Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/48/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217287
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217287.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava,IČO:35807598,zast.AdvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova
4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

sumy 125.-eur ako majetkovej škody a titulom nemajetkovej ujmy v sume 604,83 eur. Svoj návrh
odôvodnil tým, že Okresný súd Levice zapríčinil svojim nelegálnym konaním / nesprávnym úradným
postupom/ vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným
podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorý vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 4800050 dlžníkom: M. C., nar. XX.X.XXXX. Súdny exekútor
predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresného súdu Levice
a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním

prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
30.1.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia. K rozhodnutiu o poverení tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, omeškania viac ako 328 dní. Uviedol, že v exekučnom
konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom

vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a
v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ak v predmetnom prípade
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučného súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi až po
veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva

zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu
skutkového deja po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.V návrhu uviedol, že majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil

v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému sumu 70.-eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40.-eur, a
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučného súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde sumu 15.-eur, spolu sumu

125 eur.

Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskejrepublikyaprávanaprejednanievecivprimeranomčasezaručenéhočl.6ods.1Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je
podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkon u majetkovým práv poškodeného.

Na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu resp. vyvolaný zásah
do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia
strateného času, vyvolala u navrhovateľ resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,

úplnezbytočnéaprávnenezdôvodniteľnéčasovéomeškaniavrozhodovaníexekučnéhosúduspôsobilo
v súvislosti vymáhanou pohľadávkou zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie postupy navrhovateľa a spôsobila neistotou v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii
povinného.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery

v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky vo
výške604,83eur,pričomprivýpočtevychádzalzalikvotnéhopomeru55eurzakaždýmesiacomeškania
v činnosti exekučného súdu a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 660 eur za rok:
12 mesiacov za mesiac.

Právny zástupca navrhovateľa sa pridržiaval písomne podaného návrhu a právnej argumentácie v
ňom uvedenej. Uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky
navrhovateľa efektívne a účinne, predložil návrh navrhovateľa spolu s exekučným titulom miestne
a vecne príslušnému súdu. Exekučný súd žiadosť exekútora prijal na ďalšie konanie, čím došlo k

zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonom
stanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti súdneho exekútora po zákonom stanovenej lehote. Týmto vznikla
navrhovateľovi majetková škoda, ktorá je špecifikovaná v žalobe a nemajetková ujma, ktorá je tiež
špecifikovaná v žalobe. Nesprávny úradný postup odporcu, resp. exekučného súdu videl navrhovateľ

v tom, že exekučný súd nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia o žiadosti oprávneného na
vydanie poverenia.Uviedol, že výška majetkovej škody predstavuje výdavky na udržiavanie informač-ného systému
navrhovateľa a výdavky na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
navrhovateľa.

Navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom ktorý si nechal vypracovať z odboru Znaleckému
ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave a to k výške majetkovej škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu.

Uviedol, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku odporcovi dňom 25.09.2012,
pričom k uspokojeniu nároku navrhovateľa zo strany odporcu nedošlo.

Odporca sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 19.6.2013, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť a
priznať odporcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce
podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol,

že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Uviedol, že si navrhovateľ uplatňuje jednak nárok z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu
v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na
predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe

čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že navrhovateľ podal prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.4.2012, pričom už 28.9.2012 bola súdu
doručená žaloba vo veci a je teda zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty,
ale skôr.

Ďalej poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne
a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosti medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. neprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

K samotnému postupu súdu odporca uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora

je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdny objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučný
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Uviedol, že sa to prejavilo vo veľkom počte
nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Poukázal na rozsudok Súdneho
dvora SÚ /Asturcom C-40/08/, ktorý nevylučuj posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní.

Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonania exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody ,

ktorá mala vzniknú z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by
tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o

ústavnej sťažnosti.

