Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 15, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 33Cb/204/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112215057
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112215057.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovu v právnej veci žalobcu:

Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti
žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO:
31 595 545 o zaplatenie 711,48 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 711,48 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % p. a. z dlžnej sumy 711,48 € odo dňa 15.6.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 42,50 €, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.5.2012 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške
711,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,250 % p. a. z dlžnej sumy € odo dňa 15.6.2011 do
zaplatenia ako aj trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh žalobcu bol odôvodnený tým, že dňa 6.6.2010 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla
EČV: BY XXX AG, prevádzkovateľ ktorého bol povinne zmluvne poistený u žalovaného, a tona

komunikácii D1, km 165,27. Uvedenou dopravnou nehodou bola žalobcovi spôsobená škoda na majetku
vo výške 5747,29 €.

Žalobcasiužalovanéhouplatnilakoupoisťovateľaškodcunáhraduvyššiespomenutejškody,atolistom
číslo XXXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 6.6.2010. Žalovaný poukázal v prospech účtu žalobcu časť
náhrady škody v celkovej výške 4536,36 €. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným
poistným plnením v sume 6,48 € z titulu amortizácie a v sume 705 € - príplatok za termín dodávky

protihlukovej steny.

Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( cestný zákon ) závady v
zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia.

V žalobnom návrhu žalobca poukazuje na § 9 ods. 6 Zák.č. 135/1961 Z. z. ako lex specialis vo vzťahu
k § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Následne na to poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 6 cestného

zákonazktoréhovyplývapovinnosťškodcuuhradiťsprávcovikomunikácienáhraduujmyspočívajúcuvo
vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného
stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.Podľa § 427 odsek 1 Občianskeho zákonníka zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa odseku 2 predmetného
ustanovenia rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla. Poškodený pritom nemusí

preukazovať porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku a musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného
prostriedku.

Podľa§4ods.2zákonač.381/2001opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov platných a účinných v čase
rozhodnom - zákon o PZP mal poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci. Následne na to v zmysle § 15 odsek 1 zákona o PZP
poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

Zároveň žalobca poukazuje na technický predpis 07/2000 Smernica na údržbu diaľnic bod 3.11.1 pokiaľ
došlo k poškodeniu protihlukovej steny vplyvom dopravnej nehody alebo nepriaznivého počasia závady
sa ihneď odstránia. Žalobca teda nemal možnosť zvoliť si čas odstránenia poškodenia protihlukovej
steny, ale bol povinný ju v zmysle uvedeného technického predpisu odstrániť ihneď. V záujme splnenia
tejto povinnosti bol teda náklad na príplatok za termín dodávky vo výške 705 € nevyhnutný pre

odstránenie škody na protihlukovej stene.

Žalobca vynaložil náklady na odstránenie poškodenia cestnej komunikácie vo výške 5747,29 €, pričom
mu bola uhradená len časť nákladov a časť nákladov vo výške 711,48 € ostala neuhradená.

V zmysle § 11 odsek 6 zákona o PZP bol poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov
odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Podľa

odseku 7 predmetného ustanovenia bol poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplývala iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

V zmysle § 11 odsek 8 predmetného zákona o PZP ak poisťovateľ nesplnil povinnosť podľa odseku 6,
bol povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Nakoľko celá dlžná suma zaplatená žalobcovi nebola, žalobca si okrem dlžnej sumy uplatňuje aj úrok
z omeškania počítaný odo dňa nasledujúceho po 15 dni od skončenia prešetrovania poistnej udalosti.

Prešetrovanie poistnej udalosti bolo žalovaným ukončené dňa 30.5.2011. Žalobca si teda uplatňuje aj
úrok z omeškania vo výške 9,25% p. a. z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po 15 dni od skončenia
prešetrovania poistnej udalosti, teda od 15.6.2011 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

Súd vo veci vydal dňa 11.9.2012 platobný rozkaz sp. zn. 31 Rob/95/2012 voči ktorému podal žalovaný

v zákonne lehote odpor.

