Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613210514
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5613210514.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany,
proti odporcovi: Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom M. D. XXXX/XX, U., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, právne
zastúpený: STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom F. Kráľa 2080, Čadca, o zaplatenie 3.509,99 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 9.10.2013 doručeným súdu dňa 14.10.2013 domáhal voči odporcovi
zaplatenia 3.509,99 eur s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 377,23 eur od 18.12.2012
do 30.9.2013 s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.509,99 eur od 1.10.2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s odporcom ako dlžníkom dňa 5.5.2012
Úverovú zmluvu č. SIA12/002165 prostredníctvom spoločnosti Autocentrum AAA AUTO, a.s.,
prevádzkareň: Pri Celulózke, Žilina, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup motorového
vozidla Renaul Clio II 1,2 ICE v hodnote 4.000,- Eur, Navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške
4.390,91 Eur, ktorú sa odporca zaviazal splatiť 84 mesačnými splátkami po 128,82 eur.
Odporca sa dostal do omeškania so splácaním úveru a napriek opakovaným upomienkam dlžné splátky
nedoplatiť. Navrhovateľ v súlade s úverovými podmienkami, dňa 17.12.2012 pristúpil k zosplatneniu

úverovej zmluvy a vyzval odporcu doporučeným listom zo dňa 18.12.2012 aby do 1.1.2013 vrátil dlžnú
čiastku 6.706,09 eur. Odporca dlh neuhradil následkom čoho v súlade s Úverovou zmluvou a Úverovými
podmienkami navrhovateľa, došlo k účinnosti prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo odporcovi
odobratéanáslednepredanéza2.500,-eur.Poodpredajibolourobenázáverečnévyúčtovanie,vktorom
bol výťažok z predaja započítaný voči dlžnej čiastke odporcu. Náklady s predajom predstavovali 622,-
eur. Dňa 6.3.2013 navrhovateľ zaslal odporcovi oznámenie o odpredaji vozidla s výzvou k doplateniu
dlhu, aby do 20.3.2012 vrátil dlžnú čiastku 4.950,79 eur.

Táto suma pozostáva z čiastok zosplatneného úveru 6706,09 eur, z ktorého si navrhovateľ neuplatňuje
marketingovú akciu 1.318,10 eur s odčítaním sumy za predaj vozidla 2.500,- eur a pripočítaním nákladov
spojených s predajom vozidla vo výške 622,00 eur, t.j. 3.509,99 eur, sankčný úrok za bodobie od18.12.2012 do 31.12.2012 vo výške 23,11 eur, za obdobie od 1.1.2013 do 31.1.2013 vo výške 51,47 eur
a od 1.2.2013 do 28.2.2013 vo výške 48,12 eur.

Navrhovateľ v ďalšom podaní uviedol, že odporca sa zaviazal splatiť poskytnutý úver navrhovateľovi
vo výške 10820,88 Eur 84. mesačnými splátkami vo výške 128,82 Eur. Odporca uhradil iba tri splátky
po 128,82 Eur, t.j. sumu vo výške 386,46 Eur. Dňa 07. 06. 2012 uhradil splátku splatnú dňa 02. 06.
2012 vo výške 128,82 Eur; z ktorej na istinu bola započítaná suma vo výške 24,00 Eur, na úrok bola
započítaná suma vo výške 104,82 Eur, dňa 06. 07. 2012 uhradil splátku splatnú dňa 02. 07. 2012 vo

výške 128,82 Eur; na istinu bola započítaná suma vo výške 15,00 Eur, na úrok bola započítaná suma
vo výške 113,82 Eur, dňa 03. 08. 2012 uhradil splátku splatnú dňa 02. 08. 2012 vo výške 128,82 Eur, na
istinu bola započítaná suma vo výške 16,00 Eur a na úrok bola započítaná suma vo výške 112,82 Eur.
Výška mesačných splátok, vrátane ich rozdelenia na istinu a úroky, bola pri uzatváraní Úverovej zmluvy
SUA 12/002165 presne špecifikovaná v splátkovom kalendári, ktorý odporca podpísal. Dojednaný úrok
za poskytnutie úveru predstavuje jednak odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, ako aj krytie rizika

veriteľa v súvislosti s poskytnutím úveru a v neposlednom rade zohľadňuje aj náklady spojené so
získaním zdrojov financovania úverov. Vyslovil názor, že podstatným determinantom v existujúcom
záväzkovom vzťahu tá skutočnosť, že úvery poskytované bankami a nebankovými subjektmi nemožno
porovnávať hneď z niekoľkých dôvodov. Kým banky poskytujú úvery spravidla z prostriedkov
svojich klientov, nie z vlastných finančných zdrojov, tak naopak nebankové subjekty poskytujú úvery

predovšetkým z vlastných zdrojov, resp. zo zdrojov, ktoré si takisto musia nebankové subjekty za nemalé
úrokypožičiavaťubánkaďalšíchfinančnýchinštitúcií,čojesamozrejmejednakspojenésvyššoumierou
rizika, jednak s vyššími nákladmi na získanie finančných zdrojov, z ktorých sú následne poskytované
úvery klientom. Banky spravidla poskytujú úvery iba klientom, ktorý spĺňajú prísnejšie podmienky (napr.
výška príjmu, schopnosť poskytnúť záruky za poskytnutie úveru apod.). Z uvedeného vyplýva aj rozdiel

v štruktúre klientov bánk a nebankových subjektov. Klientmi nebankových subjektov sú spravidla osoby,
ktoré by v bankách nemohli, buď v dôsledku nízkych príjmov, alebo v dôsledku neschopnosti poskytnúť
dostatočnézáruky,získaťúver,tedaomnohorizikovejšiaskupinaklientov.Jetedazrejmé,žepodmienky,
za akých poskytujú úvery banky a za akých poskytujú úvery nebankové subjekty, sú diametrálne
odlišné, čo sa samozrejme odráža aj vo výške dojednanej úrokovej sadzby, ktorá musí byť vyššia, aby

