Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/182/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112211326
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112211326.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou, v právnej veci MOSANA LIMITED, so

sídlom Palm Grove House, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgins Islands, IČO: 594171,
zastúpený: Mgr. Andrej Gundel, advokát, Ventúrska 14, Bratislava, proti žalovaným: 1. E. S., rodená
F., narodená XX. X. XXXX, bytom M. XX, 2. Z. M., narodený XX. X. XXXX, bytom M. XXX, toho času
L. XXX, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaným: Združenie na ochranu spotrebiteľa
HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpené: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP
7, Stropkov, o zaplatenie sumy 1244,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 1Ro/113/2012-36 zo dňa 15.10.2012.

II. Súd návrh z a m i e t a .

III. Žalovanej v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania ako
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 211,91 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Ambróza

Motyku a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomzodňa23.5.2012doručenýmsúdudňa4.6.2012saprávnypredchodcažalobcudomáhavoči
žalovanej v rade 1 a žalovanému v rade 2 spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 1244,28 eur, úroku
z omeškania 9 % ročne zo sumy 1007,47 eur od 27. 10. 2010 do 16. 6. 2011, zo sumy 607,47 eur od
17. 6. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 10. 1. 2003 uzavreli
žalovaní so Slovenskou sporiteľnou, a.s. Zmluvu č. 0181927074, ktorou im bol poskytnutý úver vo výške
100 000 Sk (3319,39 eur), ktorý sa žalovaní zaviazali platiť formou splátok vo výške 2222 Sk/73,69
eur, dátum prvej splátky 20. 2. 2003 a konečná splatnosť 20. 12. 2007. Ďalej si zmluvné strany dohodli

poplatokzasprávuúveruvovýške3,32eurštvrťročne.Výškaúrokovejsadzbyakoodplatyzaposkytnutý
úver bola dohodnutá vo výške 10,30 eur ročne, dohodli si RPMN vo výške 13,86 % ročne. Žalovaní
podmienky na splácanie nedodržali a dostali sa so splácaním do omeškania. Slovenská sporiteľňa, a.s.
ich vyzývala na úhradu splatných záväzkov. Slovenskej sporiteľni, a.s. vznikla pohľadávka na sumu
celkom 1644,28 eur, ktorá pozostáva zo sumy 1007,47 eur ako istiny úveru, z vyčísleného úroku vo
výške300,12eurazúrokovzomeškaniaznezaplatenýchsplátokvyčíslenýchodprvéhodňaomeškania
so splácaním záväzku do dňa postúpenia pohľadávky t. j. do 26. 10. 2010, v sume 336,69 eur. Žalovaní

k u dňu podania žalobného návrhu zaplatili celkom sumu 400 eur, konkrétne platbou dňa 16. 6. 2011.
Žalobcovi vznikla pohľadávka vo výške 1224,28 eur (607,47 + 300,12 + 336,69).Podaním doručeným súdu dňa 6. 11. 2013 žalovaní vzniesli námietku premlčania, čím sa pripojili k
argumentácii vedľajšieho účastníka, keďže posledná splátka bola dojednaná ku dňu 20. 12. 2007.

Podaním zo dňa 4. 10. 2013 žalobca okrem iného uviedol, že žalovaní uhradili celkovo sumu vo výške
3650,06 eur (109 962,40 Sk), od 21. 2. 2007 boli v tzv. sústavnom omeškaní so splácaním úveru.

Podanímzodňa14.9.2012doručenýmtunajšiemusúdudňa17.9.2012napodporužalovanýmvstúpilo
do konania dňa 17. 9. 2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zastúpené advokátom.

Podaním doručeným súdu dňa 23. 11. 2012 vedľajší účastník okrem iného vzniesol námietku premlčania
voči žalovanej sume.

Uznesením č. k. 8C/182/2012-62 zo dňa 28. 1. 2013 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č.
k. 11Co/280/2013-109 zo dňa 5. 8. 2013 súd pripustil vstup Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS,

Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných.

Dňa 15. 10. 2012 vydal súd platobný rozkaz č. k. 1Ro/113/2012-36, ktorým návrhu vyhovel.

Podľa ustanovenia § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak platobný rozkaz nemožno doručiť

čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1 O. s. p.). Súd zruší platobný
rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie
končí.

Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému v rade 2 súd zrušil vydaný platobný rozkaz.