Odporca namietal aj premlčanie nároku, keď k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo
dôjsť k období pred marcom 2009, keď 15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom
23.04.2009 teda tri roky pred uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc

zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a
následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: žalobou, vyjadrením odporcu
doručeným dňa 3.07.2013, listom európskej komisie, novinovým článkom SME, potvrdením odporcu
o výške škody uplatnenej v predbežnom prerokovaní nároku z 25.9.2012, exekučným spisom sp. zn.
16Er/333/2010 Okresného súdu Levice a zistil tento skutkový a právny stav:Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 16Er/333/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenie
na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd 28.4.2010, k čomu pripojil návrh na vykonanie

exekúcie spísaný dňa 8.3.2010. Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti súdneho exekútora tak,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol uznesením 16Er/333/2010-18 dňa
21.10.2010. Voči citovanému uzneseniu bolo podané odvolanie oprávneným. Krajský súd v Nitre
uznesením č.k. 15CoE/534/2010-35 zo dňa 21.1.2011 potvrdil uznesenie Okresného súdu Levice.
Následne vzal oprávnený svoje odvolanie späť. Uznesením 16Er/333/2010-45 zo dňa 21.7.2011

exekučné konanie súd zastavil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.8.2011. Medzi podaním
žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím súdu o tejto žiadosti, bol vyzvaný súdny exekútor výzvou
zo dňa 30.4.2010 o predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom vzniku pohľadávky oprávneného.
Exekútor zaslal súdu dňa 14.5.2010 stanovisko, že žiadanú zmluvu o úvere nebudú súdu predkladať.
Dňa 18.6.2010 vyzval súd na predloženie zmluvy o úvere oprávneného, ktorý doložil zmluvu o úvere
uzavretú s povinným a všeobecné podmienky poskytnutia úveru dňa 16.9.2010. Dňa 30.8.2010 zaslal

oprávnený sťažnosť na prieťahy v konaní, hoci požadovanú zmluvu nepredložil.

Súd zistil z potvrdenia odporcu zaslaného e-mailom, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku voči povinnému M. C. vo výške majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy
604,83 eur dňa 25.9.2012.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zákon/ vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a/ Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak

tentozákonneustanovujeinak,2.škoduspôsobilnotárprivýkoneverejnejmoci,3.škoduspôsobilsúdny
exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z.z, zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie

súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd zistil v rámci vykonaného dokazovania, čo vyplývalo z vyjadrenia samotného odporcu, že sa
navrhovateľ na neho obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom
vyčítal navrhovateľovi, že podal žalobu skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti.

Odporca uviedol, že mu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bol doručený 25.9.2012, čo mal
súd preukázané. Žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, dňa 28.9.2012. Súd má však
za to, že ku dňu jeho rozhodovania o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok
navrhovateľa v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenie odporcu a
preto mal za to, že v čase svojho rozhodnutia 6 mesačná lehota uplynula a odporca nárok navrhovateľa

neuspokojil.

Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo
v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote.

Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej
resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda
vznikla. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa
neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Súd vykonaným

dokazovaním zistil, žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 28.4.2010 a súd rozhodol o tejto
žiadosti 21.10.2010. Súd však poukazuje na to, že k vydaniu poverenia v tomto časovom úseku došlo
z dôvodu, že si súd musel vyžiadať pred rozhodnutím zmluvu o úvere uzavretú s povinným, o ktorú
požiadal súdneho exekútora 30.4.2010, ktorý ju odmietol doložiť. Súd potom znovu vyzval oprávnenéhodňa 18.6.2010 o predloženie zmluvy o úvere a túto mu doložil oprávnený až 16.9.2010. Po doložení
potrebných dokladov na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia, súd rozhodol v lehote 28 dní, a nie
328 dní, ako uvádza navrhovateľ v návrhu. Okrem toho má súd za to, že zo slovného a logického výkladu

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania vyplýva, že
lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia; pokiaľ súd zamietol návrh na vydanie poverenia, táto
lehota neplatí, čo je dané zrejme tým, že súd pre posúdenie žiadosti o vydanie poverenia a podkladov
na vykonanie exekúcie potrebuje dlhší čas, než na vydanie poverenia. Súd nezistil nesprávny úradný
postup exekučného súdu a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej
lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody.

