Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215203937
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215203937.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: O. G., a.s., so sídlom G., Q. 1, G., F. XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. I. H., advokátom so sídlom G., G., J. S. G. X-CX proti odporcovi I. P., bytom G.
nad G., K J. XXX/XX, o zaplatenie XX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 10. decembra 2015, č.k. 5C/235/2015-15 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o

t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
70,70 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a
v sume 12 eur na trovách právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je podaný
dôvodne, pretože odporca cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa bez cestovného lístka, a
preto je povinný zaplatiť cestovné v sume 0,70 eur ako aj sankčnú úhradu vo výške 70 eur v zmysle
čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej

dopravy v Bratislave. Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 eur. Právne vec posúdil aj podľa § 760, § 772
Občianskeho zákonníka a § 12 ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 2 zák. č. 56/2012 o cestnej doprave v
znení neskorších predpisov. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l Občianskeho
súdneho poriadku tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania
za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 12 eur, čo predstavuje 20 %

z trov právneho zastúpenia, ktoré by mu patrili v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v platnom znení (ďalej len vyhláška). Keďže hodnota tohto sporu neprevýšila sumu 1 000 eur, ide o
drobný spor, a preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku a znížil trovy konania a z uplatnenej sumy trov právneho zastúpenia
89,96 eur navrhovateľovi priznal iba sumu 12 eur, pretože navrhovateľom uplatnenú náhradu trov

konania považoval za neprimeranú voči pohľadávke, keď uplatnené trovy právneho zastúpenia výrazne
prevyšovali pohľadávku navrhovateľa. Navrhovateľovi by patrila náhrada trov právneho zastúpenia za
dva úkony právnej služby (prevzatie veci, podanie na súd) a režijné paušály k nim prináležiace + DPH) v
celkovej výške 59,98 eur (2 x odmena 16,60 eur + 2 x paušál 8,39 eur + DPH 10 eur). Z uvedenej sumy
považoval súd za primeranú náhradu trov právneho zastúpenia sumu 12 eur, ktorá predstavuje 20 %
z trov právneho zastúpenia, pričom takáto výška trov právneho zastúpenia je primeraná aj s ohľadom

na skutočnosť, že ide o zastupovanie navrhovateľa v rovnakých veciach a žaloby sú s výnimkou údajov
o odporcovi a čase a mieste cestovania totožné (tzv. formulárové). Okrem toho právnemu zástupcovinavrhovateľa v zmysle vyhlášky nepatrí odmena a režijný paušál za úkon označený ako pokus o zmier
- výzva na zaplatenie. Tento úkon nie je úkonom v konaní, a preto ani trovy právneho zastúpenia pri
tomto úkone nie sú trovami konania.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne
aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a
neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie

konaniavovecisamej.Považovalzanepochybné,žepredmetnúvecjemožnépovažovaťzadrobnýspor
podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné
v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v
obdobných prípadoch. Mal za to, že k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je primeraná len situácia,
keď suma trov konania niekoľko násobne prekročí sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, žer v

odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že trovy konania sú
voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania,
trov právneho zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle
logického výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu
sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím
postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách
konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti o výsledok konania,
apriznaťnavrhovateľoviakoúspešnémuúčastníkovináhraduvšetkýchúčelneuplatnenýchtrovkonania.
V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku

z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je
náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka
nechať sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani

v tzv. drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
a ktoré v bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Poukázal
na to, že Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že
navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník

právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych
služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené
žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť
trovy konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uplatnil

si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,03 eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu / vo výroku o náhrade
trov konania / bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa
uvádza nasledovné:

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,

môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ichnáhradu.Naprotiustanoveniu§150ods.1O.s.p.,ktorépresúddávatakútomožnosťvovýnimočnýchprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,aplikáciaustanovenia§150ods.2O.s.p.jezákonomviazanálen
na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy
konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom

konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov
konania.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 70,70
eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konanie nepresahuje výšku 1 000 eur a nejde o vec

uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia
§ 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej
úspešný, a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v
celkovej výške 106,56 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje
16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 89,96 eur. V pomere k predmetu konania 70,70 eur tak celkové
uplatnené trovy konania navrhovateľa predstavujú takmer 1,5-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a

v tomto zmysle sa preto aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť
nie len na trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale aj na ostatné uplatnené trovy konania
navrhovateľa, teda aj trovy zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým
spôsobom nerozlišuje medzi trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami
účastníka konania a hovorí len o trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca

chcel týmto spôsobom rozlišovať trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť
sa skúma v pomere k predmetu konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia,
prípadne nepriznania náhrady len na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako
také, teda bez ohľadu na to, čím sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.

takto podľa odvolacieho súdu vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma
pri účastníkom uplatnených celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu
o znížení, či nepriznaní náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené

všetky podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.
Miera zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví
ako neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastivovýrokuonáhrade

trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .