Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714213794
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714213794.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci výkonu rozhodnutia o nariadenie návratu mal. W. F., nar. XX.X.XXXX a
mal. Z. F., nar. X.X.XXXX, obaja bytom u otca, do krajiny obvyklého pobytu, deti rodičov E.. Z. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom XX V. road, D., TW XXX JT, H., W. M., právne zastúpená JUDr. Jolanou Fuchsovou,
advokátkou, Štúrova 20, Košice a W. F., nar. X.XX.XXXX, bytom A. - Z. XXX, právne zastúpený JUDr.
Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu

Poprad č. k. 15Em/12/2014-195 zo dňa 10.9.2015, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad č. k. 15Em/12/2014-96 zo dňa 23.2.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie č.k. 15Em/12/2014-96 zo dňa 23.2.2015.

Potvrdzuje uznesenie č.k. 15Em/12/2014-195 zo dňa 10.9.2015 vo výroku o zamietnutí návrhu matky
na výkon rozhodnutia odňatím maloletých detí a vo výroku o trovách konania.

Zrušuje uznesenie č.k. 15Em/12/2014-195 zo dňa 10.9.2015 vo výroku o uložení výchovného opatrenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 15Em/12/2014-96 zo dňa 23.2.2015, súd prvého stupňa uložil otcovi

pokutu vo výške 150,- Eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu matky na výkon rozhodnutia rozsudku Okresného súdu
Košice I., sp. zn. 21P/46/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/406/2014
zo dňa 27.10.2014, ktorým súd nariadil otcovi maloletých detí, aby vrátil maloleté deti W. a Z. F. do

miesta ich obvyklého pobytu v V. kráľovstve W. M. a V. Z. v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Zároveň vyslovil, že matka je oprávnená po uplynutí tejto lehoty, ak otec maloleté deti nenavráti do V. Z.,
prevziať ich na území V. republiky za účelom ich vrátenia do miesta ich obvyklého pobytu na území V.
Z. W. M. a V. Z.. V prípade návratu otca a maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu , súd zaviazal
matku povinnosťou zabezpečiť ubytovanie mimo svojho bydliska na vlastné náklady po dobu jedného
týždňa otcovi maloletých detí a v prípade návratu otca uložil matke povinnosť zdržať sa odobratia

maloletých detí otcovi do rozhodnutia príslušného súdu v konaní o úprave práv a povinností k maloletým
deťom. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 8CoP/406/2014 s
právoplatnosťou od 19.11.2014 a vykonateľnosťou od 5.12.2014.

V súlade s ust. § 272 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd prvého stupňa vyzval otca maloletých
detí dňa 8.12.2015 k dobrovoľnému plneniu povinnosti uloženej v uvedených uzneseniach s poučením

o následkoch v prípade, ak výzva ostane bezvýsledná. Dňa 23.2.2015 sa otec maloletých detí bez
ospravedlnenia nedostavil na informatívny výsluch na súd. S. súd citoval ust. § 273 ods. 1 Občianskehosúdneho poriadku a uviedol, že na základe preukázaných skutočností súd uložil otcovi pokutu vo
výške 150,- Eur z dôvodu, že otec maloletých detí i napriek výzve nesplnil dobrovoľne uloženú
povinnosť vyplývajúcu mu z vykonateľného rozhodnutia. Súd ďalej poukázal na to, že v prípade, ak

po právoplatnosti tohto uznesenia otec nebude dobrovoľne plniť vykonateľné rozhodnutie, súd môže
pristúpiť k ďalším opatreniam s poukazom na ust. § 272 až § 273d Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec maloletých detí. Namietal uloženú
povinnosť. Poukázal na to, že predvolanie na informatívny pohovor, ktorý sa mal konať dňa 23.2.2015

mu nebolo doručené ani jeho právnemu zástupcovi. O predvolaní na informatívny pohovor sa dozvedel
až od svojho právneho zástupcu, ktorému termín informatívneho výsluchu mala oznámiť F.. Z.. Zároveň
poukázal na to, že ihneď kontaktoval F.. Z. a dohodol si s ňou nový termín informatívneho pohovoru na
deň 25.2.2015, na ktorý termín sa riadne dostavil a požiadal súd, aby bol na informatívnom pohovore
prítomný aj jeho právny zástupca. Namietal výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimeranú.
Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a odpustiť mu zaplatenie poriadkovej pokuty.

Uznesením č. k. 15Em/12/2014-195 zo dňa 10.9.2015, súd prvého stupňa návrh matky na výkon
rozhodnutia odňatím maloletých detí zamietol. Začal konanie o uloženie výchovného opatrenia mal. W.
a mal. Z. F., a ich rodičom vo forme povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému
poradenstvu v špecializovaných zariadeniach za účelom prípravy mal. detí na návrat do krajiny

obvyklého pobytu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že vykonateľným titulom je rozhodnutie Okresného súdu Košice I. sp. zn.
21P/46/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/406/2014 zo dňa
27.10.2014 s právoplatnosťou od 19.11.2014 a vykonateľnosťou od 5.12.2014. Poukázal na skutkové

okolnosti týkajúce sa výzvy určenej otcovi maloletých detí na dobrovoľné splnenie vykonateľného
rozhodnutia, na ktoré bol vyzvaný 8.12.2014, ďalej na správu o šetrení pomerov Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Q., ďalej na správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 20.11.2014
vykonaného Q.. Q., klinickým psychológom maloletých detí F., ďalej na správu vypracovanú X.. Z.,
psychiatrom pre deti a dorast o zdravotnom stave mal. W. F.. Za účelom možnosti dohody rodičov,