Uznesením č. k. 8C/182/2012-150 zo dňa 11. 12. 2013 súd pripustil aby z konania vystúpil žalobca
CACH COLLECTRORS SK, s.r.o. a na jeho mieste vstúpil nový žalobca MOSANA LIMITED.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v rade 2, oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 23. 5. 2012, Zmluvou o splátkovom úvere č. 0181927074 zo
dňa 10. 1. 2003, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
12. 11. 2010, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3. 1. 2011, podaním vedľajšieho účastníka zo
dňa 14. 9. 2012, podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 22. 11. 2012, zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 11. 10. 2013, podaním žalobcu zo dňa 4. 10. 2013, podaním žalovaných zo dňa 18. 10. 2013,
s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával a rozhodol
v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bez účasti žalobcu a žalovanej v
rade 1.

Žalovaný v rade 2 uviedol, že návrh navrhuje zamietnuť, pohľadávku žalobcu považuje za premlčanú.
Zmluvu uzavreli, táto sa splácala, ale potom prišiel o zamestnanie.

Dňa 10. 1. 2003 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaní
ako dlžníci Zmluvu o splátkovom úvere č. 0181927074, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovaným

úver vo výške 100 000 Sk/3319,39 eur. Žalovaní sa zaviazali úver platiť splátkou 2220 Sk mesačne. V
zmluve nebola uvedená RPMN, bola dohodnutá úroková sadzba 10,30 % ročne, splatnosť 1. splátky 20.
2. 2003, konečná splatnosť úveru 20. 12. 2007. Žalovaní podpisom zmluvy vyhlásili, že sa oboznámili
s Všeobecnými obchodnými podmienkami a súhlasia s nimi.

Oznámením zo dňa 12. 11. 2010 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému v rade 1 a žalovanej
v rade 2, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE zo dňa 21. 10. 2010 postúpila
pohľadávku zo zmluvy č. 181927074 na Havel & Holásek s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36
856 584.

Oznámením zo dňa 3. 1. 2011 Havel & Holásek s.r.o. oznámili žalovanému v rade 1 a žalovanej v
rade 2, že pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy č. 181927074 postúpili na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 1. 12. 2010 na CASH COLLECTORS SK s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO:
44 703 015. Ku dňu postúpenia bol záväzok evidovaná vo výške 1644,28 eur.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 10. 2013 CASH COLLECTORS SK s.r.o., Mlynské Nivy 49,
Bratislava, IČO: 44 703 015 ako postupca postúpil pohľadávku v zmysle Zmluvy č. 0181927074 zo dňa

10. 1. 2003 na postupníka MOSANA LIMITED, Palm Grove House, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola
British Virgin Islands. Túto skutočnosť Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila žalovanému listom zo
dňa 2. 2. 2012.

Oznámením zo dňa 11. 11. 2013 CASH COLLECTORS SK s.r.o., oznámili žalovanému v rade 1 a

žalovanej v rade 2, že pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy č. 181927074 postúpili na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok na MOSANA LIMITED. Ku dňu postúpenia bol záväzok evidovaný vo výške
1244,28 eur.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu uzavretia

zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, ods. 2
typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu
predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2.

podmienky,ktorýmisapodmieňujepredajvýrobkualeboposkytnutieslužbypožiadavkou,abyspotrebiteľ
zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. A
to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat

lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou,
ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní dňa 10. 1. 2003 uzavreli s právnym
predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. 0181927074,
na základe ktorej veriteľ poskytol žalovaným úver vo výške 100 000 Sk/3319,39 eur a žalovaní sa
zaviazali úver platiť splátkou 2220 Sk mesačne. V zmluve nebola uvedená RPMN, bola dohodnutá
úroková sadzba 10,30 % ročne, splatnosť 1. splátky 20. 2. 2003, konečná splatnosť úveru 20. 12.

2007. Žalovaní podpisom zmluvy vyhlásili, že sa oboznámili s Všeobecnými obchodnými podmienkami
a súhlasia s nimi. Celkovo žalovaní na úver zaplatili sumu 3650,06 eur. Pohľadávka z úverovej zmluvy
následne bola postúpená zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. na spoločnosť Havel & Holásek
s.r.o., následne na CASH COLLECTORS SK s.r.o. a naposledy na aktuálneho žalobcu MOSANA
LIMITED. Na zistené skutočnosti súd aplikoval Zákon o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase

uzatvorenia úverovej zmluvy v spojení so Zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, keďže zmluva bola uzatvorená dňa 10. 1. 2003 a to v spojení s
ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka v súvislosti s posúdením platnosti právneho úkonu v spojení
s dobrými mravmi. Súd zameral dokazovanie predovšetkým na preskúmanie postupu v súvislosti s
postupovaním pohľadávky pôvodného úverového veriteľa na žalobcu, keď úverový vzťah posúdil ako

