným z dvoch konateľov tejto spoločnosti.
Tento si zabezpečoval rekonštrukčné práce na svojom rodinnom dome v M.. Žalobca síce fakturoval
betónové práce AVIPU, ale ona túto faktúru vrátila žalobcovi späť. Faktúru vrátila späť preto, lebo

spoločnosť AVIP si žiadne betónové zmesi u žalobcu neobjednávala. Spoločnosť AVIP faktúru nemá
ani vo svojom účtovníctve. Táto spoločnosť sa navyše žiadnym spôsobom nepodieľala na rekonštrukcii
rodinného domu R. M.. Pokiaľ na rodinnom dome R. M. bola umiestnená tabuľa AVIPU, išlo o reklamnú
tabuľu. Spoločnosť AVIP na rodinnom dome R. M. nevykonávala žiadne stavebné práce, nedodávala
tam v súvislosti s touto rekonštrukciou žiaden materiál a neuzatvorila s R. M. ako fyzickou osobou žiadnu

zmluvu. Nevedela objasniť, prečo z AVIPU, resp. cez jeho telefónne číslo faxom žalobcovi bol odoslaný
výpis z obchodného registra ohľadne AVIPU. Tiež AVIP nebol v žiadnom vzťahu ani k Z. N., ani k A. C..
Z. Z. N. jej síce niečo hovorí, ale meno A. C. jej nehovorí nič. Z. N. rekonštruoval rodinný dom R. M.. Vie
o tom preto, lebo keď R. M. platil Z. N. peniaze, tak ich ona chodila vkladať na účet Z. N.. Boli to peniaze
za rekonštrukciu rodinného domu R. M.. Od spoločnosti AVIP s.r.o. neboli platené žiadne peniaze ani

ELITECHU, ani Z. N., ani A. C.. Faktúra ELITECHU bola vrátená ako obyčajná zásielka poštou. V
účtovníctve firmy AVIP sa nenachádza žiaden účtovný doklad týkajúci sa rekonštrukcie rodinného domu
R. M..

Z výsluchu žalovaného III) R. M. súd zistil, že čo sa týka firmy AVIP s.r.o., táto do tohto celého vstúpila

nie tým, žeby cez firmu AVIP boli vedené nejaké faktúry, ale nakoľko firma pôsobí na území celého
Slovenska a v tejto súvislosti sa on pohybuje ako štatutárny zástupca tejto firmy po celom Slovensku,
pričom predmetom činnosti tejto firmy je i stavebná činnosť a poruchová služba, tak stále nosí pri sebe
v aute „dohody o vykonaní práce“, ktorú podpísal aj s Z. N.. Tieto „dohody o vykonaní práce“ nosí prisebe teda ako konateľ firmy AVIP. Často sa stáva, že keď potrebuje firma AVIP napríklad zabezpečiť
výkopové alebo nejaké iné práce, tak berie na tieto práce aj ľudí z dedín, aby si privyrobili a s nimi potom
AVIP podpisuje dohodu o vykonaní práce. Predmetnú dohodu o vykonaní práce, ktorá bola uzavretá

s Z. N. však neuzatvárala spoločnosť AVIP, ale on ju uzatvoril s Z. N. ako fyzická osoba R. M.. V
minulosti mal založenú aj živnosť, ale či v čase realizácie rekonštrukcie svojho rodinného domu mal
živnosť, to si už nepamätal. Nevedel vysvetliť, prečo v predmetnej dohode o vykonaní práce je ako
zamestnávateľ uvedená spoločnosť AVIP s.r.o. Išlo asi o omyl. Túto dohodu uzatvoril on, ako fyzická
osoba s Z. N., o čom svedčí to, že k svojmu podpisu na tejto dohode nedal pečiatku AVIPU, keď v iných

veciach podobných dáva aj pečiatku AVIPU k podpisu. Je pravdou, že rekonštruovaný rodinný dom v
M. je v jeho vlastníctve. K skutkovým okolnostiam tejto rekonštrukcie uviedol, že keďže chcel začať
s rekonštrukčnými prácami na rodinnom dome, cez svojho kamaráta sa dozvedel, že tu pôsobí firma,
ktorá sa zaoberá stavebnými a pokrývačskými prácami. Tento kamarát mu povedal, že ide o firmu Z.
N.. Preto v tejto veci oslovil Z. N., aj A. C., zavolal ich na ohliadku, títo si po ohliadke vyžiadali nejaký
čas na spracovanie cenovej ponuky na čiastočnú rekonštrukciu jeho rodinného domu. Požadoval od

nich rekonštrukciu strechy, vybudovanie stĺpov, vencov a betonárske práce, teda tak ako je to uvedené v
dohode o vykonaní práce. Ústna dohoda medzi nimi bola taká, že on bude zabezpečovať materiál, a že
oni budú vykonávať prácu ako takú, ktorá je popísaná v dohode o vykonaní práce. Keďže v tom čase bol
časovo zaneprázdnený a jeho absentovanie v mieste rekonštrukcie brzdilo práce, tak sa dohodli s Z. N.,
i s A. C., že im bude posielať peniaze aj na materiál. Oni s tým súhlasili. Podpísali aj príjmové bloky, že

preberajú tieto peniaze. Ešte obidvaja povedali, že majú dobré kontakty na stavebniny v Krupine a tiež
na nejakú pokrývačskú firmu a teda že materiál budú mať s nejakými zľavami vo výške od tých 10 % do
15 %. Takže on s tým súhlasil a materiál sa takto nakupoval. V podstate hneď, ako sa začalo pracovať
a vyplatil im prvú zálohu podľa dohody o vykonaní práce 100.000,- Sk (3.319,39 Eur), tak im začal hneď
poskytovať aj zálohy na materiál. Cena materiálu medzi nimi nebola dohodnutá, nedalo sa to v podstate

ani vypočítať, lebo v danom prípade išlo o starú stavbu a v podstate ani ohľadne práce títo nepredložili
nejakú cenovú ponuku, lebo ju ani nevedeli predložiť. Samozrejme, že nebol ochotný zaplatiť akúkoľvek
cenu za materiál. Robili to takým spôsobom, že vždy keď prišiel na stavbu, tak títo mu predložili bloky a
on si skontroloval fyzicky na stavbe, čo tam je, keďže je stavbár. Čo sa týka betónových prác na stavbe,
tak najskôr si zabezpečil na túto stavbu miešačku, vibrátor na betón a takéto veci, lebo najskôr bola

medzi nimi taká dohoda, že budú betónovať ručne. Na to A. C. prišiel s tým, že pozná firmu, ktorá robí s
betónovými zmesami a že roky pre neho betónujú a že on teda vybaví na betón nejakú dobrú cenu. Keď
mu A. C. povedal cenu za tento materiál, nakoľko je stavbár a vykalkuloval si v hlave náklady na tento
materiál, v podstate plus, mínus 10.000,- až 20.000,- Sk (331,94 Eur až 663,88 Eur) mu cena, ktorú mu
tento povedal sedela s tým, čo si vykalkuloval. On mu povedal cenu 80.000,- Sk (2.655,51 Eur), keď on

na to povedal, že ak to bude 100.000,- Sk (3.319,39 Eur), tak že mu to vadiť nebude. Od betonárskych
prác vôbec na stavbu nechodil. Vie, že tam boli nejaké problémy s umiestnením putzmaistra. Jeho to
v podstate nezaujímalo, lebo sa dohodli, že to oni zabetónujú. Nejaký čas potom na stavbu nechodil,
lebo mu povedali, že veniec musí schnúť, a to až 2 alebo 3 týždne. Medzitým začalo pršať, teda z 2,
3 týždňov bol mesiac. Následne on už na stavbu, pokiaľ práce neukončili nechodil, a nebol na stavbe

ani, keď už práce na stavbe dokončili, bol tam jeho kolega. Následne ich potom pozval do Bratislavy k
nim do firmy, keď presne nevedel uviesť, kedy to bolo. Prišiel Z. N., A. C. a nejakí ich dvaja kolegovia,
ktorých on nepoznal. Pozval ich za účelom vyrovnania sa. Oni mu predložili nejaké zostatkové bloky,
spočítali si sumy, ktoré im on dal priamo na účet a ktoré im on dal priamo do ruky na príjmové doklady
s tým, že prišli k nejakej cieľovej sume. Na to sa ich spýtal, či sú úplne za materiál vyrovnaný, na čo

dostal od nich odpoveď, že sú vyrovnaní. Aj pri tomto stretnutí im ešte nejaké peniaze vyplácal. Celková
suma diela bola 1.154.846,- Sk (38.333,86 Eur), z čoho bloky boli 606.846,- Sk (20.143,60 Eur), dohoda
o vykonaní práce bola 353.450,- Sk (11.732,39 Eur) a zostatok zostal 194.550,- Sk (6.457,88 Eur). Vo
firme im doplatil za všetky práce a materiál, teda celkovú cenu diela. Peniaze na vyplatenie použil z časti
z vlastných zdrojov a z časti z úveru. Založil dom a vzal si úver z VÚB banky. Výška úveru bola okolo