kompenzovala nebankovým subjektom vyššiu mieru rizika. Pokiaľ by nebankové subjekty poskytovali
úvery s rovnakými úrokovými sadzbami ako banky, bez zmeny cieľovej skupiny klientov, hrozili by
im výrazné ekonomické a existenčné problémy. Na uvedené fakty prihliadlo aj legislatíva Slovenskej
republiky, keď v roku 2010 novelizovala zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Občiansky zákonník,

konkrétne § 53 ods. 6 a zakotvila: „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažnýchprostriedkovalehotusplatnosti."Zhľadiskaposúdenia„obdobnostiprípadov"sa,prihliadajúc

na odborné právnické výklady a komentáre, prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Bude sa teda zohľadňovať finančná situácia spotrebiteľa, spôsob
a miera zabezpečenia záväzku spotrebiteľa, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehota
splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.
Navrhovateľ uviedol, že s odbornou starostlivosťou posúdil odporcom poskytnuté údaje nielen o výške

jeho príjmu, ( odporca uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 631 Eur) a príjmu jeho partnerky ( čist.
mes. príjem 629 Eur), ale zároveň ho informoval o výške splátok pri jednotlivých obdobiach splácania.
Pri posudzovaní finančnej situácie odporcu postupoval tak, ako ustanovujú príslušné právne predpisy
a evidentne by obdobným spôsobom bola jeho finančná situácia posudzovaná aj ostatnými subjektmi
finančného trhu v prípade, že by ich požiadal o poskytnutie úveru v rovnakej dobe. Pokiaľ ide o výšku

úrokovej sadzby, ktorá je uvedená v zmluve vo výške 31,190085% p.a., navrhovateľ uvádza, že úroková
sadzba bola uvedená a vypočítaná tak, ako je v čl. 4 Úverovej zmluvy č. SUA 12/002165, t.j. pri výške
úrokovej sadzby 31,190085% a splácaní úveru vo výške 4390,92 Eur časovom období 7 rokov (84
mesiacov) sú náklady odporcu (tvoriace vyúčtované úroky) v celkovej výške 6429,96 Eur.

Pri odôvodnení uplatňovania nárokov uviedol, že odporca sa dostal do omeškania so splácaním úveru
dlhšie ako tri mesiace, preto navrhovateľ v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka dňa
17.12.2012 zosplatnil poskytnutý úver a vyzval odporcu písomne na uhradenie dlžnej sumy listom, zodňa18.12.2012„Výzvaksplateniuceléhoúveru-zosplatnenie",ktorýmunavrhovateľposlaldoporučene
dňa 18.12.2012 prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s.
Nároky z úverového vzťahu a finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej

zmluvy SUA12/002165 definoval ako nesplatená istina 4.268,92 EUR, úrokové vyrovnanie: 55,41 EUR,
marketingová akcia 1 318,10 EUR (tento nárok si v konaní neuplatnil), dlžné splátky 515,28 EUR, dlhy
ostatné (zmluvné pokuty) 211,68 EUR, zmluvná pokuta v zmysle UZP zosplatnenie úveru 96,70 EUR
a poplatok externej agentúry 240,00 EUR, spolu 6.706,09 EUR, z ktorej bola odčítaná suma - 2.500,00
EUR za predaj vozidla a pripočítané náklady spojené s predajom vozidla po zosplatnení ÚZ + 622,00

EUR, s povinnosťou odporcu uhradiť 3 509,99 EUR
Nesplatená istina v sume 4.268,92 Eur je tvorená súčtom splátok istiny od nasledujúcej splátky splatnej
po zosplatnení úverovej zmluvy (ÚZ bola zosplatnená dňa 17. 12. 2012) od splátky splatnej dňa 02.
01.2013 do poslednej splátky splatnej dňa 02. 05. 2019 - konečná splatnosť úveru.
Úrokové vyrovnanie 55,41 Eur = úrok za 15 dní odo dňa splatnosti poslednej neuhradenej splátky
pred zosplatnením úverovej zmluvy, splátky splatnej dňa 02. 12. 2012 ku dňu 17. 12. 2012 (ku dňu

zosplatnenia úverovej zmluvy). Mesačný úrok: 110,82 Eur : 30 (počet dní v mesiaci) = 3,694 Eur x
15 (počet dní odo dňa splatnosti poslednej neuhradenej splátky pred zosplatnením úverovej zmluvy) =
55,41 Eur.
Dlžné splátky: 515,28 Eur predstavujú splátky, ktoré odporca neuhradil ku dňu zosplatnenia úverovej
zmluvy, t. j. k 17. 12. 2012: - 4 splátky a to: splátku splatnú dňa 02. 09. 2012 vo výške 128,82 Eur, splátku

splatnú dňa 02. 10. 2012 vo výške 128,82 Eur, splátku splatnú dňa 02. 11. 2012 vo výške 128,82 Eur
a splátku splatnú dňa 02. 12. 2012 vo výške 128,82 Eur.
Dlhy ostatné (zmluvné pokuty): 211,68 Eur predstavujú súčet nárokov vo výške 9,96 Eur - poplatok
za upomienku, splatnú dňa 12. 09. 2012 (Hlava 17. § 3 Úverových zmluvných podmienok), 9,96 Eur
- poplatok za upomienku, splatnú dňa 02. 10. 2012 (Hlava 17. § 3 Úverových zmluvných podmienok),

26,76 Eur - zmluvná pokuta, splatná dňa 02. 10. 2012 (Hlava 17. § 17.3 Úverových zmluvných
podmienok) a 165,00 Eur - pokuta za nedoručenie OEV - osvedčenie o evidencii vozidla (Hlava 17. § 3
- za porušenie povinnosti ust. v Hlave 6. § 5 Úverových zmluvných podmienok).
Zmluvná pokuta v zmysle ÚZP - zosplatnenie úveru: 96,70 Eur ako zmluvná pokuta vo výške ušlého
úroku v zmysle Hlavy 7. § 2 a) Úverových zmluvných podmienok.