resp. dobrovoľného splnenia vykonateľného rozhodnutia súd nariadil dňa 25.2.2015 spoločný výsluch
rodičov maloletých detí. V tejto súvislosti súd poukázal na stanoviská oboch rodičov maloletých detí.
Z výsluchu rodičov vyplynulo, že v minulosti sa pokúšali riešiť situáciu aj prostredníctvom Centra pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, z ktorého si súd vyžiadal správu. Pokus o mediáciu medzi
rodičmi maloletých detí prostredníctvom centra však bol bezúspešný z dôvodu nesúhlasu zo strany

matky. Na základe výzvy súdu bol ďalej vykonaný pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov
dňa 24.3.2015 prostredníctvom kolízneho opatrovníka a pred zákonnou sudkyňou, z ktorého výsluchu
vyplynulo, že mal. W. nesúhlasí s odchodom do L., vrátane mal. Z., ktorá k jeho vyjadreniu prikývla na
súhlas. Obe deti zhodne uviedli, že sa do L. nechcú vrátiť, že na Slovensku majú svojich kamarátov,
rodinu, sesternice a väčšiu pohodu. Zároveň mal. W. porovnával školy na Slovensku a v V. Z. s tým,

že uviedol, že na Slovensku je lepší kolektív, v L. je to iné, chodil tam aj s prisťahovalcami. Deti si viac
pomáhajú, v L. sa porovnávali každý sám za seba. Mal. W. ďalej uviedol, že mama by ich mala prestať
nútiť, aby sa vrátili do L., bolo by to dobré, keby sa stretávali, ale keď ona tam chce pracovať, tak nech
tam zarába, ale ich nech nenúti. Oni už asi pol roka predtým ako odišli z L. o tom doma hovorili, len
čakali, kedy mama dá súhlas a aj súhlasila, ale teraz hovorí, že to nie je pravda. Z. jej aj napísala list

na rozlúčku. K tomu, prečo Z. nechce s mamou hovoriť cez telefón mal. W. uviedol, že pri telefonovaní
sa môže rozhodnúť a môže telefón vypnúť, ale keď mama príde, tak nemá na výber. X.. Z. uviedla, že
s mamou nechce hovoriť, lebo sa na ňu hnevá.

Následne súd citoval ust. § 251 ods. 1 písm. b, § 272 ods. 3, ods. 5 Občianskeho súdneho

poriadku, ďalej ust. § 273 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že i napriek výzve na
plnenie vykonateľného rozhodnutia, otec k dobrovoľnému splneniu uloženej povinnosti nepristúpil a z
tohto dôvodu mu bola uložená poriadková pokuta. Súd prvého stupňa nariadil výkon vykonateľného
rozhodnutia na 11.8.2015, o ktorom výkone bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že pri výkone
rozhodnutia bol prítomný otec maloletých detí, matka maloletých detí, mal. W., kolízny opatrovník,

príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Q.. Otcom maloletých detí bolo oznámené, že mal.
Z. sa v dome nenachádza a že t. č. je na prázdninách v Bratislave. Prítomní účastníci boli poučení,
že v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, maloleté dieťa sa má právo vyjadriť ku všetkým veciam,
ktoré sa ho týkajú. Na základe toho bol mal. W. vyzvaný, aby sa k predmetnej veci vyjadril. X.. W.jednoznačne vyjadril svoj názor s tým, že sa nepodrobí výkonu rozhodnutia a so svojou matkou do L.
neodíde, pričom uviedol dôvody, pre ktoré do L. nechce ísť. Priestor na vyjadrenie dostali aj ostatní
účastníci, ako matka, ktorá zotrvávala na svojom stanovisku, žiadala, aby dieťa s ňou odišlo do V. Z. na

základe vykonateľného rozhodnutia. Ďalej otec k predmetnej veci zaujal stanovisko s tým, že uviedol,
že maloleté deti samotné nechcú opustiť Slovensko, nechcú odísť do zahraničia a že spolupracuje s
Centrom medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže. Taktiež poukázal na názor detí k tejto veci, ktorý
je potrebné rešpektovať. Následne došlo ku vzájomnej konfrontácii nielen medzi rodičmi, ale aj medzi
mal.W.amatkouktejtootázke.Kolíznyopatrovníkvosvojomstanoviskupoukázalnazáujemmaloletých

detí, na ich názor s tým, že mal. W. je vo veku, kedy je schopný vyjadriť svoj názor, pričom jeho názor
je nemenný a je zaznamenaný aj v spisovej dokumentácii, kde sa v rámci pohovoru obidve maloleté
deti vyjadrili tak, že chcú ostať na Slovensku. Aj kolízny opatrovník apeloval na vzájomnú spoluprácu
rodičov, ako aj na to, že je potrebné, aby deti nestratili kontakt s matkou. Je zrejmé, že mal. W. od
posledného výsluchu svoj názor nezmenil. Matka poukázala na to, že maloleté detí v čase konania o
návrat do krajiny pôvodu boli vypočuté kolíznymi opatrovníkmi, ako aj sudkyňou na Okresnom súde

Košice I., avšak aj napriek ich názoru bolo rozhodnuté, že maloleté deti sa majú vrátiť do L.. X.. W. jasne
vyjadril svoj názor, deklaroval dôvody, pre ktoré sa nechce vrátiť do L., a preto súd upustil od výkonu
rozhodnutia odňatím maloletého dieťaťa majúc na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom
odňatie by mohlo spôsobiť ujmu na jeho zdravotnom stave.