400.000,- Sk (13.277,57 Eur). Finančné prostriedky AVIPU na toto neboli použité. Čo sa týka betónu,
tak ELITECHU nepodpisoval nič, betón priamo u ELITECHU neobjednával. Do kontaktu s ELITECHOM
sa dostali až vtedy, keď im poslali faktúru za betón do firmy, teda do AVIPU. Ešte mu telefonoval nejaký
človek z ELITECHU, keď jeho meno si nepamätal, pričom do telefónu bola samá nadávka, takže s ním
nič neriešil. ELITECHU za dodávku betónu nič neplatil. Nepoprel však, že betón bol na rodinný dom

dodaný. Nebolo to však v takom množstve, ako je fakturované ELITECHOM. Nevedel upresniť, v akom
množstvebolbetóndodaný,alekeďvznikoltentospor,taksiprizvalčloveka,ktorýsazaoberástavebným
dozorom certifikovaným a vykonali merania betónu, ktorý tam bol použitý. Tento zistil, že minimálne
dva domiešavače betónu chýbajú, koľko je to kubíkov, to nevedel uviesť, keď tam boli 5 až 7 kubíkovédomiešavače. Čo sa týka papierov a dokladov, to riešila druhá konateľka AVIPU. On sa týmto nezaoberá.
Vo firme má na starosti stavebnú časť, zamestnancov a investorov. Firma AVIP má len jedno faxové číslo
a je to to, ktoré identifikovala konateľka AVIPU A. E.. Ako sa dostal výpis z obchodného registra AVIPU

spoločnosti ELITECH z faxového čísla AVIPU k tomu uviedol, že firma AVIP má 4 sekretárky, mohlo sa
stať to, že ak niekto zavolal zo spoločnosti ELITECH a požiadal o takýto výpis, tak táto mu ho zaslala.
Mohlo sa to takto stať. Čo sa týka jeho ako fyzickej osoby, tiež si betón u žalobcu neobjednával. Pri
dojednávaní medzi ním a Z. N. a A. C. ohľadne betónových zmesí, resp. ich dodávke bol jeho kolega s
firmy B. U.. Spoločnosť AVIP sa žiadnym spôsobom nepodieľala na rekonštrukcii jeho rodinného domu.

Cez spoločnosť AVIP si zabezpečil jedine privezenie tých strojov, ktoré boli potrebné k betonárskym
prácam, napríklad miešačku. Pokiaľ na rodinnom dome pri rekonštrukcii na ňom bola vyvesená tabuľa
AVIP s.r.o., išlo čisto len o reklamu. Spoločnosť AVIP má reklamné tabule, ako napríklad: „túto stavbu
realizuje spoločnosť AVIP, na tejto stavbe sa podieľa spoločnosť AVIP, alebo len AVIP s.r.o.“, keď čo sa
týka tohto rodinného domu, bola tam len reklamná tabuľa AVIP, s.r.o. s tým, že na základe tejto reklamy
spoločnosť získala dve zákazky. On ako fyzická osoba v súvislosti s rekonštrukciou svojho rodinného

domu AVIPU nič neplatil. Keď prišla faktúra z ELITECHU prekvapilo ho to. Na základe tohto hneď volal
Z. N., že čo to má znamenať. Tento v nejakom amoku sa začal vyhovárať na A. C., že on údajne robil
s betónmi. Preto následne volal A. C., ale tento nebral telefón. Keď prišiel do M., stretol sa s A. C. pred
pohostinstvom. Tento mu povedal, že Z. N. ich aj tak oklamal, že im peniaze nedal. Tiež keď telefonoval
s Z. N., tak tento v nejakom amoku sa mu vyhrážal. Následne sa s ním spojil nejaký jeho už právny

zástupca ohľadne vymáhania, na čo už reagoval písomne. Za betón zaplatil Z. N..

Na otázku právnej zástupkyne žalovaného I), či popiera, že betón na stavbu objednával B. U. doplnil,
že toto popiera.

Žalobca k žalobe doložil faktúru č. 119/2008 zo dňa 28. 04. 2008, splatnú dňa 12. 05. 2008, na základe
ktorej fakturoval žalovanému II), teda spoločnosti AVIP s.r.o., Miletičova 18, 821 08 Bratislava, IČO: 35
923 903 celkovo čiastku 189.139,- Sk (6.278,27 Eur) a to za: bet. zmes C-16/20-X0 (SK) = 115.311,- Sk,
doprava IVECO ADM - 9 m3 = 29.988,- Sk, domiešanie bet. zmesi 15 min. = 12.185,60 Sk, putzmaister
19. 02. 2008 = 14.637,- Sk, putzmaister 07. 04. 2008 = 17.017,- Sk, všetko včítane DPH. V priebehu

súdneho konania k faktúre doložil dodacie listy zo dňa 19. 03. 2008 a zo dňa 08. 04. 2008 (čl. 55 - 61
spisu) a záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 19. 03. 2008 a zo dňa 08. 04. 2008 (čl.
62 - 65 spisu), tiež doklady ohľadne prenájmu betónového čerpadla (putzmaistra) zo dňa 19. 03. 2008
a zo dňa 07. 04. 2008, ohľadne prenájmu tohto zariadenia od spoločnosti HLIVASPOL spol. s r.o., so
sídlomKomenského317/135,94301Štúrovo,IČO:36554367(čl.86-87spisu),ďalejfaktúruč.080276

zo dňa 09. 04. 2008, splatnú dňa 28. 04. 2008, ktorou táto spoločnosť žalobcovi fakturovala prenájom
betónového čerpadla v sume 17.017,- Sk (564,86 Eur) a faktúru č. 080205 zo dňa 25. 03. 2008, splatnú
dňa 09. 04. 2008, ktorou táto spoločnosť fakturovala žalobcovi prenájom betónového čerpadla v sume
14.613,- Sk (485,06 Eur), tiež výpis zo svojho účtu o úhrade týchto faktúr spoločnosti HLIVASPOL s.r.o.,
a to dňa 22. 07. 2008 (čl. 83 - 85 spisu).

Žalobca ďalej k žalobe doložil Dohodu o uspokojení pohľadávky veriteľa zo dňa 14.05. 2009, ktorá bola
uzatvorená podľa § 261 a nasl. Obchodného zákonníka a § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú
uzatvorili žalobca ako veriteľ na jednej strane a žalovaný II) ako dlžník na strane druhej, „zastúpený
Z.“, keď predmetná dohoda bola podpísaná za žalobcu JUDr. Danielom Ľachkým a za žalovaného II)

Z. N., teda žalovaným I), keď podľa článku II. bodu 2.1. tejto dohody Z. N., teda žalovaný I) pristúpil k
záväzku dlžníka - spoločnosti AVIP s.r.o., špecifikovanom v článku I. bode 1.4. tejto dohody, keď tento
čo do dôvodu a rozsahu uznal dlh vo výške 189.139,- Sk (6.278,27 Eur) s príslušenstvom a zaviazal
sa ho uhradiť najneskôr do 20. 05. 2009. Podľa článku I. bodu 1.4. tejto dohody záväzok spoločnosti
AVIP s.r.o., predstavovala neuhradená faktúra č. 119/2008 z 28. 04. 2008, vystavená na sumu 189.139,-

Sk (6.278,27 Eur), splatná dňom 12. 05. 2008. V článku III. tejto dohody strany dohody prehlásili, že
dohoda predstavuje prejav ich slobodnej a vážnej, určitej a zrozumiteľnej vôle, ďalej že ju nepodpisujú
v tiesni alebo za nevýhodných podmienok pre ktorúkoľvek z nich. Ďalej prehlásili, že si dohodu prečítali,
jej obsahu, vrátane odkazov na právne normy porozumeli (čl. 7 - 8 spisu).

Žalobca ďalej v priebehu súdneho konania dokladoval výpis z obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I. zo dňa 25. 04. 2006 ohľadne žalovaného II), ktorý mu bol zaslaný dňa 28. 03. 2008 z AVIPU,
faxové telefónne číslo: XXXXXXXXXX (čl. 69 spisu), tiež fotodokumentáciu ohľadne rekonštruovanéhorodinného domu v M. s tabuľou: „túto stavbu realizuje firma AVIP t./fax: XX/XXXX XXXX, XXXX XXX
XXX, www.avip.eu “ (čl. 128 spisu).

Žalovaný I) k odporu proti platobnému rozkazu doložil Dohodu o vykonaní práce „uzatvorenú podľa §
226 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce“ dňa 16. 02. 2008 v Ladzanoch. Túto ako „zamestnávateľ“
uzavrel AVIP s.r.o., zastúpený „Doudom“ a ako „zamestnanec“ A. C., Z. N. klampiar - pokrývač, XXX XX
F. XX, P.: XX XXX XXX. Podľa článku I. tejto dohody predmetom dohody bola „rekonštrukcia strechy +
vybudovanie stĺpov + vencov + bet. práce“. Podľa článku II. táto dohoda bola uzatvorená na dobu od

16. 02. 2008 do 01. 05. 2008. Rozsah odpracovaných hodín nebol dojednaný. Podľa článku IV. tejto
dohody odmena za vykonanú prácu bola dojednaná v sume 353.450,- Sk (11.732,39 Eur). Polovica
dohodnutej odmeny mala byť vyplatená 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) v hotovosti. Zvyšná časť, resp.
jej splatnosť bola dojednaná po skončení vykonávania prác, tiež v hotovosti. Ešte v tomto článku bolo
doplnené, že odmena za vykonanú prácu bude vyplatená na tri etapy: 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) po
búracích prácach, 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) po murárskych a betonárskych prácach a 153.000,- Sk

(5.078,67 Eur) po kompletnom ukončení (čl. 22 spisu), tiež dokladal v priebehu súdneho konania čestné
prehlásenie A. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX zo dňa XX. 01. 2010, v ktorom tento prehlásil, že
jednal s firmou ELITECH ohľadne dodávky betónu na stavbu v M. na základe telefonického súhlasu
„Doudu“.Pritomtojednaníboltiežšvagor„Doudu“známypodmenom„B.“.Tentobolprítomnýpriväčšine
jednaní s „M.“, keď toto prehlásenie dal pre účely súdneho konania (čl. 69 spisu), tiež dokladal podrobný

mesačný výpis pre telefónne číslo: XXXXXXXXX, o ktorom tvrdil, že ide o jeho telefónne číslo a to za
obdobie od 22. 02. 2008 do 21. 04. 2008 spoločnosti T Mobile Slovensko, a.s., Bratislava (čl. 98 - 109
spisu), ktorým preukazoval počet volaní zo svojho mobilného telefónu na telefónne čísla firmy ELITECH.