Poplatok externej agentúry: 240,00 Eur je poplatok za odobratie vozidla - zaplatený spoločnosti
MABORO spol. s r.o., Seberíniho 9, Bratislava (faktúra č. 2561/2012, zo dňa 17. 12. 2012).
Uvedené motorové vozidlo bolo predané novému nadobúdateľovi Ludvík Srňák, Obežná 3237/6,
Bratislava - Ružinov prostredníctvom spoločnosti DAREX SK, s.r.o., Domkárska 17, Bratislava (fa č.
FVPOV13/00030) za sumu 2.500,- Eur.

Náklady spojené s predajom vozidla zaúčtované po zosplatnení úverovej zmluvy: 622,00 Eur
Uplatňovaný nárok má svoj základ v ustanovení § 553c ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, z ktorých vyplýva, že veriteľ má právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva (rozsudok KS v Žiline
č. k. 1 lCo/133/2013, zo dňa 11. 11. 2013) a to:

- odmena za vypracovanie znaleckého posudku vo veci výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla -35,00 Eur
- zaplatený Ing. Róbert Rojko (faktúra č. 1/2013, zo dňa 14. 01. 2013);
- oprava vozidla - 140,00 Eur - zaplatené spoločnosti AUTO DAREX Martin Klíma, Domkárska 17,
Bratislava (fa č. 2013017, zo dňa 29. 01. 2013);
- odhlásenie vozidla - 186,00 Eur - zaplatené spoločnosti AUTO DAREX Martin Klíma, Domkárska 17,

Bratislava (faktúra č. 2013037, zo dňa 27. 02. 2013);
- provízia z predaja vozidla - 240,00 Eur - zaplatené spoločnosti DAREX SK, s.r.o., Domkárska 17,
Bratislava (faktúra č. 22/2013/PR HC, zo dňa 09. 02. 2013;
- zákonné poistenie vozidla za obdobie od 17. 12. 2012 do 28. 02. 2013 - 21,00 Eur -zaplatené poisťovni
Generáli Slovensko poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A841.

Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že podľa tvrdení navrhovateľa uvedených v podanom
návrhuuzatvorilnavrhovateľakoveriteľsodporcomakodlžníkomúverovúzmluvuč.SUA12/002165dňa
5.5.2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru na nákup osobného motorového
vozidla v hodnote 4.000 €. V danom prípade ide o čisto o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná

zmluva musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru
vyžaduje. Predmetná zmluva podľa názoru vedľajšieho účastníka na strane odporcu nespĺňa viaceré
podmienky zákona č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že možno ustáliť, že odporca malzáujem o kúpu motorového vozidla ; tohto dôvodu uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu. Kúpna
cena predmetného vozidla bola dohodnutá výške 4.000,-€, pričom odporca uhradil predávajúcemu v
hotovosti sumu 400,-€. Zmluvné strany dohodli, že zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 3.600,- € bude

financovaná prostredníctvom úveru tohto dôvodu uzatvoril odporca z navrhovateľom úverovú zmluvu zo
dňa 05.05.2012. Túto úverovú zmluvu č. SUA12/002165 dňa 5.5.2012 považuje za uzatvorenú v rozpore
so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi zmluvy o spotrebiteľských úveroch z viacerých dôvodov.
Tak ako navrhovateľ uvádza vo svojom návrhu, kúpna cena predmetu financovania bola dohodnutá
vo výške 4.000,-eur, pričom odporca uhradil priamou platbou sumu 400,-€ a zvyšok kúpnej ceny

financovaný s poskytnutého úveru. Zvyšok kúpnej ceny však predstavuje sumu 3.600,-€ a nie 4.390,92-
€, ktorá je v predmetnej zmluve o úvere uvedená ako výška poskytnutého úveru. Tak ak uvedené v
čl. II bod 2.3 predmetnej úverovej zmluvy, navrhovateľ si k poskytnutému úveru (3600,- eur) pripočítal
náklady spojené s poskytnutím úveru (790,92) a takto vypočítanú celkovú sumu uviedol celkovú výšku
poskytnutého úveru, čo je však neprípustné, nakoľko odporca by potom mal platiť úroky nie len z
poskytnutého úveru, ale aj z nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru. Navyše návrhová uvedená

RPMN ako aj celková cena úveru v predmetnej zmluve o úvere je nesprávna, nakoľko uvedená RPMN
vo výške 36,04 % bola vypočítaná z úveru vo výške 4.390,92 eur, pričom však navrhovateľ poskytol
odporcovi úver na financovanie zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 3.600,-€. V danom prípade pri zadaní
vstupných parametrov ako výška úveru 3.600,- €, mesačná splátka 128,82 €, počet splátok 84, náklady
súvisiace s poskytnutím úveru vo výške 790,92 € predstavuje RPMN v skutočnosti až 68,95 % a nie

ako je uvedené v zmluve 36,04 %.
Poukázal aj na to, že navrhovateľ v predmetnej úverovej zmluve taktiež uviedol nesprávne výšku
celkových nákladov spotrebiteľa na úver vo výške 6.429,96 € a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť vo výške 10.820,88 €. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vyjadrená
ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom, pričom do celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom sa zarátavajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné.
Keďže navrhovateľ náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 790,92 € nezahrnul navrhovateľ do
výšky celkových nákladov spotrebiteľa ale do výšky poskytnutého úveru konal v rozpore so zákonom.

