Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/243/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223432
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112223432.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn.
7C/243/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zo dňa 26.06. 2014 na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení

práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu
nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní Okresného súdu Banská R..

O. žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

E. vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, exekučným spisom tunajšieho súdu XEr/
XXX/XXXX, znaleckým posudkom Y. univerzity v R. Q. ústav X/XXXX a zistil tento skutkový stav:

D. tvrdenia navrhovateľa tento vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasledujúcich zákona č. XXX/XXXX Z. z. Y. poriadku (ďalej

len „EP“) požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoje pohľadávky vzniknuté neplnením
záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere.

Z dôvodov nesprávneho úradného postupu požadoval od odporcu náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou žalovanej podľa § X5
ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z.

U. podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku
E. rozhodcovského súdu. Y. následne podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o
čom mal exekučný súd rozhodnúť v lehote XX dní ustanovenej v § 44 ods. X EP.
G. za to, že výnimka z XX-dňovej lehoty na udelenie poverenia v citovanom ustanovení platnom odXX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX a od XX. XX. XXXX sa v prípade rozhodcovských rozsudkov ako
exekučných titulov nemala uplatňovať (lebo nešlo o exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. c/ a d/ EP).
Q. č. XXX/XXXX Z. z. o rozhodcovskom konaní neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská komisia, ale

spojenie rozhodcovský súd. D. odbornej literatúry sa vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie,
resp. zmierom ňou schváleným, rozumelo rozhodnutie v pracovných sporoch vydané rozhodcovskými
komisiami v rozhodcovskom konaní podľa § 207 Q. práce a vyhlášky č. XX/XXXX Zb. Y. titulom teda
nebolo rozhodnutie rozhodcovskej komisie, preto neprichádzala do úvahy ani výnimka uvedená v ust. §
44 ods. X EP, že XX dňová lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. c/ a d/ EP.

V konaniach v období platnosti ustanovenia § 44 ods. X EP od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX mal súd
zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
v lehote XX dní od doručenia tejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie
všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica.

Y. súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote,
ale zamietol žiadosť o udelenie poverenia, prípadne rozhodol o vydaní poverení po tejto lehote, pričom
veci ním prejednávané nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti, ani si nevyžadovali spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá mala podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

D. exekučného súdu zhodnotil ako nesprávny a v rozpore s ust. § 44 ods. X EP. U. súdu, teda
nesprávnym úradným postupom, mu vznikla škoda, ktorú si vyčíslil sumou vo výške XXX Y.. F.
pozostávala z nákladov na:
a/ správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému vo výške XX Y.

b/ udržiavanie a správu informačného systému vo výške XX Y.
c/ spracovanie textov urgencií súdu a výdaje spojené s vyhotovením a zaslaním urgencií súdu vo výške
XX Y..

G. požadoval náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú vypočítal vo výške XX Y. za každý mesiac omeškania v

činnosti súdu a poukázal na rozhodovaciu činnosť S. súdu v konaniach napr. B.. ÚS XXX/XXXX, B..ÚS
XXX/XXXX, B..ÚS XXX/XXXX. G. za to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú takýmto postupom. G. uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania

navrhovateľa spočívajúce vo vymožení pohľadávky a zároveň došlo k vyvolaniu rizika, že neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom zanikne povinný, zmarí sa účel konania pre stratu kontaktu
s povinným, prípadne sa povinný stane insolventným, no najmä navrhovateľ mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti
jeho pohľadávky (uskutočniť náhradu exekučného titulu). E. nárok odôvodňoval aj rozhodnutiami

ústavného súdu (IV. ÚS XX/XX, B.. ÚS XXX/XXXX, B.. ÚS XXX/XX).

O. žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z., že v navrhovateľom podaných žalobách sa vyskytujú
viaceré nedostatky, napr. zmätočne uvedení povinní, neuvedenie spisových značiek príslušných
exekučnýchkonaní,ktorésúvedenénasúde,chýbajúcerelevantnéúdaje,akodátumydoručeniapodaní

na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku
škody v jednotlivých prípadoch. U. nepriložil ani jeden relevantný dôkaz a v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať navrhovateľ sám.