Súd poukázal na čl. 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa a uviedol, že maloleté deti v konaní nie sú
objektom, a preto nie sú žiadnym predmetom, ktorý sa odovzdáva, resp. vracia medzi rodičmi. Maloleté
deti sú subjektom konania, osobami so všetkou ľudskou dôstojnosťou, a ak majú maloleté deti určitý vek,
majú aj procesné práva a povinnosti, ktorými môžu ovplyvňovať priebeh i výsledok súdneho konania.

Podľa názoru súdu, trinásťročný mal. W. a osemročná mal. Z. sú spôsobilé osoby, ktoré vzhľadom na
vek a rozumovú vyspelosť vedia vyjadriť svoj názor na danú vec, pričom je irelevantné či negatívny
jeho názor vznikol z podnetu otca, či z podnetu matky. Súd prvého stupňa zdôraznil, že exekučný súd
je súdom realizácie vykonateľného titulu, ktorý nepreskúmava jeho vecnú správnosť, ani aktuálnosť k
reálnemu stavu. Skúma len, či sú dané podmienky konania o výkon, či je spôsobilý titul a či povinná

osoba v tomto prípade otec, vlastným konaním odopiera navrátenie maloletých detí do krajiny obvyklého
pobytu. Navrátenie do krajiny obvyklého pobytu si maloleté deti výslovne neželajú. Súd sa preto musel
vysporiadať s otázkou, či výkon rozhodnutia je možné realizovať bez zreteľa na názor maloletých
detí. Do konfliktu sa dostáva právo matky na navrátenie maloletých detí, ktoré je súčasťou princípu
ochrany rodičovstva a právo maloletého dieťaťa, aby jeho názor bol v súdnom konaní rešpektovaný

tak, ako je formulované v čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, že je súčasťou princípu blaha dieťaťa.
Nakoľko nemožno v danej situácii aplikovať obidva princípy, súd aplikoval princíp blaha dieťaťa, nakoľko
uvedený princíp vyšiel z pomerovania týchto princípov testom proporcionality ako závažnejší, vhodnejší
a potrebnejší. Súd konštatoval, že samotná otázka navrátenia maloletých detí do krajiny obvyklého
pobytu má negatívny a možno až traumatizujúci účinok, ako vyplýva so samotného priebehu výsluchu

maloletých detí, napokon aj z vyjadrení mal. W. pri výkone rozhodnutia, kedy samotné kladenie otázok
k danej veci maloletého rozrušilo. Súd bol toho názoru, že rodičovské práva majú viesť k tomu, aby deti
vyrástli v zdravé, vyrovnané a plnohodnotné osobnosti. Samotné rodičovské práva sú neoddeliteľné od
rodičovských povinností a smerujú k tomu, aby dieťa, na ktoré sa viažu, nebolo vystavené nežiadúcim
negatívnym okolnostiam a vplyvom. Súd mal za preukázané, že mal. deti dosiahli vek a stupeň

vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť ich názory, pričom tie nesúhlasia s návratom do W. M. a V.
Z. a navyše v danom prípade existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by mal. W. a mal. Z. vystavil
duševnej ujme alebo by mohlo dôjsť k zhoršeniu ich zdravotného stavu. Hlavným kritériom, na ktoré súd
pri výkone rozhodnutia musí prihliadať je názor maloletého dieťaťa, ktorý nepochybne svedčí prianiu
ostať na Slovensku. V tejto súvislosti poukázal na právny záver Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorý otázke zvrchovanému záujmu maloletého dieťaťa prisúdil zvláštny význam, ktorý podľa svojej
povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Z týchto dôvodov, aby nedošlo k ohrozeniu,
resp. zhoršeniu psychického vývoja mal. W. a mal. Z., nie je možné realizovať výkon vykonateľného
rozhodnutia týkajúci sa návratu maloletých detí.

Navyše súd skonštatoval, že v súčasnej situácii maloleté deti nie sú pripravené na návrat do krajiny
obvyklého pobytu, a preto začal v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine , konanie o uloženie
výchovného opatrenia mal. W. a mal. Z. F. a ich rodičom vo forme povinnosti podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach za účelom prípravymaloletých detí na návrat do krajiny obvyklého pobytu. Súd považoval za dôležité, aby sa pred návratom
do krajiny obvyklého pobytu obnovil medzi maloletými deťmi a matkou vzťah a dôvera. Veci týkajúce sa
maloletýchdetísúvždycitlivouotázkou,apretojepotrebnékpoužitiuopatrenípristupovaťsmaximálnou

opatrnosťou. Súd poukázal na vypracovaný znalecký posudok v konaní o návrat maloletých detí do
krajiny obvyklého pobytu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že aj v rámci psychologických vyšetrení
maloletých detí sú tieto vystavené veľmi vážnej životnej situácii. X.. Z. má vytvorený vzťah k obom
rodičom, oboch rodičov má rada. Vyjadruje želanie byť s otcom, odmieta sa stretávať s matkou. V
rozhovore však vyjadruje prirodzené želanie, aby sa rodičia udobrili, žili spolu, lebo matka jej chýba.