Žalovaný v podanom odpore zo dňa 2.10.2012 okrem iného uviedol, že žalobcovi neuhradil
tzv. amortizačnú zložku. Vychádzal z ceny veci v čase poškodenia a pri veciach starších alebo
opotrebovaných treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a podobne.

Žalovaný je názoru, že postupoval v súlade s platnou legislatívou na území Slovenskej republiky a
poskytol žalobcovi náhradu škody v takej výške, aká mu podľa platnej právnej úpravy prináležala. Pokiaľ
ide o nepriznanú položku „príplatok za termín dodávky“ žalovaný má za to, že na základe podkladov k
poistnej udalosti doložených žalobcom nebol tento náklad preukázaný ako nevyhnutný na odstránenie

škody, a preto uvedenú položku v rámci likvidácie poistnej udalosti žalobcovi nepriznal Preto žalovaný
navrhuje súdu, aby žalobný návrh zamietol ako nedôvodný a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.K odporu žalovaného sa dňa 26.10.2012 písomne vyjadril žalobca, ktorý opätovne poukázal na § 9 ods.
6 Zákona č. 135/1961 Z. z. podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie,
je povinný uhradiť správcovi komunikácie, t. j. žalobcovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a

uvedením do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni
sám. Predmetné ustanovenie predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443
Občianskeho zákonníka.

Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11 Co/41/2007 - 125 zo dňa 27.02.2008,

rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. Co 24/145/2008 - 175 zo dňa 08.04.2009, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 289/09 - 173 zo dňa 07.10.2010, v ktorých súdy ustálili, že nie je
spravodlivé pri odstraňovaní poškodenia náklady žalobcu znižovať z titulu amortizácie, keďže v takomto
prípade dôjde k nemajetkovej ujme na strane žalobcu, nakoľko tento dopravnú nehodu nezavinil,
odstránil jej následky v zmysle platnej legislatívy, avšak dochádza k majetkovej ujme na jeho majetku.

Uviedol, že v súkromnom práve platí princíp úplnej náhrady škody. Napriek tomu majetok poškodeného
nemožno takmer nikdy uviesť do pôvodného stavu (do stavu pred vznikom škody), poškodenému sa má
vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené
vznikom škody. Skutočnú škodu možno vymedziť ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu
poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou. Predstavuje

majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Za
skutočnú škodu možno považovať napr. náklady potrebné pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak
tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody. (Fekete, Občiansky zákonník komentár, strana
449 - 450).

Aj profesor Lazar sa zaoberá otázkou rozsahu náhrady škody na poškodenej veci a uvádza: „Za týchto
okolností možno za skutočnú škodu považovať napríklad aj náklady nevyhnutne vynaložené na nové
získanie veci, a to aj vtedy ak tieto náklady presahujú cenu veci v čase spôsobenia škody. (Lazar a
kolektív, Občianske právo hmotné, tretie doplnené vydanie, 2. zväzok, 2006, strana 308).

S prihliadnutím na všetky skutočnosti ale predovšetkým na skutočnosť, že § 9 odsek 6 cestného zákona
je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex
generalis a neprípustnosť amortizácie, má žalobca za to, že žalovaný je povinný uhradiť náklady v celom
rozsahu, tak ako ich chápe cestný zákon.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, Listom č. XXXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX zo
dňa 6.6. 2010, Listom - Oznámením o poistnom plnení, listom č. XXXXX/XXXXX/XXXX výzva na
zdôvodnenie postupu, listom od spoločnosti HASTRA s.r.o. zo dňa 15.4.2011 - rozpis faktúr, úrokovou
sadzbou ECB, výpismi žalobcu a žalovaného z obchodného registra, písomne podaným odporom
žalovaného podaného v zákonnej lehote, písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 26.10.2012,

ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.

Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania je nesporné a z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 6.6.2010 došlo k

dopravnej nehode motorového vozidla EČV: BY 460 AG, prevádzkovateľ ktorého bol povinne zmluvne
poistený u žalovaného, a to na komunikácii D1, km 165,27. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k
poškodeniu zvodidiel, oplotenia hlásky a protihlukovej steny, pričom žalobcovi bola spôsobená škoda
na majetku vo výške 5747,29 €. Žalobca si u žalovaného uplatnil ako u poisťovateľa škodcu náhradu
vyššie spomenutej škody, a to listom číslo XXXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 6.6.2010. Žalovaný

poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 4536,36 €. Vznikol tak rozdiel
medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 6,48 € z titulu amortizácie a v sume
705 € - príplatok za termín dodávky protihlukovej steny.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil, mal

uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového
vozidla a žalobca si uplatnil náhradu celej škody u žalovaného ako poisťovateľa škodcu.Žalovaný však žalobcovi nepriznal celú vzniknutú škodu, ale túto znížil z dôvodov, ktoré uviedol v
podanom odpore.

Poverený zástupca žalobcu sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaných návrhov
založených v súdnom spise, pričom poukázal opätovne na § 9 ods. 6 cestného zákona, podľa ktorého
subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie je povinný uhradiť správcovi komunikácie,
teda žalobcovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného
stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Uviedol, že zvodidlá

musia neustále preukazovať zhodu a spĺňať kritériá bezpečnosti cestnej premávky a podľa technického
predpisu TP 7/2000, ktorým je žalobca povinný sa riadiť a pri poškodení zvodidiel je nutné všetky
poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu. Čo sa týka neuhradeného
príplatku za termín dodávky protihlukovej steny žalobca zdôraznil, že je jeho povinnosťou bezodkladne
odstrániť protihlukovú stenu po poškodení. V tomto prípade sa tak stalo za plnej prevádzky komunikácie
(nakoľko jej uzatvorením by sa proces skomplikoval) a teda žalobca nemal možnosť ovplyvniť cenu

dodávky protihlukovej steny.

Podľa § 120 odsek 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať vykonať aj iné dôkazy, ako nahrhujú

účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, ato každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho,
čo uviedli účastníci.

V zmysle § 420 ods. 2 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým

dotknutá. Podľa ods.3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

V zmysle § 427 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky ( ods. 1 ). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla ( ods. 2 ).

Podľa § 442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk (ods. 1). Škoda sa
uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa skutočná
škoda uvedením do predošlého stavu (ods. 3).

V zmysle § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase jej poškodenia.

V zmysle § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie,
ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil uhradiť
správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do

pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

Správu pozemných komunikácií vykonáva, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa
schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné
priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť. (Zákon číslo 135/1961 Zb.)

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že žalovaný žalobcovi poukázal v
prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 4536,36 €. Vznikol tak rozdiel medzi
skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 711,48 €. Žalovaný uhradil poistné plnenie

vo výške 4536,36 € a z titulu amortizácie poistné plnenie krátil tak ako to uviedol vo svojom písomnom
podaníosumu6,48€aztituluneuznania„príplatkuzatermíndodávkyprotihlukovejsteny“osumu705€.Podľa názoru súdu nemožno od žalobcu požadovať, aby on ako správca komunikácie doplácal na
dopravnú nehodu, odhliadnuc od toho, že komunikáciu je potrebné uviesť do pôvodného stavu, čo nie
je možné inak len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v

zmysle Vyhl. MVRR číslo 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, ktorá
skutočnosť bráni pri výmene použitia starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon ani
žalobca nemusí mať k dispozícii, navyše tieto už vôbec nemusia zodpovedať aktuálnym normám.
Poškodený (žalobca) by nemal doplácať na nehodu. Opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre
poškodeného,keďževýmenadielovzvodidielnenavýšilaichúžitkovévlastnosti.Žalobcavtomtoprípade

nemal možnosť voľby či si nechá vec opraviť alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá
neopravenú ale bol povinný vzniknuté poškodenie odstrániť. Predmetná oprava nemohla byť podľa
názoru súdu prevedená inak ako za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité kvalitnejšie
či nadštandardné diely a ani nie diely, ktoré by neboli nevyhnutné. Opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému
prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Nebolo
možné neprihliadnuť na to, že poškodenému žalobcovi ono diskutabilné tzv. „zhodnotenie“ zvodidiel

bolo v podstate protiprávnym konaním poisteného u žalovaného vnútené. Odstránenie poškodenia
a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu
následkov škodovej udalosti a od poškodeného nemožno požadovať, aby on doplácal na vzniknutú
nehodu. Je zákonnou povinnosťou žalobcu odstrániť závady ihneď. Žalobca nemal možnosť zvoliť si
čas odstránenia poškodenia protihlukovej steny a preto je jeho požiadavka na náhradu sumy nákladov

na príplatok za termín dodávky legitímny.