vzťah spotrebiteľský, i na ktorý sa vzťahujú zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ktoré pri
posúdení žalovaného nároku aj aplikoval. Súd vzal do úvahy, že žalobca pohľadávku nadobudol na
základe postúpenia od pôvodného úverového veriteľa, ktorá skutočnosť, ako inštitút postúpenia nie
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ani podmienkou, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi,
pretože inštitút postúpenia je zákonom prípustný, ale vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere treba mať

za to, že práva a povinnosti účastníkov zmluvy o úvere nie sú v súvislosti s právom postúpiť pohľadávku
vyvážené vo vzťahu k obom účastníkom, nie sú individuálne dohodnuté, preto sa jedná o typovú
zmluvu, ktorá vykazuje znaky jasného nepomeru v neprospech spotrebiteľa, ako slabšieho účastníka
a v takomto prípade je takúto podmienku, ktorá je nevyvážená potrebné považovať za neplatnú. V
časti bodu 18.16 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. vyplýva, že Klient

výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a
to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na
právny vzťah, z ktorého vyplývajú ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto
Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek
svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť

svojezáväzkyvočinejnatretiuosobuvýlučnespredchádzajúcimpísomnýmsúhlasomBanky.Vzhľadom
na vyššie uvedené treba mať za to, že v postavení žalovaných a Banky je výrazná nerovnosť zmluvných
strán, ktorá prestavuje konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práv pôvodného úverového
veriteľa na jeho právneho nástupcu označuje súd za rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1Občianskeho zákonníka, pretože takáto zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej
strane a neumožňuje takto urobiť i strane druhej je nevyvážená. Na základe tohto je takáto obchodná
praktika uvedená vo formulárovej zmluve v neprospech spotrebiteľa a preto v rozpore s dobrými mravmi

je neplatná. Na základe týchto skutočnosti na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadol súd
z úradnej povinnosti a konštatuje, že žalobca nemá pre podanie návrhu aktívnu legitimáciu, úkony
postupovania práv na žalobcu sú preto neplatnými právnymi úkonmi a žalobca sa takto nestal
v dôsledku neplatného postupovania práv zo zmluvy o úvere nositeľom oprávnenia podať ako aktívne
legitimovaný účastník voči žalovaným návrh. Úverová zmluva, z ktorej plnenia sa žalobca domáha je

jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, ktorá skutočnosť síce nevylučuje postupovanie pohľadávky a
zákon túto možnosť pripúšťa, ale jednoznačne treba mať za porušenie práv spotrebiteľa, ktoré má
za následok rozpor s dobrými mravmi a následne absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu,
pretože toto vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým veriteľom a
úverovým dlžníkom. Pokiaľ by takéto právo prislúchalo i úverovému dlžníkovi, skutková situácia by
bola v takom prípade vyhodnotená iným spôsobom a vtedy by nebolo možné na ňu aplikovať i právnu

úpravu, na základe ktorej je zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej strane za
neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a teda i za absolútne neplatnú. Z obsahu doloženej zmluvy (bod
18.16 Všeobecných obchodným podmienok) ale jednoznačne vyplýva, že žalovaným bola možnosť
postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči úverovému veriteľovi na tretie osoby výslovne v zmluve
zakázaná, čo vzhľadom na text úverovej zmluvy a jej spotrebiteľský charakter vytvorilo nerovnováhu

medzi účastníkmi spotrebiteľského vzťahu. V súvislosti s postúpením žalovanej pohľadávky sa tak
žalovaní ako spotrebitelia dostali do výrazne zhoršeného právneho postavenia, v prípade, ak by sa chcel
domáhať svojich práv, ktoré by si musel uplatniť nie od pôvodného úverového veriteľa, ale v tomto konaní
žalobcu, čím by zároveň boli značne diskriminovaní, preto konanie pôvodného úverového veriteľa a jeho
právneho nástupcu, na ktorého bola pohľadávka postupovaná vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa

práv úverového dlžníka voči úverovému veriteľovi, čo tiež možno vyhodnotiť ako znaky diskriminácie
a vybočenie z pravidiel morálky a takéto konanie možno posudzovať i ako nekalú obchodnú praktiku.
Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie aby nastala zmena aj v obsahu
postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie spotrebiteľa ako dlžníka. Zmena veriteľa
peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky. Charakter pohľadávky vyplývajúci z práva

spotrebiteľského sa teda nezmenil ani tým, že sa pohľadávka postúpila na iný subjekt.

