Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200138
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa G. R.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 29. decembra 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 29. decembra 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku,
pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 40 % miere jeho zníženej

pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho
mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s tým, že odporkyňa vec nesprávne právne posúdila
tým, že nedostatočne zistila skutkový stav a nesprávne nepoužila ustanovenie § 71 ods. 6 zákona
o sociálnom poistení, pretože v čase relevantnom pre jeho posúdenie trpel viacerými zdravotnými
problémami, ktoré posudková komisia nezohľadnila v odbornom posudku o invalidite. Ako dôkaz

predložil oznámenie o ambulantnej psychiatrickej liečbe u G.. K. R. zo dňa 27. januára 2015.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na opätovné
posúdenie zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia dňa 24. februára
2015 a 31. marca 2015, v ktorých posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ nie
je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko má mieru poklesu
schopností vykonávať zárobkovú činnosť 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej uviedla,

že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými
lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul navrhovateľa a odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami
účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky
aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a dospel k presvedčeniu,

že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný

stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých

zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V, pol. 6, písm. a) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca, ktorý trpí ľahkou mentálnou retardáciou (horné, stredné a dolné pásmo,
IQ 50 - 69) vyjadriť v rozpätí 40-60 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúca sociálna

prispôsobivosť.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodkužiadosťouzodňa09.decembra2014. Zaúčelomrozhodnutiaonejposudzovaljehozdravotný
stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci dňa 9. decembra 2014. Okrem

vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal z lekárskych vyšetrení - z psychologického
vyšetrenia zo dňa 05. septembra 2014, z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 30. júla 2014 a z EEG
vyšetrenia zo dňa 15. mája 2014. Na základe podkladov zo zdravotnej dokumentácie a vlastného
vyšetrenia dospel k záveru, že navrhovateľ nie je invalidný. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie
označil zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly V. - Duševné choroby a poruchy správania, pod

položkou 6 - Mentálna retardácia, písmeno a) - ľahká mentálna retardácia , v rámci prílohy č. 4 k
zákonu o sociálnom poistení. Mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť určil vo výške
40% , čo je dolná hranica z daného percentuálneho rozpätia 40-60% s ohľadom na zistené IQ. Na
ostatné ochorenia, ktoré neboli rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa a svojou podstatou
neovplyvňovali funkčný stav jeho organizmu, posudkový lekár neprihliadol, pričom išlo o opakované

v minulosti prekonané infekty dýchacích ciest, salmonelózu a opakované bolesti hlavy bez zistenia
organickej príčiny.

K rovnakým záverom dospel posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci aj pri
opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa dňa 24. februára 2015 po podaní opravného

prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho
invalidity, posudzoval jeho zdravotný stav v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár
ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 31. marca 2015, dospel

k rovnakému posudkovému záveru, a to že miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť
navrhovateľa v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je 40%. Posudkový lekár vychádzal z vlastného
klinického vyšetrenia ako aj z lekárskych vyšetrení, a to z psychiatrických vyšetrení zo dňa 30. júla
2014, 17. septembra 2014 a 26. marca 2015, z vyjadrenia psychiatra zo dňa 27. januára 2015, zo
psychologického vyšetrenia zo dňa 05. septembra 2014, EEG vyšetrenia zo dňa 15. mája 2014, z

ortopedického vyšetrenia zo dňa 17. apríla 2014 a neurologických vyšetrení zo dňa 07. mája 2014 a
06. júna 2014. Uviedol, že u navrhovateľa ide o ľahkú mentálnu retardáciu, bez psychotickej alterácie,
s oslabenou pozornosťou a celkovým spomalením, bez poruchy myslenia a vnímania, intelekt bol
hodnotený ako ľahká duševná zaostalosť s IQ 67 u simplexnej osobnosti s nízkym sebaovládaním a
adaptačnými problémami. Výsledku IQ 67 zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť na úrovni 40% (ľahká mentálna retardácia s IQ 50-69), čo je v korelácii s dosiahnutým vzdelaním
a možnosťou vykonávať jednoduché pomocné práce. Uvedené ochorenie považoval aj posudkový
lekár ústredia Sociálnej poisťovne za rozhodujúce, pričom ostané navrhovateľom uvádzané ochorenianeodôvodňovali percentuálne navýšenie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, pretože neovplyvňovali jeho pracovnú schopnosť.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými

ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu

napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože vznik invalidity poistenca predpokladá podľa platnej právnej úpravy pokles
jehopracovnejschopnostipodzákonomstanovenúhranicu.Správnevychádzalzposudkuposudkového

lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie a pre
konkrétne zhodnotenie miery ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu. Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľa považoval správne

za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ochorenie - ľahkú mentálnu retardáciu, s IQ 67.
Ďalšie navrhovateľom uvádzané ochorenia - opakované infekty dýchacích ciest a hnačkovité ochorenia
- tieto boli navrhovateľom prekonané v minulosti bez toho, aby sa následky týchto ochorení prejavovali
na jeho zdravotnom stave aj v súčasnosti, teda nešlo o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by
trval dlhšie ako rok a mal vplyv na mieru pracovnej schopnosti navrhovateľa. Pokiaľ ide o uvádzané

bolesti hlavy a chrbtice, výsledky neurologických a ortopedických vyšetrení nepreukázali, že by u
navrhovateľa išlo o neurologické alebo ortopedické ochorenie, preto súd dospel k záveru, že posudkoví
lekári sociálneho poistenia tieto ďalšie navrhovateľom uvádzané ochorenia vyhodnotili správne. Ani v
rámci konania o opravnom prostriedku navrhovateľ nepreukázal, že by u neho došlo k zhoršeniu jeho
zdravotného stavu oproti tomu, ktorý bol v čase vyhodnocovania posudkovými lekármi.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľa, z
ktorého vyplynulo, že jeho invalidita nevznikla, rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím v súlade
so zákonom, keď jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože bez vzniku invalidity
poistencovi nárok na invalidný dôchodok nevzniká. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako zákonné a

vecne správne potvrdil.

Odvolaniu navrhovateľa nebolo možné priznať v konaní úspech, pretože napriek ďalším uvádzaným
zdravotným ťažkostiam nepreukázal také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by menilo správnosť a
aktuálnosť záverov uvádzaných odporkyňou v preskúmavanom rozhodnutí. Správnosť posúdenia jeho

zdravotných ťažkostí s konštatovaním 40 % miery jeho zníženej pracovnej schopnosti bola odvodená z
posudkových a zákonných kritérií, ktoré boli vyššie uvedené a navrhovateľovi sa správnosť ich aplikácie
nepodarilo spochybniť.

Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný, rozhodujúc podľa §

250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných

náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahusa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebopostup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.