Z výpovede svedka A. C., bytom F. XX súd zistil, že s Z. N. sú neďalekí susedia. S týmto v M. na

rodinnomdomebolivykonávateľmiprác.Žiadenbetónvšakneobjednávali.BetónnarodinnýdomDoudu
od ELITECHU objednával švagor Doudu, ktorý sa volá „B.“. Bližšie ho označiť nevedel. Čo sa týka
Doudu, tohto pred týmto nepoznal. Stretli sa však náhodne pri nejakej príležitosti, na nejakej oslave v
dedine, kde ho M. oslovil, či by mu nevykonali na chalupe nejaké práce, čo sa týka pôvodnej strechy,
vyčistenia a vybudovania nového krovu. Pokiaľ vo výpovedi uviedol nás, mal na mysli seba. Následne

on potom oslovil Z. N., či by tieto práce nespravili. Z. N. povedal, že teda nech M. príde, že pozrú stavbu
a že sa dohodnú. Tak sa na týchto prácach aj dohodli všetci traja. Tiež sa dohodli, že vypracujú na
tieto práce cenovú ponuku. Túto vypracovali a M. predložili, on s ňou súhlasil. Ohľadne tohto uzatvorili
dohodu, najskôr ústne, potom aj písomne. On tieto práce pre M. vykonával na dohodu, Z. N. na živnosť.
On sám živnosť nemá. V období, keď vykonával práce pre M. bol dobrovoľne nezamestnaný. Čo sa

týka odmeny podľa tejto dohody, je v nej síce uvedená suma 353.450,- Sk (11.732,39 Eur), ale nešlo o
sumu odmeny len pre nich dvoch, teda pre neho a pre Z. N., lebo pracovali na týchto prácach viacerí.
Koľko on konkrétne dostal odmenu podľa tejto dohody, to si nepamätal, vyplácal mu to M. na viackrát.
S ELITECHOM však nejednal ohľadne betónu na stavbu domu, len telefonoval s U., alebo U. ohľadne
upresnenia, koľko betónu majú doviesť na stavbu. Tohto však nikdy v živote nevidel. Betón na stavbu

bol dodávaný, kto podpisoval dodacie listu ohľadne dodania betónu na túto stavbu, to si nepamätal.
Po ukončení prác, keď bola aj vyplatená odmena za vykonané práce, M. ich pozval na obed. Meno
spoločnosti AVIP s.r.o., mu hovorí len to, čo bolo vyvesené na tejto stavbe, kde práce vykonával. Na
túto stavbu bola umiestnená tabuľa ohľadne tejto spoločnosti, ktorá tam bola vyvesená v priebehu ich
prác, niekedy na začiatku. Čestné prehlásenie zo dňa 22. 01. 2010 vypracoval spolu s Z. N.. Čo sa

týka dodacieho listu, resp. dodacích listov (čl. 57, čl. 60 a čl. 61 spisu) potvrdil, že na týchto ide o jeho
podpis. Rozsah dodávky potvrdil na dodacích listoch, ktoré podpísal. S Doudom jednali o rozsahu prác,
dohodli sa, že najskôr sa urobia jednoduché práce, následne potom od nich tento žiadal širšie práce.
Firma AVIP v súvislosti s vykonaním týchto prác im nedávala žiadne peniaze, peniaze im dával M.,
žiaden doklad však ohľadne tohto nedal. Bol tiež pri tom, keď M. vyplácal peniaze v hotovosti i Z. N..

Kto dojednával cenu materiálu, teda betónu na predmetnú stavbu, to sa vyjadriť presne nevedel, ale
túto cenu zrejme dojednával švagor M. B., pretože tento s nimi prejednával aj rozsah betónových prác.
Nemal vedomosť o tom, žeby betón u žalobcu objednával Z. N.. Putzmaistra objednával niekto z firmy
ELITECH, tento bol na stavbe 2 dni, spolu 16 hodín. Pri uzavretí dohody o pristúpení Z. N. k záväzku
AVIPU bol, pretože ho o to oslovil Z. N.. Z. N. pri tejto dohode jednal s JUDr. Danielom Ľachkým. Jednalo

sa pri tejto dohode o tento betón. Vtedy sa telefonicky spojili s M., ktorý bol v tom čase na dovolenke,
ale oznámil, že príde osobne. JUDr. Ľachký na tomto stretnutí predložil papiere a Z. N. povedal, že o
nič nejde, že on z tohto nič nebude mať, že ide len o to, aby sa ľahšie vybavili papiere, teda formality.
Na otázku právnej zástupkyne žalovaného I), či Z. N. pri podpisovaní tejto dohody bol poučený JUDr.Ľachkým, aké právne dôsledky bude mať podpísanie tejto dohody vypovedal, že si myslí, že asi Z. N. o
tomto nebol poučený. Keď Z. N. prišiel z prvého pojednávania v tejto veci, tak sa s ním spojil a povedal
mu o čo ide. Zostal z toho zarazený.

Žalovaný I) po výpovedi tohto svedka doplnil, že konkrétne prevzal od M. v hotovosti za vykonanie prác
na rodinnom dome sumu asi 60.000,- Sk, resp. sumu od 50.000,- Sk do 60.000,- Sk (od 1.659,70 Eur
do 1.991,64 Eur). Je pravdou však, že podpísal i niektoré dodacie listy ohľadne dodávok betónu na túto
stavbu. Bol osobne však pri tom, že M. vyplácal peniaze aj C., C. bol zase osobne pri tom, keď jemu M.

vyplácal peniaze, ale koľko to bolo, to nevedel uviesť. Čo sa týka vzťahu s M., tento ešte nie je doriešený,
čo sa týka tohto rodinného domu, pretože mu neberie telefón. M. mu doposiaľ nevyplatil ani to, čo bolo
dohodnuté podľa dohody. V sume 353.450,- Sk (11.732,39 Eur), čo bola dohodnutá v dohode o vykonaní
práce bola zahrnutá len cena za prácu, teda nie za materiál. Pri jednaniach s M. bol vždy jeho švagor
B.. S jeho švagrom, teda so švagrom Doudu jednali len o prácach, materiál si mal M. objednávať sám.

Z výpovede svedka B. U., bytom K. XXX, C. súd zistil, že má vzťah ku firme AVIP, lebo je jej
zamestnancom. Vo firme AVIP pracuje asi 3 roky, keď pracuje vo firme ako skladník. K skutkovým
okolnostiam veci uviedol, že vedel, že Douda rekonštruuje svoj rodinný dom v Drážovciach. Bol 2-krát sa
s M. na tejto stavbe pozrieť. Navyše bol účastný v ich firme, keď M. rokoval s dodávateľmi ohľadne tejto
rekonštrukcie. Z. N. pozná tak, že sa s ním osobne stretol na tejto stavbe. A. C. pozná takisto ako Z. N.,

stretol sa s ním na tejto stavbe. Následne vo výpovedi uviedol, že nebol pri rokovaniach M. s dodávateľmi
tejto rekonštrukcie. Ich interné dohody nepoznal, napokon to nevyplývalo ani z jeho pracovnej náplne a
napokon ho to ani nezaujímalo. On osobne neobjednával žiadnu dodávku materiálu, ani dodávku prác
na stavbu M.. Tiež firma AVIP s touto rekonštrukciou nemá nič spoločné. Čo sa týka tabule na rodinnom
dome, išlo len o reklamnú tabuľu AVIPU, ale s realizáciou rekonštrukcie domu to nemalo nič spoločné.

Bol účastný pri dvoch stretnutiach, kedy došlo k výmene nejakých blokov a nejakých peňazí. Tiež bol
účastný toho, keď Z. N. a A. C. prišli do C. a u nich vo firme im bol doplatený rozdiel za vykonanú
prácu, lebo tu M. vyrovnal finančné záležitosti s nimi, pričom následne došlo aj k nejakému zapitiu celej
tejto záležitosti. Vie, že všetky materiály na stavbu M. boli dodávané cez firmu, ktorá realizovala túto
rekonštrukciu. Pod realizačnou firmou myslel Z. N. s partiou, pretože táto rekonštrukciu realizovala.