Tým nastolil stav, že ním poskytnutý úver sa zvýšil v pomere k celkovým nákladom spotrebiteľa na
úver a tak došlo k zníženiu RPMN na uvedených 36,04 %. Poskytovateľ úveru v predmetnej zmluve
uviedol, že celková čiastka splatená spotrebiteľom predstavuje sumu 10.820,88 €, pričom v skutočnosti
spotrebiteľ celkovo zaplatí až 11. 611,80 €. Poskytovateľ úveru tak pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul sumu, ktorú spotrebiteľ

zaplatí za náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré sú uvedené v predmetnej zmluve. Konanie
navrhovateľa pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi tým, že do celkových nákladov spotrebiteľa a do
výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom (v danom prípade poplatok za
náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 790,92 €) a tieto poplatky zahrnie do výšky poskytnutého
úveru, čím mu následne znemožní dosiahnuť reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu

skutočnosti možno považovať za mimoriadne závažnú nekalú obchodnú praktiku. Vedľajší účastník na
strane odporcu vyslovil názor, že nezahrnutím poplatku za náklady spojené s poskytnutím úveru do
celkových nákladov a výpočtu RPMN išlo zo strany navrhovateľa o nekalú obchodnú praktiku, konanie
v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti s tým, že ide o mimoriadne závažnú
nekalú činnosť, pretože spotrebiteľ nemá zabezpečenú reálnu objektívnu možnosť porovnania úverov

z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. V každej zmluve
musí byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok.
Uviedol, že úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom neobsahuje
údaj o výške, počtu a termínu splátok úrokov. Záverom zdôraznil, že nesprávne uvedenie podstatných
náležitosti zmluvy je potrebné považovať ako keby tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Nesprávne

uvedenie údajov o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje hrubý zásah do
práv spotrebiteľa a za zavádzanie spotrebiteľa, pretože účelom uvádzania údajov o RPMN a celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom, je umožniť spotrebiteľovi
zistiť a porovnať výhodnosť jednotlivých produktov s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z., podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.
Nakoľko však zo strany navrhovateľa šlo o nekalú obchodnú praktiku a o konanie v rozpore s dobrými
mravmi, zmluvu považoval za neplatnú podľa § 39 Obč. zák. čo zároveň znamená, že nemohlodôjsť medzi navrhovateľom a odporcom k platnému uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva č. SUA12/002165 zo dňa 5.5.2012 k predmetnému motorovému vozidlu. Ak by aj súd
dospel k záveru, že predmetná zmluva o zabezpečovacom prevode práva je platná, vedľajší účastník

na strane odporcu poukazuje na to, že navrhovateľ postupoval pri výkone zabezpečovacieho práva
speňažením predmetu financovania v rozpore so zmluvou, nakoľko zo zmluvy vyplýva, že k speňaženiu
malo dôjsť prostredníctvom dražby na základe zákona č. 527/2002 Z.z..

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Vo veci súd nariadil pojednávanie na ktoré sa nedostavil odporca, ktorý mal doručenie predvolania
vykázané náhradným spôsobom. Nakoľko súd nezistil dôvody pre odročenie pojednávania, vec podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Na otázky súdu uviedol, že predajcovi bola

poukázaná suma 4390,92 eur, pričom rozdiel medzi kúpnou cenou a celkovou úhradou spočíva v
nákladoch spojených s poskytnutím úveru, ktoré bolo vyplatené predajcovi ako provízia. Nakoľko sa
jedná o platbu spojenú s poskytnutím úveru, teda s prvotným čerpaním úveru, tieto náklady vznikli v
okamžiku poskytnutia úveru.

Na otázky súdu, že dlžník má znášať províziu za poskytnutie úveru a či táto nemá byť hradená veriteľom,
najmä z úrokov uviedol, že dlžník je o tejto skutočnosti oboznámený v samotnej úverovej zmluve v
bode 2.1, kde klient podpisom tejto úverovej zmluvy vyhlasuje, že bol pred podpisom úverovej zmluvy
oboznámený s tým, že veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru vznikli náklady v určenej výške a žiada
týmto veriteľa o poskytnutie úveru na nákup predmetu financovania špecifikovaného v čl. 3 úverovej

zmluvy a na úhradu nákladov veriteľa spojených s poskytnutím úveru. Podpisom ÚZ klient tiež berie na
vedomie že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovia a náklady
veriteľa spojené s poskytnutím úveru. Tieto náklady nemožno považovať za poplatok, nakoľko sa jedná
o náklady navrhovateľa, ktoré boli vynaložené v spojení s touto úverovou zmluvou. Takýmto postupom
klient získava, pretože môže získať financovanie okamžite bez ďalších časových nákladov, ktoré by

inak musel objektívne vynaložiť, keby si zabezpečoval financovanie od iného veriteľa, ktorý v mieste
predávajúceho zastúpený nie je. K primeranosti uviedol, že táto je určená konkurenčnými cenami na
sprostredkovateľskom trhu a v prípade, že by navrhovateľ odmietal platiť tieto náklady, znamenalo by
to, že by nemohol mať takto rozvinutú sprostredkovateľskú sieť.
Ku skutočnostiam oznámeným súdom, či takáto provízia nesúvisí s tým, že spoločnosť Autocentrum

AAA auto a.s. inzeruje nižšie predajné ceny pri financovaní cez úver a či takýmto spôsobom nešlo o
nekalú obchodnú praktiku sa vyjadriť nevedel rovnako ako k stanoveniu výšky provízie.

Vedľajší účastník na strane odporcu zotrval na svojom vyjadrení.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Súd zistil, že navrhovateľ je vedený ako právnická osoba a zapísaná v obchodnom registri OS Trnava
a to aj pre predmet podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom.

Medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. SUA12/002165 na základe ktorej
sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver na financovanie nákupu motorového vozidla Renault
Clio II 1,2 ICE pri predajnej cene predmetu financovania 4.000 eur vrátane DPH pri úhrade klientom
400 eur s nákladmi spojenými s poskytnutím úveru 790,92 eur pri celkovej výške úveru 4390,92 eur s
úhradou zaplatenej hotovosti 400 eur, predmetom financovania bolo motorové vozidlo Renault Clio II

1,2 ICE s dátumom uvedenia do prevádzky 1.1.2007 pri jazdnom výkone 105.438 km predávajúceho
Autocentrum AAA auto a.s. pri dohodnutých podmienkach splácania úveru, poplatok za poskytnutie
úveru 0 eur, poplatok za vedenie úverového účtu 0 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 31,190085 % , RPMN
36,04 % s uvedením priemernej RPMN 50 % a celkovými nákladmi spotrebiteľa 6.429,96 eur s tým,
že celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 10.820,88 eur s konečnou splatnosťou úveru

2.5.2019. V zmluve bol ďalej dohodnutý poplatok za asistenčné služby vo výške 240 eur + DPH so
zľavou na poskytnuté služby 240 eur + DPH. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 128,82 eur s
dátumom prvej splátky 2.6.2012 pri počte splátok 84. Splatnosť splátok bola stanovená na posledný deň
v príslušnom kal. mesiaci. Zabezpečenie úveru bolo dohodnuté zmluvou o zabezpečovacom prevodevl. práva k predmetu financovania a dohodou o zrážkach zo mzdy. Súd z výpisu splátok - amortizačnej
tabuľky pre splácanie úveru zo strany odporcu zistil, že prvá splátka resp. nultá splátka bola s dátumom
5.5.2012 uvedená vo výške 400 eur so započítaním na istinu a následne splátky po 128,80 eur od

2.6.2012 do 2.5.2019 pričom boli rozčlenené na istinu a úrok.

Navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy zastupoval predajca Autocentrum AAA Auto a.s..

Súd zistil, že pohľadávka navrhovateľa z úverovej zmluvy bola zabezpečená zabezpečovací prevodom

vlastníckeho práva k veci nadobúdanej úverom osobným motorovým vozidlom Renault Clio II 1,2 ICE a
to na základe zmluvy zo dňa 5.5.2012 o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. SUA12/002165
medzi navrhovateľom a odporcom na zabezpečenie úveru SUA12/002165 vo výške 4390,92 eur a to,
ktorý bol nadobúdaný na základe úverovej zmluvy.
Súd v súvislosti s uzatvorením zmlúv o spotrebiteľskom úvere a zabezpečovacom prevode práva
oboznámil aj obsah zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s..

Súd mal odovzdanie vozidla odporcovi preukázané protokolom o prevzatí predmetu financovania.
Súd ďalej zistil, že navrhovateľ listom zo dňa 18.12.2012 vyzval odporcu na splatenie celého úveru
vo výške 6706,09 eur s tým, že veriteľ pristúpil dňa 17.12.2012 k zosplatneniu celého úveru. Zároveň
mu zaslal kalkuláciu finančného vyrovnania za predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy

SUA12/002165 ku dňu 17.12.2012 s uvedením nesplatenej istiny 4268,92 eur, marketingovej akcie
1318,10 eur, dlžné splátky 515,28 eur, ostatné dlhy 211,68 eur, zmluvná pokuta 96,70 eur, poplatok
externej agentúry 240 eur, spolu 6706,09 eur. Zásielka bola odoslaná odporcovi pod podacím č.
52058870.
Súd ďalej zistil, že spoločnosť Maboro spol. s r.o. faktúrou č. 2561/2012 zo dňa 17.12.2012 vyúčtovala

navrhovateľovi sumu 200 eur za vykonanú prácu s poznámkou Lukáš Koštial Renault Clio - odobratie.
Navrhovateľ listom zo dňa 6.3.2015 oznámil odporcovi predaj vozidla a vyzval odporcu k doplateniu dlhu
s tým, že vozidlo bolo predané za 2500 eur pri predaji vozidla s režimom DPH vo výške 0 %, náklady
spojené s predajom vozidla boli 622 eur, celkový výnos z predaja 1878 eur, zostatok požadujúci od
odporcu 4.950,79 eur. Zásielka bola odoslaná na adresu odporcu Liptovský Mikuláš, pod podacím č.

51650776.
Súd ďalej zistil, že Ing. Róbert Rojko faktúrou č. 1/2013 účtoval navrhovateľovi za vypracovanie ZP vo
veci všeobecnej hodnoty vozidiel sumu 35 eur za vozidlo Renault Clio.
Spoločnosť Darex SK, s.r.o., účtovala navrhovateľovi sumu 240 eur ako odmenu 8 % v zmysle rámcovej
komisionárskej zmluvy za vozidlo Renault Clio. Úhradu účtovanej sumy mal súd preukázanú výpisom

z účtu o úhrade 240 eur na účet Darex SK, s.r.o..
Súd ďalej zistil, že Martin Klíma - Auto Darex faktúrou č. 2013017 zo dňa 29.1.2013, účtoval
navrhovateľovi sumu 140 eur za úpravu kabeláže riadiacej jednotky. Úhradu mal súd preukázanú
výpisom z účtu.
Ďalej faktúrou Auto Darex Martin Klíma č. 2013037 zo dňa 27.2.2013 bola účtovaná navrhovateľovi

suma 186 eur za odhlásenie vozidla, kontrolu originality a kolky. Úhradu mal súd preukázanú výpisom
z účtu.
Súd ďalej zistil, že listom Generali Slovensko poisťovňa a.s. z 4.10.2013 ktorou bolo oznamované
navrhovateľovi, že došlo k úhrade poistnej zmluvy vo výške 21 eur za obdobie 17.12.2012 do 28.2.2013.
Súd ďalej zistil, že navrhovateľ v zastúpení Darex SK s.r.o. účtoval Ludvíkovi Srňákovi faktúrou č.

