Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Petreás
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11Cb/55/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708204526
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6708204526.16
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci žalobcu SAD Banská
Bystrica, a.s., Partizánska cesta 97, 974 67 Banská Bystrica, IČO: 36 052 205, zastúpeného JUDr.
Dagmar Ďurčeková, s.r.o. so sídlom Námestie slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému
Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s. so sídlom Balkán 53, 960 95 Zvolen, IČO: 36 054 666,
zastúpeného GABE s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom ul. Prof. Sáru č. 44, 974 05 Banská Bystrica,
o zaplatenie 124.908,85 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 85.078,95 Eur so 14,25% úrokmi z omeškania ročne zo
sumy 85.078,95 Eur od 18.3.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.
Súd konanie z a s t a v u j e v časti žalovanej sumy vo výške 979,22 Eur.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca žalobou podanou 23.4.2008 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 3.763.004,- Sk so
14,25% úrokmi z omeškania ročne z vyfakturovaných súm odo dňa splatnosti faktúry vždy až
do zaplatenia. Žalovaná suma predstavuje sumu 124.908,85 Eur s príslušenstvom. Žalobca svoju
žalobu odôvodnil tým, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol za existencie právneho
predchodcu Slovenská autobusová doprava Banskobystrická dopravná spoločnosť, a.s., ktorým bol
Slovenská autobusová doprava, štátny podnik Banská Bystrica. Slovenská autobusová doprava,
štátny podnik bol rozhodnutím č. 30/95 z 18.5.1995 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
zrušený formou rozdelenia, pričom práva a povinnosti zo zrušeného štátneho podniku v predmetnej
veci prešli na Slovenskú autobusovú dopravu Banskobystrickú dopravnú spoločnosť, š.p. Tento bol
pretransformovaný rozhodnutím FNM SR jednorázovo podľa § 172 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. v zmysle
rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 774 zo dňa 19.7.2001.
Na Slovenskú autobusovú dopravu Banskobystrickú dopravnú spoločnosť, a.s. prešli všetky majetkové
práva a povinnosti zrušeného štátneho podniku Slovenská autobusová doprava Banskobystrická
dopravná spoločnosť, š.p.
Žalobca umožnil žalovanému v súvislosti s predmetom jeho podnikania využívať výstupište a jednotlivé
nástupištia vrátane ostatných služieb na autobusovej stanici nachádzajúcej sa na adrese: X. Y. G. X,
XXX XX H. H. pre prevádzkovanie pravidelných autobusových liniek dopravcu - žalovaného. Žalovaný
má so žalobcom uzatvorenú Zmluvu o užívaní autobusovej stanice... zo dňa 10.9.1998. Medzičasom
bolo vypracované nové znenie zmluvy o užívaní priestorov autobusovej stanice s návrhom účinnosti
od 1.1.2007, ktorú žalovaný napriek mnohým jednaniam a prísľubom vedúcich pracovníkov nepodpísal.
Napriek tomu autobusovú stanicu využíva, keďže v súlade s licenciou prevádzkuje dopravné linky
prechádzajúce cez Banskú Bystricu.
Právna zástupkyňa žalobcu v podanej žalobe poukázala na ustanovenie § 16 ods.1 Zákona č. 168/1996
Zb., ustanovenie § 151n Občianskeho zákonníka. Zákon zároveň upravuje povinnosť pre oprávneného z
vecného bremena znášať náklady na zachovanie a opravy. Analogicky v zmysle uvedeného ustanovenia
aj dopravca, ktorý v súlade so zákonom a jemu udelenou licenciou vykonáva dopravu, je povinný znášať
náklady, ktoré vlastník autobusovej stanice vynaloží za účelom zachovania a opráv nehnuteľností a
poskytovania služieb na autobusovej stanici. V období 01/2007 až 06/2007 bol fakturovaný priemerný
mesačný počet spojov podľa návrhu paušálu, ktorý bol súčasťou návrhu zmluvy, ktorá mala začať
platiť od 1.1.2007. Návrh tejto zmluvy nebol akceptovaný. V nasledujúcom období 07/2007 až 02/2008
boli fakturované skutočné počty spojov v danom mesiaci podľa aktuálneho cenníka žalobcu zo dňa
31.8.2006, t.j. za spoje DAL (diaľková autobusová linka) - 50,- Sk bez DPH, pre MAL (medzinárodnú
autobusovú linku) - 60,- Sk bez DPH a pre PAL (prímestská autobusová doprava) - 25,- Sk bez DPH,
všetko za jeden spoj.
Právna zástupkyňa žalobcu v žalobe uviedla, že žalovaná suma pozostáva z jednotlivých súm
vyfakturovaných žalovanému
- faktúrou č. 2407000037, splatnou 18.2.2007 sumou 259.705,- Sk za 01/2007,
- faktúrou č. 2407000091 , splatnou 1.4.2007 sumou 259.705,- Sk za 02/2007,
- faktúrou č. 2407000150, splatnou 23.4.2007 sumou 259.705,- Sk za 03/2007,
- faktúrou č. 2407000213, splatnou 17.5.2007 sumou 259.705,- Sk za 04/2007,
- faktúrou č. 2407000292, splatnou 25.6.2007 sumou 219.496- Sk za 05/2007,
- faktúrou č. 2407000338, splatnou 14.7.2007 sumou 219.496,- Sk za 06/2007,
- faktúrou č. 2407000399, splatnou 17.8.2007 sumou 254.148,- Sk za 07/2007,
- faktúrou č. 2407000467, splatnou 16.9.2007 sumou 260.038,- Sk za 08/2007,
- faktúrou č. 2407000485, splatnou 20.9.2007 sumou 80.417,- Sk, ktorá faktúra bola vystavená ako
dofakturácia z dôvodu, že za mesiac 05 a 06/2007 bola fakturovaná čiastka znížená o zľavu vo výške
33.789,- Sk na jeden mesiac, ale keďže zmluva nebola podpísaná, zľava bola dofakturovaná;
- faktúrou č. 2407000531, splatnou 13.10.2007 sumou 261.300,- Sk za 09/2007,
- faktúrou č. 2407000600, splatnou 16.11.2007 sumou 238.905,- Sk za 10/2007,
- faktúrou č. 2407000664, splatnou 13.12.2007 sumou 270.504,- Sk za 11/2007,
- faktúrou č. 2407000727, splatnou 16.01.2008 sumou 259.937,- Sk za 12/2007,
- faktúrou č. 2408000040, splatnou 21.02.2008 sumou 302.236,- Sk za 01/2008,
- faktúrou č. 2408000101, splatnou 14.03.2008 sumou 282.815,- Sk za 02/2008.
Okrem uvedených súm žalovaná suma pozostávala aj zo zmluvných pokút, vyfakturovaných
- faktúrou č. 2407000426, splatnou 15.09.2007 sumou 6.000,- Sk,
- faktúrou č. 2407000548, splatnou 26.10.2007 sumou 6.000,- Sk,
- faktúrou č. 2407000621, splatnou 25.11.2007 sumou 2.500,- Sk,
- faktúrou č. 2408000064, splatnou 14.03.2008 sumou 14.500,- Sk.
Tieto sumy boli vyfakturované podľa článku III. bod 6 Všeobecných podmienok užívania Autobusovej
stanice H. H., ktoré boli súčasťou platnej zmluvy č. M 01/98 zo dňa 10.09.1998.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 24Rob/96/2008-52 zo dňa 09.09.2008.
Právna zástupkyňa žalovaného v zákonnej lehote podala odpor proti platobnému rozkazu, ktorý
odôvodnila tým, že žalobca odvodzuje svoj nárok od Zmluvy o užívaní autobusovej stanice zo
dňa 10.9.1998. Žalovaný namieta absolútnu neplatnosť uvedenej zmluvy, lebo za prevádzkovateľa
Slovenskú autobusovú dopravu Banskobystrickú dopravnú spoločnosť, štátny podnik, uvedenú zmluvu
podpísal V.. N. I., ktorý podľa výpisu z obchodného registra nebol riaditeľom podniku, ale bol vedúcim
odštepného závodu osobnej dopravy H. H.. Poukázala na ustanovenie § 10 ods.3, druhá veta Zákona
č. 111/1990 Zb., podľa ktorého vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene podniku všetky
právne úkony týkajúce sa tohto odštepného závodu. Žalovaný tvrdí, že autobusová stanica v Banskej
Bystrici nebola v čase podpisu predmetnej zmluvy, t.j. 10.9.1998 vedená v majetku odštepného závodu
osobnej dopravy Banská Bystrica, ale v majetku samotného štátneho podniku a preto konanie V.. N.
I. bolo v rozpore s ustanovením § 10 ods.3, druhá veta zákona č. 111/1990 Zb., v dôsledku čoho
je Zmluva o užívaní autobusovej stanice zo dňa 10.9.1998 absolútne neplatná podľa ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že navrhovateľ ani nepreukázal právne nástupníctvo ku
konkrétnej zmluve, od ktorej odvíja žalobou uplatňovaný nárok. Preto žalobca nebol oprávnený vystaviť
žalované faktúry. Žalobca si môže voči žalovanému uplatňovať len náklady primerané a ekonomicky
opodstatnené, ktoré vynaložil na prevádzku autobusovej stanice v H. H. a ktoré musí preukázať
položkovite podľa jednotlivých druhov nákladov predložením účtovných dokladov za príslušné účtovné
stredisko. Žalobca musí preukázať ekonomickú cenu prepočítanú na 1 spoj, počet všetkých spojov
všetkých dopravcov v žalovanom období na autobusovej stanici v H. H.; a ďalej počet spojov žalovaného,
čo však nepreukázal. Faktúry č. 2407000426, č. 2407000548, č. 2407000621 a č. 240800064 vystavené
na zmluvnú pokutu sú neoprávnene vystavené, lebo žalobca nemal právny titul na ich vystavenie. Všetky
žalobcom žalované faktúry boli viackrát žalobcovi vrátené ako neoprávnene vystavené, o čom v prílohe
pripojili listinné doklady.
Právna zástupkyňa žalovaného písomným podaním zo dňa 28.1.2009 (č.l. 131 až 134) doplnila dôvody
podaného odporu proti platobnému rozkazu. V tomto písomnom vyjadrení uviedla, že okrem absolútnej
neplatnosti Zmluvy o užívaní autobusovej stanice zo dňa 10.9.1998 podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, je toho názoru, že uvedená zmluva, konkrétne článok III. je neplatný aj podľa ustanovenia
§ 37 Občianskeho zákonníka, lebo je neurčitý a nezrozumiteľný. Poukázala na rozpor medzi bodmi
1, 2 článku III. na jednej strane a bodom 4a článku III. na druhej strane, keď body 1, 2 hovoria o
aktuálnom cenníku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy a ďalej hovoria o tom, že mesačný paušál
bude upravovaný v prípade zmien cestovného poriadku na základe dohody zmluvných strán, pričom
každá zmena bude evidovaná ako dodatok tejto zmluvy. Pokiaľ by súd mal za to, že Zmluva o užívaní
autobusovej stanice zo dňa 10.9.1998 je platná, tak aj v tomto prípade cenník prevádzkovateľa musí
vychádzať len z nákladov primeraných a ekonomicky opodstatnených, ktoré prevádzkovateľ vynaložil
na prevádzku, zachovanie a opravy autobusovej stanice v H. H.. Poukázala zároveň na ustanovenie §
151n ods.3 Občianskeho zákonníka. Podľa odporcu cenníková cena navrhovateľa je oveľa vyššia, ako
cena, ktorá by vychádzala z nákladov primeraných a ekonomicky opodstatnených, ktoré prevádzkovateľ
vynaložil na prevádzku autobusovej stanice v H. H..
