Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sd/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200462
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: C. Y., M.R. K. XX, P., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa
- ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou,
PhD., takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. 04. 2014.
Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zamietla žiadosť navrhovateľa
o priznanie starobného dôchodku od 09. 07. 2010 podľa § 142 ods. 4, písm. a/ zák. č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z. z. Dôvodila tým, že žiadosťou z 22. 07. 2013
navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 09. 07. 2010. Podľa potvrdenia Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-60.704-LV/2013-OVZ z 03. 10. 2013 bolo preukázané, že
navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zák. č. 111/1998 Z. z. o sociálnom

zabezpečení vojakov v znení zák. č. 131/1999 Z. z. a podľa ust. § 125 ods. 11 zák. č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 01.
07. 2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku
mu bola zhodnotená okrem doby základnej vojenskej služby od 30. 10. 1958 do 08. 10. 1959 v
I. kategórii funkcií ďalšia služba vo vojenskej škole od 09. 10. 1959 do 31. 07. 1961 v I. kategórii
funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 01. 08. 1961 do 30. 09. 1971 v I. kategórii

funkcií, doba mimosúdnej rehabilitácie od 01. 10. 1971 do 31. 03. 1991 v I. kategórii funkcií a doba
služobného pomeru vojaka z povolania od 01. 12. 1991 do 31. 12. 1998 v I. kategórii funkcií. Pretože
získal nejmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie
funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1, písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb.
dovŕšením55rokovveku,dňa08.10. 1996,t.j.preddňomnadobudnutiaúčinnostizák.č. 114/1998Z.z.
Odporkyňajepríslušnánarozhodovanieonárokunastarobnýdôchodokvzmyslezák.č. 461/2003Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol

podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť
Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu menovanému nárok
nevznikol podľa zák. č. 461/2003 Z. z. a to ani s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 zsp, pretože nesplnil
podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. 12. 2003.
Preto žiadosť o starobný dôchodok zamietla. Zároveň poznamenala, že po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia bude žiadosť odstúpená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom poukázal na to, že po dovŕšení veku
55 rokov dňa 08. 10. 1996 bol stále v služobnom pomere až do 31. 12. 1998. Zákon č. 114/1998 Z. z.vyšiel v dobe jeho služby. Podľa rozhodnutia o rehabilitácii mal priznaných 40 rokov, 2 mesiace a 10 dní.
Celková doba ku dňu prepustenia zo služobného pomeru započítaná doba zamestnania 43 rokov, 2
mesiace a 25 dní. Ku dňu prepustenia zo služobného pomeru po dovŕšení 18 rokov veku sa započítava

39 rokov, 3 mesiace a 1 deň v I. kategórii. Tvrdil, že z celkovej doby zamestnania treba zobrať do úvahy
aj 20 rokov odpracovaných v civilnom sektore v rokoch 1971 - 1991. Podľa zamietnutia žiadosti o
priznanie starobného dôchodku sa cíti voči ostatným vojenským dôchodcom ako druhoradý občan.

Navrhovateľ na pojednávaní súdu trval na podanom odvolaní. Poukázal na to, že NR SR v novembri a v

decembri 1997 prijala zákony riešiace výkon vojenskej služby a peňažné náležitosti vojakov. Poukázal
na ust. § 10 zák. č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov, kde je uvedený čas služby, resp.
aký čas sa priznáva na výpočet prídavku za výsluhu rokov profesionálnych vojakov. Tvrdil, že v § 10 sa
zabudlo na tých profesionálnych vojakov, ktorí boli v roku 1968 prepustení z armády za svoje politické
postoje a po rehabilitácii podľa zák. č. 87/1991 Zb. reaktivovali po roku 1990. Doba zamestnania mimo
ozbrojené zbory sa pred účinnosťou zák. č. 380/1997 Z. z. do 31. 12. 1997 podľa nariadenia vlády

č. 249/1992 Zb. do doby zápočtu praxe započítava ako doba služby. V ďalšom poukázal na § 180
ods. 1 zák. č. 370/1997 Z. z. a uviedol, že vojakovi sa do doby výkonu vojenskej služby rozhodujúcej
pre priznanie nárokov podľa tohto zákona započítavajú všetky doby, ktoré mu boli započítané podľa
právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona. Toto znenie sa vzťahuje aj na Nariadenie
vlády č. 249/1992 Zb. V jeho prípade podľa § 10 zák. č. 380/1997 Z. z. prišiel o 20 rokov práce a života.

Na základe nepriznania tejto doby prišiel o 3.060,- Sk mesačne za výsluhu rokov a 7 dní dovolenky. U
neho sa nejedná len o peniaze, ale aj o morálny faktor a diskrimináciu malej skupiny profesionálnych
vojakov. Tvrdil, že 20 rokov v civilnom sektore, ktorú musel odpracovať v rokoch od 01. 10. 1971
do 31. 03. 1991 má na základe rozhodnutia o mimosúdnej rehabilitácii započítanú do celkovej doby
pre výpočet výsluhového dôchodku. Tvrdil však, že peniaze sa do Sociálnej poisťovne za 20 rokov, čo

pracoval v civilnom sektore odvádzali, preto za túto dobu žiada priznať starobný dôchodok.

Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila písomne aj ústne na pojednávaní súdu.
Trvala na zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a poukázala na rozhodovaciu činnosť, ktorá
v tejto právnej veci vychádzala z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 7So/127/2009 z 27. 10.