Nevie prečo by mal on telefonovať za ich betón, keď to výslovne bola ich záležitosť, keďže mali v náplni
práce hrubé stavebné práce, šalovacie práce, montáž celého plafónu, teda stropu a samozrejme krovu
strechy. Keď bol naposledy na stavbe, tak betón tam už zabudovaný bol, rekonštrukcia strechy bola z
dvoch tretín už hotová. Že materiály na stavbu boli realizované cez žalovaného I) vedel z rečí M.. Vie
však, že Z. N. mal presný zošitok, kde si evidoval veškeré výdaje, takisto aj zálohy, ktoré boli predmetom

jednania jeho a M., ale obsah tohto nikdy nepotreboval študovať a ani sa tomu nejako nevenoval. Len z
rečí M. vie, že bol rád, že si našiel firmu, ktorá mu zrealizuje rekonštrukciu za pomerne slušné peniaze
bez toho, aby ho to nejako zaťažovalo, teda aby to nemusel realizovať vlastnou firmou z Bratislavy,
čo sa týka prác a dodávok materiálu. Čo sa týka konkrétnych dohôd medzi M., Z. N. a A. C., bol pri
niekoľkých takýchto pseudodohodách, na ktorých sa dohodli, že čo sa bude robiť nasledujúci deň, alebo

čo sa nebude robiť, konkrétne ohľadne betonáži uviedol, že bol pri ich takej dohode ohľadne tohto, kde
sa riešilo, či betónovanie prebehne strojom, a akým strojom. Špecifikovať dodávku prác na stavbe vedel
preto, lebo s M. sú v pracovnom vzťahu, majú jednu kanceláriu a tým pádom akékoľvek telefonické
komunikácieM.súmuznáme,takvedelznichvydedukovaťalebojasnesivyložiť,očosajedná.Viackrát
mu zopakoval, že je spokojný so zamestnancami na stavbe a že je rád, že našiel takú firmu, ktorá mu

za tie peniaze bude práce a dodávku realizovať. Na firmu ELITECH nemá telefónne číslo a ani nevie,
kde táto firma sídli. Ohľadne dodávky betónu sa s nikým nerozprával z firmy ELITECH. Ďalej potvrdil,
že bol účastný, keď M. odovzdával peniaze Z. N. a A. C., išlo o vyrovnanie, ktoré sa robilo u nich vo
firme, teda úplné vyrovnanie medzi nimi.

Svedok A. C. v doplňujúcej výpovedi (po vypočutí svedka B. U.) uviedol, že nevie kto betón objednával.
Oni po prejednaní s M. alebo U. boli v tom, že keď už budú pripravení, teda že sa má betónovať, tak
majú zavolať na číslo betonárky. Či im dal číslo na betonárku M., alebo U., to si už nepamätal. Jeden
z nich to bol však určite. Z. N. betón určite neobjednával. Tento, a ani on nedojednávali preto ani cenu
betónu s ELITECHOM. Nebol, resp. si nespomenul, žeby bol účastný nejakého stretnutia zúčastnených,

pri ktorom by niektorý z nich dojednával telefonicky dodávku betónu. Oni s Z. N. neboli na stavbe za
účelom betónovania, oni mali spraviť len „šalung“, teda tesárske práce. Oni takéto betonárske práce
ani nevykonávajú a ani nemajú ohľadne tohto žiaden kontakt. M. on konkrétne nebol oslovený, aby
objednal betón a dojednal cenu betónu. Pri celkovom vysporiadaní v Bratislave vo firme AVIP osobnebol, ale išlo o vysporiadanie čisto za vykonané práce na tejto stavbe. Za materiál sa tu vysporiadanie
neuskutočnilo. Čo sa týka materiálu, keď ho s Z. N. brali, teda keď ho kupovali v stavebninách, tak M. za
tento materiál poukazoval peniaze na účet Z. N., alebo tieto peniaze poukazovala na účet Z. N. za tento

materiál firma AVIP. M. u nich nikdy nereklamoval množstvo betónu dodaného na predmetnej stavbe.
B. U. bol na stavbe viackrát, častejšie ako M.. Keď prišiel, vždy bola nejaká zmena. Tak napríklad aj
drevo sa muselo prichystať na túto stavbu dvakrát. Tiež im tento dával príkazy, na základe ktorých menili
postup prác. Keď začali vykonávať práce, bolo jedno jednanie, ale nie ohľadne betónu. Riešilo sa to,
ako sa betónovanie uskutoční, teda či strojovo, alebo ručne, keď bolo dohodnuté najskôr, že to bude

ručne, ale potom sa ukázalo, že je to neúnosné, preto sa dohodlo, že sa bude betónovať strojovo. Kto
dohodoval konkrétne toto betónovanie, čo je predmetom sporu, to on nevie. On bol viackrát osobne
prítomný, keď B. U. telefonoval, ale či telefonoval s ELITECHOM, to nevedel uviesť. Nevedel ani uviesť,
či tento telefonoval ohľadne betónu, alebo niečoho iného. Predmetom dohody medzi ním, Z. N. a M.
bolo spočiatku to, že sa dohodli na búracích prácach a postavení krovu. Mali vykonať len tesárske
práce, teda od dreva. Potvrdil, že dohodu o vykonaní práce podpísal. Po nahliadnutí do tejto dohody

uviedol, že vidí, že sú v nej napísané aj betonárske práce, ale to tam mohlo byť dopísané aj neskôr.
Čo sa týka finančných prostriedkov obdržaných od M., prebiehalo to tak, že tieto boli vyplatené na 4-
krát, keď sa rozobralo a vyčistilo všetko zo starej strechy, bola vyplatená prvá splátka, druhá splátka
bola dojednaná, keď sa všetko zašaluje a zabetónuje, ale ručne, teda obvodové múry, tretia splátka
bola dohodnutá potom, čo sa postaví krov, štvrtá bola dohodnutá, keď sa všetko ukončí. Takto to aj

bolo, posledná splátka za vykonané práce bola dorovnaná v Bratislave. On však v tejto súvislosti žiadne
peniaze nepreberal, peniaze boli poukazované Z. N. a oni sa potom s ním navzájom vyrovnávali. Tvrdil,
že žiadne peniaze od M. on osobne neprevzal. S M. ohľadne postupu pri betónovaní a ceny betónu
sa nikdy on osobne nedohodoval, pretože nemá ani šajnu, čo stojí kubík betónu. Čo sa týka termínov,
kedy sa má betón doviesť, v tomto ohľade ale bol v telefonickom kontakte s firmou ELITECH. Tiež bol

fyzicky na stavbe, keď sa betón do stavby zapracovával. Nevie o žiadnych prestojoch putzmaistra na
tejto stavbe, mal vedomosť o tom, že putzmaister sa nemohol na stavbu dostať, ale behom pol hodiny
to zabezpečili. S Z. N. nemali žiadne nezrovnalosti ohľadne finančného vysporiadania a to ohľadne tých
peňazí, čo poskytoval M.. Potvrdil, že na stavbu M. objednával a kupoval však nejaký materiál, ale nie
betón. Čo konkrétne kupoval, to si už nepamätal. Niekedy chodil nakupovať materiál na túto stavbu i s

Z. N.. Keď sa kupovali väčšie položky, ako napríklad škridla, tak zavolali do Stavebnín Dado Krupina,
žiadali cenovú ponuku, na túto upozornili M., on buď prišiel a vyplatil tieto peniaze alebo poslal peniaze
na tento účel Z. N. a on to potom vyplatil. Jemu M. peniaze za materiál nedával žiadne. Nie si je vedomí,
žeby v predmetnej veci od M. obdržal sumu 220.000,- Sk (7.302,66 Eur). Poprel, žeby mu M. takúto
čiastku v tejto súvislosti vyplatil.

Z konfrontácie svedkov A. C. a B. U. súd zistil, že svedok A. C. nepočul, žeby sa svedok U. zhováral po
telefóne s niekým o betóne, a ani nepočul, či sa niekedy po telefóne zhováral s ELITECHOM, tento mu
dal však telefónne číslo, že betón je vybavený, a teda že keď budú mať zašalované, tak že má upresniť
termín dodávky betónu. Svedok B. U. uviedol, že uvedené sa nezakladá na pravde, poprel tvrdenia

svedka A. C.. Potvrdil, že bol na stavbe dva alebo trikrát, pokyny však na tejto stavbe nikomu nedával,
zmeny, ktoré M. realizoval na dome spolu síce s M. prebrali, pričom M. následne ohľadne tohto pokyny
na stavbe si vydával sám.

Žalovaný III) v súdnom konaní ďalej poukazoval na to, že celkovo uhradil žalovanému I) v súvislosti

s dielom sumu 1.154.846,- Sk (38.333,86 Eur), z ktorej suma 606.846,- Sk (20.143,59 Eur) pripadla
na materiál a z ktorej suma 353.450,- Sk (11.732,39 Eur) pripadla na prácu, zvyšujúca časť do sumy
vyplatenej žalovanému I), teda suma 194.550,- Sk (6.457,88 Eur) predstavuje rozdiel, ktorý žalovanému
I) vyplatil navyše, a ktorú sumu mu žalovaný I) doposiaľ nevrátil. Výplatu finančných prostriedkov v
súvislosti s týmto dielom dokladoval (čl. 148 - 190 spisu).

Na zistenie rozsahu a ceny predmetu dodávky podľa faktúry žalobcu súd vo veci nariadil znalecké
dokazovanie. Vo veci bol znalkyňou Ing. Annou Bešinovou, bytom Prachatická 2473/14, 960 01 Zvolen
podaný znalecký posudok č. 80/2011 zo dňa 02. 10. 2011, ktorý doplnila písomným vyjadrením zo dňa
02. 01. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 04. 01. 2012 v zmysle záverov ktorých hodnota dodaného

betónu, včítane dopravy Tlmače - Drážovce a času čakania na vysypanie predstavuje sumu v cenovej
úrovni roku 2008 167.009,19 Sk (5.543,69 Eur) a hodnota práce „putzmaistra“ vrátane dopravy na
stavbu, umytia stroja a použitia rozbehového prípravku predstavuje sumu v cenovej úrovni roka 2008
35.545,30 Sk (1.179,88 Eur). Kvalita betónu zabudované vo venci zodpovedá pevnostnej triede betónuC 16/20-0, objem zabudovanej betónovej zmesi vo venci a stužujúcich prvkoch stropu nad podlažím je
32,602 m3, betón je zabudovaný aj nad stropom z tvárnic Premac v množstve 17,78 m3, čo spolu činí
50,382 m3 betónu.

