Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dáša Kontríková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715204263
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2715204263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, X., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v Senici, dieťa rodičov, matka: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, X., zastúpená: JUDr.
V. W., nar. XX.XX.XXXX, W. B. W. XX, A., otec A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, X., o zníženie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 6P/134/2015-61 zo dňa 28.
októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú
dcéru. Súd rozsudok po citácii § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1,
§ 77 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine (ďalej len ZR) skutkovo odôvodnil tým, že v prejednávanej veci
sa otec maloletej dcéry domáhal zníženia výživného. Súd preto skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave
výživného došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane oprávneného maloletého dieťaťa, alebo
na strane povinného otca, ktorá by mohla mať za následok rozhodnutie o zmene rozsahu výživného.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodný.
Podľa názoru súdu nenastala taká podstatná zmena pomerov či už na strane dieťaťa alebo otca, ktorá
by odôvodňovala zníženie výživného na maloletú dcéru tak, ako to navrhoval otec. O výživnom pre
maloletú P. bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 6P/83/2013-68 zo
dňa 09.10.2013. Na strane maloletej P. prišlo od posledného rozhodnutia k výraznejšej zmene pomerov
v súvislosti s nástupom do materskej školy, čím nepochybne vzrástli náklady na jej starostlivosť. Matka

platí školné a stravné mesačne 50 eur. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá v celodennej
starostlivosti matky, materskú školu nenavštevovala. Nástup do materskej školy je dôležitou súčasťou
všestranného,zdravéhoapriaznivéhovývojamaloletéhodieťaťa,akoajdôležitousúčasťoupredškolskej
prípravy, príprava dieťaťa je v tomto smere nevyhnutná a ide o objektívnu skutočnosť, na základe ktorej
dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného dieťaťa v zmysle § 78 ods. 1 ZR. Na strane matky
nastala zmena pomerov v náraste jej príjmoch, kým pri poslednej úprave poberala rodičovský príspevok
vo výške 199,60 eura mesačne a rodinné prídavky na dieťa vo výške 23,10 eura mesačne, momentálne

je živnostníčkou, pričom podľa jej vyjadrenia mesačne zarába približne 400 až 450 eur netto. Súd pri
svojom rozhodovaní prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté dieťa,
o ich domácnosť, čím sa tiež podieľa na výžive maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o pomery na strane otca,
treba uviesť, že otec odôvodňoval návrh na zníženie výživného tým, že sa zhoršil jeho zdravotný stav,čo ovplyvnilo jeho pracovné zaradenie, nemôže pracovať na nočných zmenách a výrazne mu poklesol
jeho príjem. Otec pri poslednej úprave výživného bol zamestnaný v spoločnosti J. P. B. B. s.r.o. R., kde
dosahoval priemerný príjem vo výške 1.325,94 eura mesačne a brigádne si privyrábal prácou elektrikára

asi 100 eur štvrťročne. V súčasnosti v tej istej spoločnosti W. Y. P. J. B. s.r.o. (len zmena obchodného
mena) dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.133,36 eur za posledných 12 mesiacov.
Od zamestnávateľa otca súd zistil, že na základe lekárskeho posudku bol preradený na výkon menej
náročnej činnosti v rámci výkonu údržby bez práce na nočných zmenách z dôvodu zhoršenia jeho
zdravotného stavu. U otca došlo k poklesu záujmu pri plnení určených pracovných povinností a bol mu

znížený jeho príjem o negarantovanú zložku v mesiacoch máj a jún 2015. Z lekárskeho posudku vyplýva,
že otec skutočne mal zdravotné problémy a nebol schopný nočnej práce, avšak len dočasne, po dobu 3
mesiacov. Podstatná zmena pomerov musí vykazovať aj charakter trvalosti a nemalo by sa vychádzať
pri zmene pomerov len z dočasne zníženého príjmu povinnej osoby a preto sa pri posudzovaní príjmov
povinnejosoby pristanovenívýškyvýživnéhovychádzazpriemernéhomesačnéhopríjmuvypočítaného
aspoň za posledných 12 mesiacov. Je tak zrejmé, že na strane otca nastal (v dôsledku jeho preradenia

