Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514010020
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2514010020.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti obžalovanému E. V. pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa §172 ods. 1 písm. a/, písm. c/ , písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu

v Piešťanoch zo dňa 8.2.2016 pod sp. zn. 1T/7/2014, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.2.2016
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného E. V., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného E. V.
o prepustenie z väzby na slobodu. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub

obžalovaného a rovnako podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom
probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní sťažnosť obžalovaný, ktorú
však do dňa neverejného zasadnutia na krajskom súde bližšie nezdôvodnil.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať

sťažnosť, ako i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzali a tak dospel k záveru, že
sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v
prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom
a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho
obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený,

ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho
predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/ až c / Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný,
má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania
alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho
totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin,
ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.Podľa § 80 ods. 1 písm. a/ až c/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, alebo c/,
môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo

prepustiť ho na slobodu, ak
b)
obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní
povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre
prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu

za dostatočný a prijme ho.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo c/ Tr. por.,
môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obžalovaného na slobode,
alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obžalovaného a povahu prejednávaného prípadu
možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným, alebo

odovzdaním dohľadu nad obžalovaným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného
predpisu.
Vyššie uvedenými ustanoveniami je teda daný rozsah v rámci ktorého je povinný okresný súd sa
spravovať pri rozhodovaní o väzbe obžalovaného. V postupe okresného súdu v tomto smere krajský
súd nezistil žiadne pochybenia ani porušenia zákona, nakoľko okresný súd pri rozhodovaní o žiadosti

obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu sa striktne vyššie uvedenými ustanoveniami riadil.

Pokiaľ ide o samotné konkrétne skutočnosti zakladajúce väzbu obžalovaného v zmysle § 81 ods.
1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por. je potrebné uviesť, že o väzbe obžalovaného rozhodovali už súdy v
predchádzajúcom konaní , kedy v dôvodoch svojich rozhodnutí veľmi jasne a podrobne konkretizovali

a špecifikovali, ktoré okolnosti a ktoré skutočnosti väzbu obžalovaného zakladajú. Ide predovšetkým
o rozhodnutie Okresného súdu v Piešťanoch, sp. zn. Tp/25/2013 zo dňa 13.6.2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tpo/32/2013 zo dňa 25.6.2013, ktorým bol obžalovaný
E. V. vzatý do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s tým, že lehota väzby u obžalovaného
začala plynúť od 11.6.2013 od 8,30 hod., kedy došlo k obmedzeniu osobnej slobody obžalovaného.

Je teda zrejmé, že obžalovaný je vo väzbe už od 11.6.2013, kedy na základe viacerých žiadostí
obvineného o prepustenie z väzby na slobodu rozhodovali súdy viackrát, pričom opakovane jeho
žiadosti o prepustenie z väzby zamietali. Posledným rozhodnutím, ktorým došlo k zamietnutiu žiadosti
obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu je uznesenie Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn.
1T/7/2014 zo dňa 26.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tos/117/2014

zo dňa 4.12.2014. Vo všetkých rozhodnutiach súdov sa v podstate konštatujú osobnostný profil
obžalovaného, ktorý zásadným spôsobom zakladá väzobné dôvody tak, ako boli ustálené v pôvodnom
konaní. Je potrebné z týchto konkrétnych skutočností vypichnúť len skutočnosť, že obžalovaný E. V.
nikde nepracuje, finančné prostriedky si zabezpečuje od svojej matky, prípadne od priateľky , ktorá
pracuje v C.. Rovnako je potrebné poukázať na to, že obžalovaný nemá stále bydlisko a hrozí mu

vysoký trest, ktoré skutočnosti opodstatňujú väzobné dôvody v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. aj
v súčasnom štádiu konania, pričom len treba zdôrazniť, že už aj v minulosti bol pre obdobnú trestnú
činnosť odsúdený, od ktorej skutočnosti nemožno ohliadnuť i napriek tomu, že pre uvedenú trestnú
činnosť sa naňho hľadí, akoby trestaný nebol. Je však nepochybné, že sa jedná o drogovo závislú osobu
bez vlastných finančných prostriedkov, ktoré skutočnosti v dostatočnej miere odôvodňujú ďalšie trvanie

väzby obžalovaného. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody
prvostupňového rozhodnutia , ale i rozhodnutia súdov predchádzajúce, v ktorých dôvody väzby sú len
opakovane potvrdzované, a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania aj v súčasnom štádiu
konania tieto pretrvávajú v nezmenenej podobe naďalej.
Doposiaľ vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by zásadnejším

spôsobom spochybňovali resp.oslabovali väzobné dôvody a preto krajský súd rozhodnutie okresného
súdu považoval za správne a zákonné.

V súvislosti s alternatívami na náhradu väzby obžalovaného v podobe sľubu alebo dohľadu probačného
a mediačného úradníka je potrebné uviesť, že okresný súd sa v predmetnej trestnej veci zaoberal

predovšetkým otázkou, do akej miery ponechanie obžalovaného na slobode zvyšuje riziko naplnenia
konania zakladajúce väzobné dôvody v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. a či intenzita
zásahu do osobnej slobody obvineného výkonom väzby nie je celkom zjavne neprimeraná v miere
zvýšeného uvedeného rizika. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dôvody väzby sa v danomprípade viažu predovšetkým k povahe prejednávanej trestnej činnosti, z ktorej je obžalovaný dôvodne
podozrivý, ako aj z jej rozsahu a závažnosti , z čoho vyplýva, že nie je možné v súčasnom štádiu konania
väzbu obžalovaného nahradiť ani zákonnými alternatívami v podobe sľubu a dohľadu probačného a

mediačného úradníka na obvineným, nakoľko tieto inštitúty nevytvárajú dostatočné záruky na to, aby sa
ich prijatím nahradil účel, ktorým sa sleduje väzobné stíhanie obvineným.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť
obžalovaného E. V. ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.