Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112232519
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8112232519.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci Q. F., A.. XX.X.XXXX, bytom

U. XXXX/XX, F., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti
žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym
úradným postupom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 9.8.2011 na Okresnom súde Svidník žalobu voči žalovanej o náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov v
konaní XXEr/XXX/XXXX. Žiadal, aby mu žalovaná uhradila majetkovú škodu vo výške 1 792,74 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% z dlžnej sumy ročne od 5.5.2011 do zaplatenia a
nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% z dlžnej sumy ročne
od 5.5.2011 do zaplatenia a tiež náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že mu nebanková spoločnosť Express Finance poskytla úver vo výške 40

000,- Sk, ktorý uhradil v celkovej výške 61 200,- Sk. Napriek tomu veriteľ podal žalobu na Stály
rozhodcovský súd, ktorý vydal rozsudok na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku
Okresný súd Prešov dňa 4.4.2008 udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr.
Tomášovi Peltznerovi. Žalobca podal námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie, o ktorých Okresný
súd Prešov nikdy nerozhodol. Súdny exekútor v rámci exekučného konania vykonal zabezpečovacie
úkony, najmä zablokoval účet žalobcu a jeho manželky, na základe čoho sa prestali vykonávať inkasné

platby, ktoré mali byť realizované z tohto účtu a tiež žalobca nemohol finančne zabezpečovať náklady
štvorčlennej rodiny. Napokon Okresný súd Prešov po dvoch rokoch exekúciu zastavil. Žalobca považuje
blokáciu úspor za nezákonnú a preto podanou žalobou uplatňuje majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu
voči Slovenskej republike.

Žalobca majetkovú škodu vyčíslil na sumu 1 792,74 eur, ktorá vznikla tým, že musel dať do záložne
spoločnosti INBOX zlaté šperky a aby neprepadli, musel každých šesť týždňov zaplatiť sumu 100 eur.

Exekučné konanie malo na žalobcu nepriaznivý vplyv, pretože musel komunikovať so všetkými
dodávateľmi energií, správcom bytu a veriteľmi z dôvodu omeškania platieb za telefónne poplatky
a poštovné. Bol nútený zobrať si úver ako náhradu za zablokované úspory. Súdny exekútor zaslaljeho perspektívnemu zamestnávateľovi - spoločnosti ERA list, aby vykonával zrážky zo mzdy. Táto
spoločnosť so žalobcom následne neuzatvorila pracovnú zmluvu. Žalobca bol nútený prosiť o pôžičku
známych. Došlo k zásahu do jeho súkromia.

Žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR listom z 26.10.2010 o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, na čo ministerstvo odpovedalo listom zo 4.5.2011 tak, že nároku nevyhovie. Žalobca
preto podal žalobu na súd.

Vec bola z dôvodu námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Svidník postúpená Okresnému
súdu Prešov, ktorého sudcovia sa vyjadrili, že na konanie sú zaujatí a vec bola postúpená na ďalšie
konanie Okresnému súdu Humenné.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že ju žiada zamietnuť v celom rozsahu, lebo nie sú splnené základné
predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, konkrétne nebola preukázaná existencia nezákonného

rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti.

Žalobca v žalobe uviedol, že škoda mu mala byť spôsobená tak nezákonným rozhodnutím, ako aj
nesprávnym úradným postupom. Zo žaloby však nie je zrejmé, ktoré rozhodnutie žalobca považuje za
nezákonné a ktorý postup orgánu verejnej moci má byť nesprávnym úradným postupom. V žalobe nie

je titul náhrady škody presne špecifikovaný a nie je zrejmé, ktorý orgán mal škodu spôsobiť. Žalovaná
považovala predmetný nárok za nejasný a nezrozumiteľný.