Vzhľadom k veku a pohlaviu dieťaťa je preto veľmi dôležité, aby s matkou bola v kontakte, pretože je
to proti záujmu dieťaťa, aby bolo bez matky, čo môže v budúcnosti zablokovať aj jej vlastný vývin. U
mal. W. bolo konštatované odmietanie matky, čo je však vystupňovaný vzdor a odpor voči nej za to, že
„vystúpila“zosvojejmaterskejúlohyvdôsledkujejpartnerskýchkonfliktov,čímponechalaotcovipriestor,
aby maloleté deti získal na svoju stranu, čo sa však nedá nazvať konaním v záujme maloletých detí.
Psychologickým vyšetrením oboch rodičov bolo zistené, že psychologické kritériá matky s prihliadnutím

na predpoklady a spôsobilosť samostatne vychovávať maloleté deti hodnotila psychologička na emočne
menej stabilnej a zrelej úrovni. U otca psychologička vyhodnotila prostredie ako emočne stabilnejšie
ako u matky, avšak znakom emočnej nezrelosti je popudzovanie detí proti matke. U detí bol zistený v
súčasnosti negatívny vzťah k matke. Deti sa k životu v V. kráľovstve vyjadrili skôr zamietavo. Stretávali
sa s predsudkami voči ľuďom „z východného bloku“ a najmä mal. W. mal v škole konfliktné skúsenosti.

Psychologička doporučila (v r.2014), aby sa matka s maloletými deťmi počas prázdnin v čo najširšom
rozsahu stretávala, minimálne však mesiac nepretržite, aby deti s ňou takto mohli stráviť čas a následne
boli opäť pedopsychologicky vyšetrené, aby sa posúdili ich postoje a väzby k rodičom. Obom rodičom
doporučila psychoterapeutickú intervenciu k spracovaniu komplikovaných pocitov k matke zo strany
detí, ako aj rodičom doporučila psychoterapiu k spracovaniu a pochopeniu svojej reakcie k získaniu

zrelejšieho náhľadu na svoje správanie. Súd na základe vykonaných pohovorov zistil, že zo strany
rodičov nedošlo k takejto psychoterapii, matka s maloletými deťmi nestrávila uvedený čas a teda rodičia
nevyužili všetky možnosti na riešenie danej situácie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie matka maloletých detí. Namietala
napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti vo vzťahu k mal. Z. ako svojvoľné. Poukázala na
to, že v čase nariadeného výkonu rozhodnutia sa mal. Z. v domácnosti otca nenachádzala. Podľa jeho
vyjadrenia bola v Bratislave. Vo vzťahu k mal. Kataríne teda v rozpore s vydaným uznesením sa súd

nepokúsil o výkon, ani neexistuje žiadne jej vyjadrenie k výkonu rozhodnutia. Podľa názoru právnej
zástupkyne matky maloletých detí, nemožno považovať za postačujúci názor vyjadrený maloletými
deťmi pri výsluchu pred kolíznym opatrovníkom dňa 24.3.2015. K nariadeniu výkonu rozhodnutia došlo
uznesením zo dňa 10.8.2015. Ďalej poukázala na to, že mal. W. pri výkone rozhodnutia reagoval
pokojne, dokonca v niektorých momentoch sa usmieval. Jeho reakcie neboli sprevádzané krikom,

plačom, nepokojom. Preto úvahy súdu o traumatizujúcom vnímaní návratu maloletých detí nie sú vôbec
namieste. X.. W. síce verbalizoval nevôľu odísť do L., avšak táto nebola sprevádzaná akýmikoľvek
nonverbálnymi prejavmi indikujúcimi emocionálnu záťaž. K spôsobilosti mal. Z. vyjadriť svoj názor je
potrebné uviesť, že znalkyňa X.. H., ako aj Okresný súd Košice I. konštatovali, že maloletá opakuje
vyjadrenia a názory svojho brata. Je nepochybné, že v prípade mal. Z. nie je možné vzhľadom na jej

vek a celkovú vyspelosť prihliadať na jej názor. Poukázala na to, že práve neoprávnené premiestnenie
maloletých detí z prostredia, na ktoré boli zvyknuté, manipulácia otcom a zamedzovanie styku s matkou
sú práve tými dôvodmi, pre ktoré je zdravý vývin maloletých detí narušený. Ďalej poukázala na súčasné
majetkové pomery otca, ktorý údajne pracuje v zahraničí, maloleté deti sú u starých rodičov zo strany
otca, kde nemajú vytvorené vhodné podmienky, lebo mal. Z. vo veku 9 rokov býva v izbe so svojím otcom

a mal. W. vo veku 13 rokov býva v izbe so svojou 16-ročnou sesternicou. Ďalej poukázala na majetkové
pomery matky a najmä bytové pomery, ktoré má v L., kde matka má stabilnú prácu s pracovnou zmluvou
na dobu neurčitú, pričom v zamestnaní pracuje viac ako tri roky. Naďalej býva v dome, v ktorom deti žili
spoločne viac ako šesť rokov. Poukázala na to, že britský súd vydal na otca európsky zatýkací rozkaz a je
pravdepodobné, že otec bude zadržaný a následne bude rozhodované o jeho vydaní na trestné stíhanie

do W. M.. Takáto situácia je pre deti krajne nevhodná a ohrozujúca ich zdravý vývin. Ďalej namietala
začatie konania o nariadenie výchovného opatrenia. Poukázala na to, že jediné, čo je potrebné v záujme
maloletých detí, je okamžitý výkon rozhodnutia, ich navrátenie do krajiny obvyklého pobytu. Poprela, že
by sa nestretávala s maloletými deťmi počas prázdnin. Poukázala na to, že celý júl bola na Slovensku as deťmi sa pravidelne stretávala, chodili na výlety, avšak deti odmietali s ňou ostať cez noc, samozrejme
pod vplyvom názoru ich otca. Zdôraznila, že odmietavý postoj maloletých detí je výsledkom ich masívnej
manipulácie zo strany otca, čoho nespochybniteľným dôkazom je správa kolízneho opatrovníka v konaní

