Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/141/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114228726
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114228726.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava 26, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO 47 233 516, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1.
D. K., narodená XX. X. XXXX, bytom N. XXXX/XX, Y., 2. Z. K., narodená XX. X. XXXX, bytom N. XXXX/
X, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9,
Bratislava, P.O.BOX 155, Bratislava, IČO: 422 600 86, o zaplatenie 552,98 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 37Ro/440/2014-23 zo dňa 22. 1. 2015.

I. Súd návrh zamieta.

II. Žalovanej v rade 1 a žalovanej v rade 2 sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 14. 1. 2014 domáha voči žalovaným zaplatenia spoločne a
nerozdielne sumy 552,98 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške
1,025 % ročne zo sumy 85,15 eur od 9. 1. 2012 do 9. 1. 2012, zo sumy 85,15 eur od 9. 4. 2012 do 24. 4.

2012, zo sumy 84,39 eur od 9. 5. 2012 do 10. 6. 2012, zo sumy 82,08 eur od 9. 6. 2013 do 7. 7. 2013, zo
sumy 82,08 eur od 9. 7. 2013 do 11. 9. 2013, zo sumy 85,15 eur od 9. 8. 2013 do 11.9. 2013, zo sumy
82,08 eur od 12. 9. 2013 do 10. 10. 2013, zo sumy85,15 eur od 9. 9. 2013 do 10. 10. 2013, zo sumy
82,08 eur od 11. 10. 2013 do 8. 12. 2013, zo sumy 85,15 eur od 9. 10. 2013 do 8. 12. 2013, zo sumy
82,08 eur od 9. 12. 2013 do 28. 1. 2014, zo sumy 42,08 eur od 29. 1. 2014 do zaplatenia, zo sumy 85,15
eur od 9. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 85,15 eur od 9. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 85,15 eur
od 85,15 eur od 9. 1. 2014 do zaplatenia, zo sumy 255,45 eur od 13. 1. 2014 do zaplatenia, tak že úrok

z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni,
v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1500 eur len
8,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 522,98 eur do zaplatenia a náhrady trov konania.

Dňa 22. 1. 2015 vydal súd platobný rozkaz č. k. 37Ro/440/2014-23, ktorým návrhu v celom rozsahu
vyhovel.

Uznesením č. k. 8C/141/2015-35 zo dňa 14. 7. 2015 súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania
a zmluvnej pokuty tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500
eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnejpokuty dosiahne sumu 1500 eur len 8,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 552,98 eur do zaplatenia
odmietol.

Návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 16. 8. 2010 uzavrel so žalovanými Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8100031792, na základe ktorej im poskytol úver 1500 eur. Žalované sa zaviazali úver splácať v 36
splátkach po 85,15 eur mesačne. So žalovanými sa dohodli na odklade splátok č. 21, 22, 23 a tieto sa
žalované zaviazali splatiť ako splátky č. 37, 38, 39. Neskôr žalované požiadali o ďalší odklad splátok
č. 31, 32, preto uzavreli dodatok k zmluve. Za odklad splatnosti splátok sa žalované zaviazali zaplatiť

zmluvnú odmenu vo výške 170,30 eur. Žalované sa dostali do omeškania s úhradou splátok úveru už
pri splátke č. 16. Žalované sa dostali do omeškania s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, boli im
doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 OZ, t. j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu
omeškania dňa 12. 1. 2014.

Dňa 31. 12. 2014 oznámil vedľajší účastník vstup do konania na strane žalovaných, po doručení návrhu

sa k veci nevyjadril.

Žalované podali dňa 10. 2. 2015 vo veci odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa najmä s návrhom zo
dňa 29. 10. 2014, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere zo
dňa 16. 8. 2010, oznámením veriteľa zo dňa 16. 8. 2010, kartou klienta na č.l. 9, s obsahom celého
spisového materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené

na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli
prítomní.