Pri výsluchu znalkyňa Ing. Anna Bešinová potvrdila tieto svoje závery. Cenu, ktorú vypočítala v záveroch
znaleckého posudku ohľadne dodaného betónu napriek chybnému údaju o množstve dodaného betónu
však vypočítala správne, napokon uvedené vyplýva z celého znenia znaleckého posudku. Pri určení
cien vychádzala z cien porovnateľných k týmto dodávka v roku 2008.

Z výpovede svedka G. F., bytom N. XXX/XX, E. nad D. súd zistil, že pracuje vo firme ELITECH od
01. 01. 2008 doposiaľ stále ako vedúci betonárne. Čo sa týka dodávky betónu do M., on ohľadne tejto
dodávky dostal pokyny od P.. U.. S nikým iným ohľadne tejto dodávky on osobne nejednal. Čo sa
týka dodacích listov, koľko išlo betónu, podklady vypisoval on. Čo sa týka i použitých domiešavačov,
nákladné prepravné listy tiež v tomto prípade vypisoval on. Doplnil, čo sa týka práce putzmaistra, u tohto

je vykázaný prestoj na prvom výkaze veľmi dlhý, čo bolo z toho dôvodu, že v teréne boli zlé podmienky,
majiteľ stavby nezabezpečil také podmienky, aby sa mohlo pracovať s putzmaistrom promtne, prestoje
trvali až 3 hodiny.

Z výpovede svedka A. E., bytom F. ulica XX/XX, R. - F. súd zistil, že pracuje u firmy ELITECH ako vodič

domiešavača betónu a to od roku 2003. K dodávke betónu do M. uviedol toľko, že s touto dodávkou
tam bol 3 alebo 4-krát. Poukázal na vypísané dodacie listy. Čo sa týka domiešavača, išlo IVECO 9 m3,
pokyny na dodávku betónu do Drážoviec mu dal vedúci betonárky, teda G. F.. Čo sa týka dodacích
listov po dodávke betónu, tieto dal podpísať tým ľudom, ktorí boli na stavbe. Podpisoval ich aj Z. N..
On osobne nejednal ohľadne dodávky betónu s nikým zo stavby. Konal na základe príkazu vedúceho

betonárky. Doplnil, že ohľadne putzmaistra boli aj prestoje, tento mal prestoj aj tri a pol hodiny, lebo boli
problémy v teréne.

Po odvolacom konaní prvostupňový súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom žalovaného I) ako
účastníka konania, žalovaného III) ako účastníka konania a výpoveďou svedka A. C., keď ďalej zistil

tento skutkový stav:

Z doplňujúceho výsluchu žalovaného I) ako účastníka konania súd zistil, že keď prišiel na stavbu, tak
prácenastrecherodinnéhodomuboliužrozpracované,pôvodnástrechanarodinnomdomebolatakmer
v jednej polovici už rozobratá. V tom čase ho oslovil A. C., že na strechu potrebujú niekoho od remesla,

teda klampiara. A. C. ho oslovil, aby sa k nim pridal. S tým súhlasil. Požadovali po odbornej stránke
od neho klampiarske a pokrývačské práce. Do tohto času sa s R. M. vôbec nestretol. Na streche začal
pracovať na požiadanie A. C.. Dohoda o vykonaní prác na streche bola uzatvorená neskôr, on vtedy už
na rekonštrukčných prácach na streche pracoval. Pracoval na streche už asi 1 týždeň, keď sa stretol
s R. M.. Tento vtedy povedal, že to treba dať na papier, preto podpísali dohodu. Dohoda bola písomne

uzavretá na stavebné práce. Čo sa týka materiálu, R. M. hovoril, že mu je ďaleko z Bratislavy chodiť, tak
sa ústne dohodli, že mu zistí cenu materiálu tu, on ju odsúhlasí, pošle peniaze na účet, keď on potom
materiál kúpil, vyplatil materiál z týchto peňazí, čo mu zaslal R. M. a dal ho doviesť na stavbu. Peniaze
na materiál zálohovo vždy R. M. posielal na účet, keď odsúhlasil cenu za materiál. Sám z vlastných
finančných prostriedkov peniaze na materiál nedával. Čo má vedomosť, takýmto spôsobom kupoval

materiál i A. C.. Dozvedel sa to však až v priebehu tohto súdneho konania, keď R. M. doložil účtenky,
že aj A. C. od neho vzal peniaze na materiál. Pokiaľ však ide o betón, betón u žalobcu neobjednával.
Dodnes nevie, kde firma žalobcu sídli, v živote v tejto firme nebol a štatutárneho zástupcu žalobcu stretol
prvý krát v rámci tohto súdneho konania. Keď na stavbu M. bol potrebný betón, stretli sa on, M., C., U.
na stavbe v priebehu prác, že treba na stavbu betón. Vtedy povedal, že nepozná žiadneho dodávateľa.

M., U. telefonovali o betón, preto mal za to, že betón dojednával U.. M. mu potom oznámil, že betón
je dojednaný, že na stavbu príde aj putzmaister s tým, že treba upresniť, na ktorý deň treba betón i
putzmaistra na stavbu doviesť, čo si potom vzal na starosť A. C.. C. dojednával aj termín, kedy sa
má betón doviesť. Keby on objednával betón, vždy by chcel po M. peniaze, tiež by musel vedieť, čo
betón bude stáť, pričom by to dojednával osobne, nie telefonicky. Nikdy stavebný materiál na stavbu

nevyjednával telefonicky, vždy to bolo osobne. Bol preto presvedčený a je v tom, že betón objednával U..
Tento sa na stavbe správal ako rodinný príslušník alebo ako spolumajiteľ. Len tu na súde sa dozvedel,
že ide o nejakého zamestnanca AVIPU. R. M. sa v súdnom konaní postavil do role ublíženého, avšak
nehovorí pravdu. R. M. posielal vždy peniaze na materiál v takej výške, ako on dojednal cenu za materiál,peniaze mu boli poslané na účel zakúpenia tohto materiálu, ktorý kupoval na stavbu pre M.. Spočiatku
ani nevedel, že stavba patrí M.. Počas prác na streche domu, pracovali tu i zamestnanci AVIPU, robili
tu určité práce. Nakoľko betón na stavbu neobjednával, tak mu R. M. neposkytol ani žiadnu zálohu na

tento betón.

Z doplňujúceho výsluchu žalovaného III) ako účastníka konania súd zistil, že tento už nie je konateľom
spoločnosti AVIP s.r.o., ani spoločníkom tejto spoločnosti, keď svoj podiel „odovzdal“. Skutkový stav po
odvolacom konaní sa nezmenil, naďalej je vlastníkom rodinného domu, kde bol dodaný betón. Nepoprel,

že betón bol na stavbu jeho rodinného domu dodaný. Betón na tento rodinný dom u žalobcu objednával
žalovaný I) a JI. C.. Títo mu dali ponuku na objednávku betónu od dvoch dodávateľov betónu, zo Šiach
a z Levíc, pričom mu obidvaja povedali, žeby bolo lepšie objednať betón v Leviciach, lebo firmu poznajú
a že je tu možné vybaviť i zľavu. Keďže vedeli vybaviť zľavu, tak to nechal na nich. Teda nechal na nich,
ktorú betonárku vyberú. Tiež mu povedali, že v Šahách nemajú putzmaistra, že v Leviciach u ELITECHU
je putzmaister, čo je pod jednou strechou, takže by to bolo lepšie objednať u nich. Pri všetkých týchto

jednaniach vystupoval ako majiteľ rodinného domu, nevystupoval ako konateľ spoločnosti AVIP. Platba
mala za betón prebiehať tak, že betón sa dovezie na rodinný dom a podľa skutočného množstva sa
zaplatí. Teda dohoda bola taká, že on zaplatí za dodávku betónu na dome podľa dodaného skutočného
množstva, avšak nie žalobcovi, ale žalovanému I) a A.Q.. Zaplatil im zálohu na tento betón, sú o tom
doklady, ktoré boli doložené do súdneho konania pred odvolacím konaním. Koľko zaplatil zálohu, to si

už nepamätal, zálohy boli rôzne. Na stavbu chodieval raz za týždeň, alebo raz za 2 týždne, ako mu to
dovoľovali pracovné podmienky. Títo mu vždy dali bloky o nákupe materiálu, ktorý im on potom vyplatil,
pričom im poskytol zálohu na ďalší materiál, prípadne im zaplatil i za stavebné práce, ktoré vykonali. O
cene betónu vopred s nimi nehovoril. Títo síce sa vyjadrili, koľko kubíkov betónu asi na dom pôjde, ale s
presnosťou to nevedeli uviesť, čo sa týka ceny za kubík betónu, o tej vopred nehovorili. V podstate ani

nebolomožnéporovnávaťnejakcenyzakubíkbetónuvdanejlokalite,keďžetubolalenjednabetonárka.
On nespochybňoval cenu za betón, tlačil ho čas, tak sa to proste spravilo. Z činnosti AVIPU, ktorá sa
zaoberala stavebnou činnosťou vedel koľko môže stáť cena za kubík betónu. On však u ELITECHU
betón neobjednával. Čo sa týkalo stavby, všetko prebiehalo takým spôsobom ako v prípade betónu,
napríklad, keď sa potrebovala škridla, povedalo sa, áno, ideme, kúpime škridlu a on to vyplatí. Pokiaľ

uviedol, že poskytol žalovanému I) a A. C. zálohu na betón, nevedel uviesť, ktorému z nich konkrétne
túto zálohu na betón poskytol. Žalovaný I) a A. C. objednávali betón s jeho súhlasom.