Z opatrnosti však uviedla, že vo veci nepripadá do úvahy uplatnenie si nároku z titulu nezákonného
rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu OS Prešov, spočívajúceho vo vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie. S odkazom na príslušnú judikatúru poukázala na to, že pri nezákonnom rozhodnutí
alebo nesprávnom úradnom postupe musí ísť o taký právno-aplikačný akt, či postup, ktorý má priame
právne účinky na poškodeného. Poverenie na vykonanie exekúcie však takéto účinky vykazuje len
voči súdnemu exekútorovi. Voči povereniu povinný nemôže využiť žiadne opravné prostriedky. Takýmto
úkonom je až upovedomenie o začatí exekúcie. Vydanie poverenia teda nie je spôsobilé predstavovať

nesprávny úradný postup, ani nezákonné rozhodnutie, ktorým by žalobcovi mohla byť spôsobená
akákoľvek škoda. K samotnému postupu exekučného súdu sa žalovaná nevyjadrila.

K vzniku majetkovej škody žalovaná uviedla, že aj v prípade reálneho zmenšenia majetku žalobcu nie
je možné bez ďalšieho hovoriť o škode, za ktorú nesie zodpovednosť štát. Pokiaľ ide o škodu vo výške

1 792,74 eur, žalovaná poukázala na to, že potvrdenia záložne INBOX Prešov sú nezrozumiteľné a
zmätočné a nepreukazuje tvrdenie žalobcu o uhrádzaní sumy 100 eur každý mesiac. Teda žalobca vznik
škody nepreukázal.

Rovnako pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 eur, nárok nevzniká automaticky. Je

potrebné preukázať taký neoprávnený zásah do práv poškodeného, ktorý by priznanie nároku v
peniazoch odôvodňoval. Nemajetková ujma sa uhrádza iba vtedy, ak samotné porušenie práva nie
je dostatočným zadosťučinením. Takýmto zadosťučinením je podľa žalovanej uznesenie OS Prešov,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, ktorým došlo k zastaveniu exekučného konania.
Napokon žalovaná poukázala na skutočnosť, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi žalobcom

popisovanou ujmou a namietaným konaním, lebo žalobca v žalobe uviedol, že úver musel zobrať a
nemal na výber, lebo potreboval uhradiť iné pôžičky a neprimerané úroky. Za takéto správanie žalobcu
nemôže niesť zodpovednosť štát. Žalovaná teda žiadala, aby súd podanú žalobu zamietol.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že za nezákonné rozhodnutie považuje udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Tým, že došlo k zastaveniu exekúcie, ktorá nemala byť nikdy začatá, došlo
z materiálneho hľadiska k zrušeniu poverenia na exekúciu, aj k zrušeniu celej exekúcie. Takúto
situáciu považoval za analógiu ustálenej súdnej praxe, keď pri náhradách škody proti štátu predstavujú
oslobodzujúci rozsudok alebo zastavujúce uznesenie rozhodnutia, ktorými sa materiálne zrušuje
uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré je v takom prípade považované za nezákonné rozhodnutie, ktoré

zakladá nárok na náhradu škody. Súčasne však namietal aj nesprávny úradný postup, keď napriek
námietkam žalobcu voči exekúcii a návrhu na zastavenie exekúcie a opakovaným urgenciám, došlo k
zastaveniu exekúcie až po dva a pol roku od začatia exekučného konania. Samotný žalobca považoval
za nesprávny úradný postup dĺžku exekučného konania.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s vyjadreniami žalovanej, oboznámil sa s
obsahom exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, oboznámil sa s listom

žalobcu o predbežnom prerokovaní návrhu na náhradu škody adresovanom Ministerstvu spravodlivosti
SR a s odpoveďou na tento list, oboznámil sa s kópiou potvrdení o príjme spoločnosti INBOX Prešov,
s obsahom sťažností adresovaným OS Prešov a KS v Prešove a s odpoveďami na tieto sťažnosti,
so zoznamom úverov žalobcu a jeho manželky, s fotokópiou žaloby vedenej na OS Prešov a zistil
nasledovný skutkový stav.

Žalobca listom z 26.10.2010 adresovanom Ministerstvu spravodlivosti SR uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške 3 720 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur, na základe rovnakých
skutočností, ako sú uvedené v žalobe.