Z pripojenej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 81000
31792vyplýva, že žalobca je v nej uvedený ako veriteľ, ako dlžník je tam uvedená žalovaná v rade

1 a ako spoludlžník žalovaná v rade 2. V časti tejto zmluvy - údajov požadovanom revolvingovom
úvere v Eur (vyplňte) uvádza, že dlžník žiada žalobcu o poskytnutie úveru (úverový limit). Poskytnutá
čiastka úveru je vo výške 1500 eur, mesačná splátka 85,15 eur, predpokladaná RPMN za úver 70
%, ročná úroková sadzba 70 %, priemerná RPMN 51,49 %, celková čiastka 3065,40 eur, poskytnutá
čiastka revolvingu 858,31 eur, celková čiastka pri revolvignu 1118,88 eur, predpokladaná RPMN úveru

po poskytnutí revolvingu 47,39 %, celková čiastka pri revolvingu 2043,60 eur, predpokladaná RPMN
60,27 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 eur. Zmluva bola žalovanými ako dlžníkom podpísaná
dňa 13. 8. 2010, zo strany žalobcu ako veriteľa a dodávateľa bola podpísaná dňa 16. 8. 2010 ako to
zo zmluvy vyplýva.

Na karte klienta sa nachádza splátkový kalendár, z ktorého vyplýva rozpis splátok. Z karty súd zistil, že
žalované zaplatili sumu 2682,72 eur.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100031792 z 16. 8. 2010 vyplýva v časti 6. údaje o schválenom
revolvingovom úvere (nevypĺňajte), výška poskytnutého úveru (úverový limit) 1500 eur, mesačná splátka

85,15 eur, RPMN 65,45 %, ročná úroková sadzba 70 %, priemerná RPMN 47,39 %, celková čiastka
3065,40 eur, poskytnutá čiastka revolvingu 858,31 eur, celková čiastka pri revolvignu 2043,60 eur,
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 56,09 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44
%.

RPMN za úver bola stanovená v žiadosti 70 % v schválení 65,46 %. Zmluva neobsahuje splátkový
kalendár, rozpis jednotlivých splátok, resp. koľko sa zarátava na istinu, úroky, či poplatky pri jednotlivej
mesačnej splátke, neobsahuje ani rozpis poplatkov žalobcu za poskytnutie úveru.

Zmluva o úvere, ktorá je predmetom konania, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv.
absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah
sa vzťahujú zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) a ustanovenia § 52 a nasl.Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách. Jedná sa o spotrebiteľský vzťah, ktorý bol
uzavretý medzi dodávateľom (žalobcom), ktorý ako je všeobecne známe a dostupné aj z údajov v
obchodnom registri, konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou občanom,

na svoje súkromné účely. Opak preukázaný nebol. S účinnosťou od 25. 11. 2004 zaviedla novela zákona
o ochrane spotrebiteľa, do jeho úpravy ustanovenie § 23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské
zmluvy považujú i zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom
je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. (Matematická) nesprávnosť v jednotlivých ustanoveniach Zmluvy spôsobuje

jej zmätočnosť jej základných údajov. Jedná sa o časť zmluvy, ktorú vypisuje žalobca, resp. jeho
zamestnanec, žalovaný tak v tomto prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť hodnoty vpisovaných
údajov. Potom sú niektoré údaje zo Zmluvy vyplnené nesprávne, resp. nekorešpondujú s inými
položkami zo Zmluvy, nie je možné takéto ustanovenia považovať za správne a platné a zaväzujúce
žalovaného na plnenie.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,

ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.

4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3

ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané, ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, ods. 6 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä

na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti, ods. 7 zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve
neprípustné, ods. 8 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanéna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu

podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť

splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na

požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že
dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a

závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).

Súd mal preukázané, že z oznámenia o schválení úveru vyplynulo tvrdenie veriteľa, že úver sa poskytol
vo výške 1500,- eur, celkovo mali žalované zaplatiť sumu 3065,40 eur a ďalej odplata za poskytnutieslužby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 Dohody je 222,95 eur. V zmluve v údajoch o schválenom úvere
údaj o odmene podľa čl. 8 zmluvy uvedený nie je. Žalované mali úver splácať 36 mesiacov pri výške
mesačnej splátky 85,15 eur, teda mal žalobcovi celkom zaplatiť 3065,40 eur.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák. č.
129/2010 Z. z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského

úveru na účely jeho splatenia. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé
aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je nepostačujúce uviesť
len celkovú výšku mesačnej splátky.

Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. f) citovaného zákona
a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere

bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v
akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o splatnosti prvej
splátky, počte splátok. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na
začiatkuurobiťobrazodĺžketrvaniaúveruatýmzvoliťajnajvhodnejšiuvoľbumedziviacerýmiúverovými
produktmi.

Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v súlade s ustanovením
§ 9 ods. 1 písm. j) citovaného zákona, keď v žiadosti je uvedená výške RPMN 70 %, avšak v časti 6.
Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere, je uvedená výška RPMN 65,46 %, preto má súd za
to, že nedošlo k dohode o výške RPMN a teda zmluva neobsahuje údaj o RPMN.

Súd mal preukázané, že z oznámenia o schválení úveru vyplynulo tvrdenie veriteľa, že úver sa poskytol
vo výške 1500,- eur, celková čiastka, ktorú mali žalované zaplatiť 3065,40 eur, a ďalej odplata za
poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 Dohody je 222,95 eur. V zmluve v údajoch o schválenom
úvere údaj o odmene podľa čl. 8 zmluvy uvedený nie je. Žalované mali úver splácať 36 mesiacov pri

výške mesačnej splátky 85,15 eur, teda mali žalobcovi celkom zaplatiť 3065,40 eur.

Vzhľadom na uvedené súd posúdil predmetnú zmluvu a považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovia
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že aj v prípade
bezúročnosti a úveru bez poplatkov by sa žalobca nemohol domáhať zaplatenia sumy žiadnej dlžnej

sumy od žalovaných, nakoľko z oznámenia veriteľa vyplýva, že žalobca vyplatil žalovaným sumu 1500
eur a žalované zaplatili sumu 2682,72 eur t. j. vyššiu sumu aká jej bola zo strany žalobcu skutočne
poskytnutá. Zároveň v tejto súvislosti súd uvádza, že mu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca
vyplatí dlžníkovi sumu úveru zníženú o odplatu za odklad splátok, ktorá je v tomto prípade 222,95
eur, ma súd za to, že skutočnosti žalobca žalovaným vyplatiť sumu 1277,05 eur. Pričom súčasťou

sumy 1500 bola suma 222,95 eur uvedená v čl. 8 bod 8.1 zmluvy. Podľa uvedeného článku zmluvy
(nie samostatného návrhu na uzavretie zmluvy podľa bodu 5 a 6) mala byť predmetom dohoda o
poskytnutí služieb spočívajúca v záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek úveru
resp. revolvingu a z toho vyplývajúci záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby

spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 222,95 eur za poskytnutie služby za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 135,12 eur. Uvedené zmluvné
dojednanie, na základe, ktorého dlžník požiadal o možnosť odkladu splátok v súhrnnej výške splátok
255,45 eur, vo vzťahu ku ktorej zaplatil odplatu 222,95 eur, považuje za dojednanie v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Zo skutkových zistení, ktoré z vykonaného

dokazovania vyplýva, že v danej právnej veci si účastníci konania dojednali v zmluve o revolvingovom
úvere, že žalované majú celkom zaplatiť sumu 3065,40 eur (85,15 eur x 36), ktorá predstavuje eur),
keď im bol poskytnutý úver 1500 eur. Uvedený rozdiel oboch súm predstavuje odmenu - úroky vo výške
104,36 % zo sumy úveru. Pri zohľadnení doby splatnosti úveru (3 roky) predstavujú dojednané ročné
úroky z úveru 34,79 %. Dojednanie výšky úrokov, i napriek tomu, že je prejavom zmluvnej voľnosti