Z doplňujúcej výpovede svedka A. C. súd zistil, že si nepamätá kto betón na stavbu objednával, len
sa mu vidí, že to bol U.. Pred dodávkou betónu sa nerozprával ohľadne tejto dodávky s R. M., lebo

tento chodil na stavbu málo. Ohľadne dodávok sa väčšinou on rozprával s U.. U. im dal telefónne číslo
do Levíc, pričom volali do Levíc, keď sa mal betón doviesť, mali upresniť dátum, kedy sa mal tento na
stavbu doviesť. U. povedal, že môžu zavolať na telefónne číslo, ktoré im dal, a to vtedy, keď budú mať
zašalované. Či on konkrétne ohľadne termínu dodávky betónu telefonoval, to si už nepamätal. Vedel,
koľko betónu sa má približne na stavbu doviesť. Nepamätá si však, koľko to malo byť. O platbe za

betón sa nedohadoval, nevie ako malo byť zaplatené za betón. Sám neprijal žiadnu zálohu na betón.
Nemá vedomosť ani o tom, žeby žalovaný I) prijal nejakú zálohu na betón. Pokiaľ on prijímal peniaze
od R. M., boli to peniaze väčšinou za práce. Čo sa týka materiálu, to chodili do stavebnín s R. M., vtedy
platil za materiál R. M. priamo. Keď bolo treba niečo dokúpiť ohľadne materiálu, tak R. M. zavolal do
stavebnín, že do akej sumy im môžu materiál vydať. On ho potom zaplatil. On osobne v stavebninách za

žiaden materiál neplatil, osobne platil len za drevo na stavbu. Na toto drevo dal peniaze R. M. vopred.
Koľko to bolo, to si nepamätal. I so žalovaným I) chodieval objednávať materiál na stavbu. Zaplatenie
za tento materiál sa riešilo tak, že R. M. zavolal, aby materiál im bol vydaný na faktúru, ktorú potom
on zrejme zaplatil. Betón, ktorý bol privezený na stavbu rodinného domu bol použitý všetok na stavbe
rodinného domu, niečo zostalo v domiešavači, nebolo ho kde použiť, preto asi zo 10 „fúrikov“ tohto

betónu sa použilo na autobusovú zastávku v M.. Na svoj dom betón z tejto dodávky nepoužil. V tom
čase na svojom dome nerobil žiadne rekonštrukčné práce. Koľko vyplatil R. M. jemu za stavebné práce,
to si už nepamätal. Pravdepodobne mu dal i zálohu na stavebné práce, inak platil R. M. za stavebné
práce len po ich vykonaní. U. ELITECH spoznal len tu na súde. Predtým túto firmu nepoznal. Na stavbe
okrem nich pracovali aj ďalší, bol to A. Z., T. E. a S. E.. Tvorili s nimi jednu pracovnú skupinu. Peniaze za

práce väčšinou R. M. vyplácal len jemu a žalovanému I), oni potom z týchto peňazí vyplácali ostatných.
Čo sa týka U., nevie, či bol zamestnaný u R. M., ale vyzeralo to tak, že pracuje v nejakej firme, lebo sa
vyznal do stavebných prác. Na stavbe boli aj zamestnanci AVIPU. Vykonávali tam niektoré práce. R. M.
ho nikdy neoslovil, aby objednal betón od žalobcu. On prakticky s betónom neprichádzal do styku, onirobili strechy. Pri konečnom zúčtovaní R. M. ich vyplácal len za práce, určite nepovedal, že ich vypláca
za betónovú zmes. S R. M. po dodávke sa rozprávali, koľko išlo na strechu betónu, a že za betón treba
nejako veľa platiť. Vtedy R. M. však nekládol na neho nejakú požiadavku ohľadne zaplatenia betónu.

Žalovaný I) Z. N. určite betón neobjednával. Za betonárske práce im bolo zaplatené. Koľko to bolo,
nevedel uviesť, bolo to podľa dohody. V súvislosti s betonárskymi prácami R. M. mu nedlhuje žiadne
peniaze.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo

a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak
zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu

dohodnutú v zmluve, alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka, dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa

nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a
ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú
s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným
vykonávaním diela.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaný
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce, dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s
fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára,
nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca
vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Podľa § 1 ods. 2 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov Občianskeho práva.Na základe vykonaného dokazovania, jeho doplnenia a právneho vyhodnotenia skutkového stavu byť
prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v predmetnej veci dospel k
záveru, že žalobca podal žalobu dôvodne v časti o zaplatenie sumy 6.278,27 Eur s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 27. 04. 2010 do zaplatenia voči žalovanému III), keď neopodstatnene
podal žalobu voči žalovanému III) o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne z tejto
sumy za obdobie od 13. 05. 2008 do 26. 04. 2010 a vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy za obdobie
od 27. 04. 2010 do zaplatenia, keď v tejto časti súd žalobu žalobcu voči žalovanému III) zamietol, tiež
neopodstatnene podal žalobu o zaplatenie tejto sumy s príslušenstvom voči žalovaným I) a II), keď

potom bolo dôvodné žalobu žalobcu v časti, v ktorej uplatnil svoj nárok i voči žalovaným I) a II) v celom
rozsahu zamietnuť.

Vo veci je nepochybné, že medzi žalovaným I) a žalovaným II) došlo k uzavretiu zmluvy na vykonanie
stavebnýchprác,ktorájeoznačenáakoDohodaovykonaníprácpodľa§226Zákonníkapráce.Žalovaný
I) bol v čase uzatvárania tejto dohody fyzickou osobou, podnikateľom, žalovaný II) je právnickou osobou,

podnikateľom. Predmetom dodávky prác bola rekonštrukcia strechy, vybudovanie stĺpov, vencov a
betónové práce na rodinnom dome žalovaného III). Spôsob úhrady materiálu na stavbu nebol písomne
dohodnutý a ani jeho cena. Žalovaný I) sa zaviazal podľa tejto písomnej dohody vykonať pre žalovaného
II) v čase od 16. 02. do 01. 05. 2008 práce za dohodnutú cenu vo výške 353.450,- Sk. Splatnosť tejto
odmeny bola rozdelená do jednotlivých splátok, a to prvá splátka vo výške 100.000,- Sk bola splatná

po vykonaní búracích prác, druhá splátka vo výške 100.000,- Sk bola splatná po vykonaní murárskych
a betonárskych prác a tretia splátka vo výške 153.00,- Sk (rozdiel 450,- Sk oproti dohodnutej sume
chýba) bola splatná po kompletnom ukončení stavebných prác. Predmetnú Dohodu o vykonaní práce,
ktorá bola uzatvorená dňa 16. 02. 2008 v F. popri žalovanom I) uzatvorila ďalšia fyzická osoba A. ako
občan, nepodnikateľ, ktorý sa so žalovaným I) zaviazal vykonávať dojednané stavebné práce. Rovnako

ako žalovaný I), tak ani A. C. neboli podľa tejto dohody povinný nakupovať materiál, lebo sa na takúto
povinnosť v písomnej dohode nezaviazali. Tak, ako hodnotí túto dohodu o vykonaní prác odvolací súd,
v súlade s ním i prvostupňový súd túto vyhodnocuje za klasickú zmluvu o dielo podľa jej obsahu a formy.

Predmetná dohoda o vykonaní prác, zmluva o dielo bola tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania

doplnená ústnou dohodou o tom, že žalovaný I), a popri ňom i A. C. budú na základe ústnej požiadavky
žalovaného III), ktorý bol súčasne i konateľom žalovaného II) podľa potreby, a to po predchádzajúcej
dohode so žalovaným III) objednávať a nakupovať materiál, ktorý bol na stavbu potrebný. Spôsob
financovania nákupu materiál bol medzi nimi presne dohodnutý a tento nebol sporný. Pri konečnom
zúčtovaní celej dodávky stavebných prác si žalovaný III), ktorý súbežne, resp. bol súbežne konateľom

žalovaného II) zúčtovali všetok materiál, ktorý žalovaný I), ako aj A. C. nakupovali a na preukázanie
výdavkov odovzdali žalovanému III) pokladničné doklady. Uvedené vyplýva z výsluchu žalovaného I),
žalovaného III), i svedka A. C.. Medzi týmito pokladničnými dokladmi však nesporne sa nenachádza
doklad o tom, že na stavbu bol zabudovaný aj materiál - betón použitý pri stavebných betonárskych
prácach, ktoré sa zaviazali vykonať žalovaný I) a popri ňom A. C., ktorý ako dodávka väčšieho rozsahu

bol fakturovaný žalobcom ako dodávateľom na základe dodacích listov, ktoré tento nechal na stavbe v
rukách tých osôb, ktoré podpísali dodanie betónu na rodinný dom žalovaného III) v dňoch 08. 04. a 18.
03. 2008, keď niektoré z nich podpísal žalovaný I), pričom žalobca na základe týchto dodacích listov
vystavil tovarovú faktúru na betón č. 119/2008 dňa 28. 04. 2008 na celkovú sumu vo výške 189.139,-
Sk (6.278,27 Eur) s lehotou splatnosti dňa 12. 05. 2008 pre odberateľa, žalovaného II).