Ministerstvo spravodlivosti SR odpovedalo listom zo 4.5.2011 a to tak, že žiadosti nebolo vyhovené.

Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 23Er/815/2008 súd zistil, že dňa 1.4.2008 bola tomuto
súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Tomáša
Peltznera, Bratislava. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie spoločnosti EXPRESS
FINANCE s.r.o., Grosslingova 45, Bratislava ako oprávneného, voči Q. F., Q. XXXX/XX, F. ako

povinnému,ovykonanieexekúcievovýške46800,-Sk,trovrozhodcovskéhokonaniaatrovexekučného
konania. Zároveň bol pripojený exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., sp. zn. 12Rk 172/2006 zo
16.5.2007, spolu s rozhodcovským uznesením, ktorým sa opravila časť záhlavia rozsudku týkajúca sa
označenia povinného.

Okresný súd Prešov dňa 18.4.2008 vyzval listom povinného, aby súdu predložil zmluvu o úvere. Táto
bola súdu predložená dňa 30.4.2008. Dňa 4.4.2008 Okresný súd Prešov vydal poverenie pre súdneho
exekútora JUDr. Tomáša Peltznera. Dňa 4.12.2008 zaslal súdny exekútor námietky povinného voči
upovedomeniu o začatí exekúcie, ktoré došli súdnemu exekútorovi dňa 1.12.2008. Tieto námietky súd

listom z 11.12.2008 zaslal na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nim vyjadril dňa 22.12.2008.

Dňa 20.4.2009 podal povinný návrh na odklad a zastavenie exekúcie v časti zmluvnej pokuty. Dňa
13.10.2009 povinný urgoval vydanie rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie. Okresný súd Prešov
o tomto návrhu rozhodol uznesením z 27.10.2009 tak, že exekúciu zastavil. Oprávnený podal dňa

25.11.2009 odvolanie voči tomuto uzneseniu, ktoré bolo zaslané na vyjadrenie povinnému, ktorý sa k
nemu vyjadril dňa 15.12.2009. Dňa 19.2.2010 Okresný súd Prešov vydal opravné uznesenie, ktorým
opravil výrok o náhrade trov konania. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 11CoE 8/2010-113
z 16.9.2010 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, v spojení s opravným uznesením. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.10.2010.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 10.10.2006 uzatvoril so spoločnosťou EXPRESS FINANCE
s.r.o. Bratislava zmluvu o úvere vo výške 40 000,- Sk a zaviazal sa tejto spoločnosti vrátiť spolu 64
800,- Sk. Podľa jeho tvrdenia, takúto sumu veriteľovi skutočne uhradil a aj napriek tomu bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal exekučným titulom a na základe ktorého Okresný súd Prešov

konaní XXEr/XXX/XXXX vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Po začatí
exekúcie súdny exekútor zablokoval účet žalobcu, na ktorý mu prichádzali platby, najmä výsluhový
dôchodok a z ktorého mal trvalé príkazy na úhradu platieb pre domácnosť. Manželka žalobcu v tom
čase podnikala na základe živnostenského listu, ale všetky platby pre domácnosť boli realizované práve
zo spoločného účtu, ktorý exekútor zablokoval. Na tento účet bola poukazovaná časť výsluhového

dôchodku žalobcu predstavujúca životné minimum a zvyšok bol uložený do depozitu s tým, že sa
čakalo na výsledok exekučného konania. Žalobca bol v tom čase ženatý a mal dve dcéry, ktoré výživou
boli odkázané naňho a na manželku. Pre zablokovanie účtu žalobca meškal s platbami za dodávku
elektriky,vody,nájomnéhoarodinasavpodstatedostaladoplatobnejneschopnosti,lebonebolsplácaný
úver v Slovenskej sporiteľni, na úhradu ktorého splátky mali byť realizované práve prostredníctvom

zablokovaného účtu.