účastníkov zmluvy, sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatné. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právne teória
a ustálená súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne
platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosťa vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v
spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Dojednanie
úrokov z úveru pre občana - fyzickú osobu v miere viac 34 % ročne, ktorá miera významne prevyšuje

priemernú mieru úrokov 9,67 % ročne z nových úverov poskytovaných v danom období obchodnými
bankami obyvateľstvu so začiatočnou dobou fixácie 1 až 5 rokov (tento poznatok si súd nemusel
získavať dopĺňaním dokazovania vyžadujúcim si prejednanie veci na pojednávaní, pretože tu šlo o
skutočnosť známu súdom všeobecne a teda i tunajšiemu z jeho rozhodovacej činnosti, tzv. notorieta s
nepotrebnosťou jej dokazovania podľa § 121 O. s. p.) porušuje podľa súdu uvedené pravidlá morálneho

charakteru, teda je v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku toho je dojednanie o zmluvnej odmene za
úver v zmluve účastníkov neplatné a žalovaná mala za povinnosť splatiť žalobcovi len sumu skutočne
čerpanej istiny úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené, že žalované zaplatili žalobcovi sumu 2682,72
eur teda viac ako im žalobca poskytol vo výške 1500 eur resp. 1277,05 eur, súd považoval návrh za
nedôvodný a návrh zamietol spolu s príslušenstvom.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľaustanoveniačl.3ods.3SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,prílohaobsahujeindikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej

pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
pokuty,prípadneaspoňurčeniespôsobu,akýmbudestanovená.Určenievýškypokutyzásadnejevecou
vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník
nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by
mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona,

predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými
mravmi. Zo zmluvných dojednaní bodu 14 bod 14.1, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka s
úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065
% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 23,725 % ročne).

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy a Zmluvných dojednaní bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa ako schválenie výšky pôžičky, výška splátky,
počet splátok. Žalované ako spotrebiteľky mali síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými

zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohli ovplyvniť ich obsah. Pokiaľ
ide o samotnú zmluvnú pokutu, táto nebola dohodnutá účastníkmi v samotnej formulárovej zmluve,
ale je uvedená v bode 14.1 Zmluvných dojednaniach, ktorých obsah nemohli žalované nijakým
spôsobom ovplyvniť a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalované prehlásil, že si zmluvné
dojednania prečítali a porozumeli im. Vychádzajúc dikcie ustanovenia § 544 ods. 2 Obč. zákona,

ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná
len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie
zmluvnej pokuty iba v zmluvných dojednaniach, ktoré majú formu formuláru, ktoré by mali byť známe
účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy, ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie
zmluvnejpokuty,keďvšeobecnézmluvnédojednanianebolipodpísanéžalovanými.Napriekprehláseniu

žalovaných o tom, že si ich prečítali, súd má pochybnosť o tom, že oboznámenie zo strany žalovaných
bolo ešte pred podpisom samotnej zmluvy, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných
obchodných podmienok, ťažko čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami
pri uzatváraní zmluvy, na ktoré už existujú rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú
takéto zmluvy za neplatné. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej

pokuty v zmluve, súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie
podmienok stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď zmluvné
podmienky žalované nepodpísali.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vzhľadom na to, že súd zamietol návrh v časti žalovanej sumy, zamietol súd aj návrh v časti
požadovaného úroku z omeškania, preto neposudzoval z dôvodu hospodárnosti ani dôvodnosť výšky
úroku z omeškania ani deň vzniku z omeškania.Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhodujesúdnanávrhspravidlavrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia

tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že

žalovaným, ktoré boli v konaní celkom úspešné nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadnu
neuplatnili a ani zo spisového materiálu im žiadna náhrada trov konania nevznikla.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,

ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovenia § 24 Občianskeho súdneho poriadku účastník sa môže dať v konaní zastupovať
zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len
fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí,

ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku
konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2

rovní.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešných
žalovaných, rozhodol súd podľa ustanovenia § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď vedľajšiemu

účastníkovi nepriznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania, nakoľko si žiadnu
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.