Žalobca vystavil predmetnú faktúru pre žalovaného II) preto, lebo to tak uviedol žalovaný I), ktorý
vychádzal z Dohody o vykonaní práce, v ktorej bola spoločnosť žalovaného II) uvedená v postavení
objednávateľa stavebných prác. Bol v tom i preto, lebo na rekonštruovanom dome žalovaného III) bola
od začiatku uvedená reklamná tabuľa, na ktorej bol údaj, že túto stavbu realizuje spoločnosť AVIP, s.r.o.,

teda žalovaný II), pričom z výsluchu žalovaného I), ako aj z výpovede svedka A. C. vyplynulo, že na tejto
stavbe pracovali i zamestnanci tejto spoločnosti. Je v konaní ďalej nesporné, že predmetná faktúra bola
doručená žalovanému II), potvrdili to pri výsluchu obidvaja konatelia tejto spoločnosti, Jana Kovárová,
ako i žalovaný III), keď konateľka A. pri výsluchu potvrdila, že faxové číslo, z ktorého bol zasielaný
žalobcovi výpis z obchodného registra pre účel vystavenia faktúry, patrí žalovanému II), teda spoločnosti

AVIP, s.r.o. Žalovaný II) síce v konaní tvrdil, že faktúra bola žalobcovi vrátená, že ju nemá evidovanú vo
svojom účtovníctve, ale žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia neoznačil. Ako súd už dôvodí, teda
žalovaný I) nemal žiaden dôvod pochybovať o tom, že vykonáva práce v subdodávke pre žalovaného
II), pretože sám žalovaný III) tvrdil, že žalovaný II) je stavbárska spoločnosť.Dohoda o vykonaní práce, ktorá z hľadiska hmotného práva je zmluvou o dielo uzavretou podľa § 536
a nasl. Obchodného zákonníka bola dopĺňaná ďalšími ústne dohodnutými zmluvami medzi žalovaným

I) a žalovaným II), keď obsahom ústnej zmluvy bolo to, že žalovaný I), popri ňom i JI. C. budú
na základe ústnej požiadavky žalovaného III), ktorý bol zároveň aj konateľom žalovaného II) podľa
potreby nakupovať pre stavbu aj materiál. Takáto ústna zmluva vyplýva z výsluchu žalovaného I),
tiež z výsluchu žalovaného III), ako i z výpovede svedka A. C.. Tak ako vyplynulo predovšetkým z
výsluchu žalovaného III), bolo pre neho jednoduchšie, ak materiál zabezpečovali žalovaný I) a A. C.,

preto sa s nimi ústne dohodol, že materiál, ktorý bude potrebný na stavbu a jeho cenu s nimi vopred
odsúhlasí a následne im zašle finančnú čiastku, na ktorej sa dohodnú, aby títo mohli zakúpený tovar na
rekonštrukciu nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému III) zaplatiť. Vzájomné zúčtovanie medzi
žalovaným I) a konateľom žalovaného II), resp. žalovaným III) prebiehalo tak, že žalovaný I) priebežne
odovzdával bločky o nákupe konateľovi žalovaného II), resp. žalovanému III), keď tento odsúhlasoval
rozsah zabudovaného materiálu priamo na stavbe a následne uvoľňoval ďalšie finančné prostriedky.

Niekedy sa stávalo i to, keď nejaký materiál bolo potrebné dokúpiť, že žalovaný I), prípadne A. C. tento
doobjednali, dodávateľ vystavil na to faktúru, ktorú zaplatil žalovaný III).

Medzi žalovaným I) a žalovaným II), resp. žalovaným III) nebolo v konaní sporné, že cena za stavebné
práce podľa dohody o vykonaní práce, resp. zmluvy o dielo, ako aj cena za všetok materiál, ktorý bol

použitý pri týchto stavebných prácach mimo betónovej zmesi bol medzi nimi vyrovnaný, popri nich i s
A. C..

V konaní ďalej bolo preukázané, že betónovú zmes dodal na stavbu rodinného domu žalovaného
III) žalobca, ktorý za dodávku betónovej zmesi vystavil faktúru č. 119/2008 dňa 28. 04. 2008, ktorou

vyfakturoval dodávku betónovej zmesi na stavbu - rekonštrukcia rodinného domu v obci M., súpisné
číslo 18 pre konateľa žalovaného II) R.a M. v dňoch 19. 03. a 08. 04. 2008 v množstve 57 m3 vrátane
dopravy (560 km) motorovým vozidlom IVECO ADM s obsahom 9 m3 domiešavania betónovej zmesi,
v celkovej sume 189.139,- Sk (6.278,27 Eur). Žalovaný III) nepoprel, že betónová zmes bola na jeho
rodinný dom dodaná, napokon táto skutková okolnosť vyplýva i zo znaleckého posudku Ing. Bešinovej,

ktorý bol podaný v predmetnej veci na základe nariadenia súdu. Za túto dodávku betónovej zmesi
žalobcovi doposiaľ nebolo zaplatené ani žalovaným I), ani žalovaným II), ani žalovaným III). Že betónová
zmes bola dodaná do rodinného domu žalovaného III) vyplýva z výsluchu žalovaného I), svedka A. C.,
ako i z výsluchu žalovaného III), resp. konateľa žalovaného II), keď žalobca túto dodávku preukázal
7 dodacími listami, 4 záznamami o prevádzke vozidla a 2 záznamami o použití domiešavača. Túto

dodávku preukazuje aj znalecký posudok znalkyne Ing. Anny Bešinovej č. 80/2011 zo dňa 02. 10. 2011,
ktorý bol doplnený dňa 02. 01. 2012, z ktorého vyplynulo, že na stavbu rodinného domu žalovaného
III) bolo dodaných 50,382 m3 betónu zodpovedajúceho kvalitatívne pevnostnej triede betónu C16/20-0,
hodnota ktorého vrátane dopravy a času čakania na jeho vysypanie predstavovala v cenovej úrovni
roku 2008 sumu 167.009,19 Sk (5.543,69 Eur) a náklady na čerpadlo - putzmaister, ktoré vykonávalo

činnosť na stavbe 11 hodín vrátane jeho dopravy na stavbu, umytia a použitia rozbehového prípravku
zodpovedali v roku 2008 sume 35.545,30 Sk (1.179,88 Eur), čo spolu činilo sumu 6.723,57 Eur.

Žalobca v súdnom konaní tvrdil, že predmetnú betónovú zmes objednával telefonicky u neho žalovaný
I), avšak nepredložil o tom žiadne relevantné dôkazy, a to ani do odvolacieho konania, a nepredložil ich

ani po odvolacom konaní. Síce faktom je, že na dodacích listoch ohľadne betónovej zmesi sa nachádza
podpis i žalovaného I), okrem neho na ďalších i A. C., a na ďalších i ďalšie nečitateľné podpisy, keď
rovnako je to aj na zázname o prevádzke vozidla, ako i na zázname o poskytnutí domiešavača, ktorý bol
nevyhnutný preto, aby sa betónová zmes z domiešavača mohla umiestniť na rodinný dom žalovaného
III), ale tieto samé o sebe ešte nesvedčia o tom, že betónovú zmes u žalobcu objednával žalovaný I)

v rámci telefonickej objednávky. Žalovaný I) v konaní poprel, žeby betónovú zmes objednal, potvrdil
len to, že spresňoval s A. C. termín dovozu betónovej zmesi na rodinný dom žalovaného III), pretože
spolu na rodinnom dome žalovaného III) vykonávali i betonárske práce. Ani výpoveď svedka A. C.,
a to ani po odvolacom konaní nepotvrdila, žeby betónovú zmes objednával u žalobcu žalovaný I),
podľa výpovede svedka A. C. to mal byť B. U., ktorý bol príbuzným žalovaného III), a tiež keď tento

riadil niektoré práce na stavbe rodinného domu žalovaného III), pričom sa javilo, že je zamestnancom
nejakej spoločnosti, pretože sa vyznal do stavebných prác. Napriek tomu, že svedok B. U., ktorý bol
v konaní vypočutý túto okolnosť poprel, popretím tejto okolnosti ešte nebolo preukázané, že betónovú
zmes objednával u žalobcu žalovaný I). Žalovaný III) síce v konaní tvrdil, že betón na jeho rodinný domobjednával žalovaný I) a A. C., avšak na toto tvrdenie tiež neuviedol žiadne dôkazy. Už odvolací súd v
zrušujúcom uznesení uviedol, že samotné zisťovanie ceny betónu a možnosti dopravy žalovaným I) u
žalobcu nemôže automaticky znamenať, že žalovaný I) u žalobcu objednal pre seba ako fyzickú osobu

podnikateľa betón v subdodávke pre žalovaného II), resp. žalovaného III). Pokiaľ žalovaný III) tvrdil, že
betónnazákladeústnejdohodymedzinímažalovanýmI)aA.C.títoobjednávali,bolopovinnosťoutohto
toto tvrdenie súdu preukázať, žalovaný III) ohľadne tohto tvrdenia nenavrhol vykonať pred súdom žiadne
dôkazy. Nákup betónovej zmesi, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bol nákupom materiálu na
stavbu rodinného domu žalovaného III) v nákladnejšom rozsahu. Žalovaný III) tvrdil, že poskytol zálohu

na betónovú zmes žalovanému I) a tiež A. C., nevedel uviesť, koľko poskytol túto zálohu a tiež nevedel
uviesť, ktorému z nich a v akej sume poskytol túto zálohu. Žalovaný I), rovnako i svedok A. C. popreli
prijatie zálohy na betónovú zmes. Bolo teda tiež povinnosťou žalovaného III), resp. žalovaného III) ako
konateľa žalovaného II) v konaní preukázať, že takáto záloha bola poskytnutá, v akej výške, a ako
bola zúčtovaná. Z postupu pri financovaní materiálu na rekonštrukcii rodinného domu žalovaného III)
vyplynul totiž taký spôsob financovania, že najskôr žalovaný I) zisťoval cenu materiálu, ktorú konateľ