Na ozrejmenie celej situácie žalobca uviedol, že spolu s manželkou mali v minulosti 55 úverov, ktoré
preplatili vo výške asi 1 650 000,- Sk. Do tejto situácie sa dostali tak, že žalobca bol ručiteľom pri úvereposkytnutému jeho kamarátovi vo výške 600 000,- Sk. Tento kamarát sa stratil a preto žalobca ako
ručiteľ bol nútený splácať jeho úver. Ručil svojim domom, aj bytom. Keďže mal nedostatok finančných
prostriedkov, bol nútený si požičiavať a to aj od nebankových spoločností, ktoré fungovali tak, že ak sa

úver riadne nesplácal, bol prefinancovaný iným úverom. Keďže išlo o úvery spoločnosti Pohotovosť,
Provident, SOS Slovensko, Express Finance, EX CREDIT a podobne, tieto úvery boli poskytnuté za
podmienok vysokých úrokov a iných platieb. Žalobca si tak požičiaval ďalšie a ďalšie peniaze, aby mal
z čoho žiť a zabezpečovať potreby svojej rodiny.

Dôsledkom vzniknutej situácie bolo aj to, že žalobca bol nútený dávať veci do záložne a prišiel o prácu.
Dostal sa do druhotnej platobnej neschopnosti a to práve pre zablokovaný účet. Viedlo sa voči nemu
viacero exekučných konaní a poskytnuté úvery žalobca preplatil.

Niektoré spoločnosti, ktoré mu poskytli úvery, mu časť zaplatených finančných prostriedkov vrátili a s
niektorými doteraz vedie súdny spor.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu, ktorú žalobca uplatnil, vysvetlil, že princíp záložní funguje tak, že fyzická
osoba odovzdá do záložne predmet a záložňa mu vyplatí hotovosť a odovzdá mu lístok, s ktorým
príslušný občas po stanovenej dobe príde do záložne a buď vyplatí založené veci, alebo platí poplatok za
predĺženiezálohu.Aktakneurobí,založenávecsastávamajetkomzáložne.Žalobcatakplatilpodľajeho

tvrdenia mesačné poplatky záložni za to, aby sa jeho založené veci nestali majetkom záložne. Pokiaľ
ide o potvrdenia, ktoré doložil do spisu, vysvetlil, že všetky boli vydané v jeden deň a to 29.10.2010,
lebo žiadal, aby mu vydali potvrdenie, že tam mal založené zlaté šperky a že platil poplatky buď za
predlženie zmlúv, alebo že šperky vyplatil a znova založil. Nevedel sa vyjadriť k poznámkam, ktoré sú na
týchto potvrdenkách, ale podľa jeho tvrdení, mohol niektoré šperky vyplatiť, zobrať si ich a neskôr znova

založiť. Lístky o tom, že vec mal založené nemôže súdu predložiť, lebo takýto lístok záložňa stornuje,
keď si občan príde pre založenú vec. Podľa tvrdenia žalobcu sa mu niektoré šperky vrátili, ale niektoré
zostali majetkom záložne, lebo nemal dostatok finančných prostriedkov na ich zaplatenie.

K výške a uplatneniu nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že vychádzal z toho, že začatá exekúcia mala

voči nemu a jeho rodine nepriaznivé následky, lebo sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti,
bol evidovaný ako neplatič, exekútori od neho vymáhali dlhy a zhoršil sa mu zdravotný stav. Trpel
neustálym stresom, ktorý viedol k infarktu, ktorý prekonal a doposiaľ sa lieči na zvýšený krvný tlak.
Dlhodobo je práceneschopný, vzniknutá situácia mala nepriaznivý vplyv aj na jeho bytovú otázku, lebo
keď začal splácať úver kamaráta ako ručiteľ, tak s manželkou bývali v dvojizbovom byte, ktorého boli

vlastníkmi. Manželka mala aj dom, ktorý dostala od rodičov darovacou zmluvou. Keďže potrebovali na
zaplatenie úveru väčší obnos peňazí, došlo k uzatvoreniu jednak záložných zmlúv, ale aj k uzatvoreniu
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Aby o byt neprišli, museli zaplatiť vysokú sumu
spoločnosti SaS Slovensko a na to si zobrali ďalší úver. Založili aj rodinný dom manželky. Momentálne
sú znova vlastníkmi dvojizbového bytu, na ktorom nie sú žiadne ťarchy, ale existuje ešte záložné právo

na rodinnom dome manželky a prebiehajú tam súdne spory.

