Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/491/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233428
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112233428.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava 1, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpenému Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
18C/241/2012-143 zo dňa 11.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.
Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er/1215/2003 mal súd zistené, že dňa 31.03.2003 bola
doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci EX 93/2003, poverenie bolo
udelené súdnemu exekútorovi dňa 14.04.2003. Dňa 02.09.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu

súdneho exekútora. Dovtedy poverený exekútor bol preto súdom vyzvaný na vyčíslenie vzniknutých trov
anazaslanieexekučnéhospisu.Uznesenímzodňa16.08.2011súdnávrhunazmenuexekútoravyhovel
a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Krutého. Okresný súd došiel k záveru, že súd
bol povinný rozhodnúť o zmene exekútora v lehote 30 dní od doručenia žiadosti v zmysle ust. § 44 ods.
8 Exekučného poriadku. Je však nepochybné, že súd rozhodol až po cca 12 mesiacoch od doručenia
žiadosti. Podľa okresného súdu tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup v konaní konštatovať
nemožno, s poukazom na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 69/2011-25 zo dňa 03.05.2011, keďže

navrhovateľ nevyužil účinné právne prostriedky nápravy. Súd zároveň skonštatoval, že všetky zákonné
podmienky vzniku zodpovednosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť splnené kumulatívne.
Týmito podmienkami sú: 1. porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v
nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup
sa považuje aj nečinnosť, 2. vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
Okresný súd však došiel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal majetkovú škodu ani príčinnú súvislosť

medzi porušením povinnosti (nesprávnym úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti
vznikla. Vyúčtované režijné náklady navrhovateľa pritom nemôžu byť považované za faktickú škodu,
pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal vznik
týchto nákladov v celkovej výške 175,- eur. Tvrdenie, že vynaložil určité náklady, nie je postačujúce.Je tiež v rozpore s dobrými mravmi požadovať tieto náklady v takmer 45.000 žalobách len z titulu
správy pohľadávok prostredníctvom svojich zamestnancov. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a
priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu tvrdenými prieťahmi. Podľa okresného súdu

navrhovateľ si uplatnil paušálne určenú výšku škody aj v iných konaniach o náhradu škody, pričom
je podľa okresného súdu evidentné, že v jednej exekučnej veci sú podané viaceré žaloby z dôvodu
neskorého rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia a vo veciach nesprávneho a nezákonného
postupu, keď súd skúmal exekučný titul a následne zamietol žiadosť o udelenie poverenia, avšak
v každom takomto konaní si uplatnil paušalizovanú náhradu škody. Pokiaľ si uplatnil za správu, či

evidenciu, okresný súd mal za to, že túto evidenciu, resp. správu vykonávajú jeho zamestnanci za
určitú odmenu a neexistuje dôvod, aby tieto náklady znášala tretia osoba. Zároveň konštatoval, že
celé exekučné konanie bolo vyvolané navrhovateľom, keďže jeho dlžník nesplácal dlžnú sumu riadne a
včas, čo si čiastočne zavinil aj sám navrhovateľ, keďže pri poskytovaní úverov neskúmal a nepreveroval
finančnú situáciu dlžníkov. Súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých podmienok, ktoré
zákon vyžaduje, aby súd mohol konštatovať zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu. Preto návrh

na náhradu škody za nesprávny úradný postup voči odporcovi v celom rozsahu zamietol z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena.
Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, súd tvrdenia navrhovateľa považuje za účelové a špekulatívne.
Navrhovateľ ničím nepreukázal údajné „následky“ ako je pocit úzkosti, frustrácie, neistoty... Nijako
nešpecifikoval či nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít. Nespresnil ani nepreukázal, ako daná

situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy. Pocity členov riadiacich orgánov v spoločnosti v
podobe frustrácie sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba.
Podľa okresného súdu exekučný rozhodol cca po 11 mesiacoch od doručenia žiadosti, keďže si
zabezpečoval potrebné nevyhnutné podklady pre rozhodnutie o žiadosti, teda ak aj došlo k prieťahom,
neboli len zo strany súdu. Napokon ustálil, že k prieťahom v konaní došlo vzhľadom na dĺžku rozhodnutia