Právna zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že na Okresnom súde Zvolen bol vedený obdobný
spor pod sp.zn. 9C/160/04 v právnej veci navrhovateľa Granus-trans Zvolenská dopravná spoločnosť,
spol. s.r.o. proti odporcovi Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s. o zaplatenie 1.340.757,20 Sk
s príslušenstvom, v rámci ktorého súdu ustanovil Ústav súdneho inžinierstva Žilina na vypracovanie
znaleckého posudku vo veci posúdenia nákladov na prevádzku autobusovej stanice prevádzkovanej
navrhovateľom, t.j. spoločnosťou Granus-trans Zvolenská dopravná spoločnosť, s.r.o. Preto odporca
požiadal súd, aby aj v tejto veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou a aby
znalecká organizácia odpovedala aj na odporcom predložené otázky. Vyjadrila sa aj k zmluvnej pokute
uplatňovanej navrhovateľom na základe faktúr č. 2407000426, 2407000548, 2407000621, 2408000064.
Uviedla, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že Zmluva o užívaní autobusovej stanice zo dňa 10.9.1998
je platná, musel by navrhovateľ preukázať, že Všeobecné podmienky, na ktoré sa odvoláva a ktoré boli
založené do súdneho spisu na č.l. 8 a 9, boli skutočne súčasťou tejto zmluvy. Predložené Všeobecné
podmienky nie sú nikým parafované, t.j. nikto neodsúhlasil ich obsah a navrhovateľ si ich obsah mohol
účelovo pre tento prípad vytvoriť.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom písomnom podaní zo dňa 20.3.2009 uviedla, že vo veci
odsúhlasenia počtu spojov navrhuje, aby odporca uviedol, ktoré spoje vo vyúčtovaných faktúrach
namieta. Vo faktúrach, ktoré sú súčasťou spisu, sú uvedené počty spojov podľa druhu dopravy (diaľková,
prímestská). V období od 01/2007 do 06/2007 bol fakturovaný paušál podľa priemerného počtu spojov
mesačne, čo je výhodnejšia - nižšia suma ako podľa skutočne vykonaných spojov. Z podaní odporcu nie
je zrejmé, v akom rozsahu namieta počet vykonaných spojov. Na základe uvedeného rozhodlo vedenie
spoločnosti - vedenie navrhovateľa a zároveň uložilo kompetentným pracovníkom, aby urobili prepočet
spojov na ich skutočné počty a podložili tieto počty cestovnými poriadkami. Podľa jej názoru všetky
ustanovenia článku III. Zmluvy pokladá za určité a zrozumiteľné. V článku III. bod 3 je úprava paušálu, t.j.
možnosť služby na autobusovej stanici účtovať formou paušálnej platby, t.j. nie za každý spoj osobitne.
V článku III. bod 4 je dohodnutá konkrétna paušálna platba. Uviedla, že navrhovateľ nemá námietky, ak
súd nariadi znalecké dokazovanie za účelom zistenia nákladov pri prevádzkovaní autobusových staníc
navrhovateľom.
Právna zástupkyňa odporcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.5.2009 uviedla, že dôvody
neplatnosti Zmluvy o užívaní autobusovej stanice zo dňa 10.9.1998 podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a čl. III. uvedenej Zmluvy podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, sú dané. Poukázala na to, že
navrhovateľ vo svojom vyjadrení potvrdil, že nebola žiadna písomná dohoda o zmene ceny. Preto pokiaľ
by súd dospel k záveru, že Zmluva o užívaní autobusovej stanice zo dňa 10.9.1998 je platná, potom by
navrhovateľ mohol žiadať od odporcu len cenu dohodnutú v predmetnej zmluve. Preto je toho názoru,
že s prihliadnutím na iné súdne konania v obdobných veciach, je potrebné vo veci nariadiť znalecké
dokazovanie.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 20.5.2009 uviedla, že účtované nájomné
je v obvyklej výške a nie je ničím spochybniteľné. Správanie odporcu v tejto veci je účelové so zámerom
vyhnúť sa, respektíve oddialiť realizáciu platieb za užívanie autobusovej stanice a poskytovanie služieb.
Odporca autobusovú stanicu v H. H. využíva bez obmedzenia, jej využiteľnosť v pomere ku všetkým
ostatným dopravcom predstavuje 75%. Napriek výhradám odporcu o neplatnosti predloženej zmluvy
uzatvorenej právnymi predchodcami sporových strán považuje navrhovateľ túto zmluvu za platnú.
Podľa predloženej a platnej zmluvy o užívaní autobusovej stanice bola podmienkou zmeny ceny
stanoveného paušálu zmena cestovného poriadku, t.j. zmena počtu spojov. Od platnosti zmluvy od
jej podpísania v roku 1998 nikdy nedošlo k podpísaniu žiadneho písomného dodatku a odporca od
začiatku tvrdí, že výška vyúčtovaných služieb vstupov jednotlivých spojov na autobusovú stanicu nie
je preukázaná nadväznosťou na ustanovenia zákona o cestnej doprave. Odporca prevzal od roku
2007 ďalšie prímestské linky, ktoré dovtedy vykonávala spoločnosť SAD Banská Bystrica, a.s., pričom
množstvo denne vykonaných spojov odporcu narástlo niekoľkokrát. U odporcu došlo tiež k zmenám
v nadväznosti na zlúčenie so štátnymi podnikmi SAD Detva a SAD Žiar nad Hronom, SAD Modrý
Kameň v roku 1999 a nakoniec k transformácii v roku 2002. Navrhovateľ má za to, že odporca
neuzná výšku účtovaných nákladov na jeden spoj dobrovoľne a keďže v predloženej zmluve je otázka
dojednávania ceny neurčitá, navrhovateľ súhlasí s vykonaním znaleckého dokazovania, pričom na
pojednávaní predloží otázky pre súdneho znalca.
Právna zástupkyňa navrhovateľa predložila dňa 21.5.2010 do spisu rozšírenie žaloby zo dňa 15.4.2008
o sumu 242.880,68 Eur, ktorá suma predstavuje vyúčtované náklady za užívanie autobusovej stanice v
H. H. od 1.3.2008 do 31.12.2009. Vyfakturovaná bola suma v celkovej výške 241.613,- Eur.
Právna zástupkyňa navrhovateľa ešte pred rozhodnutím o pripustení alebo nepripustení rozšírenia
žaloby písomným podaním zo dňa 19.12.2012 zobrala späť žalobu v časti o zaplatenie 242.880,68 Eur
s príslušenstvom.
S prihliadnutím na to, že pred späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 242.880,68 Eur s príslušenstvom
nedošlo k pripusteniu rozšírenia žaloby zo strany konajúceho súdu, nebol dôvod zastaviť čiastočne
toto konanie, lebo suma 242.880,68 Eur s príslušenstvom sa nestala predmetom konania vedeného na
tunajšom súde pod sp.zn. 11Cb/55/2008.
Znalecký ústav Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva v Žiline dňa 23.12.2010 predložil
súdu znalecký posudok č. 322/2010.
Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že skutočne potrebné ekonomicky opodstatnené náklady za
obdobie od 1.1.2007 do 28.2.2008 na prevádzku autobusovej stanice v H. H. sú 8.874.231,67 Sk,
t.j. 294.570,52 Eur. Podiel odporcu na týchto nákladoch predstavuje sumu 3.475.583,91 Sk a podiel
ostatných dopravcov za uvedené obdobie 5.398.677,96 Sk. Podiel jedného spoja na opodstatnených
nákladoch v Sk za rok 2007 je pri prímestskej autobusovej doprave (PAL) 29,07 Sk, pri diaľkovej doprave
(DAL) 37,54 Sk a pri medzinárodnej autobusovej doprave (MAL) 88,62 Sk. Podiel jedného spoja na
opodstatnených nákladoch v Sk za január až február 2008 je pri PAL 25,13 Sk, pri DAL 36,13 Sk a pri
MAL 105,14 Sk.
Právna zástupkyňa odporcu vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 14.2.2011 namietala
výšku uznaných ekonomicky oprávnených nákladov z viacerých dôvodov, ktoré sú uvedené v jej
vyjadrení na č.l. 404 až 406.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 5.8.2011 reagovala na vyjadrenie právnej
zástupkyne odporcu k vypracovanému znaleckému posudku. Vo svojom písomnom podaní uviedla,
že prevádzkovanie autobusovej stanice je jednou z podnikateľských činností spoločnosti SAD Banská
Bystrica, a.s. (ďalej len SAD BB), teda činností vykonávanej za účelom dosiahnutia zisku. Aj napriek
povinnosti umožnenia vjazdu dopravcov na autobusovú stanicu, v zmysle zákona č. 168/1996 Z.z.
v platnom znení, sú dopravcovia povinní na základe ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov prevádzkovateľovi autobusovej stanice a poskytovateľovi služieb na autobusovej stanici platiť
odmenu. V praxi je obvyklé, že dopravcovia tak platia buď na základe cenníka subjektu poskytujúceho
tieto služby alebo na základe písomnej zmluvy, ktorá však takýto cenník zohľadňuje. Odporca je jediným
dopravcom, ktorý s navrhovateľom zmluvy o užívaní autobusovej stanice neuzatvára, napriek tomu, že
odporca ako dopravca ostatným subjektom na Slovensku za prevádzkovanie autobusovej stanice platí
a má aj uzatvorené zmluvy. Ceny určené pre užívanie autobusovej stanice v H. H. navrhovateľom sú
obvyklé a porovnateľné s cenami iných subjektov poskytujúcich takéto služby. Odporca neprimeraným
spôsobom využíva možnosť napádať cenníkovú cenu za vjazdy a poskytovanie služieb na autobusovej
stanici v H. H., ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa. Neplatením za vjazdy znemožňuje odporca
navrhovateľovi investície, ktoré by boli pre túto prevádzku potrebné viac ako je dnes navrhovateľ
z dôvodu neplatenia za vjazdy a služby na autobusovej stanici schopný poskytovať. Ako zásadne
podpornú informáciu uvádza prehľad cien za užívanie autobusových staníc iných vlastníkov vo
vybraných mestách SR, ktoré sú viac než porovnateľné s cenami vjazdov na autobusovú stanicu v H.
H., najmä čo sa týka Krajských miest. Uviedla, že tieto ceny sú stabilné, platia viac rokov a nie sú
napádané jednotlivými dopravcami a ako má navrhovateľ vedomosť, ani odporca ich nenapáda voči iným
prevádzkovateľom autobusových staníc. Prehľad cien za užívanie autobusovej stanice vo vybraných
mestách SR v rokoch 2007 až 2008 je pri PAL vo Zvolene 25,- Sk, v Košiciach 55,- Sk, v Nitre 40,- Sk,
v Žiline 25,- Sk, v Bratislave 38,- Sk. Pri DAL je to vo Zvolene 55,- Sk, v Košiciach 120,- Sk, v Nitre 40,-
Sk, v Trnave 50,- Sk, v Žiline 50,- Sk, v Bratislave 110,- Sk. pri MAL je to vo Zvolene 75,- Sk, v Košiciach
120,- Sk, v Nitre 40,- Sk, v Trnave 90,- Sk, v Žiline 50,- Sk a v Bratislave 110/125 Sk. Toto sú ceny
určené cenníkmi za jeden spoj. Podľa navrhovateľa znalecký ústav v prípade zmienených znaleckých
posudkov postupoval metodicky rovnako a nie je dôvod rozlišovať podstatu stanovenia cien pre dva
rôzne subjekty /napríklad zohľadňovanie výnosov/. Ku konkrétnym námietkam právnej zástupkyne
odporcu uviedla, že všetky prevádzkové jednotky umiestnené pri výstupišti autobusovej stanice sa
nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve tretích osôb, teda neexistuje žiadny nájomný vzťah medzi SAD
Banská Bystrica, a.s. a týmito podnikateľskými subjektami. Spoločnosť navrhovateľa len umožnila týmto
subjektom na základe zmluvného vzťahu pripojenie k odbernému miestu na dodávku elektrickej energie
(2 stánky na predaj tlače, 3 stánky s občerstvením a reštauračné zariadenie spoločnosti REFOUR,
s.r.o. Dispečing SYNBY TAXI sa sčasti nachádza aj na pozemku SAD Banská Bystrica, a.s. Uvedené
náklady navrhovateľ zohľadnil pri pôvodnom predkladaní podkladov, teda uvedené prefakturovali a v
nákladoch SAD Banská Bystrica, a.s. vstupujúcich do ceny sa tieto nenachádzajú. Tieto čiastky nie
sú obsiahnuté v kalkulácii na spoj. Náklady na energie prefakturované nájomníkom na autobusovej
stanici, ktorým sa priamo fakturovala elektrická energia na základe meračov nie sú obsiahnuté v
kalkulácii nákladov na spoj. Z nákladov na energie neboli odpočítané sumy, ktoré platili nájomníci na
podklade paušálneho výpočtu. Náklady za spotrebu plynu vo výpravnej budove - vo výpravnej budove
je umiestnené pracovisko informácií pre cestujúcu verejnosť, čakáreň, sociálne zariadenie (určené pre
vodičov a cestujúcu verejnosť), cestovná agentúra, ktorá zabezpečovala kompletnú agendu a služby pre
cestujúcich pri vybavovaní požiadaviek na zľavnené cestovné (preukážky na zľavy, vydávanie a plnenie
dopravných kariet). Ďalej sa v budove nachádza kancelária správcu autobusovej stanice, miestnosti pre
vodičov, ktoré využívali vodiči všetkých dopravcov. Budova s miestnosťami pre poskytovanie služieb
vodičom boli a je neustále vykurované, boli tiež nepretržite dodávané všetky potrebné energie, s tým
sú spojené i náklady v rámci dodávaných energií. Všetky miestnosti aj keby neboli prenajímané bolo
nutné vykurovať. Náklady na materiál pri opravách a udržiavaní autobusovej stanice sú oprávnené,
lebo bola vykonávaná pravidelná údržba označníkov, cestovných poriadkov, dopravného značenia,
osvetlenia, zábradlia, lavičiek, nádob na smeti na výstupišti a nástupištiach autobusovej stanice. V
období roka 2007 bola vykonaná oprava komunikácie na autobusovej stanici na základe zmluvy o
dielo. Ostatné služby - strážna služba fakturovala služby spojené s ochranou majetku na autobusovej
stanici. Faktúra o ochrane majetku bola predložená znalcovi, kde je vyznačená suma za ochranu
majetku na autobusovej stanici. Nákladové položky dane z nehnuteľností, poistenia, odpisy boli účtované
na stredisko autobusová stanica a neboli v nájomnom zohľadnené. Náklady predstavujúce daň z
nehnuteľností, poistenie, aj odpisy sa vzťahujú k nehnuteľnostiam tvoriacim prevádzku autobusovej
stanice - k výpravnej budove autobusovej stanice a prístreškom (výstupištia a nástupištia autobusovej
stanice). Predmetné nehnuteľnosti je nutné poisťovať celé, je nutné zaplatiť celú daň z nehnuteľnosti a
taktiež oprávneným nákladom je celá výška odpisov vzťahujúcich sa k tejto prevádzke.
Právna zástupkyňa odporcu vo svojom vyjadrení zo dňa 16.8.2011 opäť zdôraznila, že navrhovateľ
môže požadovať len náklady primerané a ekonomicky opodstatnené, ktoré vynaložil na prevádzku
autobusovej stanice v H. H. a ktoré mu preukázať položkovite podľa jednotlivých druhov nákladov
predložením účtovných dokladov za príslušné účtovné stredisko. Podľa odporcu oprávnené náklady na
prevádzku autobusovej stanice, , ktoré možno rozpočítavať dopravcom musia byť znížené o :
1. príjmy z nájmov
2. prefakturácie energií
3. iné príjmy (napr. z toaliet)
4. alikvotnú časť odpisov za plochy, ktoré súvisia s prenájmom plôch a priestorov tretím osobám (taxi,
stánky, cukráreň, cestovná agentúra, toalety)
5. iné náklady, ktoré sú prefakturovávané nájomcom (strážna služba ap.)
Nie je prijateľné, aby nájomca zaplatil nájom a energie prevádzkovateľovi autobusovej stanice a
aby prevádzkovateľ autobusovej stanice rozpočítal všetky odpisy budov a náklady na energie znovu
dopravcom. Nad rámec skutočností uvádzaných vo vyjadrení k znaleckému posudku poukázala taktiež
na to, že v položke daň z pozemkov a stavieb sa podľa názoru odporcu nachádza aj alikvotná časť za
nedostavanú časť autobusovej stanice, ktoré je mimo prevádzky viac ako 20 rokov.
Právna zástupkyňa navrhovateľa písomným podaním zo dňa 5.10.2011 požiadala súd, aby v konaní
vykonal dôkazy na preukázanie zneužívania práva zo strany odporcu, ktoré realizuje voči navrhovateľovi.
Žiadala súd, aby vykonal dotazy na obchodné spoločnosti uvedené v jej vyjadrení, a to :
1.) Twin City, a.s. Bratislava,
2.) Veolia Transport Nitra, a.s. Nitra,
3.) SAD Prievidza, a.s. Prievidza,
4.) SAD Trnava, a.s. Trnava,
5.) SIRS - Development, a.s. Žilina,
6.) Slovenská autobusová doprava Poprad, a.s. Poprad,
7.) SAD LIORBUS, a.s. Ružomberok,
ktoré prevádzkujú autobusové stanice v jednotlivých mestách a to v Bratislave, Nitre, Prievidzi, Trnave,
Žiline, Poprade a Liptovskom Mikuláši. Zároveň poukázala na ceny, ktoré v rokoch 2011, 2008 a 2007
účtoval odporca za užívanie autobusovej stanice vo Zvolene, Žiari nad Hronom, Brezne. Tieto ceny sú
uvedené na č.l. 472 spisu.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 25.10.2011 okrem iného uviedla, že
podľa jej názoru pokiaľ sa týka ďalších irelevantných námietok zo strany odporcu, dovoľuje si upriamiť
pozornosť súdu na skutočnosť, že nájomcovia navrhovateľa, ktorým navrhovateľ priestory prenajíma, nie
sú v režime vecného bremena a navrhovateľ je slobodným podnikateľským subjektom, ktorý svoj majetok
môže prenajímať bez obmedzenia a bez toho, aby táto skutočnosť mala vplyv na opodstatnenosť
nákladov vynakladaných na zachovanie a opravy vecí - autobusovej stanice vo vlastníctve navrhovateľa
resp. na výšku odplaty účtovanej jednotlivým dopravcom. Ďalej poukázala na skutočnosť, že odkazom
v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave „pod čiarou“ (odkaz č. 21), na ustanovenie § 151 a
nasl. Občianskeho zákonníka, vecné bremeno medzi vlastníkom alebo správcom autobusovej stanice
a dopravcom nevzniká a nie je citovaným zákonom definovaný obsah práva zodpovedajúci vecnému
bremenu konkrétne a určito. Má potom za to, že v takto upravenom režime je možné len analogicky
použiť ustanovenie § 151a Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že úmysel zákonodarcu smeroval k
tomu, aby vlastníci a správcovia autobusových staníc za užívanie autobusovej stanice požadovali od
jednotlivých dopravcov primerané odplaty v nadväznosti na charakter využívania tejto podnikateľskej
činnosti. Podľa právnej zástupkyne navrhovateľa súd by pri konečnom rozhodovaní o opodstatnenosti
výšky vyúčtovanej odplaty za užívanie autobusovej stanice mal vziať do úvahy aj dôkazy vykonané o
výške odplaty účtovanej inými vlastníkmi, resp. správcami autobusových staníc jednotlivým dopravcom
na území SR.
K svojmu vyjadreniu predložila aj časť znaleckého posudku č. 213/2010, ktorý bol vypracovaný pre
konanie vo veci sp.zn. 64Cb/234/2008 Okresného súdu Banská Bystrica Žilinskou univerzitou v Žiline,
Ústav súdneho inžinierstva Žilina. Tento znalecký posudok bol Okresnému súdu Banská Bystrica
predložený 30.8.2010. Podľa tohto znaleckého posudku celková výška podielu SAD Banská Bystrica,
a.s. na ekonomicky opodstatnených nákladoch na zachovanie a opravy autobusovej stanice vo F. a Ž.
T. R. za obdobie október 2004 až január 2005 je spolu 203.114,78 Sk, čo je 6.742,18 Eur.
Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že dňa 10.9.1998 bola medzi prevádzkovateľom SAD
Banskobystrická dopravná spoločnosť, š.p. Banská Bystrica a dopravcom - užívateľom SAD š.p. Zvolen
uzavretá Zmluva o užívaní priestorov autobusovej stanice v H. H.. Predmetom zmluvy je užívanie
výstupišťa a jednotlivých nástupíšť, ako aj zaistenie ostatných služieb na autobusovej stanici v Banskej
Bystrici pre prevádzkovanie pravidelných autobusových liniek dopravcu podľa prílohy č. 1, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. V časti III. bod 1./ zmluvy je uvedené, že ceny za užívanie výstupišťa
a nástupíšť sú v súlade so zákonom o cenách č. 18/1996 Zb. Sú stanovené v aktuálnom cenníku
prevádzkovateľa, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Cena sa stanovuje za každý spoj bez
rozdielu, či autobus použije výstupište alebo nástupište. V tejto cene sú zahrnuté všetky služby, ktoré
poskytuje prevádzkovateľ , a ktoré sú obsiahnuté vo Všeobecných podmienkach užívania autobusovej
stanice H. H.. V článku III. bod 2./ zmluvy je uvedené, že stanovený mesačný paušál bude upravovaný
v prípade prevádzaných zmien cestovného poriadku na základe dohody zmluvných strán, pričom každá
zmena bude evidovaná ako dodatok tejto zmluvy.
K Zmluve o užívaní priestorov autobusovej stanice v H. H. navrhovateľ predložil ako prílohu č. 2, ktorá
je označená „Všeobecné podmienky užívania autobusovej stanice H. H.“. Tieto Všeobecné podmienky
užívania autobusovej stanice H. H. G. bez dátumu a nie sú nikým podpísané.
Ďalej bola predložená aj Zmluva o užívaní priestorov autobusovej stanice v H. H. zo dňa 1.1.2007. Je to v
podstate len návrh zmluvy, lebo táto zmluva nebola nikým podpísaná. Mala to byť Zmluva uzavretá medzi
prevádzkovateľom SAD Banská Bystrica, a.s. Banská Bystrica a dopravcom Slovenská autobusová
doprava Zvolen, a.s. Zvolen.
Navrhovateľ do spisu pripojil aj faktúry č. 2407000037, č. 2407000091, č. 2407000150, č. 2407000213,
č. 2407000292, č. 2407000338, č. 2407000399, č. 2407000467, č. 2407000485, č. 2407000531, č.
2407000600, č. 2407000664, č. 2407000727, č. 2408000040, č. 2408000101, č. 2407000426, č.
2407000548, č. 2407000621, č. 2408000064. Všetky tieto faktúry boli postupne odporcom vrátené
navrhovateľovi s odôvodnením, že uvedené faktúry odporca neeviduje a preto neakceptuje. Zároveň
vyzýval navrhovateľa na vyčíslenie nákladov v súvislosti s prevádzkou autobusovej stanice H. H. a
podielu odporcu na týchto nákladoch.
Navrhovateľ do spisu predložil rozhodnutie riaditeľa podniku Slovenská autobusová doprava,
Banskobystrická dopravná spoločnosť, š.p. č. 1/95. Týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté o štruktúre
podniku a zriadení organizačných jednotiek podniku. Z článku III. uvedeného rozhodnutia vyplýva
aké bolo základné vymedzenie činnosti a majetku jednotlivých organizačných zložiek podniku. Závod
osobnej dopravy H. H., C. X. XX mal vykonávať činnosti pravidelnej a nepravidelnej cestnej dopravy,
služby a obchodnú činnosť. Do jeho majetku patrili pozemky a budovy v H. H. na C. X. - garáže,
administratívno-prevádzkové priestory a pozemky a budova Autobusovej stanice H. H., ako aj vozidlá
cestnej dopravy.
