Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoPr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215211674
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215211674.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Y. G., nar. XX.X.lXXX, bytom S. J., G. J. XXX,
zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 2, proti
odporcovi: Obec Michal na Ostrove, so sídlom Michal na Ostrove 132, zastúpenému advokátom: JUDr.
Gejza Sido, Dunajská Streda, Veľkoblahovská cesta 4B, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25.11.2015 č.k.

5Cpr/2/2015-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový zaviazal navrhovateľku k povinnosti nahradiť odporcovi trovy

konania vo výške 218,79 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu odporcu
vedený vo Y., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Rozhodnutie s použitím § 146 ods. 2, § 137, § 150 O.s.p., § 1 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a,
§ 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., odôvodnil konštatovaním, že v prípade zastavenia
konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Ak však niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy.

Zavinenie môže existovať na strane navrhovateľa ako aj odporcu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka
vzala svoj návrh na začatie konania späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p, súd
má za to, že navrhovateľka zavinila zastavenie konania a preto jej vznikla povinnosť nahradiť trovy
konania odporcovi. Súd vzhľadom na skutočnosť, že niet dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle
§ 150 O.s.p., priznal odporcovi v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania, ktoré mu vznikli pri
uplatňovaní a bránení práva a ktorých náhradu si riadne a včas uplatnil a to tak, že uložil navrhovateľke

povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 218,79 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu, podala prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľka, ktorým
sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Odvolateľka poukázala, že konanie o neplatnosť výpovede zahájila z dôvodu,
že výpoveď, ktorú jej dal odporca nie je platná, pretože na výkon práce učiteľky materskej školy spĺňa

všetky stanovené predpoklady. Za cieľom tohto pracovného zadelenia absolvovala všetky kvalifikačné
a vzdelávacie programy, ktoré sa od nej vyžadovali. Jednoznačne je názoru, že súčasná riaditeľka
materskej školy mala záujem na jej pracovné miesto obsadiť ňou vybranú osobu, ktorej toto pracovné
miesto bolo prisľúbené už dávnejšie. Po podaní návrhu na súd jej bolo ponúknuté nové pracovné
zadelenie ako zástupkyne riaditeľky materskej školy na inom pracovnom mieste, preto z uvedeného
dôvodu zvážila svoju ďalšiu budúcnosť a návrh zobrala späť. Jednoznačne je preto názoru, že v danom

prípade je možné postupovať vo veci podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Nestotožňuje sa s názorom, žezavinila zastavenie konania a tým odporca je oprávnený domáhať sa náhrady trov konania. Odporca jej
dodnes nevydal všetky prislúchajúce doklady a nezaplatil jej ani doplatok odstupného.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľky zaujal písomné stanovisko
prostredníctvom právneho zastúpenia, v ktorom uviedol, že dôvody prezentované v odvolaní
navrhovateľky (údajné nové zamestnanie, ktoré navrhovateľka nepodložila pracovnou zmluvou), ako
dôvod na späťvzatie návrhu nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, preto sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania. V danom prípade sa nejedná o výnimočný prípad,

skutočnosti a dôkazy uviedol hneď pri prvom úkone v konaní a zastavenie konania zavinila jedine
navrhovateľka. Vzhľadom na to potom súd prvého stupňa jeho nárok na náhradu trov konania posúdil
správne a s odôvodnením napadnutého uznesenia sa v plnom rozsahu stotožňuje. Navrhuje, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s § 219 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať
úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky na to, aby bolo uznesenie prvostupňového súdu ako
vecne správne s použitím § 219 O.s.p. potvrdené.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa

o náhrade trov konania.

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na
prvostupňovom súde dňa 22.6.2015 domáhala neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
ktorá jej bola odporcom oznámená dňa 25.5.2015.

Podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 30.9.2015 navrhovateľka pred otvorením prvého
pojednávania vzala svoj návrh v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť, ako dôvod späťvzatia
návrhu uviedla, že sa zamestnala ako zástupkyňa riaditeľky materskej školy na inom pracovnom
mieste. Súd prvého stupňa na pojednávaní nariadenom na deň 6.10.2015, na ktoré sa dostavili právny

zástupcovia účastníkov oboznámil späťvzatie návrhu navrhovateľky na začatie konania a uznesením
vyhlásenom na pojednávaní konanie zastavil.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku ak konanie bolo zastavené.

V zmysle ods. 2 § 146 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporcu.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Cit. ust. § 146 ods. 1 O.s.p. vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu
trov konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady kedy neplatí zásada
zodpovednosti za výsledok konania. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky
obsiahnuté v odseku 2. Ustanovenie ods. 2 ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil,

že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný
úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z
procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti
nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosťuplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného,
ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podaný návrh na začatie konania je nevyhnutné
posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavkám

navrhovateľa. Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd
neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak vzal navrhovateľ návrh späť, z
procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktorý
je výnimkou), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

V danom prípade z ničoho nevyplýva a nebolo to v konaní ani tvrdené, že pre správanie odporcu vzala
navrhovateľka späť návrh, ktorý by naviac musel byť podaný dôvodne. Preto aplikácia vety druhej cit.
§ 146 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie o náhrade trov konania neprichádza do úvahy. I podľa názoru
odvolaciehosúduzhodnesprvostupňovýmbolialesplnenépodmienkypreaplikáciuvýnimkyzust.§146
ods.1písm.c)O.s.p.atoust.§146ods.2vetaprváO.s.p.vdôsledkutoho,ženavrhovateľkaspäťvzatím
návrhu procesne zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, v dôsledku čoho jej zásadne vznikla povinnosť

zaplatiť náhradu trov konania odporcovi.

Cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj
zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného
účastníka nahradiť trovy konania úspešnému. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať

osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať účastník inak povinný hradiť náhradu trov konania.
Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu
zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania.
Aplikáciatohtoustanoveniamusípretozodpovedaťosobitnýmokolnostiamkonkrétnehoprípadu.Novela

účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie
predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných
a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k
uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho,

nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka
v konaní.

Predpokladom použitia ust. § 150 ods.1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K

dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. konanie o určenie
otcovstva, ak maloletý navrhovateľ nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena
zákonnej úpravy, ak odporca ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný
stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa

sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých)
účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého
majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také
okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody rozhodnúť o náhrade trov
konania podľa ust. § 150 O.s.p., teda odporcovi náhradu trov konania nepriznať a to len z dôvodu
poukázania na to, že navrhovateľka sa medzičasom zamestnala. Pokiaľ aj navrhovateľka zdôrazňuje, že
sa znovu zamestnala ako učiteľka materskej škôlky (zástupkyňa riaditeľky) na inom pracovnom mieste,

pričom dôvodom jej výpovede u odporcu malo byť práve to, že ako učiteľka materskej škôlky nespĺňa
kvalifikačné predpoklady pre príslušnú kategóriu (v zákonnej lehote si vzdelanie nedoplnila), čo má
napĺňať dôvod na použitie cit. § 150 O.s.p., odvolací súd je názoru, že nepreukázaním tejto skutočnosti
súbežne so späťvzatím návrhu, prípadne ešte súčasne s odvolaním, neboli splnené podmienky na
zaoberanie sa tým, či uvádzané môže zodpovedať osobitným okolnostiam daného prípadu.

Keďže nebol za daného stavu dôvod považovať prípad v prejednávanej veci za hodný osobitného
zreteľa, správne súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ust. § 146 ods.2 veta prvá
O.s.p. a v konaní odporcom priznal náhradu ich trov.S poukazom na uvedené, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, bolo preto dôvodné aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť

odporcovi náhradu trov konania (bez namietania výšky odmeny za príslušné poskytnuté úkony právnej
služby), potvrdil.

V tomto odvolacom konaní tak navrhovateľka nebola úspešná, preto jej vznikla povinnosť v zmysle §
142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporcovi, ktorý

si však náhradu trov konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili a preto mu odvolacím
súdom nebola priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.