od podania návrhu na zmenu exekútora.
Vznesenú námietku premlčania súd nepovažoval za opodstatnenú. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Súd zamietol aj návrh navrhovateľa na
vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý si navrhovateľ objednal, a to na zodpovedanie
otázok týkajúcich sa interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS. Navrhnutý dôkaz je pre

rozhodnutie súdu za zisteného skutkového a právneho stavu irelevantný. Naviac znalecký posudok
by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení navrhovateľa. Nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia či
právne posúdenie. Tento dôkaz však navrhoval iba pre prípad, že ide o žalobu agendy ISTINA RS, o
čom v danom prípade nejde. Navyše poukázal na to, že znalecký posudok nebol vypracovaný v súdnom
konaní a má charakter listinného dôkazu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. V konaní bol úspešný odporca, ktorému patrí
právo na náhradu trov konania. Keďže si trovy konania uplatnil, pričom ich nevyčíslil, súd mu náhradu
trov konania nepriznal, pričom ani nezistil vznik trov na jeho strane.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo

k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľ riadne a včas
požiadalozrušeniepojednávaniaauviedoldôležitédôvodyapredložilsúdulistinyspájanésoznačenými
dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti
navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým navrhovateľovi právo na konanie pred súdom. Poukazuje na ust.

§ 15 O. s. p. Navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave,

Nitre a Prešove. Tiež poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a navrhovateľa podal ústavnú sťažnosťpre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo
ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. Konečné rozhodnutie
vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol

aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.,
proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo zakladá porušenie práva navrhovateľa
na súdnu ochranu. Navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri

svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Navrhovateľ sa nemal
možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto
procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na
súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možností konať pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil
navrhovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym
otázkam veci. Navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,

nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Navrhovateľ ďalej namieta, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania, čím bolo porušené právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Ak
odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle
ust. § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.

s. p. Skutkovým základom sa mal stať navrhovateľom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd bez
nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám,
ignorujúc ust. § 153b O. s. p.
Súd ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie
a správu informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na

publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje. V tejto
časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a
je ho potrebné ako arbitrárne zrušiť. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu
bolo odôvodnené. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a
nepochybnekpresvedčeniuotom,žemajetkováškodanevznikla.Navrhovateľnesúhlasíanistvrdením,

že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník. Pravým právnym titulom je
v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za to dlžník nemôže niesť zodpovednosť.
Navrhovateľ hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy
o výške majetkovej škody, a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo. Navrhovateľa nepoučil

podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal
priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Množstvo dôkazov vzniklo po podaní žaloby, pretože
aj po podaní žaloby škoda narastá. Tieto dôkazy nemohol navrhovateľ predložiť, pretože nebol súdom
poučený a informovaný.
Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, súd v rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k

porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie
v zákonom stanovenom čase. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné, napriek tomu, že súd zistil
porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej

ujmy navrhovateľovi. Namietal tiež, že navrhovateľ predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok
č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav ekonomickej univerzity v Bratislave a z ktorého má za
preukázané, že nesprávny úradný postup mal na navrhovateľa negatívny dopad a spôsobil zníženie jeho
majetku objektívne a vo výške určenej v posudku. Prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie
oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, ktoré

náklady boli navrhovateľom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Poukázal na to,
že znalecký posudok je vypracovaný dôkladne, a to s ohľadom na množstvo spracovaných podkladov,
a preto jeho vypracovanie trvalo viac ako rok.
Zároveň namietal k otázke návrhu na prerušenie konania, že ak bol súdu doručený návrh na prerušenie
konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke v čase predchádzajúcom nariadenému

súdnemu pojednávaniu, bol prvostupňový súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o
tomto návrhu rozhodnúť.
Na základe uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec
okresnému súdu na opätovné prejednanie.Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s

právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ
zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.

vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto

vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, je zmätočná, keďže v danej veci k takémuto stavu nedošlo.