o rozvod manželstva z 11.11.2013, z ktorej vyplýva, že obe deti pri pohovore boli spontánne, uviedli, že v
H.siužzvykli,majútamajkamarátov.Svojichrodičovveľmiľúbia,obajarodičiaimposkytujústarostlivosť
a lásku na rovnakej úrovni. Ďalej namietala nenaplnenie zmyslu právneho štátu prístupom súdu, ktorý
ničí vieru človeka v právny štát a riadny výkon súdnictva. Svoje odvolanie považovala za dôvodné.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že celý priebeh výkonu rozhodnutia bol
zaznamenávaný na kameru. Je pravdou, že mal. Z. nebola prítomná, avšak účastníci hneď na začiatku
boli poučení, že v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má maloleté dieťa právo vyjadriť sa ku všetkým
veciam, ktoré sa ho týkajú. X.. W. využil túto možnosť a pred zástupcom súdu, ako aj kolíznym
opatrovníkom sa jednoznačne vyjadril, že nechce ísť do L. a žiadal matku, aby im už dala pokoj.
Napadnuté rozhodnutie považovali za správne v záujme maloletých detí. Navrhli ho potvrdiť.

Právnyzástupcaotcakodvolaniumatkyuviedol,žemaloletédetipoznajúsvojeprávaajvďakadetskému
ombudsmanovi, ktorého navštívili. Na začiatku videozáznamu pri výkone rozhodnutia možno jasne
spozorovať rozrušenie mal. W., ktorý pociťoval výkon rozhodnutia ako obmedzovanie osobnej slobody
a svoju vôľu ostať v Slovenskej republike vyjadril jasne a zrozumiteľne bez akéhokoľvek ovplyvňovania

otcom. X.. Z. taktiež nesúhlasí s návratom do V. Z. W. M. a V. Z. a zdieľa rovnaký názor ako jej
brat. Medzi mal. Z. a mal. W. sa hlavne v časoch hrubého zaobchádzania zo strany matky, ktorá bola
okrem iného uznaná vinnou z domáceho násilia v V. Z. W. M. a V. Z., vybudoval výnimočný silný
súrodenecký vzťah. Nemožno opomenúť, že nevôľu odísť do V. Z. W. M. a V. Z. maloleté deti uviedli aj
na pohovore, ktorý bol vykonaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Q. bez prítomnosti rodičov

dňa 24.3.2015. Maloleté deti v ňom jasne vyjadrili prosbu adresujúcu matke, aby ich prestala nútiť k
návratu do V. Z. W. M. a V. Z.. Následne právny zástupca otca maloletých detí poukázal na plnenie
si povinnej školskej dochádzky maloletých detí, na ich mimoškolské aktivity, úspechy mal. W., ktorý
reprezentuje školu v atletike, vo futbale, o čom svedčí aj vyjadrenie riaditeľa školy. Ďalej zdôraznil, že
otec v stretávaní sa detí s matkou žiadnym spôsobom matke nebráni, vždy privezie deti na dohodnuté

miesto v stanovený čas. I napriek jeho snahe , sú vzťahy matky s deťmi napäté. Každé stretnutie končí
hádkou s mal. W. a s plačom mal. Z.. Dôvodom je najmä matkina emočne menej zrelá úroveň a sklony
k agresívnemu správaniu, ktoré boli konštatované v znaleckom posudku č. 25/2014 zo dňa 11.5.2014,
vypracovanom X.. H. H.. Ďalej poukázal na skutkové okolnosti správania sa matky dňa 9.9.2015, ktorá
hrubým spôsobom porušila zákony Slovenskej republiky pokusom o únos maloletých detí priamo zo

školy. Dňa 7.9.2015 navštívili školu dve osoby v civilnom oblečení, ktoré sa vedeniu školy predstavili ako
príslušníci kriminálnej polície, pričom preukázali sa neúplným znením rozhodnutia o návrate detí do V. Z.
so zdôraznením, že deti patria matke a prehlásením, že otec maloletých detí je medzinárodne hľadaná
osoba. Po tejto skutočnosti sa otec spojil s Okresným riaditeľstvom Kriminálnej polície v Q., kde mu bolo
oznámené, že polícia by takto nekonala. Toho času bolo postúpené podanie na ďalšie konanie oddeleniu

Krajského riaditeľstva Policajného zboru na základe oficiálnej žiadosti o prešetrenie udalosti podanej na
Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Q. dňa 8.10.2015. Z nasledujúcej udalosti je zrejmé, že išlo
o predprípravu na pokus o únos detí a pokus o zastrašenie vedenia školy. Dňa 8.9.2015 bola matka
navštíviť deti. Maloleté deti ani nevyšli za bránu rodinného domu, keď im oznámila, že odlieta do V. Z..
U. 9.9.2015 sa dostavila do školy a žiadala vedenie školy, aby jej deti vydali. Vedenie školy informovala,