Q. vytýkala, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže v žalobách sa tituly prelínajú.

U. namietal jednak nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, ako aj rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie
nezákonného rozhodnutia. Čo sa týka prieťahov v konaní, poznamenal, že formu „žiadostí o informáciu
o stave konania“ nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu
tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. U. neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci

predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. G. za
to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,túto právomoc má iba predseda súdu alebo S. súd SR. E. nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní (nález S. súdu SR sp. zn. I. ÚS XX/XX).

O. ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ podal na súd žaloby o náhradu škody pred uplynutím X-
mesačnej lehoty ustanovenej v § 16 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. H. to z toho, že dňa XX. XX. XXXX
mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX. XX.
XXXX, pričom navrhovateľ doručil žaloby na súd už dňa XX. XX. XXXX. D. rozhodnutia U. súdu ČR sp.
zn. XCz XX/XX (uverejnené pod R XX/XXXX) predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou

podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. U. nárok je tak na súde
predčasne uplatnený.

D. ide o samotnú lehotu na udelenie poverenia exekútora, prax už dávnejšie ukázala, že lehota je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §

45 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok E. dvora EÚ (K. C-XX/XX), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom
konaní. Q. sám navrhovateľ uvádzal, že podľa § 44 ods. X EP účinného od XX. XX. XXXX neplatí lehota
XX dní, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. c) a d). Ak teda bola žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podaná na súd po XX. XX. XXXX, nárok je v tejto časti neopodstatnený. D.

XX. XX. XXXX znelo ustanovenie § 41 ods. X písm. d) EP „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu
§ 41 ods. X písm. d) EP uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj U. rada SR ako zákonodarný
zbor SR. K. navrhovateľa je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a

§ 41 ods. X písm. d EP sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred dňom XX.XX.XXXX.

O. už uvedených skutočností odporca namietal aj tvrdenie navrhovateľa, že súd mal o zamietnutí návrhu
na udelenie poverenia rozhodnúť v XX-dňovej lehote. Zo samotnej dikcie § 44 ods. X EP vyplýva, že
lehota XX dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia,

ale platí len pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. U. by to možné ani logicky predpokladať,
keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu.

O. ďalej uviedol, že navrhovateľ v zmysle § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od

XX. XX. XXXX nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné
rozhodnutie Y., či právoplatné rozhodnutie S. súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. O., či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať S.

súd, pričom ju preskúmava najmä podľa troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu.

V konaniach, v ktorých malo podľa navrhovateľa dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu - zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po XX dňovej lehote - pred XX. XX. XXXX (teda tri

roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku), vzniesol
odporca námietku premlčania.

D. ide o materiálnu škodu, odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. U. v žalobách neuvádza, či paušalizované vecné

náklady predstavujú podľa § X7 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z.

Čo sa týka požadovanej nemajetkovej ujmy, kritériá pre jej výšku sú uvedené v ustanovení § 17 ods.
X zákona č. XXX/XXXX Z. z. U. bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo konaním súdu ku
zániku jeho podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie

podnikateľské postupy. D. frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery možno vzťahovať len k fyzickým
osobám,niekprávnickýmosobám(rozhodnutieNSČRXXCdo/XXX/XXXX).O.mázato,ženavrhovateľ
nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani dôvod, pre ktorý by sa táto mala poskytnúť v peniazoch. D.
na povahu a predmet konaní, u ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, keď tieto satýkali výkonu rozhodnutia rozhodcovských rozhodnutí o nárokoch zo spotrebiteľských úverov. D. na list
Y. únie adresovaný predstaviteľovi E. republiky pri Y. únii, v ktorom Y. komisia poukázala na sťažnosti
spotrebiteľov na praktiky navrhovateľa, v takom prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať podania

navrhovateľa, najmä v rozpore s dobrými mravmi, keď aj a v prípade porušenia práva navrhovateľa už
samotné konštatovanie práv musí byť považované za dostačujúce.