Žalobca tiež uviedol, že písal rôzne sťažnosti a to jednak predsedovi OS Prešov, predsedovi Krajského
súdu v Prešove a Ministerstvu spravodlivosti SR. Napriek tomu sa situácia vyriešila až po dobe viac
než dva roky.

Žalovaná v priebehu konania preukázala, že na Okresnom súde Prešov sa vedie konanie žalobcu a
jeho manželky voči Slovenskej republike, o náhradu škody vo výške 1 020,25 eur a nemajetkovej ujmy
vo výške 5 000 eur v podstate na základe rovnakých skutočnosti, ako je to v danom konaní, avšak
na základe úveru, ktorý poskytla spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Bratislava. Žalobcovia v

tomto konaní uplatňujú nárok na základe exekučného konania vedeného na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX a identicky opisujú zásah do svojho života, ako v danom konaní, ktoré
sa prejednáva.

Žalobca sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo v dvoch rozdielnych konaniach uplatňuje rôzne nároky na

základe tých istých skutočností.

Súd sa oboznámil aj s potvrdeniami spoločnosti INBOX Prešov, podľa ktorých žalobca tejto spoločnosti
uhradil rôzne sumy ako úhradu pohľadávky za likvidovanie rôznych zmlúv. Potvrdenia sú s dátumom19.1.2009, 12.3.2009, 7.5.2009, 30.6.2009, 1.7.2009, 27.8.2009, 22.10.2009, 18.12.2009, 8.2.2010,
10.4.2010, 3.6.2010, 24.4.2010, 22.6.2010, 22.9.2010, 5.10.2010, 29.7.2010 a 12.8.2010.

Žalobca predložil do konania aj zoznam úverov, ktoré mu boli poskytnuté v období rokov 2001 až
2009 spoločnosťami Pohotovosť, Provident Financial, Slovenská požičovňa, Ex Credit, Home Credit,
Beneficial Finance, Maxima Finance, Cofidis, S.O.S, Ex Credit, LEYA, Quatro, Profi Credit Slovakia,
Home Credit, Express Finance, pričom niektoré z týchto úverov boli poskytnuté manželke žalobcu.

Správou Krajského súdu v Prešove mal súd za preukázané, že na tomto súde je evidovaná sťažnosť
žalobcu vo veci 23Er/815/2008 Okresného súdu Prešov z 19.2.2010 a tiež z 8.3.2010. Sťažnosti boli
postúpené predsedovi Okresného súdu Prešov na vybavenie. Správou Okresného súdu Prešov mal súd
za preukázané, že voči žalobcovi a jeho manželke sa na OS v Prešove viedli exekučné konania pod sp.
zn. XXEr/XXXX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, XXEr/
XXX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, XXEr/XXXX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX Y. XEr/XXX/XXXX.

Súd mal tiež preukázané, že na OS Prešov sa vedie konanie žalobcu a jeho manželky voči žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava pod sp. zn. 20C/16/2014,
pričom konanie začalo dňa 24.1.2014. Žalobcovia uplatňujú náhradu škody vo výške 1 020,25 eur a
nemajetkovej ujmy 5 000 eur z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu vo

veci OS Prešov sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX.

Podľa obsahu žaloby žalobcovia žiadajú o náhradu škody a nemajetkovej ujmy z identických dôvodov,
ako v prejednávanej veci. To znamená, že ako dôvod uplatnených nárokov označujú to, že im škoda
vznikla tým, že museli dať rodinné šperky do záložne spoločnosti INBOX Prešov, že museli komunikovať

so všetkými dodávateľmi energií, správcom bytu a veriteľmi z dôvodu omeškania platieb za telefónne
poplatky a poštovné, že museli brať úver ako náhradu za zablokované úspory, že súdny exekútor poslal
perspektívnemu zamestnávateľovi žalobcu spoločnosti ERA list, aby vykonával zrážky zo mzdy žalobcu
a táto spoločnosť s ním neuzatvorila pracovnú zmluvu. Tiež v tejto žalobe uvádzajú, že boli nútení
poprosiť o pôžičky známych.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba nie je dôvodná.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verenej správy, alebo nesprávnym

úradným postupom.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
SR, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, účinného v čase uplatnenia nároku žalobcom na Ministerstve
spravodlivosti SR /ďalej len účinný zákon/, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré
je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,

možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, účinného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, účinného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. /Exekučný poriadok/, povinný môže vzniesť u exekútora
poverenéhovykonanímexekúciedo14dníoddoručeniaupovedomeniaozačatíexekúcienámietkyproti
exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu
najneskôr do 5 dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr
do 60 dní od ich doručenia.Podľa § 56 ods. 1 Exekučného zákona, na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa
povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať
pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom

exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou
osobou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného zákona, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O. s. p., mal súd preukázané, že žaloba

žalobcu je nedôvodná.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení

alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nie je splnená, pokiaľ ide o poverenie vydané súdnemu exekútorovi na výkon exekúcie. Poverenie nie je
rozhodnutím súdu, nie je možné voči nemu podať opravný prostriedok a z toho dôvodu nemôže byť ani
zrušené. Účinky poverenia nenastávajú voči účastníkom konania, ale len voči súdnemu exekútorovi.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, je potrebné poukázať na ustanovenie § 9 Zák. č. 514/2003 Z. z. /účinného zákona/,
kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

Podľa odseku 1 hore citovaného ustanovenia, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

V danom prípade možno považovať za nesprávny úradný postup Okresného súdu Prešov v konaní
23Er/815/2008 stav, kedy okresný súd nerozhodol o námietkach žalobcu voči upovedomeniu o začatí
exekúcie podaných dňa 1.12.2008 u súdneho exekútora. V zmysle hore citovaného ustanovenia
Exekučného poriadku mal súd o námietkach rozhodnúť v lehote najneskôr do 60 dní. O podaných

námietkach však exekučný súd nerozhodol vôbec.

Rovnako tak exekučný súd nerozhodol ani o návrhu povinného na odklad exekúcie, ktorý bol súdu
doručený dňa 20.4.2009. Išlo síce o podanie, v ktorom povinný navrhoval zároveň aj odklad exekúcie,
aj zastavenie exekúcie, ale okresný súd sa nevyporiadal s obidvoma takto podanými návrhmi. Rozhodol

len o návrhu na zastavenie exekúcie a to tak, že tomuto návrhu vyhovel. Teda aj postup Okresného súdu
Prešov spočívajúcu v nerozhodnutí o návrhu na odklad exekúcie považuje súd za nesprávny úradný
postup.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške 1 792,74 eur.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je dôkazná
povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o škode dokladoval len potvrdeniami spoločnosti INBOX Prešov, ktoré
preukazovali,žetejtospoločnostizaurčitéobdobieplatilfinančnéprostriedkyzalikvidovaniezmlúvalebo
uzatvorenie /obnovenie/ novej zmluvy. Z týchto potvrdení však nemožno zistiť, a teda ani preukázať,

čoho sa uzatvorené zmluvy týkali. Ak žalobca tvrdil, že išlo o záložňu, nebolo preukázané, aké konkrétne
zlatéšperkyaleboinévecižalobca,prípadneniektoiný,dotejtozáložnedal,akésumymubolivyplatené,
ako bolo s týmito šperkami naložené a čoho konkrétne sa týkali sumy, ktoré sú v potvrdeniach uvádzané.
Teda súd má za to, že žalobca v danom prípade nepreukázal ani vznik materiálnej škody, ani jej výšku.