V súvislosti s opakovaným postupovaním žalovanej pohľadávky sa tak žalovaní ako spotrebitelia dostali
do výrazne zhoršeného právneho postavenia v prípade, ak by sa chceli domáhať svojich práv, ktoré
by si musel uplatniť nie od pôvodného poskytovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s., ale v tomto konaní

už od žalobcu, čím by zároveň boli značne diskriminovaní, preto konanie pôvodného poskytovateľa a
následných subjektov, na ktorých bola pohľadávka postupovaná vykazuje i znaky sťaženia domáhania
sa práv žalovaných ako spotrebiteľa, čo tiež možno vyhodnotiť ako znaky diskriminácie a vybočenie z
pravidiel morálky (§ 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z.) a takéto konanie možno posudzovať i ako nekalú
obchodnú praktiku v spojení s § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého, každý spotrebiteľ

má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Z hľadiska
súdnej kontroly nekalých obchodných praktík boli preskúmané podmienky uzavretej zmluvy majúcej
nepochybne charakter zmluvy spotrebiteľskej. Preto platí, že ak sa uplatňuje právo po použití nekalej
obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem
iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a o taký prípad

ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. (ďalej len ZOS) rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore s vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, pričom využíva najmä

omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8
ZOS). Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom
a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítavá nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých
okolností považujú za nekalé a tieto sú uvedené v prílohe č.1 k ZOS. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky
uvedené v prílohe od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t.j. bez skúmania dvoch relevantných

vlastností, a to 1.) či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2.) či takéto konanie
vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr. uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod.
U praktík, ktoré nie sú uvedené v prílohe je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených
dvoch aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornejstarostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná
alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov

(§ 7 ods. 2 ZOS). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti,
ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca
čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§
2 písm. u/ ZOS). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie
obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri

dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ ZOS). Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena
na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie
pohľadávky ako také, nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka, avšak práve predmetná
vec je typická tým, že to tak vždy nie je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom
zakázaný, napríklad nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS). Postúpenie pohľadávky ako právny
úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatné (§ 39 OZ).

Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom zakázané konanie (§ 7 ods. 2 ZOS), pričom práve
takéto konanie malo byť prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie pôvodného žalobcu.

Na základe tohto súd konštatuje, že nárok žalobcu na zaplatenia žalovanej istiny z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie nie je dôvodný. Poukazuje sa v tejto súvislosti na rozhodnutie Ústavného súdu ČR

1US 342/2009 ako i na rozhodnutie Okresného súdu v Prešove č. 17C 56/2010-54 zo dňa 12.7.2010,
ktoré súdy v predmetnom rozhodnutí rovnako uviedli, že zmluvná podmienka o postúpení pohľadávky
je neprimeraná a neplatná, práve z dôvodu hrubého nepomeru v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa pre rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci
pre nedostatok aktívnej legitimácie súd návrh umožňuje postúpiť práva iba jednej strane za neplatnú

pre rozpor s dobrými mravmi a teda i za absolútne neplatnú. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a
právny stav veci pre nedostatok aktívnej legitimácie súd návrh žalobcu v celom rozsahu t. j. v časti istiny
a príslušenstva ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy tento zákon

upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods.
2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu

mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo

zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami, ods. 2
tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území
Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 879f Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľské zmluvy podľa § 52

uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami §
53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch
aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ods. 4 ustanovenia spotrebiteľských zmlúv,ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po
uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť
od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa

odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do
troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 30. 4. 2004 spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a

zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že

dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má

vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu

k postaveniu žalovaných ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako
dodávateľa - podnikateľa a žalovaných ako spotrebiteľov - nepodnikateľov, navyše bola predtlačená a v
tomto zmysle hromadne predložená. Uzavretú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďžežalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovaným ako fyzickej osobe,
ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák.