V zmysle § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
povinností. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto poukáže, že škodu zavinil.

V zmysle § 427 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky ( odsek 1 ). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového

vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla ( odsek 2 ).

Podľa § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk
( odsek 1 ). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

V zmysle § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Vzmysle§9odsek6zákonač.135/1961Zb.-cestnýzákon,pripoškodenídiaľnice,cestyalebomiestnej

komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie
spôsobil uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením
komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie
odstráni sám.

Podľa § 3, odsek 5 písmena a) zákona č. 135/1961 Zb. správu pozemných komunikácií, ak ide o diaľnice
vykonáva Národná diaľničná spoločnosť.

Podľa bodu 3.7.1. písmeno d) TP 07/2000 Smernica na údržbu diaľnic, zistené závady na diaľniciach sa
evidujú a operatívne odstraňujú. Pri poškodení zvodidiel je správca komunikácie povinný uviesť zvodidlo

do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii.

S poukazom na vyššie uvedené bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že poistený u žalovaného
akoprevádzkovateľvozidlazodpovedázaškoduspôsobenúdopravnounehodounazvodidláchdiaľnice,
ktorej správcom je žalobca. Vinník mal v čase dopravnej nehody riadne uzatvorenú zmluvu o povinnom

zmluvnom poistení so žalovaným.

Súd porovnajúc ustanovenia § 442 a 443 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 9 odsek 6 cestného
zákona dospel k jednoznačnému záveru, že § 9 odsek 6 cestného zákona je lex specialis vo vzťahuk uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje v danom prípade lex generalis.
Osobitné ustanovenie špeciálneho zákona potom ruší účinnosť všeobecného Občianskeho zákonníka a
vylučuje použitie jeho dotknutých všeobecných ustanovení. Z ustanovenia § 9, odsek 6 cestného zákona

vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených
nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez
akéhokoľvek obmedzenia. Tieto náklady žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal vo výške 5747,29
€. Je preto povinnosťou žalovaného, aby žalobcovi ako správcovi rýchlostnej cesty predmetné náklady
v žalobcom preukázanej výške v plnom rozsahu uhradili.

Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo podľa súdu prevedené
účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, pričom nie je možné prenášať
povinnosť k úhrade ani časť nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a
nedôvodne ho tak znevýhodňovať voči škodcovi, nemožno teda od poškodeného požadovať, aby on
doplácal na nehodu.

Súd musí pritom nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému
výsledku. Právo preto musí byť predovšetkým na strane spravodlivosti a nie iba súborom právnych
predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel chráneného
záujmu.Vdanomprípadezmyslomaúčelomustanovenípriznávajúcichpoškodenémuprávonanáhradu

škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma.

V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. vzniklo
žalobcovi tiež právo na úrok z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9,25 % odo dňa nasledujúceho po
15 dni odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným. Žalovaný ukončil šetrenie 30.5.2011.

Podľa § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
ECB stanovila na obdobie od 13.05.2009 základnú úrokovú sadzbu vo výške 1,25%.

Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, je potrebné

podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň
po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca si uplatňuje úrok
z omeškania vo výške 9,250% p. a. z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po 15 dni od skončenia
prešetrovania poistnej udalosti, teda odo dňa 15.6.2011.

Žalobca v zmysle § 120 odsek 1 OSP uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie
ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. Vzhľadom na
hospodárnosť konania a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko bol žalobca v spore úspešný, je žalovaný povinný zaplatiť mu trovy konania spočívajúce v

uhradenom súdnom poplatku za návrh vo výške 42,50 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a sprílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú
vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.