na výkon menej náročnej činnosti v rámci výkonu údržby bez práce na nočných zmenách z dôvodu
zhoršenia jeho zdravotného stavu) pokles v jeho príjmoch mesačne priemerne o 192,58 eura netto.
Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu
výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby, ktoré sú na výživu odkázané.
Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej P.. Naposledy určená výška výživného otcovi v

sume 220 eur predstavuje len necelých 20% z jeho priemerného čistého mesačného príjmu (1.133,36
eura). Z uvedeného možno uzavrieť, že i napriek poklesu príjmu na strane otca, tento je a bude
naďalej schopný platiť výživné na maloletú dcéru v naposledy určenej výške 220 eur. Naviac otec
sám uviedol, že je schopný si aj privyrobiť opravami osobných automobilov. Pokiaľ otec prejavoval
obavy, že ním poskytované výživné maloletá mesačne nespotrebuje, dáva súd otcovi do pozornosti, že

otec sa podieľa na výžive maloletej 220 eurami mesačne, čo predstavuje sumu 7,20 eur denne, pritom
dieťa potrebuje denne minimálne 5 stravných jednotiek, nehovoriac o ostatných výdajoch na bývanie,
oblečenie, hygienu, platbách za škôlku, rôzne výlety apod. Otec pritom poukazoval na svoje vysoké
mesačné výdaje, ktoré (okrem výživného) predstavujú asi 1.000 eur. Vysoké výdaje otca však svedčia
o jeho životnej úrovni, pričom dieťa má právo podieľať sa na tejto životnej úrovni rodiča. Výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodičov a z tohto hľadiska nie je možné výdaje rodiča uprednostňovať
pred odôvodnenými výdajmi maloletého dieťaťa. Rodič je povinný v prvom rade zabezpečiť výživu
svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich
vlastných potrieb. Životná úroveň rodičia nie je stanovená len jeho príjmami, ale tiež jeho výdajmi. Súd
uzavrel, že otec je s prihliadnutím na jeho súčasný príjem schopný platiť výživné na maloletú dcéru

(má jedinú vyživovaciu povinnosť) v uvedenej výške, pričom táto suma zodpovedá ako možnostiam a
schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletej P..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletej dcéry. V odvolaní uviedol, že súd
na základe vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny právny záver. Otec podal návrh na zníženie
výživného z toho dôvodu, že bez jeho zavinenia došlo u neho k zníženiu jeho zárobku. V konaní
bolo preukázané, že z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu (aj hospitalizácii) o bol otec na základe
lekárskeho doporučenia preradený na menej náročnú činnosti bez práce na nočných zmenách. Otec

nemá vedomosť o tom, na základe akých skutočností súd dospel k záveru, že malo dôjsť u neho k
poklesu záujmu pri plnení určených pracovných povinností. Otec si svoje pracovné povinnosti vykonáva
veľmi dôkladne a v súlade s pracovnou zmluvou. Nie je teda žiadny dôvod k tomu, aby mohlo byť
konštatované,žeuotcapoklesol záujemnaplneníurčenýchpracovnýchpovinností.Zdokazovaniabolo
nepochybne preukázané, že v predchádzajúcom období si otec mohol privyrobiť za prácu elektrikára

sumou približne 100 eur štvrťročne ako brigádnik. Tento príjem v súčasnosti nemá, pretože zdravotný
stav mu nedovoľuje vykonávať ďalšie práce. Otec trval tiež na tom, že zhoršenie zdravotného stavu
má u neho trvalý charakter a teda ide aj o trvalé zníženie jeho príjmu. Je teda možné konštatovať,
že u otca došlo k podstatnému zníženiu jeho zárobku oproti stavu, aký tu bol v čase predchádzajúce
rozhodnutia súdu o platení výživného na maloletú P.. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zníži výživné na maloletú P. zo sumy 220 eur mesačne na
sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 10.06.2015 .KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)potom,čozistil,žeodvolaniejepodanévčasa
oprávnenouosobu(§§201a204O.s.p.),preskúmalvecnielenobsahomadôvodmipodanéhoodvolania
(§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), pretože ide o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, bez nariadenia