Ďalšou z nevyhnutných podmienok pre priznanie nároku žalobcovi je preukázanie tzv. príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama
väzba javov /objektívnych súvislostí/, v rámci ktorého jeden jav /príčina/ vyvoláva druhý jav /následok/.
O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, vzťah príčiny a
následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná
len vtedy, ak by škoda pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla. Otázka príčinnej súvislosti

nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina
ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

Z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a postupom príslušného

súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nemožno ustáliť, že následkom takého postupu súdu
vznikla žalobcovi škoda, spočívajúca v založení ním tvrdených zlatých šperkov do záložne a sumou,
ktorú musel uhradiť za predlženie zmlúv v záložni, resp. za vyplatenie založených predmetov. Príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nemožno len predpokladať, ale táto musí byť
jednoznačne preukázaná. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je táto
zodpovednosť daná.

Podľa názoru súdu, príčinná súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Prešov je vyvrátená aj samotným žalobcom a to podaním obdobnej

žaloby na Okresný súd Prešov, týkajúcej sa konania 23Er/4531/2008. Žalobca totiž aj v tomto konaní
uplatňuje škodu na základe identických skutočností, ako v prejednávanej veci. Tá istá škoda však
nemôže vzniknúť v príčinnej súvislosti s dvoma rôznymi konaniami. Musí byť nezvratne preukázané,
že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom škody. Samotný
žalobca predložil do konania prehľad úverov od nebankových inštitúcií, ktoré spôsobili jeho druhotnú

platobnú neschopnosť a potrebu uzatvárania ďalších a ďalších úverových zmlúv. Teda nemožno
konštatovať, že len samotnou nečinnosťou okresného súdu v jednom exekučnom konaní došlo k vzniku
zlej sociálnej situácie žalobcu a jeho rodiny. Pokiaľ ide o samotnú škodu, žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že ním tvrdené zlaté šperky založil v záložni len z dôvodu prebiehajúceho exekučného
konania, keďže bolo preukázané, že v danom čase sa viedlo voči žalobcovi a jeho manželke niekoľko

exekučných konaní. Samotné vedenie exekučného konania nemuselo byť jediným podnetom, pre ktorý
žalobca dával šperky do záložne. Takúto situáciu mohol vyvolať aj stav finančnej odkázanosti žalobcu,
aj bez prebiehajúcich exekučných konaní. Žalobca príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Prešov žiadnym spôsobom nepreukázal. V tejto časti preto súd
žalobu zamietol.

Žalobca tiež uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu. Tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je
preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
ničím nepodložil a nepreukázal a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, ženerozhodnutím o námietkach a o odklade exekúcie vznikol nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Žalobca predložil lekárske záznamy o zlom zdravotnom stave, ale na pojednávaní sám
uviedol, že tento stav bol vyvolaný nielen prebiehajúcim exekučným konaním, ale celkovou situáciou

po tom, čo ako ručiteľ musel za svojho kamaráta splácať úver. Žalobca sa sám rozhodol pre postup
spočívajúci v uzatváraní viac než päťdesiatky zmlúv s nebankovými inštitúciami a za túto situáciu v
žiadnomprípadenemôženiesťzodpovednosťštátapriznaťmunáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch.
Teda súd aj tento nárok žalobcu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.

Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalovanej nepriznal náhradu trov konania spočívajú
v osobe žalobcu. V konaní bolo preukázané, že žalobca je dlhodobo v zlej sociálnej situácii,
momentálne dlhodobo práceneschopný. Bol tiež preukázaný jeho zlý zdravotný stav, ktorý je dôsledkom
dlhodobej sociálnej nepohody vyvolanej splácaním úverov nebankovým spoločnostiam, pričom žalobcu
je potrebné považovať za spotrebiteľa. Aj keď súd podanej žalobe nevyhovel, pri rozhodovaní o náhrade

trov konania zobral do úvahy skutočnosť, že exekučné konanie, ktoré bolo základom uplatnených
nárokov, bolo napokon zastavené a bolo preukázané, že sa viedlo na základe exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Bolo by ďalšou ujmou na strane žalobcu, ak by štátu musel
nahradiť trovy konania, pričom štát nepriznaním náhrady trov nebude vážne poškodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).