Z rozhodnutia riaditeľa podniku Slovenská autobusová doprava Banskobystrická dopravná spoločnosť,
š.p. č. 2/95 bolo zistené, že týmto rozhodnutím boli zriadené odštepné závody štátneho podniku. Okrem
iných odštepných závodov od 1. augusta 1995 bol zriadený odštepný závod Slovenská autobusová
doprava Banskobystrická dopravná spoločnosť, š.p. odštepný závod, závod osobnej dopravy Banská
Bystrica, ktorého vedúcim bol V.. N. I., bytom B. Č.. XX, H. H.. V predmete činnosti pod bodom 15)
mal prenájom nehnuteľností a nebytových priestorov, pod bodom 26) verejnú cestnú hromadnú osobnú
nepravidelnú dopravu a pod bodom 27) verejnú cestnú hromadnú osobnú pravidelnú dopravu.
Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva Žilina sa k námietkam právnej zástupkyne
odporcu k znaleckému posudku písomne vyjadril vyjadrením zo dňa 30.11.2011 (č.l. 496 až 515).
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11Cb/55/2008-546 zo dňa 6.2.2012 nariadil vypracovanie dodatku
k znaleckému posudku č. 322/2010 zo dňa 30.11.2010.
Znalecký ústav predložil súdu doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. 322/2010 ako znalecký úkon č.
59/2013 dňa 11.3.2013.
Z tohto doplnenia č. 1 k znaleckému posudku vyplýva, že znalecký ústav určil podiel odporcu na
ekonomicky opodstatnených nákladoch podľa počtu jeho spojov užívajúcich autobusovú stanicu v H.
H. v období od 1.1.2007 do 28.2.2008 sumou 3.176.578,73 Sk, čo je 105.443,10 Eur bez DPH. Podiel
ostatných dopravcov 5.253.726,24 Sk, čo je 174.391,76 Eur bez DPH.
Z doplnenia znaleckého posudku ďalej vyplýva, že podiel jedného spoja na opodstatnených nákladoch
v Sk za rok 2007 je pri PAL 25,82 Sk, pri DAL 36,12 Sk a pri MAL 98,38 Sk. Podiel jedného spoja na
opodstatnených nákladoch v Sk za január až február 2008 je pri PAL 23,87 Sk, pri DAL 37,34 Sk a pri
MAL 121,75 Sk.
Právna zástupkyňa odporcu písomným podaním zo dňa 27.3.2013 vzniesla voči časti žalovanej sumy,
ktorá po vykonanom dokazovaní bude konajúcim súdom považovaná za oprávnenú, započítaciu
námietku vo výške 32.107,80 Eur. Túto započítaciu námietku odôvodnila tým, že odporca eviduje ku
dňu podania započítacej námietky voči
navrhovateľovi pohľadávku v celkovej sume 32.107,80 Eur, ktorá predstavuje náklady za užívanie
autobusovej stanice F., Ž. T. R. Z. H. za obdobie od 1.1.2008 (resp. od 1.8.2008) do 26.11.2008 podľa
ustanovenia § 16 ods.1 zákona č. 165/1996 Z.z. a ustanovenia § 151n Občianskeho zákonníka. Uvedené
náklady za užívanie autobusových staníc , ktorých vlastníkom resp. správcom je odporca, vyúčtoval
odporca navrhovateľovi faktúrou č. 803283001 na sumu 31.930,05 Eur, splatnou dňa 26.1.2009.
Odporca si uplatnil voči navrhovateľovi právo na zaplatenie uvedenej sumy z rovnakého právneho
titulu, z akého si navrhovateľ uplatňuje svoje právo v tomto súdnom konaní. Podklady pre vystavenie
faktúry č. 803283001 pripojil v prílohe podania. Samotná štruktúra nákladov na zachovanie a údržbu
autobusových staníc a ich vyčísľovanie sú plne v súlade so závermi znaleckého posudku Ústavu
súdneho inžinierstva č. 213/2010, vypracovaného v obdobnom súdnom spore, vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod č.k. 64Cb/234/2008, v ktorom odporca (vystupujúci v právnom postavení
navrhovateľa) žaluje navrhovateľa (v právnom postavení odporcu) o zaplatenie finančnej náhrady za
užívanie autobusovej stanice Zvolen a Žiar nad Hronom za obdobie október 2004 až január 2005. Z
obsahu znaleckého posudku vyplýva, že vyčísľovanie nákladov odporcom je v celom rozsahu správne a
oprávnené. Náklady za elektronické cestovné poriadky a vedenie databázy zastávok za obdobie október
až december 2008, ktoré účtoval odporca navrhovateľovi faktúrou č. 803136001 na sumu 177,75 Eur
splatnou dňa 12.1.2009 je súčasťou uvedenej započítacej námietky.
Právna zástupkyňa odporcu požiadala súd o spojenie veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod
sp.zn. 11Cb/55/2008 s vecou vedenou na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 64Cb/234/2008,
ktoré konanie bolo prerušené uznesením zo dňa 17.12.2010 až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 11Cb/55/2008. Pre prípad, že by konajúci súd návrhu
na spojenie vecí nevyhovel, žiadala konajúci súd, aby návrh navrhovateľa zamietol v časti žalovanej
sumy vo výške 10.677,52 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že uvedenú sumu si navrhovateľ uplatnil v
súdnom konaní č. 64Cb/234/2008 na započítanie v konaní vedenom pod sp.zn. 64Cb/234/2008.
Právna zástupkyňa odporcu vo vyjadrení k doplneniu č. 1 k znaleckému posudku č. 322/2010 uviedla,
že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi len primerané náklady potrebné na zachovanie a opravy
autobusovej stanice v H. H., a to podľa miery spoluužívania. Odporca nikdy nepopieral existenciu
svojej povinnosti tak ako je definovaná Občianskym zákonníkom (§ 151n ods.1 a ods.3), avšak žiadal
a žiada, aby bola zohľadnená preukázateľnosť, primeranosť a spoluužívanie autobusovej stanice v
H. H., a aby náklady, na ktorých sa má spolupodieľať boli odôvodnené a objektívne. Navrhovateľ
si voči odporcovi nemôže uplatňovať všetky náklady, ale len primerané náklady. Žiadala, aby Ústav
súdneho inžinierstva dôsledne preskúmal a prehodnotil niektoré položky a vypracoval doplnenie č. 2
k znaleckému posudku. Nesúhlasila so závermi Ústavu súdneho inžinierstva uvedenými na strane 62
doplnenia č. 1 k znaleckému posudku, lebo v ekonomickej teórii aj praxi platí princíp vzájomnej súvislosti
a závislosti nákladov a výnosov. Pri posudzovaní nákladov z daňového a auditorského hľadiska sa vždy
posudzujú k tomu patriace výnosy. Toto porovnanie sa robí na základe jednotlivých druhov nákladových
a výnosových účtov a ich číslovania. Konštatovanie Ústavu súdneho inžinierstva, že výnosy z nájmu sa
účtovali na iné hospodárske stredisko odporuje vyššie uvedeným princípom ekonomickej teórie a praxe
a preto s týmito závermi odporca nesúhlasí a žiada revidovanie bodu 1 doplnenia č. 1 k znaleckému
posudku. Nesúhlasila ani s výsledkami revidovania v položke spotreba elektrickej energie, lebo výpočet
spotreby elektrickej energie, ktorá slúži na osvetlenie autobusovej stanice v H. H. sa podľa názoru
odporcu opiera o nesprávne rozúčtovanie faktúry od SSE za energiu v rámci celej spoločnosti SAD
Banská Bystrica s tým, že určite časť z tejto faktúry neprislúcha autobusovej stanici v H. H., ale prislúcha
spotrebe elektrickej energie v sídle spoločnosti a vychádza z nepravdivých údajov poskytnutých zo
strany žalovaného, pokiaľ ide o výpočet a výkon svietidiel na autobusovej stanici v H. H.. Uviedla, že z
počtu svietidiel (55 svietidiel verejného osvetlenia s výkonom 250 W, 46 svietidiel verejného osvetlenia
s výkonom 400 W, 4 reflektory s výkonom 1000 W, 24 informačných tabúľ s výkonom 18 W) nikdy
nefungovali všetky svietidlá, zo svietidiel verejného osvetlenia fungovala a funguje len 1/4 svietidiel;
pokiaľ ide o 4 reflektory s výkonom 1000 W, tieto nefungovali a nefungujú vôbec; a z informačných tabúľ
bola a je osvetlená len 1/2-ica. Nesúhlasila ani s výsledkami revidovania v položke spotreba vody, lebo
na strane 21 doplnenia č. 1 znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva uvádza, že pri výpočte
paušálu spotreby vody vychádzal z vyhlášky č. 684/2006 Z.z., prílohy č. 3 a pri výpočte vychádzal z počtu
osôb, ktoré budú užívať prenajaté priestory, teda vychádzal z článku I. Prílohy č. 3 vyhlášky. Avšak počet
osôb mohol Ústav súdneho inžinierstva brať do úvahy len u tých nájomcov, ktorí využívajú prenajaté
priestory na administratívu, obchody a sklady, ale u tých nájomcov, ktorí prevádzkujú cukráreň a bufet
mal postupovať podľa čl. V. prílohy č. 3 vyhlášky. Nesúhlasila ani s výsledkami revidovania v položke
spotreba plynu, lebo suma uvedená vo výpočte za rok 2007 nesúhlasí so sumou uvedenou v Prílohe č.
6 znaleckého posudku. Nesúhlasila ani s tvrdením v znaleckom posudku na strane 16, 17 doplnenia č.
1 znaleckého posudku, kde Ústav súdneho inžinierstva uvádza „nedostavaná časť autobusovej stanice
(rozostavaná budova) nie je a nebola podľa údajov od navrhovateľa využívaná. Navrhovateľovi SAD
Banská Bystrica, a.s. vznikli náklady na jej údržbu, ako aj na inžiniersku činnosť, a to za účelom jej
dostavby (v roku 2002 bol v súčinnosti s mestom H. H. aktualizovaný projekt autobusovej stanice vo
výške 1.446.046,- Sk a následne vypracovaná architektonická štúdia terminálu autobusovej stanice vo
výške 323.730,- Sk. Tieto vynaložené finančné prostriedky si spoločnosť SAD Banská Bystrica voči
dopravcom neuplatňovala.“ Podľa názoru odporcu boli obidve uvedené sumy účtované navrhovateľom
do majetku spoločnosti a odpisované, a je predpoklad, že vchádzali do nákladov autobusovej stanice
v H. H.. Preto žiadala o preskúmanie a vyradenie týchto súm z nákladov autobusovej stanice v H. H..
Ďalej uviedla, že pod bodom 3 doplnenia č. 1 mal Ústav súdneho inžinierstva preskúmať a revidovať
oprávnenosť nákladov v položke Opravy a udržiavanie DHIM. Ústav súdneho inžinierstva uznal do
oprávnených nákladov o.i. faktúru č. 10070670 z 30.11.2007 - oprava komunikácii autobusovej stanice
H. H. za sumu 1.609.500,- Sk bez DPH. V roku 2007 ani v ďalších rokoch neboli na autobusovej
stanici v H. H. vykonané opravy komunikácií v rozsahu sumy 1.609.500,- Sk, lebo pri cenách v roku
2007 by pri takejto fakturovanej sume musela byť opravená minimálne 1/4 plochy autobusovej stanice
v H. H. v hrúbke viac ako 5 cm, teda urobená nová komunikácia. Faktúra bola vystavená v mesiaci
november 2007, kedy asi ťažko mohla byť realizovaná nejaká oprava komunikácií. Preto žiadala, aby
Ústav súdneho inžinierstva pribral k prehodnoteniu oprávnenosti uvedenej položky súdneho znalca,
ktorý by posúdil, či skutočne boli vykonané opravy komunikácií na autobusovej stanici v H. H. v rozsahu
uvedenom v súpise prác pripojenom k faktúre č. 10070670 z 30.11.2007, a aby vyčíslil cenu obvyklú za
skutočne vykonané opravy komunikácií na autobusovej stanici v H. H. v roku 2007.