pojednávania, postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnil termín vyhlásenia rozhodnutia na
úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pretože po preskúmaní zistil, že rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 cit. zák. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Odvolací súd preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, v celom rozsahu zdieľa i jeho
právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne písomné

vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľovi.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý
návrh otca maloletej dcéry na zníženie výživného zamietol z dôvodu, že na strane otca nedošlo k takej

podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala, že by nebolo v možnostiach a schopnostiach otca
platiť aj naďalej výživné vo výške 220 eur.

Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak
v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného

rozhodnutia o výživnom je len závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle cit. ust. § 78
ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného dieťaťa alebo
povinného rodiča, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Za podstatnú
zmenu pomerov na strane povinného rodiča pôjde v tom prípade, ak sa zvýši (alebo zníži) jeho čistý
príjem, prípadne jeho majetok, čo ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nie len na krátky čas.

Prvostupňový súd správne poukázal na skutočnosť, že príjem otca sa od poslednej úpravy výživného
(v októbri 2013) znížil, kedy mal čistý priemerný mesačný príjem 1.325,94 eura a v súčasnosti otcov
priemerný čistý príjem predstavuje sumu 1.133,36 eura. Ide o pokles mzdy približne o 200 eur, čo podľa
ustálenej súdnej praxe nemožno považovať za takú podstatnú zmenu pomerov na strane povinného

otca, ktorá by mohla mať za následok zníženie výživného. Otec poukazoval aj na to, že v čase poslednej
úpravy výživného si brigádnicky privyrábal a zarobil si 100 eur štvrťročne a o tento príjem prišiel. Otec
na pojednávaní 28.10.2015 (č.l.56) vo svojej výpovedi ale uviedol, že popri práci v garáži (patriacej do
BSM) vykonáva opravy áut a takto si privyrába a zarobí v priemere 12 eur mesačne. Na základe toho,
čo otec sám uviedol vo svojej výpovedi však nebolo možné dospieť k záveru, že by otec prišiel o príjem,

ktorým si privyrábal.

Rovnako súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že potreby maloletého dieťaťa od poslednej úpravy
vzrástli, začalo navštevovať materskú školu a aj z tohto dôvodu nebolo možné výživné znížiť.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ak otec namietal časť odôvodnenia rozsudku, kde súd konštatuje,
že „u otca došlo k poklesu záujmu pri plnení určených pracovných povinností“, tak uvedené konštatuje
zamestnávateľ otca maloletej dcéry v podaní doručenom 02.10.2015 (č.l.22). Zamestnávateľ v
uvedenom podaní poskytol súdu aj iné, v podstate pozitívne informácie o otcovi maloletej P. a tátoinformácia žiadnym spôsobom nemala vplyv na určenie rozsahu výživného, ktoré otec platí na maloletú
dcéru, resp. na jeho zníženie.

Na argumenty otca v odvolaní nebolo možné prihliadnuť, tak ako uviedol aj súd prvého stupňa, ak si
otec môže dovoliť platiť mesačné výdavky spojené so sebou 1.000 eur, musí byť v jeho možnostiach a
schopnostiachplatiťajnaďalejvýživné220eur,lebodieťasamáprávopodieľaťnaživotnejúrovnisvojich
rodičov, t.j. aj svojho otca. Rovnako platí aj zásada, že rodič maloletého dieťaťa nemôže uprednostňovať
rôzne výdavky pred platením výživného. V situácii, keď otec stále zarába v čistom viac ako 1.100 eur,

privyrába si opravami áut nebolo dôvodným znižovať výživné na maloletú dcéru, ktoré doposiaľ otec
platil vo výške 220 eur mesačne.

Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 s poukazom na § 146 ods. 1 písm.

a) O.s.p.

Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.