že maloletí s ňou odlietajú do W. M., pričom ako dôvod ich odchodu uviedla, že na otca maloletých detí
je vydaný európsky zatýkací rozkaz a je len otázkou času, kedy bude zadržaný. Našťastie jej pokus
o únos nevyšiel, keďže otcovi bolo podozrivé konanie falošných policajtov a v uvedený deň maloleté
deti v škole neboli. Z vyššie uvedeného možno usúdiť, že matka nielen, že hrubo porušila zákony
Slovenskej republiky a nerešpektovala rozhodnutie Okresného súdu Q., ktorý dňa 11.8.2015 zamietol

návrh matky o vykonateľnosť rozhodnutia o návrat. Doposiaľ právoplatným rozhodnutím je rozhodnutie
o nariadení predbežného opatrenia č. k. 14P/160/2014-20 zo dňa 11.7.2014, ktorým je upravený styk
matky s maloletými deťmi na posledný týždeň v mesiaci, a to od piatku 16:00 hod. do nedele 16:00 hod..
Matka svojím správaním spôsobila maloletým deťom ďalšiu psychickú traumu. Toho času maloleté deti
odmietajú akúkoľvek komunikáciu s matkou, hoci otec žiadnym spôsobom vo výkone rodičovských práv

matke nebráni. Ďalej poukázal na bytové podmienky matky v V. kráľovstve, ktoré možno charakterizovať
len slovami „pod ľudskú dôstojnosť“, čo potvrdili maloleté deti. Navyše podľa najnovších informácií,
matka maloletých detí zdieľa spoločnú domácnosť so svojim moslimským priateľom, čo je pre deti
neprijateľné. Zdôraznil, že matka žiadnym spôsobom neprispieva na výživu a starostlivosť o deti, nestarása o prospech maloletých detí v škole, čoho je dôkazom aj návšteva v škole dňa 9.9.2015, kedy sa
neinformovala o prospechu detí, ale sa pokúšala o ich únos. Matka netuší, čo deti robia vo voľnom čase,
keďže ju to nezaujíma, nerešpektuje ich vôľu, záujmy a prosby zotrvať s otcom v kruhu najbližšej rodiny a

kamarátov v Slovenskej republike, ktorá sa stala ich krajinou obvyklého pobytu, čo potvrdilo aj Centrum
pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Matka prejavuje záujem o deti len cez súdne spory
a k deťom si nevie nájsť cestu, preto aj nariadené výchovné opatrenie právny zástupca otca považoval
za najlepšie riešenie ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti uzneseniu o
uložení pokuty bolo dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že namietané nedoručenie predvolania na nariadený termín výsluchu dňa

23.2.2015 je dôvodné (v spise na č. l. 86) , lebo bol určený bez riadneho predvolania otca na nariadený
termín výsluchu. Z obsahu spisu nevyplýva doručenie predvolania otcovi. Táto namietaná skutočnosť
bola dôvodná. Nemožno preto uložiť otcovi maloletých detí pokutu za to, že sa nedostavil na nariadený
termín informatívneho výsluchu pokiaľ súd nepostupoval v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku a otca maloletých detí na nariadený termín výsluchu riadne nepredvolal. Na vydanie takéhoto

uznesenia v danom prípade neboli splnené zákonné procesné dôvody, a preto odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i/ Občianskeho súdneho poriadku.

Vo vzťahu k uzneseniu o zamietnutí návrhu matky na výkon rozhodnutia odňatím maloletých detí,
odvolací súd uvádza, že oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia

odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia odňatím maloletých detí zamietol. Rešpektoval prejavený názor maloletých detí v konaní
o výkon rozhodnutia, ktorý bol opakovane prezentovaný pred súdom, ako aj kolíznym opatrovníkom.
Namietané procesné pochybenie súdu spočívajúce v tom, že pri nariadenom výkone rozhodnutia nebol
prejavený názor mal. Z., nemožno považovať za procesné pochybenie, ktoré by malo za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú procesnú vadu by bolo potrebné prihliadať v zmysle ust.
§ 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa prejavenému názoru maloletých
detí venoval náležitú pozornosť s prihliadnutím na vek a rozumovú vyspelosť maloletých detí, ktoré
prezentovali nezáujem o návrat do V. Z. W. M. a V. Z., na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa
správne poukázal. Napadnuté rozhodnutie odvolací súd nepovažuje za nezákonné, a preto uplatnenú

námietku nepovažoval za opodstatnenú. Navyše zdôrazňuje, že je dôležitý záujem maloletých detí,
právo maloletých detí vyjadriť sa v konaniach, ktoré sa ich týkajú s poukazom na čl. 12 Dohovoru o
právach dieťaťa s tým, že navyše je potrebné zohľadniť aj súčasný stav maloletých detí, ktorí sa na
území Slovenskej republiky nachádzajú od 9.2.2014, riadne navštevujú školskú dochádzku, začlenili sa
do mimoškolských aktivít, vykonávajú športové činnosti, najmä mal. W., majú svojich kamarátov, žijú v

spoločnej domácnosti so starými rodičmi, čím sa rešpektuje ich právo na rodinný život spolu v spoločnej
domácnosti s ich otcom. Odvolací súd poukazuje na písomné podanie otca zo dňa 12.1.2016, z ktorého
vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky jeho sťažnosť uznesením č. k. II. ÚS 498/2015-16 zo
dňa 20.8.2015 odmietol ako oneskorene podanú. Z dôvodu, že sa ústavný súd nezaoberal obsahom
ich sťažnosti ohľadne porušenia práv maloletých detí, bol podaný podnet na podanie mimoriadneho

dovolania generálnym prokurátorom, o ktorom podnete v čase podania nebolo rozhodnuté. Otec
maloletých detí však oznámil súdu novú skutočnosť, ktorá zásadným spôsobom mení situáciu, podľa
jeho názoru. Poukázal na to, že matka maloletých detí na stretnutí dňa 27.11.2015, oznámila maloletým
deťom v jeho prítomnosti, že sa zmierila so skutočnosťou, že deti ostávajú na Slovensku, lebo si
uvedomila, že deti si tu zvykli, majú tu svojich priateľov, školu, mimoškolské aktivity a že nebude na nich

