Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200428
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200428.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu Y.. H. T., T.. B. XX, T.
proti žalovanému Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 25.02.2015 č. OU-KE-
OVBP-2015/009187 takto

r o z h o d o l :

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.02.2015 č.
OU-KE-OVBP-2015/009187, ako aj rozhodnutie Mesta Michalovce zo dňa 24.10.2014 č. XXXX/XXXX/
W. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania - súdneho poplatku v sume 70,- eur, ktoré
trovy je p o v i n n ý žalovaný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie

stavebného úradu - Mesta Michalovce zo dňa 24.10.2014 č. XXXX/XXXX-W., ktorým tento podľa
ust. § 39a stavebného zákona umiestnil stavbu „Q. Š.“ ul. T., T. na pozemkoch parc. č. XXXX/X
a XXXX/XX v k.ú. T., spolu s prípojkami na verejné vodovodné siete na pozemkoch registra „Q.“
parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v k.ú. T. a na pozemku registra „S.“ parc. č. XXX/
X v k.ú. T., na základe návrhu Q. U..G..C.., V. XXX/XXX, W. S., a odvolanie žalobcu zamietol. V
dôvodoch svojho rozhodnutia reagujúc na odvolaciu námietku žalobcu namietajúceho porušenie ust.

§ 18 ods. 3 a § 24 ods. 1 Správneho poriadku a spočívajúcu v tvrdení, že nebolo s ním jednané
ako s účastníkom konania, nebol oboznámený so začatím konania o umiestnení stavby a návrh na
začatie územného konania mu nebol doručený do vlastných rúk argumentoval, že dôležité písomnosti
sa doručujú do vlastných rúk s opakovaným doručením, aj z dôvodu možnosti využitia fikcie doručenia
(§ 24 ods. 2 Správneho poriadku). Ďalej dôvodil: „Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú
do vlastných rúk adresátovi alebo osobne, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie
zásielok. Ak správny orgán potrebuje mať doručenie preukázané, nechá zásielku doručiť s doručenkou.

Doručenka riadne vyhotovená a vrátená správnemu orgánu osvedčuje vo forme listiny, že doručenie
bolo vykonané. V dôsledku tejto skutočnosti má doručenka povahu verejnej listiny. Zákon č. 507/2001
Z.z. o poštových službách ustanovuje, že vyberanie a distribúcia korešpondencie určenej do vlastných
rúk podľa všeobecných predpisov o správnom konaní je vyhradená len pre poskytovateľa univerzálnej
poštovej služby. Túto službu na základe poštovej licencie vydanej Poštovým úradom vykonáva určený
poštový podnik. Doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovanou formou doručenia. Pri tomto doručovaní

je vylúčená možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi a túto zásielku môže prevziať len
adresát alebo osoba, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na prebranie zásielok. V danom prípade
v prílohe spisového materiálu sa nachádzajú vrátené doručenky podpísané splnomocnencom. Nazáklade týchto skutočností prvostupňový a druhostupňový stavebný úrad nie je oprávnený pochybovať
o správnosti doručenia. Ako je už vyššie uvedené, dôležité písomnosti sa doručujú do vlastných rúk
s opakovaným doručovaním, aj z dôvodu možnosti využitia fikcie doručenia (§ 24 ods. 2 Správneho

poriadku). Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v
mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu
doručiť. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní
od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení

nedozvedel. V danom prípade oznámenie o začatí územného konania bolo podľa poštovej doručenky
uložené na pošte dňa 18.09.2014, čiže fikcia doručenia nastala 21.09.2014, keďže uvedený deň pripadol
na deň pracovného pokoja, fikcia doručenia nastane najbližší pracovný deň, t.j. 22.09.2014. Príslušným
správnym orgánom bolo ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním nariadené na 30.09.2014. Z
uvedeného vyplýva, že fikcia doručenia nastane na tretí deň odo dňa uloženia na pošte. Prevzatie
písomnosti adresátom neskorším termínom (ako to bolo v tomto prípade dňa 02.10.2014) sa považuje

za doručenú uplynutím troch dní odo dňa uloženia na pošte, nie dňom prevzatia písomnosti adresátom.
Čiže zo strany správneho orgánu bol odvolateľ oboznámený so začatím konania o umiestnení stavby
zákonným spôsobom.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 09.03.2015 po jeho
uložení na pošte dňa 06.03.2015 (fikcia doručenia). V skutočnosti si žalobca rozhodnutie prevzal na
pošte až dňa 23.03.2015.

Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 13.04.2015, podanou na poštovú
prepravu dňa 10.04.2015, sa žalobca domáhal zrušenia žalovaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa namietajúc v žalobe len postup žalovaného rovnako ako v odvolaní
tvrdiac, že prvostupňový správny orgán listom zo dňa 10.09.2014 oznámil začatie stavebného konania

účastníkomkonaniaadotknutýmorgánomanariadilústnepojednávaniespojenésmiestnymzisťovaním
na deň 30.09.2014, keďže stavebným úradom v priebehu konania neboli zistené dôvody, ktoré by
bránili vydaniu predmetného rozhodnutia stavebným úradom, bolo dňa 24.10.2014 vydané predmetné
rozhodnutie. Ďalej tvrdil, že žalovaný nepostupoval správne a v súlade so zákonom a s citáciou ust.
§ 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní argumentoval v žalobe tým, že prvostupňový

správny orgán nekonal s ním ako s účastníkom konania, lebo ho neoboznámil ako účastníka konania so
začatím konania o umiestnení stavby a nedoručil mu návrh na začatie územného konania do vlastných
rúk, hoci tak urobiť mal. Domnievajúc sa, že doručenie v správnom konaní je dôležitý úkon, ktorý môže
do značnej miery ovplyvniť celý priebeh konania, pretože sa s ním spája celý rad dôležitých dôsledkov,
tvrdil, že oznámenie o začatí konania neprezval, prezval ho až dňa 02.10.2014 jeho otec. Vyslovil názor,

že doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovanou formou doručenia a pri tomto doručovaní je vylúčená
možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi a túto zásielku môže prevziať len sám adresát. Mal
za to, že písomnosť určená do vlastných rúk nemôže mať účinky riadneho doručenia, ak bola odovzdaná
inej osobe, aj keby sa jej prostredníctvom dostala do rúk účastníka. Preto uzavrel, že nesprávnym
postupom správneho orgánu mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť aktívne sa zúčastniť

územného konania a účinne v ňom brániť svoje práva a právom chránené záujmy. Ďalej citujúc ust. §
3 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a s odkazom na ust. § 34 ods.
2 stavebného zákona považoval postup žalovaného za nezákonný, a teda podľa neho prvostupňový
správny orgán nedostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv pre rozhodnutie, a taktiež
nedostatočne prihliadol na všetky okolnosti prípadu, a preto navrhol podľa § 250j ods. 2 O.s.p. zrušiť

rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu a súčasne si uplatnil právo na
náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu 25.06.2015, pričom k jedinej žalobnej
námietke žalobcu argumentoval zhodne, ako argumentoval v žalobou napadnutom rozhodnutí.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodu uvedeného v žalobe konajúc v neprítomnosti žalobcu,
ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ničím neospravedlnil ani nežiadal pojednávanie z dôležitého
dôvodu preložiť na iný termín, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako

aj prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalobe žalobcu z dôvodu uvedeného v žalobe
musí byť vyhovené z ďalej uvedeného dôvodu.Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu

správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto

hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe,
ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste
doručovania zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde doručiť
znovu v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží
písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne
písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa

adresát o uložení nedozvedel (§ 24 ods. 2 Správneho poriadku).

Zásadnou právnou otázkou v preskúmavanom konaní bol vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní
písomnosti do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) podľa vyššie cit. ust. § 24 ods.
1 Správneho poriadku k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods. 2

Správneho poriadku.

Treba uviesť, že v ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručení je iba systematickým
doplnkom aplikácie ust. § 24 ods. 1 Správneho poriadku o reálnom doručení.Podľa právneho názoru súdu, ktorý je súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR k aplikácii
v ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu.

Doručenie je totiž skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne
doručenie preukazovala jedna a tá istá doručenka. V obsahu administratívneho spisu žalovaného sa
nachádza doručenka, ktorá svedčí tomu, že došlo tu ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky
tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej
správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce

sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárny prostriedkom doručovania
písomnosti, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla sa vyžaduje ďalšie dokazovanie.

Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku preto nemožno
považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 ústavy spojený s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, a to nález II.ÚS 65/2010-49.

V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že k otázke aplikácie ustanovení § 24 (doručovanie písomnosti
adresátovi do vlastných rúk) a § 25 (doručovanie zásielok adresovaných právnickej osobe do vlastných
rúk) Správneho poriadku sa už opakovane vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutiach, napr. sp.zn. 6Sžo
55/2008, sp.zn. 1Sžo 65/2008 a sp.zn. 10Sžr 73/2011.

V danom preskúmavanom prípade sa súd nemohol preto stotožniť s názorom správnych orgánov
o fikcii doručenia, pretože v prejednávanom prípade doručením oznámenia o začatí územného
konania z 10.09.2014 až dňa 02.10.2014, a to splnomocnencovi žalobcu, jeho otcovi (odhliadnuc od
tvrdenia žalobcu, že jeho otec mal splnomocnenie na prevzatie zásielky len do 01.10.2014, pretože

splnomocnenie zakladalo len vzťah medzi žalobcom, jeho otcom a poštou a nie medzi žalobcom a
žalovaným), s poukazom na vyššie uvedené sa žalobca o ústnom pojednávaní nariadenom na deň
30.09.2014 objektívne nemohol dozvedieť včas a mohol sa o ňom reálne dozvedieť až dňa 02.10.2014,
a preto podľa názoru súdu bol ukrátený na svojich právach postupom prvostupňového správneho
orgánu, ktorý postup žalovaný nesprávne považoval za súladný so zákonom (Správnym poriadkom),

pretože fikcia doručenia vzhľadom na reálne doručenie zásielky žalobcovi prostredníctvom jeho otca
dňa 02.10.2014, to znamená v odbernej lehote, nemohla zakladať fikciu doručenia.

Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného,
ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p., ktorý
vychádza z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako je vyššie uvedené.

Súd žalobcovi v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania, ktoré

pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 70,- eur, na ktoré trovy zaviazal žalovaného, ktorý je tieto
povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.