Súd nemal preukázané, že by navrhovateľovi v dôsledku oneskorenia rozhodnutia o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie vznikla škoda. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik
škody, ktorú vyčíslil paušálnou sumou a rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť s oneskorene vydaným
rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti súd uvádza,

že škoda nemôže byť uplatnená v nejakej paušálnej čiastke, ale musí byť preukázané, že práve pre
nesprávny úradný postup došlo ku škode, ktorá musí byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj
príčinná súvislosť, čo však navrhovateľ nepreukázal a ku škode neprodukoval ani žiadne dôkazy. Škodu
charakterizuje v hypotetickej rovine a poukazuje na zvýšené pracovný výkony zamestnancov v súvislosti
s podávaním sťažností a urgencií. V spise sa nachádza jedna sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa

30.8.2010; súd dáva do pozornosti, že táto bola podaná ešte pred tým, ako oprávnený doložil súdu
potrebný listinný dôkaz na rozhodnutie a to zmluvu o úvere uzavretú s povinným. Iné žiadosti o stav
konania, urgencie, prípadné sťažnosti sa v spise nenachádzajú. Samotný navrhovateľ žiadal ako dôkaz
pripojiť exekučný spis, pričom žiadne iné dôkazy o vzniku škody nepredložil.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky

toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať

za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.
Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd
priznať s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na a/osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako
sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa
ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo.Nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj
od okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod
pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným

podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej
podnikateľskej aktivite. O žiadosti o udelenie poverenie súdnemu exekútorovi bolo rozhodnuté.
Konštatovanie, že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako
už bolo konštatované, žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.
Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd

mal za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody, nepreukázal spojitosť škody, ktorú uvádza, s príp.
nedodržaním zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia. Preto súd zamietol návrh
na vykonanie znaleckého dokazovania posudkom Ekonomickej univerzity Bratislave, lebo takýto postup
považoval vzhľadom na vyššie uvedené dôvody za nehospodárny.

Súd ďalej poukazuje na to, že príp. priznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľovi by bolo v rozpore

s ust. § 1 O.s.p., podľa ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v
občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
práve navrhovateľ, ktorého základ jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských zmlúv

a to na základe formuláro-vých zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú celý rad
neprijateľných zmluvných podmienok, s cieľom v neprehľadnej, zložito formulovanými podmienkami
s oslovením tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva, ktorá nemôže týmto zmluvnými podmienkami
rozumieť, sa snaží dosiahnuť zisk, a domáha sa v dôsledku porušenia svojich práv súdnej ochrany a
nemajetkovej ujmy. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na všetkých súdoch Slovenskej

republiky je súdu známe, že využíval práve rozhodcovské doložky a o jeho nárokoch rozhodovali
rozhodcovské súdy, ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľov a napriek
ich povinnosti tieto skúmať a priznávali navrhovateľovi aj také plnenia, ktoré boli nedôvodné pre
zjavne neplatné zmluvné podmienky. Je preto zarážajúce, že pri ochrane svojich práv sa striktne
domáha ochrany svojich práv a dôsledného dodržiavania zákona, ale vo svojich zmluvných vzťahoch

so svojimi klientmi už taký dôsledný nebol. Naopak, jeho podnikateľskou činnosťou sa zaoberala aj
Európska komisia, ktorá vo svojom liste, ktorý bol aj pripojený odporcom k jeho vyjadreniu, uvádza,
že útvary Komisie v súvislosťami s praktikami navrhovateľa a ďalšími nebankovými inštitúciami na trhu
spotrebiteľských úverov slovenských spotrebiteľom, poukazujú na problémy v spojitosti s praktikami,
ktorésatýkajúskutočností,žezmluvnépodmienkysústanovenéprostredníctvomvopredformulovaných

podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Uviedol, že tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi
tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľom práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo
strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských
orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy

na ochranu spotrebiteľa.

Odporca namietal premlčanie nároku. K námietke premlčania, vznesenej odporcom v jeho písomnom
vyjadrení súd uvádza, že žiadosť o udelenie poverenie bola podaná dňa 28.4.2010, súd rozhodol o
žiadosti uznesením zo dňa 21.10.2010. Rozhodnutie bolo doručené oprávnenému 2.11.2010, kedy sa

moholdozvedieťajovznikuškody,pričompremlčacialehotazačalaplynúťnasledujúcideň,t.j.3.11.2010
a uplynula 3.11.2013. Súd dospel k názoru, že nárok navrhovateľa, ak by bol dôvodný, by nebol
premlčaný, lebo dňa 25.9.2012 podal navrhovateľ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote. Odporca si
uplatnil písomným vyjadrením k žalobe aj náhradu trov konania, ktoré mu súd pri vyhlásení rozsudku
priznal s tým, že ich výška bude špecifikovaná mu nevznikli.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.