Rovnako je zmätočná aj námietka odvolateľa, ktorá sa týka prerušenia konania, keďže zo spisového
materiálu je zrejmé, že neobsahuje žiaden návrh na prerušenie konania.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd mu nedoručil vyjadrenie protistrany, napriek jeho neprítomnosti vykonal

pojednávanie, neoboznámil ho s vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom
prednesov protistrany, vyjadriť sa k nim, neumožnil mu navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie

môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môžesúd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie
na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené
včas, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania, a to spolu s vyjadrením odporcu vo veci.
Právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý podal žiadosť o odročenie pojednávania, bolo pred konaním
pojednávania elektronicky oznámené, že jeho žiadosť o odročenie nebude akceptovaná. Dôvody

uvedené navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5NcC/456/2013-110 zo dňa 29.11.2013 rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Žilina Mgr. Mária Kašíková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci aktuálne
vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18C/241/2012. Ostatní sudcovia Okresného súdu Žilina
však z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci vylúčení neboli, keďže nebol u nich preukázaný
žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého by mohla byť spochybnená nestrannosť vec prejednať

a rozhodnúť, pričom nadriadený súd skonštatoval, že sudkyňa už z titulu svojho povolania je nielen
oprávnená, ale aj povinná vec nestranne právne posúdiť, a to bez ohľadu na kolegiálne vzťahy na
pracovisku.

Nedôvodná je aj odvolacia námietka navrhovateľa o povinnosti súdu rozhodnúť o návrhu rozsudkom

pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p., keďže odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné
vyjadrenie k žalobnému návrhu. Vydať rozsudok pre zmeškanie v zmysle ust. § 153b O. s. p. je
možnosťou, nie povinnosťou okresného súdu. Takéto riešenie prichádza do úvahy iba v prípade, ak
navrhovateľom tvrdený skutkový stav, ktorý sa stáva skutkovým základom rozsudku, považuje súd za
nesporný. V danej veci to však konštatovať nemožno.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho

právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom).

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa.

Dôvodné nie sú ani tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania. Zo

zápisnice o súdnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením listín
nachádzajúcich sa v spise, ako aj oboznámením exekučného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.
18Er/1215/2003, ktorého dôkazu sa dovolával samotný navrhovateľ.

Odvolacie námietky navrhovateľa sa v prevažnej miere nedotýkajú hmotnoprávnych dôvodov, pre ktoré

okresný súd žalobu zamietol.

Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie všetkých
predpokladovprevznikzodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom,atovzniku
škody a príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a škodou.

Odvolateľ, zrejme nepoznajúc obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňovému súdu
vytýka, že konštatoval dodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia. Okresný súd však v danej veci došiel k
záveru, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, spočívajúcom v nedodržaní zákonom ustanovenej
lehoty a v prieťahoch v konaní. Dôvodom zamietnutia nároku bolo nepreukázanie ostatných podmienok

zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, a to vznik škody a príčinnej súvislosti
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, ktoré nesplnenie podmienok okresný súd rozsiahlo
odôvodnil.Okresný súd vo svojom rozhodnutí podrobne zdôvodnil neunesenie dôkazného bremena zo strany
navrhovateľa,pokiaľideovznikškodyapríčinnejsúvislostimedzivznikomškodyanesprávnymúradným
postupom.

Vo vzťahu k tomuto konštatovaniu sa odvolací súd stotožňuje so záverom okresného súdu o neunesení
dôkazného bremena zo strany navrhovateľa vo vzťahu k uvedeným podmienkam.

Účastníksporovéhokonaniamávzásadedvezákladnépovinnostivkonanívyplývajúcezust.§120ods.

1 O. s. p. Je to 1. povinnosť tvrdenia, teda tvrdiť skutkové okolnosti preukazujúce dôvodnosť jeho nároku
a 2. povinnosť dôkazná - tieto skutkové tvrdenia preukázať navrhnutými alebo predloženými dôkazmi. Je
na navrhovateľovi, akým spôsobom si túto povinnosť splní, procesným dôsledkom neunesenia dôkaznej
povinnosti je zamietnutie návrhu.

Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepredložil a nenavrhol na preukázanie vzniku škody

a príčinnej súvislosti žiadne relevantné dôkazy, ktoré by viedli k záveru o vzniku majetkovej škody a
existencii príčinnej súvislosti.

Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy odôvodňujúce výšku majetkovej škody, a to dôvodnosť jeho
pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi a nepreukázal ani skutočnosť, že povinná pohľadávku nezaplatila,

resp. je neschopná ju zaplatiť.