Pod bodom 7 doplnenia č. 1 k znaleckému posudku Ústav súdneho inžinierstva revidoval aj položku
mzdy a súvisiace položky. Odporca s výsledkami revidovania tejto položky nesúhlasil a žiadal jej
opätovné preskúmanie. Podľa prílohy č. 7 k znaleckému posudku „Zoznam zamestnancov“ bolo na
stredisku autobusovej stanice 13 zamestnancov, ktorých mzda bola dopravcom účtovaná ako náklady
súvisiace s prevádzkou autobusovej stanice. Konkrétne sa jednalo o nasledovné pracovné miesta:
1 vedúci autobusovej stanice,
3 referenti v doprave,
5 informátorov v doprave,
2 THP v doprave,
1 upratovačka,
1 kurič.
Podľa odporcu takýto počet zamestnancov je neadekvátny, nezodpovedajúci skutočnej potrebe.
Preto žiadala, aby Ústav súdneho inžinierstva dôsledne preskúmal pracovné náplne jednotlivých
zamestnancov s posúdením, či skutočne bol taký počet zamestnancov s takými pracovnými náplňami
potrebný a do oprávnených nákladov môže zahrnúť len primerané náklady. Žiadala tiež preskúmať
výšku účtovaných miezd, či zodpovedá obvyklej mzde v danej oblasti a regióne. Žiadala, aby súd
najprv uložil navrhovateľovi, aby do súdneho spisu predložil pracovné zmluvy a pracovné náplne
jednotlivých zamestnancov, za ktorých si uplatnil mzdové náklady v žalovanom období, a aby uviedol
počet zamestnancov v jednotlivých funkciách a špecifikoval, čo ktorý zamestnanec presne robil na
autobusovej stanici v H. H. v žalovanom období. V súvislosti s bodom 6 žiadala revidovať aj položku
prevádzková správna réžia, ktorá je z veľkej časti tvorená rozpočítaním miezd vedenia spoločnosti
žalobcu.
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 10.5.2013, že odporca vzniesol
kompenzačnú námietku vo výške celkom 42.785,32 Eur. K sume vo výške 10.677,52 Eur, ktorá je
predmetom súdneho sporu vedeného na Okresnom súde v Banskej Bystrici č.k. 64Cb/234/2008
uviedla, že znaleckým dokazovaním na základe znaleckého posudku vykonaného Žilinskou univerzitou
v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva č. 213/2010 bola táto suma ustálená na sumu 6.742,18 Eur
bez ďalších výhrad sporových strán. Do výšky tejto sumy, t.j. do výške 6.742,18 Eur súhlasila so
vzájomnou kompenzáciou tak, ako to navrhli v spore vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica.
K sume vo výške 32.107,80 Eur, ktorá predstavuje vyúčtovanie za užívanie Autobusových staníc vo
F., D. Ž. T. R. Z. D. H. v období roku 2008 v sume 31.930,05 Eur a sumu vo výške 177,75 Eur, ktorá
predstavuje vyúčtovanie za poskytnuté služby súvisiace s vedením elektronickej databázy cestovných
poriadkov považuje navrhovateľ predmetné pohľadávky za premlčané. Preto z opatrnosti vzniesla voči
tejto pohľadávke námietku premlčania.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 10.6.2013 uviedla, že námietky odporcu
proti doplneniu č. 1 k znaleckému posudku č. 322/2010 považuje za účelové. Všetky námietky smerujú
len k tomu, aby odporca predĺžil čas konania súdneho sporu a tým aj čo najviac oddialil zaplatenie
úhrad za užívanie autobusovej stanice vo vlastníctve navrhovateľa. Poukázala na ustanovenie § 265
Obchodného zákonníka, podľa ktorého nepoctivosť a nemravnosť nemôže byť v súlade so zákonom.
Podľa jej názoru úlohou súdu bolo zistiť, či výška ekonomickej úhrady za užívanie autobusovej stanice
H. H. a využívanie služieb je úhradou z hľadiska ekonomického úhradou opodstatnenou. Pre vyvodenie
správneho právneho záveru k tejto otázke je okrem záveru znalca nezanedbateľná aj skutočnosť, koľko
účtujú za porovnateľné služby iní prevádzkovatelia autobusových staníc na území SR, alebo aj ČR.
Otázka výšky primeranosti odplaty nemusí tak ako to uviedli v minulých podaniach závisieť výlučne
od matematických a ekonomických výpočtov súdneho znalca, lebo nie je predsa možné donekonečna
dokazovať to isté. Dokazovanie skutočností, či náhodou v roku 2007 niekedy nesvietilo nejaké svietidlo,
alebo či dosahovaná mzda u niektorých pracovníkov bola v roku 2007 primeraná alebo či oprava
komunikácií v roku 2007 bola primeraná, resp. či bola primeraná odplata za jej opravu a či primeraný
je počet 8, 9, 10 alebo 11 pracovníkov a či chodili do práce, resp. čo každý deň vykonávali, koľko
miestností a na čo sa v roku 2007 využívalo vo výpravnej budove je podľa názoru navrhovateľa absurdné
a nie je v súlade s účelom konania „zistiť ekonomicky opodstatnené náklady.“ Uviedla, že zásadne
nesúhlasí s vykonávaním ďalšieho znaleckého dokazovania. Poukázala na to, že ustanovený znalec sa s
námietkami oboch sporových strán kvalifikovane a úplne vysporiadal už vo vyjadrení zo dňa 30.11.2011.
Vo vyjadrení uviedla prehľad cien za užívanie autobusových staníc vo vybraných mestách SR v rokoch
2007 - 2008, a to D. C., D. Y.V., D. T., D. U., D. Ž., D. H., D. C., D. C., D. R., D. W. Z. D. M. G.. Porovnala aj
ceny podľa cenníka SAD Banská Bystrica a SAD Zvolen. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že mzdy boli obvyklé
a vzhľadom na jednotlivé funkčné zaradenie sa z priemeru žiadnym spôsobom nevymykali. Podľa názoru
navrhovateľa je nepodstatné koľkými pracovníkmi a s akou mzdou bude zabezpečovať činnosti, ktoré
sú jeho predmetom podnikania. Podstatné je, aby celková cena navrhovateľom požadovaná za 1 spoj
dopravcu bola ekonomicky opodstatnená. Navrhovateľ nemá žiadne informácie o tom, že by vodiči
odporcu boli doslova vyhnaní z priestorov autobusovej stanice a museli prestávky tráviť v autobuse.
Podľa navrhovateľa odporca nemá právo komentovať prípadnú obsadenosť miestností autobusovej
stanice. Navrhovateľ je podnikateľským subjektom a medzi nim a odporcom je obchodno-právny vzťah. K
správnej réžii a prevádzkovej réžii uviedla, že navrhovateľ má upravený spôsob rozpočítavania režijných
nákladov vo svojich vnútorných predpisoch a to pomerom priamych miezd (presne tento istý spôsob
v uvedenom období využíval aj odporca). Výšku správnej a prevádzkovej réžie považuje navrhovateľ
za primeranú a k dnešnému dňu ju nenamietal ani odporca, ani ustanovený znalec. Oprávnenosť
nákladov v položke Spotreba vody, plynu a elektrickej energie - k tomuto bodu uviedla, že tvrdenie
odporcu, že faktúra od dodávateľa SSE, a.s. je nesprávne rozúčtovaná v rámci celej spoločnosti, je
absolútne scestné a nepravdivé. Celý objekt autobusovej stanice je totiž do distribučnej siete SSE
zapojený cez samostatné odberné miesto a spotreba tohto odberného miesta je zo strany dodávateľa
elektrickej energie fakturovaná samostatnou faktúrou. Nie je teda pravdivé tvrdenie odporcu, že do
nákladov na spotrebu elektrickej energie na autobusovej stanici sú zahrnuté aj náklady na spotrebu
elektrickej energie v sídle spoločnosti. Okrem toho aj nedostavaná časť areálu autobusovej stanice je
napojená na samostatné odberné miesto, na ktorom v dotknutom čase bola meraná spotreba elektrickej
energie - všetky tieto podklady boli predložené Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a tento ich
posúdil. Pri výpočte spotreby elektrickej energie všetkých svietidiel na autobusovej stanici vyšla vyššia
suma ako bola priradená ako náklad spotreby elektrickej energie pre osvetlenie na autobusovej stanici.
Navrhovateľ nepopiera, že sa mohlo stať v priebehu obdobia, že nie všetky svietidlá boli funkčné, ale
táto skutočnosť bola vo výpočte zohľadnená. Vo veci požiadavky na revidovanie položky spotreba vody
navrhovateľ uvádza, že nájomcovia prevádzkujúci cukráreň a bufet mali spotrebu vody zohľadnenú v
nájme. Na požiadavku revidovania nákladov v položke spotreba plynu navrhovateľ uviedol, že táto bola
riešená v základnom znaleckom posudku a detailne v doplnení č. 1 k znaleckému posudku č. 322/2010.
Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vo svojom vyjadrení zo dňa 30.7.2013 reagoval
na námietky právnej zástupkyne odporcu proti doplneniu č. 1 k znaleckému posudku č. 322/2010 a
jeho doplneniu č. 1. Uviedol, že v znaleckom posudku a jeho doplnení č. 1 boli stanovené ekonomicky
oprávnené náklady na prevádzku, zachovanie a opravy autobusovej stanice v H. H., podľa miery
užívania odporcom SAD Zvolen, a.s. nie všetky náklady, podľa metodiky uvedenej v posudku a
použitej napr. aj pre stanovenie ekonomicky oprávnených nákladov na Autobusovú stanicu vo F..
Náklady z prenájmov priestorov výpravnej budovy Autobusovej stanice H. H. sa voči dopravcom v
posudzovanom období neuplatňovali, preto nie je možné o výnosy znížiť náklady voči dopravcom.
Prenájom priestorov vo výpravnej budove Autobusovej stanice H. H. umožňuje poskytovať pre
cestujúcich všetkých dopravcov ďalšie doplnkové služby, ktoré sa bežné poskytujú na autobusových
staniciach a prestupových uzloch hromadnej dopravy v SR a v zahraničí. Ak podiel nákladov na
prevádzku znášajú títo nájomcovia poskytujúci dodatočné služby, tak to zároveň znižuje podiel
dopravcov na celkovej prevádzke a údržbe autobusovej stanice. Výnosy za prenájom za výstupišťom
a na výstupišti, kde sú umiestnené stánky s občerstvením, novinové stánky, obchody a toalety, nemá
navrhovateľ SAD Banská Bystrica, a.s. Pozemky nie sú v jej vlastníctve a teda z nájomného nemôže mať
navrhovateľ žiadne výnosy. Podľa znaleckého ústavu znížiť náklady, ktoré sa rozpočítavajú dopravcom
o výnosy, resp. o zisk prevádzok nájomcov na autobusových staniciach, by mohlo viesť k tomu, že
napríklad na Autobusovej stanici I. T. v H. by celkové výnosy z prenájmov boli vyššie než náklady na
prevádzku autobusovej stanice. Vyššie požadované by mohlo viesť k tomu, že dopravcovia využívajúci
autobusovú stanicu by sa nepodieľali na nákladoch na jej prevádzku, ale by mohli dostávať podiel
na výnosoch z prenájmov. V ekonomickej teórii, ale hlavne v ekonomickej praxi platí, že ak nemáme
príjmy (tržby) alebo nám za poskytnuté a vyfakturované služby niekto dlhodobo neplatí (výnosy sú len
„účtovné“), tak sa to prejavuje aj v reálnych nákladoch na mzdy, údržbu a opravu majetku až po ohrozenie
ekonomickej situácie podniku, ktorí prevádzkuje svoju činnosť napríklad prevádzka autobusovej stanice.