žalovaného II), resp. žalovaný III) odsúhlasil, zaslal finančné prostriedky a žalovaný I) materiál na svoje
meno nakupoval. Poskytnutie zálohy na betónovú zmes v súdnom konaní preukázané nebolo. Ak by
konateľ žalovaného II), resp. žalovaný III) poskytol zálohu na betónovú zmes žalovanému I), a popri ňom
i A. Burčovi, bolo by nepochopiteľné, a odporovalo by to spôsobu vzájomného finančného vyrovnávania
medzi nimi, ak by tento netrval na vyúčtovaní tejto zálohy, teda predložení riadneho dokladu o tom, koľko

betónovej zmesi bolo dodané na stavbu, a za akú cenu. K. žalovaný III) v konaní potvrdil, že žalovaný I)
mu predkladal bločky o nákupe materiálu, čím dochádzalo medzi nimi k vyúčtovaniu záloh na materiál.
Žalovaný III) vedel, že betónová zmes bola dodaná, vedel, že bude na jeho rodinný dom dodávaná,
sám to potvrdil, a ako súd už dôvodí odporovalo by logike celého financovania materiálu na stavbu
jeho rodinného domu, keby ak by bol poskytol zálohu na betónovú zmes, žeby netrval na jej riadnom

vyúčtovaní. Z dôkazov, ktoré doložil žalovaný III) do konania (čl. 147 - 191 spisu) nevyplýva, žeby tento
bol poskytol žalovanému I) zálohu na betónovú zmes, a žeby táto dodávka bola riadne vyúčtovaná,
pretože žiaden doklad o vyúčtovaní tejto dodávky sa v týchto listinných dôkazov nenachádza, rovnako
týmito listinnými dôkazmi žalovaný III) nepreukázal, žeby žalovanému I) vyplatil navyše sumu 194.550,-
Sk (6.457,88 Eur), tak ako to tvrdil v súdnom konaní, keď ani neobjasnil, aký bol dôvod, aby žalovanému

I) takúto sumu navyše platil. Žalovaný III) týmito listinnými dôkazmi jedine preukázal to, že v období od
marca do mája 2008 vyplatil žalovanému I) sumu 608.000,- Sk, A. C. v období od februára do mája
2008 sumu 220.000,- Sk, spolu v sume 828.000,- Sk, dokladovaný bol materiál týmito spolu na sumu
606.846,- Sk, keď žiadne iné skutočnosti z týchto listinných dôkazov nevyplývajú, a už vôbec nie tvrdenie
žalovaného III), že mimo sumy 608.000,- Sk (220.000,- Sk bolo plnené Jánovi Burčovi) plnil navyše

žalovanému I) sumu 353.450,- Sk z časti určenú i pre A. C., teda že navyše poskytol žalovanému I)
plnenie v sume 194.550,- Sk.

Nakoľko v súdnom konaní nebolo preukázané, že žalovaný I) betónovú zmes objednal, žeby prijal
zálohu na túto betónovú zmes, prípadne prijal navyše plnenie tvrdené žalovaným III), tiež nakoľko v

konaní spoľahlivým spôsobom nebolo preukázané, či betónovú zmes objednal u žalobcu žalovaný III),
resp. ako konateľ žalovaného II), pričom však spoľahlivým spôsobom bolo zistené, že betónová zmes
bola dodaná na rodinný dom žalovaného III), súd dospel k záveru, že na úkor žalobcu sa bezdôvodne
obohatil žalovaný III), na ktorého rodinný dom betónová zmes bola žalobcom dodaná, keď tento je potom
povinný podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia vyplývajúcich z § 451 a nasl. Občianskeho

zákonníka, keďže Obchodný zákonník nemá osobitnú úpravu o vydaní bezdôvodného obohatenia, toto
bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať, keď podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenia vydať, pričom podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
bezdôvodným obohatením je i majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Bezdôvodné
obohatenie podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získalo.

Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, tak ako to vyplýva z § 458 prvá
veta Občianskeho zákonníka. Na zistenie rozsahu a ceny predmetu dodávky podľa faktúry žalobcu súd
vo veci nariadil znalecké dokazovanie, vo veci bol podaný znalecký posudok znalkyňou Ing. Annou
Bešinovou, a to č. 80/2011 zo dňa 02. 10. 2011, doplnený dňa 02. 01. 2012, v zmysle záverov ktorých

bol zistený rozsah dodaného materiálu, betónovej zmesi a hodnota prác pri spracovaní betónu spolu v
sume 6.723,57 Eur, čo je hodnota bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný III) na úkor žalobcu získal
a ktoré je povinný vydať žalobcovi. Žalobca uplatnil nárok v nižšom rozsahu, len v sume 6.278,27 Eur,keď súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané, preto súd uložil žalovanému
III) povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie len v žiadanej výške, t.j. vo výške 6.278,27 Eur.

Žiadne iné dôkazy, než boli v súdnom konaní vykonané, účastníci konania po odvolacom konaní
nenavrhli vykonať, keď podľa § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníci konania sú povinní navrhnúť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Ešte súd poznamenáva, že po odvolacom konaní sa zmenil majiteľ spoločnosti AVIP s.r.o., keď žalovaný

III) od júna 2012 nie je konateľom žalovaného II) a ani jeho majiteľom. Žalovaný II) po odvolacom konaní
zostal vo veci nečinný. Na zmenenej adrese svojho sídla súdne zásielky prestal preberať, keď súd potom
žalovanému II) doručoval súdne zásielky na adresu zmeneného sídla, ktorá je zapísaná v obchodnom
registri fikciou doručenia podľa § 48 ods. 2 O.s.p.

Pokiaľ žalobca uplatnil voči žalovanému I) nárok z titulu aj Dohody o uspokojení pohľadávky veriteľa

zo dňa 14. 05. 2009, na základe ktorej žalovaný I) pristúpil k záväzku žalovaného II) ako k hlavnému
záväzku, keď táto bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným I) ako pristupujúcim dlžníkom, tento
právny úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, táto dohoda bola uzatvorená
v rozpore so zákonom, a to s § 533 Občianskeho zákonníka, keďže v konaní nebolo preukázané,
žeby žalovaný II) bol dlžníkom žalobcu z titulu objednávky betónovej zmesi. Nebolo v súdnom

konaní jednoznačným spôsobom preukázané, že betónovú zmes objednal u žalobcu žalovaný II),
ani vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, či pri objednávaní betónovej zmesi vystupoval
žalovaný III) ako fyzická osoba, alebo ako konateľ žalovaného II), preto súd aj posúdil nárok žalobcu na
zaplatenie kúpnej ceny betónovej zmesi a prác s tými spojenými podľa zásad o vydaní bezdôvodného
obohatenia.

Nakoľko na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil žalovaný III), súd žalobu voči žalovaným I) a II) ako
neopodstatnenú zamietol.

Žalobca sa v súdnom konaní domáhal i zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 6.278,27 Eur vo výške

14,25 % ročne od 13. 05. 2008 až do zaplatenia, v tejto časti súd posúdil žalobu voči žalovanému
III) za dôvodnú len v časti, keď uložil povinnosť žalovanému III) popri istine zaplatiť žalobcovi i úroky
z omeškania vo výške 9 % ročne z prisúdenej sumy od 27. 04. 2010 do zaplatenia, žalobu v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 6.278,27 Eur za obdobie od 13. 05.
2008 do 26. 04. 2010 a vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy za obdobie od 27. 04. 2010 do zaplatenia

voči žalovanému III) súd zamietol.

Žalovaný III) je preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy 6.278,27 Eur, ale len od 27. 04. 2010,
nebol v omeškaní v období od 13. 05. 2008 do 26. 04. 2010, keď pri nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia zákon osobitne neupravuje čas splnenia. Preto sa vyžaduje na plnenie bezdôvodného

obohatenia výzva. Žalobca nedokladal do súdneho konania výzvu, ktorou by žalovaného III) vyzval
na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto za kvalifikovanú výzvu v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka treba považovať samotnú žalobu. Táto bola doručená žalovanému III) dňa 26. 04. 2010,
žalovaný III) mal na základe nej plniť, neurobil tak, preto od 27. 04. 2010 je v omeškaní s vydaním
bezdôvodného obohatenia, a preto od tohto dňa až do zaplatenia je povinný zaplatiť žalobcovi i úroky

z omeškania z prisúdenej sumy. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, táto je daná Nariadením Vlády
SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď podľa §
3 ods. 1 tohto vládneho nariadenia, v znení účinnom ku vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania
bola o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná ku dňu 27. 04. 2010 bola 1 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 9 % ročne,
preto z prisúdenej čiastky má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne. Nad
rámec prisúdeného potom bolo dôvodné žalobu žalobcu voči žalovanému III) v časti úrokov z omeškania
ako nedôvodnú zamietnuť.

O trovách konania účastníkov súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, keď podľa tohto zákonného ustanovenia, v zložitých prípadoch, najmä z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne od 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.V posudzovanom prípade ide o takúto veci, v konaní vystupuje viacej účastníkov, tiež ide o zložitý
prípad, keď potom bolo dôvodné rozhodnúť tak, že o trovách konania účastníkov rozhodne súd až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zákonnej procesnej lehote.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.

2 O.s.p.)