2009, kde súd konštatoval, že dobu poistenia možno započítať len raz, a ak k jej započítaniu došlo
v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia v dôsledku dobra poskytovaného v zák. č. 87/1991
Zb. v znení neskorších predpisov, nemôže byť tá istá doba započítaná aj vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných
pred 01. 01. 2004, ktoré vzhľadom na príslušné zákonné ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne

na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Pre úplnosť opakovane zdôraznila, že po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia bude žiadosť odstúpená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP dospel
k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

Podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov, o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o
a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v
konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody
spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného
pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu

v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne
rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom
2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti
už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s

odchýlkami ďalej ustanovenými.

Z vykonaného dokazovania v predmete konania, ktorým bol opravný prostriedok navrhovateľa proti
rozhodnutiu, ktorým nebol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok mal súd za preukázané, žerozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65205006070405-VÚSZ/DO1
zo dňa 13. 01. 1999 bol navrhovateľovi priznaný podľa § 26 zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom
zabezpečení vojakov výsluhový dôchodok od 01. 01. 1999 vo výške 8.836,- Sk mesačne. Z

odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že zo služobného pomeru bol menovaný prepustený dňom 31.
12. 1998 a službu konal 39 ukončených rokov. Z ďalšieho rozhodnutia tiež zo dňa 13. 01. 1999 vyplýva,
že podľa § 22 ods. 1 zák. č. 114/1998 Z. z. mu bolo priznané odchodné vo výške 270.004,- Sk. Aj z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že službu vykonával 39 ukončených rokov.

Z dávkového spisu odporkyne č. XXX XXX XXXX X mal súd za preukázané, že žiadosťou spísanou
dňa 22. 07. 2013 navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok od 09. 07. 2010. V prílohe č. 1 k
žiadosti o dôchodok uviedol doby zamestnaní, poistení a iných činností. Konkrétne uviedol, že od 01.
08. 1961 do 31. 12. 1998 bol vojak z povolania, od 01. 08. 1971 do 31. 12. 1986 pracoval Hydrostav
Bratislava, od 03. 01. 1987 do 30. 10. 1991 pracoval Hydrostav Mochovce, od 01. 01. 1999 do 31. 01.
2000 bol nezamestnaný, evidovaný ÚPSVaR Levice a od 01. 01. 1999 poberá výsluhový dôchodok,

po priznaní nepracoval.

Odporkyňa posúdila žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 22. 07. 2013. Mala za
preukázané, že žiadateľ o starobný dôchodok je poberateľ výsluhového dôchodku od 01. 01. 1999. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že obdobie, ktoré navrhovateľ pracoval v Hydrostave Bratislava a

neskôr Hydrostave Mochovce má započítané ako dobu služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií
a to na základe oznámenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Krížikova 12, Bratislava č.
2322/243 zo dňa 17. 02. 1992. Z tohto oznámenia je zrejmé, že na základe osvedčenia vydaného
Federálnym ministerstvom obrany podľa § 22 zák. č. 87/1991 Sb. o mimosúdnej rehabilitácii sa
navrhovateľovi v súlade s ust. § 24 zákona započítava pre nárok a výšku starobného dôchodku ako

doba v I. kategórii funkcií aj doba od pôvodného skončenia služobného pomeru vojaka z povolania, t.
j. od 01. 10. 1971 do 31. 03. 1991. So započítaním predchádzajúcej doby služby od 28. 10. 1958
do 30. 09. 1971 činila celková doba služby pre uvedené účely 32 rokov, 5 mesiacov a 3 dni, celá
bola započítaná do I. kategórii funkcií. Podľa uvedeného zápočtu doby tak splnil podmienku 20 rokov
služby potrebnú pre nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania. Z oznámenia

ďalej vyplýva, že pri výpočte dôchodku mu bude prehodnotený aj priemerný mesačný zárobok podľa
uvedeného zákona.

Z ďalšieho dokazovania v predmetnej veci vyplynulo, že na základe mimosúdnej rehabilitácie za obdobie
od 01. 10. 1971 do 31. 03. 1991 navrhovateľ opäť nastúpil do služby a od 01. 12. 1991 do 31. 12.

1998 bol ďalej vojak z povolania. Od 01. 01. 1999 poberá výsluhový dôchodok.

Preskúmaním zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne súd dospel k záveru, že u navrhovateľa
neboli splnené podmienky na priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že všetka doba mu bola
zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku od 01. 01. 1999. V prípade, ak navrhovateľ namieta

celkovú započítanú dobu služby, ktorá podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
trvala 39 ukončených rokov, a navrhovateľ tvrdí, že ku dňu prepustenia zo služobného pomeru činí
doba zamestnania 43 rokov, 2 mesiace a 25 dní, odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia aj v písomnom
vyjadrení k odvolaniu správne poznamenala že nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku a
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vec odstúpi Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

Aj podľa názoru súdu len Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia je príslušný na preskúmanie trvania
doby služobného pomeru navrhovateľa, čo navrhovateľ pri doručení rozhodnutia Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia z 13. 01. 1999 nenamietal a proti rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote
odvolanie nepodal.

Z vyššie uvedených dôvodov súd odvolaním napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.
04. 2014 ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 OSP.

O náhrade trov konania súd rozhodol, podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni súd
náhradu trov konania nepriznal, lebo v súvislosti s týmto konaním súdu jej žiadne preukázateľné trovy

nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa doručenia na podpísanom súde
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nezákonný
a čoho sa odvolateľ domáha.