Čiže existuje súvislosť medzi reálnymi výnosmi a nákladmi. Prenájom priestorov autobusovej stanice je
výlučne dobrovoľná podnikateľská aktivita prevádzkovateľa autobusovej stanice, ktorá nie je regulovaná
platným zákonom č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších zmier a doplnkov. Prenájom
priestorov, ak slúži ako doplnok k dopravným službám poskytovaným dopravcami pre cestujúcich a
pomáha zabezpečiť údržbu a prevádzku autobusových staníc je vítanou činnosťou. Nákladové položky,
ktoré sú fixné a musí ich znášať vlastník autobusovej stanice ako poistenie, odpisy, daň z nehnuteľnosti,
z hľadiska metodiky stanovenia „opodstatnených“ nákladov v znaleckom posudku boli brané v plnom
rozsahu do týchto nákladov. Ak by dopravca túto činnosť nevykonával, výška týchto nákladových
položiek by nebola zmenená.
K námietkam čo sa týka nákladov za spotrebu plynu, vody a elektrickej energie, znalecký ústav
uviedol, že vo výpravnej budove je umiestnené pracovisko informácií pre cestujúcu verejnosť, čakáreň,
sociálne zariadenie (určené pre vodičov a cestujúcu verejnosť), cestovná agentúra, ktorá zabezpečovala
kompletnú agendu a služby pre cestujúcich pri vybavovaní požiadaviek na zľavnené cestovné
(preukážky na zľavy, vydávanie a plnenie dopravných kariet). Ďalej sa v budove nachádza kancelária
správcu autobusovej stanice, miestnosti pre vodičov, ktoré využívali vodiči všetkých dopravcov. Tieto
miestnosti slúžia na odpočinok vodičov. Pracovisko informácií pre cestujúcich, sociálne zariadenie a
miestnosti pre vodičov je v prevádzke denne vrátane sviatkov od 6.00 hod. do 22.00 hod. Budova s
miestnosťami pre poskytovanie služieb vodičom bola a je neustále vykurovaná, boli tiež nepretržite
dodávané všetky potrebné energie, s tým sú spojené i náklady v rámci dodávaných energií. Všetky
miestnosti aj keby neboli prenajímané, bolo nutné vykurovať. Navrhovateľ poskytol údaje, týkajúce
sa spotreby plynu, ktoré platili nájomníci na základe paušálneho výpočtu. Znalecký ústav nemôže
exaktne a presne zistiť, či v posudzovanom období, ktoré bolo pred 7 rokmi, svietili na nástupištiach
vždy všetky svietidlá, či vodiči odporcu využívali miestnosť pre vodičov, či využívali toalety a podobne.
Boli preskúmané metodiky stanovenia paušálu za spotrebu vody, plynu a elektrickej energie, ktoré
zodpovedali používaným štandardom a platnej legislatíve v posudzovanom období. Pri položke spotreba
vody v dvoch prevádzkach cukráreň a bufet by mal byť použitý výpočet špecifickej spotreby vody
podľa Prílohy č. 3 k vyhláške č. 684/2006 Z.z. skupina V., kde je pre uvedené prevádzky rozdiel oproti
administratívnym a obchodným priestorom:
- bufet: 340 litrov/zamestnanec na deň
- cukráreň : 240 litrov/zamestnanec na deň.
K námietke odporcu k položke spotreba plynu, že suma v položke spotreba plynu za rok 2007 je uvedená
vo výpočte za rok 2007 nesúhlasí so sumou uvedenou v Prílohe č. 6 znaleckého posudku, znalecký
ústav uviedol, že položka v prílohe za rok 2007 je spoločná pre spotrebu vody, plynu a elektrickej energie
a tak námietka je irelevantná, lebo došlo k revidovaniu tejto položky v doplnku č.1 a preto je zmenená.
Nedostavaná časť autobusovej stanice (rozostavaná budova) nie je a nebola podľa údajov od
navrhovateľa využívaná. Navrhovateľovi SAD Banská Bystrica, a.s. vznikli náklady na jej údržbu,
ako aj na inžiniersku činnosť, a to za účelom jej dostavby (v roku 2002 bol v súčinnosti s Mestom
H. H. aktualizovaný projekt autobusovej stanice vo výške 1.446.046,- Sk a následne vypracovaná
architektonická štúdia terminálu hlavnej autobusovej stanice vo výške 323.730,- Sk.). Tieto vynaložené
finančné prostriedky si spoločnosť SAD Banská Bystrica voči dopravcom neuplatňovala. Pri kontrole
účtovných dokladov a systému odpisovanie majetku pri vypracovaní znaleckého posudku znalecký ústav
inú skutočnosť nezistili.
Ústav súdneho inžinierstva vychádzal z predložených účtovných dokladov a po 7 rokoch skúmať koľko
m2 bolo opravených je veľmi obtiažne a vyžadovalo by si to ďalšie náklady na znalecké dokazovanie.
Ide tu o novú námietku, ktorá nebola vo vyjadrení odporcu k znaleckému posudku takto formulovaná.
Odporca vtedy nežiadal prizvať ďalšieho znalca. Pri obchodných spoločnostiach sa vychádza z toho,
že bol realizovaný výber dodávateľa prác a bola vykonaná dôsledná kontrola vykonaných prác,
že obchodná spoločnosť (podnikateľský subjekt) „neplatí za to čo nebolo realizované“. Kedy práce
boli realizované, znalecký ústav neskúmal, lebo to nebolo predmetom posudku. Neskúmal aká bola
vonkajšia teplota v novembri 2007. Jednotlivé vrstvy asfaltu je možné ukladať už od 0°C spodné
vrstvy, horné tzv. obrus od 10°C. Odporca by mohol žiadať v ďalších vyjadreniach prizvať znalca aj na
iné položky nákladov, napr. kominárske práce a iné práce spojené s opravami a údržbou vykonanou
dodávateľsky.
Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na základe svojho zistenia revidoval aj položku
mzdy a súvisiace položky s cieľom eliminovať ďalšie nové požiadavky na dopracovanie posudku. Bola
vykonaná spätná kontrola mzdových a súvisiacich nákladov podľa jednotlivých mesiacov (príloha 6 k
znaleckému posudku č. 322/2010), na základe toho boli revidované nasledovné nákladové položky.
Právna zástupkyňa navrhovateľa k výstupom v znaleckom posudku č. 322/2010 týkajúcich sa tejto
nákladovej položky nemala pripomienky. Väčšina požadovaných podkladov bola skúmaná v rámci
znaleckého dokazovania pri vypracovaní znaleckého posudku v roku 2010. Zoznam zamestnancov, ich
pracovné zaradenie a hrubá mzda je uvedená v Prílohe 7 k znaleckému posudku.
Znalecký ústav v závere vyjadrenia uviedol, že niektoré námietky právnej zástupkyne odporcu sú nové a
neboli požadované v úlohách znalca pre vypracovanie doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 322/2010.
Z hľadiska hlavnej úlohy znalca a zamerania znaleckého posudku, ktorým bolo „stanovenie podielu
odporcu na ekonomicky opodstatnených nákladoch podľa počtu jeho spojov užívajúcich autobusovú
stanicu v H. H. v období od 1.1.2007 do 28.2.2008“ sú dopady týchto pripomienok na výslednú
hodnotu veľmi malé. Pre ukončenie znaleckého dokazovania je preto možné odporúčať zo strany Ústavu
súdneho inžinierstva Žilina porovnať vypočítaný podiel celových ekonomicky oprávnených nákladov v
znaleckom posudku a doplnku č. 1 na jeden spoj príslušných autobusových liniek (PAL, DAL a MAL)
s cenami za užívanie autobusových staníc vo vybraných krajských mestách SR (bez H. Z. Y.) resp.
porovnateľných mestách (počet obyvateľov 40.000 až 95.000). Ústav súdneho inžinierstva Žilina má
za to, že všetky skutočnosti súvisiace so zadanými úlohami zapracoval do svojich znaleckých úkonov,
ktorých zodpovedným riešiteľom je C.. V.. N. K., C..
Právna zástupkyňa odporcu vo svojom vyjadrení zo dňa 24.9.2013 uviedla, že podstata primeraných
nákladov spočíva práve v tom, že každú autobusovú stanicu je potrebné brať ako individuálny subjekt
so špecifickými potrebami a následne aj individuálne definovať primerané náklady. Nemôže sa jednať
o akékoľvek náklady, ale len o tie náklady, ktoré sú primerané a potrebné na zachovanie a opravy
autobusovej stanice.
Právna zástupkyňa odporcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 6.9.2013 sa vyjadrila k námietke
premlčania v kompenzačnej námietke - započítacej námietky. Poukázala na ustanovenie § 388 ods.2
písm. b) Obchodného zákonníka, podľa ktorého aj po uplynutí premlčacej doby môže oprávnená strana
uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak sa právo mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím
premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou. Navrhovateľ si podaným
návrhom uplatňuje voči odporcovi právo na zaplatenie nárokov, ktoré vznikli v období od januára 2007
do februára 2008, ktoré sa stali splatnými na základe faktúr vystavených navrhovateľom, a to v období
od 18.2.2007 do 14.3.2008. Odporca si svojou započítacou námietkou uplatňuje protinárok, ktorý vznikol
v období od 1.1.2008 do 26.11.2008, ktorý sa stal splatný na základe faktúry vystavenej odporcom dňa
26.1.2009. Z uvedeného je zrejmé, že výnimka v zmysle ust. § 388 ods.2 Obchodného zákonníka sa
týka pohľadávok, ktoré bolo možné kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby použiť na započítanie
bez ohľadu na to, že k premlčaniu došlo pred úkonom smerujúcim k započítaniu. Znamená to, že
uplynutie premlčacej doby až potom, kedy sa splatné pohľadávky stretli, nemá vplyv na možnosť
započítania. Preto odporca vznesenú námietku premlčania navrhovateľom považuje za nedôvodnú a
v celom rozsahu zotrváva na uplatnenej započítacej námietke tak, ako bola odporcom špecifikovaná v
podaní odporcu zo dňa 27.3.2013.