12/002165 zo dňa 9.2.2013 sumu 2500 eur za mandátny odpredaj vozidla.

PodľazáverečnejsprávyMaboros.r.o.šetrenímsúveromposkytnutýmodporcovisuvedenímpodlžnosti
na splátkach 386 eur bolo zistené, že dňa 24.10.2012 bol navštívený dlžník na adrese LM, avšak bolo
konštatované, že býva v Žiline, po dohovore s pani Koštialovou bolo odobrané vozidlo dňa 29.10.2012

s uvedením do depozitu 27.10.2012, ďalej boli vedené rozhovory dňa 4.12.2012 o tom, že pán Koštial
nemá peniaze na zaplatenie dlhu a 10.12.2012 po dohode s pánom Pavlovičom vozidlo odovzdané do
BA.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za

úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú

osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z. z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať

spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak

veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá úverová zmluva na poskytnutie spotrebiteľského úveru na

kúpu veci - motorového vozidla Renault Clio II 1,2 ICE. Kúpna cena bola uvedená vo výške 4.000,- eur,
pričom pri kúpe bola uhradená jej časť „akontácia“ vo výške 400,- Eur.
Navrhovateľ však v zmluve o úvere uviedol sumu úveru vo výške 4390,92 eur, pri predajnej cene
predmetu financovania 4.000 eur vrátane DPH pri úhrade klientom 400 eur s nákladmi spojenými s
poskytnutím úveru 790,92 eur.

Súd zistil, že „náklady spojené s poskytnutím úveru“ vo výške 790,92 eur mali predstavovať províziu pre
predajcu, ktorý zastupoval navrhovateľa aj pri uzatváraní zmluvy o úvere.

Súd považuje za nesporné, že predajca mal záujem predať vozidlo odporcovi a za týmto účelom

mu ponúkol možnosť financovia prostredníctvom účelového spotrebiteľného úveru. Pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru sám konal za navrhovateľa, ktorý bol v postavení veriteľa a poskytoval úver
odporcovi práve na kúpu jeho veci.

Súd nezistil presnú formu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a predajcom, ale podľa zisteného

konania musel konať predajca za navrhovateľa na základe zmluvy o sprostredkovaní, obchodnom
zastúpení, mandátnej zmluvy, príkaznej zmluvy a pod.. Všetky tieto právne vzťahy počítajú s
odplatnosťou, ktorá je však povinnosťou účastníka, v prospech ktorého sa koná, teda príkazcu,
záujemcu, mandanta a pod..
Súd nenašiel jediný racionálny dôvod, prečo by povinnosť zaplatiť odplatu za zastupovanie a

sprostredkovanie možnosti uzavretia zmluvy o úvere mala byť prenesená na dlžníka. Pre dlžníka je
pritom irelevantné od akého veriteľa ju mu sprostredkovaný úver, viac pre dlžníka ako spotrebiteľa
sú významné podmienky poskytnutia úveru. Súd nezistil, že by dlžník osobitne žiadal predávajúceho
o zabezpečenie úveru, pretože tento len využil ponuku prezentovanú predávajúcim v rámci jehoobchodných aktivít a obchodnej stratégie v snahe predať tovar. Predávajúci nebol v postavení osoby,
ktorá by osobitne vyhľadávala pre odporcu vopred určené vozidlo s určitým tipom financovania na trhu
alebo vykonávala akúkoľvek činnosť pre odporcu, za ktorú by mohla žiadať províziu.

Súdu je naopak známa skutočnosť, že spoločnosť Autocentrum AAA Auto a.s. má obchodnú stratégiu
na základe ktorej ponúka automobily za „akciovú cenu za úver“, pričom skutočná cena je uvádzaná ako
cena v hotovosti a je výrazne vyššia cca o 20%. Práve takáto obchodná „stratégia“ sa mohla podieľať
na tzv. nákladoch na úver, kedy sa snažil predajca zabezpečiť predaj vozidla a pod výhodnou ponukou

zabezpečiť predaj financovaním úveru a zabezpečiť si tak viac prostriedkov pri predaji. Súd však takúto
stratégiu, na ktorej by sa mal podieľať aj veriteľ poskytujúci úveru tak, že by určitú časť kúpnej ceny
skryl do poplatkov spojených s poskytnutím úveru považuje za absolútne neprijateľnú - nekalú obchodnú
taktiku.

Nakoľko však vyššie uvedenú skutočnosť navrhovateľ netvrdil, súd vychádzal z údajov uvedených v

zmluvných dokumentoch. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa
poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je
predmetom podnikania veriteľa. Popri odplate za dojednanie úveru má veriteľ podľa § 502 Obchodného
zákonníka nárok na zaplatenie úroku.
Navrhovateľ výslovne uviedol, že úver je bez poplatku. Súd nezistil, že by došlo k navýšeniu kúpnej

ceny alebo v súvislosti s kúpou automobilu aj poskytnutiu iných služieb, za ktoré by bol povinný vykonať
odporca úhradu.
Súd je preto názoru, že v žiadnom prípadne nemožno poskytovať úver na kúpu veci tak, že sumou
úveru je uhrádzaná aj prípadná odplata za úver a už vôbec nie tak, že úverom je uhrádzaná prípadná
provízia predajcovi. Ak má záujem veriteľ poskytnúť províziu za sprostredkovanie úveru, musí tak urobiť

z prostriedkov úveru, či poplatku za poskytnutie úveru, nie však na náklady dlžníka.
Jednoznačne tým, že navrhovateľ nezahrnul odplatu do nákladov spojených s poskytnutím úveru
postupoval tak, že obchádzal zákon. Ak by takúto položku zahrnul do nákladov spojených s úverom,
boli by jednoznačne jasne deklarované náklady spojené s úverom, neboli by klamlivé a bola by RPMN
stanovená v skutočnej výške, t.j. 68,99%.