naliehať, aby išli s ňou do L. proti ich vôli. Na základe tejto skutočnosti, podľa názoru otca, matka zmenila
svoj postoj k násilnému odobratiu detí, a preto navrhol zamietnuť odvolanie a napadnuté rozhodnutie
potvrdiť. Poukázal na zohľadnenie záujmu maloletých detí, ako aj na právo na ochranu a starostlivosť
nevyhnutnúpreblahomaloletýchdetípodľačl.3ods.1,2Dohovoruoprávachdieťaťa.Zároveňpožiadal
o okamžité zastavenie a ukončenie stíhania ohľadom údajného únosu detí a s tým súvisiace zrušenie

európskeho zatýkacieho rozkazu.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 10Ntc/38/2015-69 zo dňa
6.11.2015 bolo rozhodnuté podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o Európskom zatýkacomrozkaze, že zadržaná osoba W. F., nar. X.XX.XXXX v H., trvale bytom Z. XXX, A., okres Q., občan
Slovenskej republiky sa na základe zatýkacieho Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného X. súdom
I., V. kráľovstvo W. M. a V. Z. dňa 12.8.2015, za účelom vydania menovaného na trestné stíhanie pre

trestný čin únosu dieťaťa podľa § 1 (1) zákona z roku 1984 o únose detí, ponecháva na slobode.
Zároveň bola uložená zadržanej osobe W. F. podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku povinnosť oznámiť
prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, oznámiť každú zmenu miesta pobytu, ako aj bolo uložené
zadržanej osobe obmedzenie spočívajúce v zákaze vycestovania do zahraničia podľa § 82 ods. 1
písm. a/ Trestného poriadku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2015, vrátane

vykonateľnosti.

Ďalej odvolací súd poukazuje na stanovisko právnej zástupkyne matky maloletých detí k tvrdenej novej
skutočnosti otcom, ku ktorej malo dôjsť dňa 27.11.2015, o rozhodnutí sa matky netrvať na návrate
maloletých detí do L., ku ktorej skutočnosti právna zástupkyňa uviedla, že tvrdenie uvedené v podaní
otca nezodpovedá pravde. Matka deťom povedala, že vie, že na Slovensku majú kamarátov, ale že

kamarátov mali aj v L., kde sa mali dobre a boli šťastní. Trvala na tom, že je potrebné čo najrýchlejšie
uskutočniť výkon rozhodnutia o návrate maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, ktoré jediné je
v záujme maloletých detí. Nemôže byť v záujme maloletých detí, aby tieto vyrastali v manipulácii a
nenávisti voči matke, ktorú v nich živí otec a jeho rodina. Nemôže byť v záujme žiadneho dieťaťa, aby
sa uňho vytvoril syndróm zavrhnutého rodiča.

Odvolací súd i napriek stanovisku matky maloletých detí, ktorá nepotvrdila novú skutočnosť vo vzťahu
k zmene jej názoru v súvislosti s návratom maloletých detí do V. Z. W. M. a V. Z., považoval napadnuté
uznesenie vo vzťahu k zamietnutiu návrhu matky na výkon rozhodnutia odňatím maloletých detí za
správne. Z prezentovaných názorov maloletých detí, listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,

najmä fotodokumentácie (v spise na č. l. 248) vyplýva, že je v najlepšom záujme maloletých detí pre ich
blaho,ponechaniemaloletýchdetínaúzemíSlovenskejrepubliky,naktoromsanachádzajúod9.2.2014.

Práva a povinností rodičov k maloletým deťom sú upravené uznesením Okresného súdu Poprad sp.
zn. 14P/160/2014 zo dňa 11.7.2014 s právoplatnosťou od 22.10.2014 tak, že je upravený styk matky s

maloletými deťmi v období od 20.7.2014 od 13:00 hod. do 3.8.2014 do 18:00 hod., od 17.8.2014 od
13:00 hod. do 24.8.2014 do 18:00 hod. a následne každý posledný týždeň v mesiaci od piatku od 16:00
hod. do nedele do 16:00 hod.. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý s tým, že obom rodičom bola
uložená povinnosť vydať maloleté deti, ako aj povinnosť pripraviť maloleté deti na stretnutie.

Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je základnou
zložkou rodinného života vzájomná radosť rodiča a dieťaťa zo spoločnosti toho druhého. Právo
na rešpektovanie rodinného života majú obaja rodičia maloletých detí, a teda aj otec, ktorý podľa
právoplatných rozhodnutí je povinný maloleté deti vydať do krajiny obvyklého pôvodu. Z Haagskeho
dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (čl. 13, ako aj z čl. 2 ods.

11), Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a rodičovských práv a povinností nevyplýva, že rodič, ktorý premiestnil alebo
zadržiava svoje dieťa neoprávnene, stráca právo na to, aby jeho rodinný život a právo na spoločné
spolužitiesdieťaťombolorešpektované.HlavnýmúčelomazmyslomzabezpečenianaplneniaDohovoru
o právach dieťaťa, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Haagskeho

dohovoru o občianskoprávnych únosoch je dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi protichodnými
záujmami oboch rodičov , maloletými deťmi a verejným záujmom. Najlepšie záujmy dieťaťa smú v
závislosti od ich povahy a závažnosti prevážiť záujmy rodičov. Odvolací súd nesúhlasí s názorom matky,
že najlepším záujmom maloletých detí je ich návrat do krajiny ich obvyklého pobytu. V tejto súvislosti
poukazuje na to, že maloleté deti jasne deklarovali svoj nezáujem vrátiť sa späť do V. Z. W. M. a