Z predložených správ iných dopravcov bolo zistené, že SAD Prievidza, a.s. (správa zo dňa 17.10.2013 na
č.l. 813) v období rokov 2007 až do 28.2.2009 účtovala na Autobusovej stanici C. za 1 spoj na stanovišti
medzinárodných liniek sumu 85,- Sk, za 1 spoj na stanovišti diaľkových liniek 67,- Sk. Na Autobusovej
stanici C., ako aj na Autobusovej stanici Bánovce to bolo 68,- Sk resp. 53,- Sk, na Autobusovej stanici
T. 25,- Sk resp. 20,- Sk.
Dopravca Twin City, a.s. Bratislava (správa na č.l. 829) uviedol, že odporca Slovenská autobusová
doprava Zvolen, a.s. využíva služby Autobusovej stanice I. T. H.. Odporca riadne uhradil ich spoločnosti
poplatky za užívanie autobusovej stanice v období rokov 2007 - 2012. Podľa cenníka platného od
1.3.2007, tento dopravca účtoval za užívanie autobusovej stanice za 1 spoj prímestskej dopravy sumu
76,- Sk, za 1 spoj diaľkovej dopravy 220,- Sk, pri medzinárodnej preprave - priebežnej 220,- Sk a pri
medzinárodnej preprave - pri spojoch začínajúcich a končiacich na Autobusovej stanici I. T. H. 250,- Sk.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2013 uviedla, že do výšky sumy
6.742,18 Eur súhlasí so vzájomnou kompenzáciou tak, ako to navrhli v spore vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp.zn. 64Cb/234/2008. Podľa jej názoru v žiadnom prípade neprichádza
zamietnutie ich nároku z titulu kompenzačnej námietky v inom súdnom spore v rozsahu nároku
odporcu v tomto spore. Ku kompenzačnej námietke vo výške 32.107,80 Eur uviedla, že táto suma
predstavuje vyúčtovanie za užívanie Autobusových staníc vo F., D. Ž. T. R. Z. D. H. v období roku
2008 v sume 31.930,05 Eur a sumu vo výške 177,75 Eur, ktorá predstavuje vyúčtovanie za poskytnuté
služby súvisiace s vedením elektronickej databázy cestovných poriadkov. Z opatrnosti vzniesli námietku
premlčania, s ktorou námietkou sa konajúci súd vysporiada. Pokiaľ sa týka oprávnenosti nároku,
uznávajú základ veci, nakoľko sa jedná o užívanie autobusovej stanice. Z hľadiska efektívnosti
konania by navrhovateľ uznal aj výšku uplatneného nároku, nakoľko má za to, že akýmkoľvek
ďalším posudzovaním oprávnenosti výšky vyúčtovaných súm navrhovateľ ako podnikateľský subjekt
nedosiahne žiadny efekt. Je zrejmé, že existuje eventuálna možnosť zníženia nároku na základe súdno-
znaleckého dokazovania. Podľa jej názoru konanie odporcu je zjavne premyslené a účelové, keď počíta
s tým, že takmer pred ukončením súdenej vec vznesenie započítaciu námietku na pohľadávky, ktorých
oprávnenosť a výšku bude navrhovateľ namietať a teda súdu nezostane nič iné len opätovne nariadiť
znalecké dokazovanie vo veci protinároku v rámci vznesenej započítacej námietky, čím sa opätovne
o dlhšie časové obdobie oddiali ukončenie súdneho sporu, a tak vlastne aj zaplatenie pohľadávok
navrhovateľovi. Na základe uvedeného sa bude navrhovateľ chovať pragmaticky a pokiaľ súd bude mať
za to, že vo veci nároku navrhovateľa má nárok a jeho výšku za dostatočne preukázanú doterajším
dokazovaním, nebude ani navrhovateľ požadovať znalecké dokazovanie na výšku nároku uplatneného
odporcom v tomto konaní.
Zdôraznila, že do nákladových položiek navrhovateľ neúčtoval položky, ktoré by nesúviseli so
zachovaním a opravami autobusovej stanice H. H.. Opäť zdôraznila, že ustanovenie § 151 a nasl.
Občianskeho zákonníka je možné použiť len analogicky. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla,
že navrhovateľ prehlasuje, že všetky údaje o využití výpravnej budovy poskytol správne podľa svojej
účtovnej evidencie. Tvrdenia odporcu o nemožnosti užívať priestory výpravnej budovy ich vodičmi,
nakoľko mali byť vyhnaní, sa nezakladajú na pravde a sú účelové. Odporca žiada pod námietkou
pod bodom 2 k vyjadreniu Ústavu súdneho inžinierstva revidovanie položky spotreba vody. K tomuto
uviedla, že aj s ohľadom na vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva, že navrhovateľ kalkuloval spotrebu
vody aj v prevádzkach cukrárne, pohostinstva a predajne vína väčšiu spotrebu vody ako, ako je podľa
vyhlášky. Táto skutočnosť žiadnym spôsobom negatívne neovplyvní konečnú cenu vypočítanú ako
ekonomicky opodstatnený náklad na 1 spoj. Priložila aj kalkuláciu spotreby vody. Ponúkla odporcovi
návrh na uzavretie súdneho zmieru s tým, že navrhovateľ ponúka odporcovi pre prípad uzavretia zmieru
odpustenie úrokov z omeškania až do výšky 50% z celkovej sumy úrokov z omeškania.
Z prílohy k vyjadreniu, v ktorej je uvedená metodika výpočtu spotreby vody pre nájomcov (cukráreň,
bufet) vyplýva, že podľa metodiky SAD im títo nájomcovia mali zaplatiť 4.392,- Sk, pričom podľa vyhl. č.
684/2006 Z.z. by to bolo len 2.451,20,- Sk. Z toho vyplýva, že podľa metodiky SAD do nákladov, ktoré sa
rozpočítavajú medzi všetkých dopravcov užívajúcich Autobusovú stanicu H. H. bola započítaná nižšia
suma za spotrebu vody. Toto sa týka januára a februára 2008. Za rok 2007 je rozdiel podstatne vyšší,
keď podľa metodiky SAD bola nájomcom vyúčtovaná suma 25.056,- Sk a podľa vyhlášky č. 684/2006
Z.z. by to bolo len 13.852,80 Sk. Rozdiel je 11.203,20 Sk.
Dňa 5.11.2013 bola súdu doručená správa dopravcu ARRIVA NITRA, a.s. Nitra (správa na č.l.850).
Podľa cenníka tejto spoločnosti za 1 spoj na Autobusovej stanici T. tento dopravca účtoval 1,33 Eur (40,-
Sk), na Autobusovej stanici U.Č. 1 Euro (30,- Sk), na Autobusovej stanici F. I. 1,13 Eur (34,- Sk) a na
Autobusovej stanici D. 0,80 Eur (24,- Sk).
Právne zástupkyne účastníkov konania sa na jednotlivých pojednávaniach vo svojich vyjadreniach
pridržiavali skutočností, ktoré boli uvedené v písomných vyjadreniach predložených do tohto spisu.
Na pojednávaní dňa 13.12.2013 bol vypočutý riešiteľ znaleckej úlohy - súdny znalec C..V.. N. K.. Tento
uviedol, že znalecký posudok je výsledkom kolektívnej práce. On bol určený ako zodpovedný riešiteľ.
Vec najskôr konzultoval s V.. G., C.., ktorá v tom čase bola osobou zodpovednou za výkon znaleckej
činnosti v odbore ekonomika, manažment. Metodika bola podobná ako pri vypracovanom znaleckom
posudku v spore Granus, s.r.o. proti SAD Zvolen, a.s., lebo sa jednalo o autobusovú stanicu. Bolo to
kolektívne dielo, dokladov a faktúr bolo veľmi veľa. Pracovali aj znalkyne, pracovníčky ústavu na základe
určenej metodiky a postupu výpočtov, a to V.. H. a V.. Š..
Uviedol, že trvá na vyjadrení Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 30.7.2013m kde bolo uvedené, že
na základe predložených podkladov bolo zistené, že výnosy napr. za prenájom na výstupišti, kde
sú umiestnené stánky s občerstvením, novinové stánky atď, nie sú vo vlastníctve navrhovateľa. Z
nájomného preto nemôže mať navrhovateľ žiadne výnosy. Podobne ako prenájom priestoru výpravnej
budovy, a.s. H. H. umožňuje poskytovať pre cestujúcich všetkých dopravcov ďalšie doplnkové služby,
ktoré sa bežne poskytujú na autobusových staniciach a prestupových uzloch hromadnej osobnej dopravy
v SR, aj v zahraničí. Ak podiel nákladov na prevádzku znášajú títo nájomcovia, poskytujúci dodatočné
služby, tak zároveň znižujú podiel dopravcu na celkovej prevádzke a údržbe autobusovej stanice. Ak by
sa tie výnosy odrátali ako výnosy, tak prevádzkovateľ stanice by vôbec nemal záujem nič prenajímať a
kvázi by tam bolo prázdne nástupište atď., lebo nie každý podnikateľský subjekt podniká vo všetkom,
čiže napr. reštauračné služby, prevádzkovateľ bankomatu atď. Uviedol, že trvá na tom, čo bolo uvedené
v písomnom vyjadrení. Pri spotrebe vody vychádzali z faktúr, vychádzali z metodiky tej plochy, ktorú im
dal navrhovateľ. Nemali k dispozícii nejaké plány. Súdny znalec sa tam bol pozrieť osobne, myslí si, že
v čase spracovania posudku v r. 2010, pričom v súčasnosti tie plochy už môžu vyzerať ináč. Pri položke
spotreba vody nedáva za pravdu odporcovi. Pri spotrebe elektriny a plynu sa pridržiaval toho, čo bolo
uvedené v písomnom vyjadrení. Pri elektrine vychádzali z faktúr. Znalecký ústav nemá priestor na to,
aby zisťoval koľko svietidiel svietilo. Vychádzali z faktúr energetických podnikov.
Pri položke nákladov za opravu a úpravu autobusovej stanice - asfaltovanie vychádzal znalecký ústav
z predložených listinných dôkazov. Znalecký ústav nepremeriaval štvorcové metre, ktoré mali byť
asfaltovaná na autobusovej stanici. Ak by sa to malo skúmať, musel by byť prizvaný znalec z oblasti
stavebníctva, či vie posúdiť, či tá plocha spred roka 2007 bola položená. Neskúmali preto ani vonkajšiu
teplotu v novembri 2007, pričom jednotlivé vrstvy asfaltu nemožno ukladať od 0°C a horné vrstvy od
10°C. Pri položke mzdy vychádzali z predloženej organizačnej tabuľky za hospodárske stredisko 250,
čiže Autobusová stanica H. H.. Táto je aj prílohou znaleckého posudku. Mali k dispozícii údaje o tom,
od kedy, do kedy trval pracovný pomer, funkčné miesta, napr. referent, informátor. Bol tam aj jeden
pracovník THP, ale toho nebrali do oprávnených nákladov na udržiavanie stanice. Ostatných zaradili do
mzdových nákladov. Na základe námietky navrhovateľa bol aj predložený popis funkčného miesta THP,
ktorý v r. 2007 - 2008 bol vedúci dopravného oddelenia. Na základe predloženého popisu funkčného
miesta potom navrhli, aby bol braný do úvahy. Pri vypracovaní znaleckého posudku neporovnávali
mzdové náklady s nejakým priemerom nákladov v regióne. Vychádzali zo mzdových nákladov a z tabuľky
za hospodárske stredisko 250.
Na otázku právnej zástupkyne odporcu, či do základov neboli započítavané náklady za aktualizovaný
projekt vo výške 1.446.046,- Sk a na štúdiu 323.730,- Sk, súdny znalec uviedol, že architektonická štúdia
bola spracovávaná v roku 2002, pričom v znaleckom posudku oni vychádzali z údajov za posudzované
obdobie rokov 2007 - 2008. Súdny znalec uviedol, že ak sa zmení počet spojov a náklady sa prepočítajú
na 1 spoj, mala by sa meniť aj výška nákladov na 1 spoj. Oni pri znaleckom posudku vychádzali z počtu
spojov za hodnotené obdobie. K spotrebe vody sa vyjadril, že pri použití metodiky SAD došlo k zníženiu
nákladov, ktoré sa rozpočítavajú medzi dopravcov.
Právna zástupkyňa navrhovateľa písomným podaním zo dňa 20.2.2014 zobrala návrh na začatie
konania späť v časti sumy 29.500,- Sk, čo je 979,22 Eur, ktorá suma predstavuje uplatnený nárok na
zaplatenie zmluvných pokút. V tejto časti žiadala konanie zastaviť.
Podľa právnej zástupkyne navrhovateľa súdny znalec ustálil ekonomicky oprávnené náklady podľa
vypracovaného doplnku č. 1 k znaleckému posudku sumou 105.600,25 Eur bez DPH, čo s 20% DPH
predstavuje 125.664,29 Eur. Uviedla, že odporca uplatnil započítaciu námietku v sume 32.107,80
Eur, ktorú navrhovateľ nebude namietať s ohľadom na čas vedenia sporu. Navrhovateľ je pritom
presvedčený, že by znaleckým dokazovaním bola stanovená nižšia suma.
Na základe kompenzácie v sume 32.107,80 Eur a čiastočného späťvzatia návrhu vo výške 979,22 Eur,
čo je spolu 33.087,02 Eur žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie 92.577,27 Eur so 14,25% úrokmi
z omeškania ročne zo súm uvedených vo vyjadrení na č.l. 918. Zároveň žiadala zaviazať odporcu na
náhradu trov konania vo výške 7.494,52 Eur ako náhradu za
zaplatený súdny poplatok, vo výške 500 Eur ako zaplatenú zálohu na znalecké dokazovanie a za trovy
právneho zastupovania, ktoré budú vyčíslené v rozhodnutí súdu.