č. 258/2001 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g)
citovaného zákona a to výšku RPMN, keď síce v návrhu na začatie konania je údaj o výške RPMN 13,86
% ročne avšak text zmluvy, takýto údaj neobsahuje. Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý
úver v zmysle ustanovenia za bezúročný a bez poplatkov. Súd má preukázané, že žalovaným bola
poskytnutá suma 100 000 Sk/ 3319,39 eur a celkovo na úveru zaplatili sumu 3650,06 eur, t. j. viac ako
výška poskytnutého úveru, čo je ďalší dôvod na zamietnutie návrhu v celom rozsahu a teda na úvere

nemajú dlh.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní,
ods.2konieclehotyurčenejpodľatýždňov,mesiacovaleborokovpripadánadeň,ktorýsapomenovaním

alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto
deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak

uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Súd považoval námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, ktorej sa pripojili aj žalovaní za
dôvodnúastotožnilsasňou.Malpreukázané,žeúvervzmysleZmluvyosplátkovomúverezodňa10.1.
2003 bol splatný poslednou splátkou ku dňu 20. 12. 2007, keď vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nebolo
v konaní preukázané ani tvrdené. Žalobný návrh bol na súd podaný právnym predchodcom žalobcu dňa
4. 6. 2012 t. j. po uplynutí všeobecnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 101 a § 103 Občianskeho

zákonníka. Posledná splátka bola splatná dňa 20. 12. 2007 t. j. návrh mal byť podaný najneskôr dňa 20.
12. 2010, pričom ostatné skoršie splátky mali byť uplatnené na súdu už pred dňom 20. 12. 2010. Použitie
námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno
premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť
prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na

dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu
dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má subsidiárny charakter a použije sa
tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.
Žalobca, prípadne jeho právny predchodca ak by mal aktívnu vecnú legitimáciu, si mohol svoje právo
na zaplatenie jednotlivých splatných splátok uplatniť na súde dňom nasledujúcim po ich splatnosti.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Súd sa v konaní z dôvodu hospodárnosti nezaoberal dôvodnosťou vzniku omeškania a ani výškou úroku
z omeškania 9 % ročne zo sumy 1007,47 eur od 27. 10. 2010 do zaplatenia, zo sumy 607,47 eur
od 17. 6. 2011 do zaplatenia, nakoľko návrh v časti istiny na základe vyššie uvedeným dôvodov ako

nedôvodný zamietol. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd návrh
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak vo veci plne úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov
konania neuplatnili.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd

vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 17. 9. 2012 oznámil vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vstup do konania a zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania. Dňa 23. 11. 2012
doručil vedľajší účastník vyjadrenie k návrhu, ktorým vzniesol námietku premlčania. Dňa 14. 4. 2013

doručil vedľajší účastník vyjadrenie, v ktorom okrem iného vzniesol námietku premlčania. Dňa 3. 4. 2013
doručil vedľajší účastník podanie - vyjadrenie k odvoleniu žalobcu voči uzneseniu (ktorým prvostupňový
súdpripustilvstupvedľajšiehoúčastníkadokonaniaaodvolacísúdnapadnutéuzneseniepotvrdil.Dňa8.
1. 2014 vedľajší účastník doručil odvolanie voči uzneseniu (ktorým prvostupňový súd pripustil vystúpenie
žalobcu CASH COLLECTORS SK s.r.o. a vstup žalobcu MOSANA LIMITED, odvolací súd odvolanie

vedľajšieho účastníka odmietol).

Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia trov, pričom trovy právneho zastúpenia
sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo
obranu práva, sa pritom neposudzujú ako celok, ale každé plnenie trov je potrebné posudzovať

samostatne. Súd má za to, že trovy vynaložené účastníkom konania - vedľajším účastníkom, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia, je možné považovať za účelne vynaložené. Tento záver vyvodil
súd zo skutočnosti, že na základe toho, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaných,
a uplatnil námietku premlčania, uplatnili námietku premlčania aj žalovaní, ktorí súhlasili so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania. Z toho vyplýva, že vedľajší účastník svojou činnosťou účelne a aj

účinne bránil právo žalovaných.

Súd priznal vedľajšiemu účastníkov na strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov
konania vo výške 211,91 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia za
3 úkony právnej pomoci

príprava a prevzatie zo dňa 2. 1. 2012
vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2012 vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 2. 4. 2013

2 x á 61,41 eur, 1 x á 30,70 eur, 2 x režijný paušál á 7,63 eur, 1 x režijný paušál á 7,81 eur v zmysle
§ 10 ods. 1, § 13, § 14 ods. 1, ods. 3, § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.

z. v znení k 30. 6. 2013. Vyčíslenú odmenu vo výške 176,59 eur súd zvýšil o DPH (20 % DPH) á 35,32
eur. Priznanú odmenu vo výške 211,91 eur súd zaviazal podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za úkon odvolanie voči uzneseniu zo dňa
11. 12. 2013 na čl. 150, keď odvolacím súdom bolo odvolanie vedľajšieho účastník odmietnuté a teda
predmetný úkon nemožno hodnotiť ako účelný.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.