V. Z.. Tešia sa zo spolužitia so starými rodičmi, sesternicou, ako aj z nových kamarátov v škole a
mimoškolských aktivít. Podľa názoru odvolacieho súdu, výkon rozhodnutia o odovzdanie maloletých
detí matke do krajiny ich obvyklého pobytu nie je nevyhnutný vzhľadom k tomu, že sa jedná o občanov
Slovenskej republiky, ktorí sa zdržiavali na území cudzieho štátu len z dôvodu pracovného výkonu
rodičov maloletých detí. K posúdeniu najlepšieho záujmu dieťaťa v konaní o návrat zaujal Európsky súd

pre ľudské práva postoj založený na konštatovaní, že z čl. 8 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych
únosoch vyplýva, že návrat dieťaťa nemá byť v prípadoch, kedy Haagsky dohovor o občianskoprávnych
únosoch je aplikovateľný, nariadený automaticky alebo mechanicky. Najlepší záujem dieťaťa musí byť
posudzovaný v každom jednotlivom prípade a závisí od škály individuálnych okolností, konkrétne odveku, stupňa vyspelosti, prítomnosti alebo absencie rodičov, okolia a skúseností. Navyše odvolací súd
poukazuje na to, že opakovane z vykonaných pohovorov s maloletými deťmi, napr. zo dňa 24.3.2015 (v
spise na č. l. 127 až 129) za účasti kolízneho opatrovníka, ako aj zákonnej sudkyne súdu prvého stupňa

vyplýva jednoznačné stanovisko maloletých detí a názor k pobytu na území Slovenskej republiky, ich
záujem o školu, kamarátov, mimoškolské aktivity a najmä nezáujem o návrat do V. Z. W. M. a V. Z..

K namietanému výslovne neprejavenému názoru mal. Z. k výkonu rozhodnutia, odvolací súd poukazuje
na jej viaceré písomné podania (napr. v spise na č. l. 130a), z ktorého vyplýva, že ,,žiada o pomoc, že

nechce ísť do L., pričom píše v množnom čísle, ďalej uvádza, že v L. nemali kamarátov a rodinu, chcú
zostať na Slovensku, lebo chodia do lesa so psíkmi, na preliezky, majú tu kamarátov, nakoniec prespala
už aj u jednej kamarátky, bolo to super a babina robí parádne jedlá. Zároveň prehlásila, že má rada
Slovensko". Takémuto prejavenému názoru primeranému veku mal. Z. nemožno nevenovať patričnú
pozornosť i napriek jej veku a tomu zodpovedajúcej rozumovej vyspelosti maloletého dieťaťa. Dohovor
o právach dieťaťa, ani judikatúra Európskeho súdu ľudské práva nedefinuje formu akou má mal. dieťa

vyjadriť svoj postoj, názor v konaní, ktoré sa ho týka. X.. Z. v slovenskom jazyku, i napriek gramatickým
chybám zrozumiteľne, jasne napísala svoje stanovisko. Dokonca aj list adresovaný Ježiškovi obsahuje
jej želanie ostať na Slovensku (č.l. 69,70 spisu).

Prejavený názor mal. W. v priebehu konania, ako aj počas nariadeného výkonu rozhodnutia bol

jednoznačný, bez znakov o ovplyvňovaní otcom, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z vyhotoveného
záznamuzodňa11.8.2015,ktorýjesúčasťouspisu.X..W.opakovanedeklarovalsvojnezáujemonávrat
do V. Z. W. M. a V. Z., i napriek ponuke matkou, že mu kúpi bicykel. Takto prejavenému názoru bola
taktiež venovaná zo strany súdu patričná pozornosť.
Ztohtodôvoduodvolacísúdpotvrdilnapadnutéuznesenievovýrokuozamietnutínávrhumatkynavýkon

rozhodnutia odňatím maloletých detí ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Napadnuté rozhodnutie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými
dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná (článok 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky).

Vo vzťahu k začatiu konania o uloženie výchovného opatrenia maloletým deťom, ako aj rodičom

maloletých detí za účelom prípravy maloletých detí na návrat do krajiny obvyklého pobytu, odvolací súd
uvádza, že takýto postup súdu prvého stupňa nepovažoval za dôvodný, lebo rodičia maloletých detí
skôr potrebujú poradenskú činnosť vo vzťahu k úprave ich vzájomných práv, avšak nie práv spojených
s návratom maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu. Vzhľadom na pobyt maloletých detí od
9.2.2014, sa okolnosti posudzovania obvyklého pobytu na strane maloletých detí podstatným spôsobom

zmenili. Z tohto dôvodu je odvolací súd toho názoru, že zákonné podmienky na začatie konania o
uloženie výchovného opatrenia vyplývajúce z ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine neboli dôvodné, a preto v
tejto časti odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i/ Občianskeho
súdneho poriadku.

K takémuto postupu by bol zákonný procesný dôvod v konaní vo veci samej o úprave práv a povinností
rodičov k maloletým deťom, príp. v konaní o rozvod manželstva alebo zmenu úpravy práv a povinností
rodičov k maloletým deťom v prípade ich opakovaných nezhôd.

Vzhľadom na potvrdenie napadnutého uznesenia vo výroku o zamietnutí návrhu matky na výkon

rozhodnutia odňatím maloletých detí, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku o trovách
konania ako súvisiacom výroku v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 270 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v predmete

konania a v záujme predídenia ďalších sporov medzi rodičmi maloletých detí, a preto náhradu trov
odvolacieho konania účastníkom nepriznal (§ 150 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.