Na pojednávaní dňa 21.2.2014 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ trvá na
uplatnenom nároku. Má za to, že bolo vykonané dostatočné dokazovanie a súd má dostatok podkladov
na rozhodnutie vo veci. Poukázala na vyjadrenia, ktoré boli k veci podané, a to najmä na posledné
vyjadrenie navrhovateľa. Súdu predložila písomné podanie vo veci. Uviedla, že súdny znalec určil
náklady sumou 105.600,25 Eur bez DPH, čo s DPH predstavuje sumu 125.664,29 Eur. Uviedla, že
pokiaľ ide o kompenzačnú námietku vo výške 32.107,80 Eur, táto suma nie je predmetom konania na
Okresnom súde v Banskej Bystrici. S touto kompenzačnou námietkou navrhovateľ súhlasí. K ďalšej
kompenzačnej námietke, ktorá sa týka sumy, ktorá je žalovaná a konanie je vedené na Okresnom súde
v Banskej Bystrici, k tomuto sa už písomne vyjadrila. Uviedla, že návrh na začatie konania berú späť vo
výške 979,22 Eur tak ako je uvedené v jej písomnom podaní. Po týchto úpravách predstavuje žalovaná
suma 92.577,27 Eur. Uviedla, že v rámci navrhovaného petitu postupovali tak, že v rámci súhlasu s
kompenzáciou sumy uplatnenej odporcom, ponižovali resp. kompenzovali najskôr splatné faktúry tak
ako boli pôvodne uplatnené v žalobnom návrhu s tým, že celkom skompenzované boli prvé 3 faktúry,
čiže za január až marec 2007 a čiastočne bola ponížená faktúra za apríl 2007, ktorej splatnosť nastala
17.5.2007.
Podľa jej názoru, nárok bol čo do dôvodu aj výšky oprávnený. V končenom dôsledku odporca nárok
čo do základu nenamietal, namietal po celý čas výšku tohto nároku. Podľa navrhovateľa, znaleckým
dokazovaním sa preukázalo, že cenník navrhovateľa, na základe ktorého účtoval vstupy na autobusovú
stanicu tak ako odporcovi, tak aj ostatným dopravcom, bol oprávnený a teda výhrady odporcu vznášané
počas celého súdneho konania boli účelové s tým, že pokiaľ sa týka úpravy návrhu urobenej na dnešnom
pojednávaní s tým, že časť návrhu zobrala späť, táto suma predstavovala nárok uplatnených zmluvných
pokút. Pokiaľ sa týka kompenzačnej námietky, z hľadiska hospodárnosti a teda aj dĺžky trvania tohto
konania, navrhovateľ s touto námietkou súhlasí s tým, že na základe uvedeného má za to, že súd v
tejto časti by návrh zamietol. V nadväznosti na tieto skutočnosti upravila návrh aj podľa jednotlivých
období, ktoré z hľadiska účtovnej stránky boli používané ako podklad pred vyúčtovanie a vyhotovenie
účtovného dokladu.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 21.2.2014 uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia
z pojednávania konanom dňa 13.12.2013 na strane 10 zápisnice, kde uviedla, že aj po výsluchu znalca,
ktorý bol vykonaný na uvedenom pojednávaní, bolo preukázané, že je možné revidovať niektoré položky,
ktoré odporca presne vymenoval. Uviedla, že ani samotný znalec sa logicky nevedel vyjadriť k tomu,
aký by malo revidovanie týchto položiek dopad na výslednú hodnotu. Podľa jej názoru je nevyhnuté dať
vypracovať doplnenie č. 2 k znaleckému posudku. K jednotlivým argumentom, ktoré uvádzal navrhovateľ
vo svojom písomnom podaní sa písomne vyjadrila v podaní, ktoré bolo súdu doručené 19.2.2014. S
čiastočným späťvzatím návrhu súhlasila. Na záver uviedla, že odporca žiada žalobu zamietnuť v celom
rozsahu z dôvodu, že žalobou uplatňovaný nárok z hľadiska jeho výšky v tomto konaní podľa jej názoru
nebol preukázaný.
Podľa § 16 ods.1 Zákona č. 168/1996 Z.z., vlastník alebo správca autobusovej stanice je povinný
poskytnúť služby všetkým dopravcom, ktorí podľa dopravnej licencie majú na nej zastávku.
Podľa odkazu k tomuto paragrafu, má toto ustanovenie charakter vecného bremena, v nadväznosti na
ustanovenie § 151n Občianskeho zákonníka.
Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
Podľa § 151n ods.3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane
náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 388 ods.2 Obchodného zákonníka, aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana
uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak
a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného
rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo
b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku
uplatnenému druhou stranou.
Podľa § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Ak sú teda splnené predpoklady započítania, súd akceptuje kompenzačnú námietku, čo sa prejaví
vo výroku meritórneho rozhodnutia. Uplatnenie kompenzačnej námietky v procese je len procesnou
obranou žalovaného voči žalobcovmu nároku. Nemusí preto spĺňať kritériá podľa § 79 ods.1, pretože
nejde o návrh na začatie konania o kompenzačnej námietke. Meritórne rozhodnutie súdu, ktoré
akceptuje kompenzačnú námietku, v zásade nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§
159 ods.3) pre túto pohľadávku. Z čisto procesného hľadiska tak bude môcť žalovaný uplatniť svoju
pohľadávku v súdnom konaní opätovne - neuspeje však z dôvodov hmotno-právnych. Keďže vykonanou
kompenzačnou námietkou v pôvodnom konaní zanikol záväzok čo do výšky uplatnenej kompenzačnej
námietky, žalovaný ohľadom tejto pohľadávky stráca vecnú legitimáciu.
Takto uskutočneným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnymi predchodcami účastníkov
konania bola dňa 10.9.1998 uzavretá Zmluva o užívaní priestorov autobusovej stanice v H. H.. Odporca
spochybňoval túto zmluvu a tvrdil, že táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Toto odôvodňoval tým, že podľa jeho názoru nebol oprávnený túto zmluvu
podpísať riaditeľ V.. N. I.. Navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi preukázal oprávnenie V.. N. I.
uzavrieť túto zmluvu.
Zo zmluvy však nevyplýva cena, ktorá má byť dopravcom určovaná ako podiel nákladov na prevádzke
autobusovej stanice. V článku III. je len uvedené, že ceny za užívanie výstupišťa a nástupišťa sú v súlade
so zákonom o cenách č. 18/1996 Z.z. a sú stanovené v aktuálnom cenníku prevádzkovateľa, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
Právna zástupkyňa navrhovateľa pripojila do spisu aj Všeobecné podmienky užívania autobusovej
stanice H. H., čo má byť príloha č. 2 k uzavretej zmluve. V týchto predložených všeobecných
podmienkach nie je dátum a ani nie sú nikým podpísané. V konaní nebolo ničím preukázané, že
„Všeobecné podmienky...“ na č.l. 8 a 9 spisu sú práve všeobecnými podmienkami užívania Autobusovej
stanice H. H., ktoré sa uvádzajú v článku III. bod 1 Zmluvy o užívaní priestorov Autobusovej stanice v
H. H. zo dňa 10.9.1998.
Zmluva o užívaní priestorov Autobusovej stanice v H. H. mala byť medzi účastníkmi konania uzavretá s
platnosťou a účinnosťou zmluvy od 1.1.2007. Ako vyplýva z predloženého „Návrhu zmluvy“, táto zmluva
nebola nikým podpísaná.
Z ustanovenia § 16 ods.1 Zákona č. 168/1996 Z.z. a z ustanovenia § 151n Občianskeho zákonníka
vyplýva, že odporca využívajúci služby poskytované Autobusovou stanicou v H. H., je povinný
znášať primerane náklady prevádzkovateľa Autobusovej stanice v H. H. potrebné na jej prevádzku a
udržiavanie.
Súd sa stotožnil s jednotným názorom právnych zástupkýň účastníkov konania, že vo veci je potrebné
nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie výšky týchto nákladov, podielu odporcu na týchto nákladoch,
ako aj bolo potrebné zistiť koľko je navrhovateľ oprávnený účtovať za jeden spoj prímestskej autobusovej
dopravy (PAL), diaľkovej autobusovej dopravy (DAL) a medzinárodnej autobusovej dopravy (MAL).
Zo znaleckého posudku č. 322/2010 a z doplnenia č. 1 k tomuto znaleckému posudku bolo zistené, že
podiel nákladov odporcu na prevádzkových nákladoch Autobusovej stanice H. H. je 105.600,25 Eur bez
DPH, čo s 19% DPH (aká sa účtovala v období od 1.1.2007 do 28.2.2008) je 125.664,29 Eur.
Po ďalšom doplnení znaleckého posudku, ktoré bolo urobené vyjadrením znaleckého ústavu, ako
aj výsluchom súdneho znalca - riešiteľa znaleckej úlohy súd dospel k názoru, že doplneným
znaleckým posudkom boli dostatočne preukázané celkové náklady, ako aj podiel nákladov odporcu,
vyplývajúcich zo zabezpečenia prevádzky Autobusovej stanice H. H. v období od 1.1.2007 do
28.2.2008. Znalecký ústav sa dostatočne vysporiadal aj s namietaným nesprávnym vyúčtovaním
spotreby vody, s namietaným nedostatočným a nesprávnym rozúčtovaním spotreby elektrickej energie,
ako aj vzniknutých nákladov spojených s udržiavaním autobusovej stanice.
Podľa názoru súdu zisťovať po uplynutí takmer 7 rokov, koľko metrov štvorcových Autobusovej stanice
v H. H. bolo skutočne opravovaných - vyasfaltovaných a v akej hrúbke bol tento asfalt položený,
je ťažko realizovateľné a podľa názoru súdu je to s odstupom takého času aj nehospodárne. Okrem
toho súd nemal dôvod pochybovať o správnosti vyfakturovanej sumy, keď práce boli uskutočňované
na základe Zmluvy o dielo. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku aj v časti týkajúcej
sa počtu zamestnancov zabezpečujúcich prevádzku Autobusovej stanice v H. H. a vyplatených
miezd týmto pracovníkom. Súd považoval za nehospodárne uložiť znaleckému ústavu ďalšiu úlohu,
a to porovnávať výšku vyplatených miezd pracovníkom autobusovej stanice v H. H. s priemernými
zárobkami v Slovenskej republike alebo v nejakom regióne tejto republiky, či porovnávaním so zárobkami
vyplácanými u iných dopravcov. Nie je ani v kompetencii súdu rozhodovať a určovať aký počet
zamestnancov má zabezpečovať prevádzku autobusovej stanice.
Súd preto vychádzal zo znaleckého posudku č. 322/2010 a jeho doplnení č. 1. Podiel nákladov odporcu
na zabezpečovaní prevádzky Autobusovej stanice v H. H. predstavuje podľa doplnenia k znaleckému
posudku sumu 105.600,25 Eur bez DPH, čo s 19% DPH predstavuje sumu 125.664,29 Eur.
Od tejto sumy súd odpočítal sumu 979,22 Eur, čo predstavuje čiastočné späťvzatie podaného návrhu.
V tejto časti súd konanie zastavil so súhlasom odporcu podľa § 96 ods.1 a ods.3 O.s.p.
Po odpočítaní kompenzačnej námietky vo výške 32.107,80 Eur a vo výške 6.742,28 Eur predstavuje
suma dlhovaná odporcom 85.078,95 Eur.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska uplatňovaná pred 1. kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, platná 1. kalendárny deň kalendárneho polroka,
v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.
Súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania od 18.3.2013, kedy bolo právnej
zástupkyni odporcu doručené doplnenie č. 1 k znaleckému posudku, ktoré ustálilo výšku dlhovanej sumy.
Týmto dňom už odporca mohol dlh plniť.
O trovách konania súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.