Nedostatok príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou zo strany navrhovateľa a prípadným nesprávnym
úradným postupom súvisí aj s vyššie odôvodneným oprávnením exekučného súdu preskúmať
materiálnu právoplatnosť exekučného titulu, ktorá vyplýva z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdneho dvora, pričom táto judikatúra je navrhovateľovi známa,
pretože sa týka obdobných právnych vecí, v ktorých vystupuje navrhovateľa ako účastník.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožňuje so záverom okresného súdu o neunesení dôkazného
bremena navrhovateľa a nepreukázania predpokladov pre vznik nároku na majetkovú škodu. Odvolací

súd dodáva, že bez individualizácie nákladov uplatnených navrhovateľom na konkrétnu žalovanú
vec možno návrh navrhovateľa považovať len za náklad podnikateľa vo veci správy a vymáhania
pohľadávok vôbec, t.j. náklady podnikateľa súvisiace s podnikaním. V súvislosti s podnikateľskou
činnosťou navrhovateľa vznikne škoda (napr. pri správe a vymáhaní pohľadávky), ktorú podľa tvrdenia
navrhovateľa mal zaviniť odporca, pričom vznik takejto škody a jej výšku je povinný v konaní preukázať

navrhovateľ.

Odvolacísastotožňujesodôvodnenímokresnéhosúdu,pokiaľideoneuneseniedôkaznéhobremenazo
strany navrhovateľa na vznik nároku na nemajetkovú ujmu, vo vzťahu ku ktorej navrhovateľ nepredložil
žiadne dôkazy. Vyčíslenú nemajetkovú ujmu vypočítal navrhovateľ alikvótnym pomerom vo výške 55,-

eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, na základe doktríny Ústavného súdu SR,
konštatovanú v nálezoch ÚS s odkazom na nálezy ÚS v návrhu. Takéto vyčíslenie však v danom prípade
nebolo dostatočné pre účely rozhodnutia o nemajetkovej ujme.

Pokiaľ navrhovateľ predložil návrh na doplnenie dokazovania, z ktorého vyplynulo, že zadal objednávku

na spracovanie znaleckého posudku, ktorým chce vyčísliť výšku vzniknutej škody v dôsledku v žalobe
opísaných skutočností, okresný súd takýto dôkaz síce pripustil, avšak správne ho vyhodnotil len
ako listinný dôkaz. Prvostupňový súd tento listinný dôkaz vyhodnotil tak, že tento je len prepočtom
nepreukázaných a navrhovateľom tvrdených sumárnych údajov, ktoré však relevantný spôsobom
nepreukazujú navrhovateľom tvrdené skutočnosti. Podľa odvolacieho súdu v znaleckom posudku škoda

pozostáva: 2.3.1. - z výpočtu zvýšených mzdových nákladov navrhovateľa, 2.3.2 - nákladov na poštovné
a 2.3.3. - nákladov na telekomunikačné služby, z čoho možno vyvodiť, že predmetný znalecký posudok
vychádza z tzv. zvýšených nákladov, pričom majetková ujma je vypočítaná všeobecne bez toho, aby sa
pri uvedenom výpočte vychádzal zo špecifík každej jednotlivej veci a preto prvostupňový súd dospel k
správnemu záveru, že takýto dôkaz nepreukazuje relevantným spôsobom škodu vrátane jej výšky.

Súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na
spravodlivý proces, ktoré práva zaručujú v podmienkach Slovenskej republiky okrem zákonov aj Ústava
Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd, je nielen garancia poskytnutia ochrany ohrozených alebo porušených práv zo
strany súdu, ale aj poskytnutie súdnej ochrany v určitom rozsahu a predovšetkým v kvalite. Určujúcim
definičným znakom práva na spravodlivé konanie patrí aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na
rozhodujúce argumenty jednotlivých strán.

Tejto zásade zodpovedá úprava v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

odporca, prípadný iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, pričom súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Okresný súd nemusí dať v odôvodnení odpoveď na všetky otázky, ale iba na tie otázky, ktoré sú z

hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci rozhodné.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvedené kritériá spĺňa, keď z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
okresného súdu vyplývajú skutkové a právne závery okresného súdu, na ktorých založil svoje
rozhodnutie.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne

rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú

správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.