Nakoľko takýmto postupom bola nesprávne stanovená RPMN v neprospech spotrebiteľa, súd považoval
podľa § 11 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. úver za bezúročný a bez poplatkov.

Súd ďalej sa zaoberal postupom navrhovateľa pri realizácii zabezpečovacieho prevodu práva. V tejto
súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že podľa zmluvy mal byť síce úver splatený v splátkach,

avšak vzhľadom na bezodplatnosť úveru nemožno považovať po dlžníkovi takéto plnenie, pretože
anuitnými splátkami okrem časti istiny bola uhrádzaná aj suma úroku za dané obdobie, teda dlžník
nemohol byť povinný plniť takom rozsahu ako bolo dohodnuté v zmluve. Ak dlžník nie je povinný platiť
úrok a poplatky, nemôže byť platná ani dohoda o splácaní úveru v splátkach, pretože došlo k inej
transformácii právneho vzťahu, kedy dlžník je povinný vrátiť len to, čo si skutočne požičal. Zákonom

predpokladaná existencia úverového vzťahu avšak bez poplatkov a úroku, fakticky chráni veriteľa,
aby napr. neúmyselným opomenutím splniť všetky zákonom požadované náležitosti sa nedostal do
postavenia, že by zmluva bola neplatná pre absenciu podstatných náležitostí a mohol by sa domáhať
len vydania bezdôvodného obohatenia, avšak takýto nárok by však v prípade dlhodobých úverov mohol
byť a bol premlčaný. Súd je preto názoru, že odporca sa môže dostať do omeškania len obdobne ako

pri vydaní bezdôvodného obohatenia až vtedy, keď mu je známe v akej výške má skutočne plniť a z
akého dôvodu. Teda odporca sa nemohol dostať do takého omeškania, aby bol naplnený dôvod pre
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a vôbec vzniklo veriteľovi právo realizovať uspokojenie nároku
prostredníctvom realizácie zabezpečovacieho prevodu práva.

Naviac súd nezistil legitímny postup navrhovateľa podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Súd
totiž zistil, že samotná zmluva neobsahuje ustanovenia o spôsobe realizácie uspokojenia sa veriteľa
zo zabezpečovacieho práva, v tejto súvislosti v čl. 3 bod 3.6 odkazuje „Na jednotlivé spôsoby výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva a na záväzkové vzťahy neupravené týmto bodom ÚZ sa aplikujú
ustanovenia hlavy 6. úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (UP_11_09_2010),

ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy“.Podľa ust. § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas
splnený,veriteľjeoprávnenýzačaťvýkonzabezpečovaciehoprevoduprávaaprevedenéprávospeňažiť
spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 553c ods. 3 Občianskeho zákonníka začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je
veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.

Podľa ust. § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho

prevodu práva ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, 3e) veriteľ je pri výkone svojho
právapovinnýpostupovaťsnáležitoustarostlivosťoutak,abyprávopreviedolzacenu,zaakúsarovnaké
alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe,
ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým spôsobí.

Súd pritom osobitne potrebuje zdôrazniť, že v konaní sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pri

ktorom súd má ex offo povinnosť venovať zvýšenú pozornosť ochrane práv spotrebiteľa a to aj vtedy,
keď sa sám týchto práv nedomáha, pokiaľ by konanie poskytovateľa služieb sa javilo ako nečestné.

Pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka,
navrhovateľ ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho

zákonníka ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..

Poskytovateľslužiebnemôžesiupraviťvovšeobecnýchpodmienkachľubovoľnépovinnosti.Podľa§273
ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné

podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
V tejto súvislosti však súd poukazuje na závery vyslovené Ústavným súdom Českej republiky I.ÚS
3512/11 ze dne 11. 11. 2013 ktorý vyslovil závery „V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím,
že text spotřebitelské smlouvy, obzvláště jedná-li se o smlouvu formulářovou, má být pro průměrného
spotřebitele dostatečně čitelný, přehledný a logicky uspořádaný. Například smluvní ujednání musí

mít dostatečnou velikost písma, nesmějí být ve výrazně menší velikosti, než okolní text, nesmějí
být umístěna v oddílech, které vzbuzují dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti
dopadá i na aplikaci všeobecných obchodních podmínek. I ve spotřebitelských smlouvách je možno
všeobecné obchodní podmínky uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení,
nýbrž i omezení obsahová.

Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních
smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání
technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často
nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například

rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v
právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.
V této souvislosti Ústavní soud upozorňuje na to, že nelze závěry Ústavního soudu interpretovat jako
a priori vyloučení (příkladmo) jmenovaných podstatných ujednání ze spotřebitelských smluv obecně,
nýbrž zejména jako omezení jejich uplatnění v tzv. všeobecných obchodních podmínkách. Ústavní soud

nyní odhlíží od skutečnosti, že fakticky je smluvní svoboda spotřebitele při určování, které ujednání
bude uvedeno ve smlouvě a které ve všeobecných podmínkách, pouze zdánlivá, neboť obě listiny
ve formulářové podobě připravuje dodavatel a s ohledem na nepoměr ve vyjednávací síle dodavatele
a spotřebitele je na první pohled patrné, že se spotřebitel jen stěží může domoci změny předem
připravených smluvních ujednání.“

Z uvedeného vyplýva, že pri všeobecných obchodných podmienkach sa jedná sa o všeobecnú úpravu
práv a povinností, ktoré vykladajú jednotlivé ustanovenia zmluvy, zákonné ustanovenia vzťahujúce sa
k poskytovaniu služieb a pod.. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky nemôžu obsahovať
ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah, prípadne v ktorých by boli obsiahnuté

podstatné náležitosti zmluvy. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich
upravujeaspresňujepodmienkyprávnehoúkonu,vykladájednotlivéustanovenia,špecifikujevýkonpráv
a povinností. Obsah všeobecných podmienok a tarify je možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého
je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných podmienkach budú upravené všeobecné právaa povinnosti vzťahujúce sa k uzavretej zmluve o poskytovaní služieb, a že v tarife budú uvedené ceny
takýchto služieb.

Všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a
predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu
akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník
nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute
je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme.

Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu na uzavretie
zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47 Obč. zák. Právny
úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú
formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák. zmluva je uzavretá okamihom,
keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe
neznamenajú prijatie návrhu. Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je včasné vyhlásenie urobené

osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Preto
ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané v písomnej forme. Podľa § 40
ods.1Obč.zák.akprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžadujezákonalebodohodaúčastníkov,
je neplatný.

Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové
právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je navyše druhým
účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len tým, že navrhovateľ
vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami oboznámiť alebo že sa
oboznámil, prípadne odkaz na ich ustanovenie, najmä ak takéto ustanovenie podľa právnej úpravy má

tvoriť podstatné náležitosti zmluvy. Podľa § 553c ods. 1 Obč. zák. ak zabezpečený záväzok nie je riadne
a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo
speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona. Teda zákonodarca
stanovil podmienku (pred zákazom tohto spôsobu zabezpečenia pri spotrebiteľských úveroch), že ak nie
je v zmluve uvedený spôsob realizácie, postupuje sa pri realizácii dražbou podľa osobitného zákona.

Súd poukazuje na záväzná právny názor vyslovený Súdnym dvorom európskej únie v rozsudku
z 27. júna 2000 vo veci spojené prípady C-240/98 až C-244/98OcéanoGrupoEditorial SA a Rocío
Murciano Quinteroa spol., podľa ktorého Smernicou Rady 93/13/EEC z 5. apríla 1993 o neprimeraných,
nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd môže svojim

vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia
pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi. Národný súd je povinný počas
použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená
Smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné v svetle presného znenia a účelu Smernice. Požiadavka
o výklad v zhode so Smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh

nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

Preto súd vyslovuje názor, že ak chcel si veriteľ dohodnúť realizáciu záložného práva iným spôsobom
ako na dražbe, mal tak urobiť priamo v zmluve alebo realizovať nároky (v prípade, že by však takéto
právo vzniklo) prostredníctvom predaja na dobrovoľnej dražbe. Odkaz v zmluve o zabezpečovacom

prevode práva na Úverové zmluvné podmienky súd považuje za zavádzajúci, pretože nebol rozumný
dôvod pre to, aby sa ustanovenie, ktoré má byť obsiahnuté zmluve, bolo zaradené do všeobecných
obchodných úverových podmienok, ktoré sa logicky majú týkať všeobecných záležitostí z úverového
vzťahu.

Naviac súd nemal preukázaný ani len postup podľa § 553c ods. 3 Obč. zák.. Súd zároveň považuje
za zvláštne, že automobil, ktorý nadobudol odporca 5.5.2012 za „akciovú“ cenu 4.000,- eur sa po
oprave od mesiaca január 2013, teda cca po 7 mesiacoch predával za cenu 2.500,- eur, pričom nebolo
konštatované žiadne poškodenie ani iný dôvod zníženia hodnoty až o 1/3. Navrhovateľ okrem toho,
že nebol vôbec oprávnený realizovať uspokojenie nárokov zo zabezpečovacieho prevodu práva, vôbec

nepreukázal, že by postupoval s odbornou starostlivosťou chrániacou aj záujmy dlžníka (pričom súd
poukazuje aj na to, že navrhovateľ si nárokoval voči odporcovi a započítal zákonné poistenie za dobu,
po ktorú mal vozidlo po odňatí v svojej držbe a vlastníctve, odhlásenie pri nasledovnom predaji, oprava
vlastného vozidla a pod..).Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal inú možnosť, ako konštatovať, že navrhovateľ
postupoval voči odporcovi tak netransparentne, v takom rozsahu porušoval jeho práva, že jeho konanie

nie je možné hodnotiť ináč, ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nemožno poskytnúť
právnu ochranu. Súd preto nezaviazal odporcu ani na úhradu zostatku istiny po odčítaní splátok a sumy
zaktorúbolovozidlonáslednepredané,pretožeboloobjektívnevmožnostiachnavrhovateľapostupovať
pri realizácii jeho nárokov tak, že by všetky jeho nároky voči odporcovi boli uspokojené.

Súd preto návrh v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak nakoľko odporca si trovy
konania neuplatnil a súd ich vznik z obsahu spisu nezistil, tento nárok odporcovi nepriznal.

Súd zároveň s poukazom na ustálenú judikatúru uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014,

sp. zn. 6 MCdo 9/2013, Najvyššieho súdu SR zo 16. apríla 2014, sp. zn. 2Sži/6/2014, teda zistenia
súdu, že vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania vo viacerých veciach bez toho, aby bol
o to požiadaný spotrebiteľom alebo vstup bol odôvodnený ochranou osobitných nárokov, skutočnosť,
že záujmom vedľajšieho účastníka nie je zamietnutie návrhu ale ochrana spotrebiteľa, rozhodol, že
zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom nie je možné považovať za účelné vynaloženie trov

konania.Vprípade,žecharaktersporuvyžadujeosobitnúpotrebuzastúpeniaadvokátom,moholvedľajší
účastník „sprostredkovať“ zastúpenie spotrebiteľovi, komunikovať s ním a presvedčiť ho o aktívnej
účasti v konaní. Zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom, ktorý sídli na rovnakej adrese, je možné
považovať skôr za spoluprácu ako zastupovanie nárokov účastníka advokátom. Súd preto vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).