E. vytýčil pojednávanie na deň XX. XX. XXXX. D. na tento termín prevzal zástupca navrhovateľa dňa XX.
XX. XXXX. N. XX. XX. XXXX požiadal zástupca navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania a

prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia S. súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti o porušení jeho
práva na zákonného sudcu v danej veci. K žiadosti pripojil kópiu tejto sťažnosti, v ktorej absentuje dátum,
kedy bola spísaná, ako aj doklad, či a kedy bola doručená S. súdu SR. U. na zrušenie nariadeného
pojednávania bol odôvodnený prebiehajúcim konaním o jeho sťažnosti na S. súde SR voči rozhodnutiu
L. súdu v R. R., ktorým súd rozhodol o námietke zaujatosti sudcov tunajšieho súdu konať vo veciach
žalobcu ako navrhovateľa. D. ide o uvedené podanie je obdobné s podaním zo dňa XX. XX. XXXX /

č. l. XXX a nasl. E./.

D. obsahu súd potom posudzoval túto žiadosť na „zrušenie pojednávania“ ako návrh na odročenie
pojednávania v zmysle § 119 O.. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia pojednávanie sa môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu

oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel.

T. z pripojenej žiadosti nevyplýva, kedy mal navrhovateľ mať vedomosť o dôvode pre odročenie
pojednávania, z iných konaní tunajšieho súdu v obdobných veciach /vrátane tohto/ má súd vedomosť
o tom, že túto sťažnosť spísal navrhovateľ dňa XX. XX. XXXX, pričom z pripojenej sťažnosti k tomuto

konaniu je zjavné, že dátum tejto sťažnosti bol prekrytý a následne tento dokument bol prefotený a
doložený do spisu.

F. konanie S. súdu SR o jeho sťažnosti nepovažoval súd za dôvod pre odročenie pojednávania, keďže
ho nepovažoval ani za dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 109 O.. E. ďalej poukazuje aj na znenie

ustanovenia § 119 ods. X O., podľa ktorého účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu
oznámiťdôvodnaodročeniepojednávaniabezzbytočnéhoodkladupotom,čosaoňomdozvedel,alebo
odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať.
U. na odročenie musí obsahovať okrem uvedenia dôvodu aj deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
ktorý údaj sa v návrhu nenachádzal. E. nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,

bez zbytočného odkladu, preto v súlade s § 119 ods. X O. s. p. neinformoval tých, ktorí boli
predvolaní na pojednávanie. E. nevyhovel žiadosti navrhovateľa na odročenie pojednávania a konal v
jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. X O..

E. zamietol návrh na prerušenie konania, pričom v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania v tomto konaní zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím odvolacieho súdu. U. podal obdobný návrh.

E. ďalej prejednal uplatnený nárok.

D. sporu boli nároky navrhovateľa na náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z.

D. § 3 ods. X písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z. z., zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

D. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., za nesprávny úradný postup sa považuje, okrem iného,
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote.

D. § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.V danom prípade odporca nenamietal, že takýto návrh na predbežné prerokovanie bol podaný
navrhovateľom, pričom nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľ v zmysle jeho návrhu. U. predčasnosť

podanéhonávrhunasúd,keďtentonávrhboldoručenýsúdupreduplynutímX-mesačnejlehotyvzmysle
§ X6 ods. 1 citovaného zákona.
H. k tomu, že v čase rozhodovania súdu márne uplynula táto lehota, súd nepovažoval tento argument
za dôvod pre zamietnutie návrhu pre predčasnosť.

Vo veci sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom konaní XEr/XXX/
XXXX. Y. konanie začalo XX.XX.XXXX. V tomto konaní bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručená súdu XX. XX. XXXX. A. zo dňa XX. XX. XXXX okresný súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia. O. odvolanie proti rozhodnutiu zobral späť, rozhodnutie
prvostupňového súdu nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.

E. nepovažoval nárok za premlčaný, vzhľadom na vznesenú námietkou premlčania zo strany odporcu
vo vzťahu k uplatneným nárokom, keďže sa nejednalo o zamietnutie žiadosti pred XX. XX. XXXX.

D. vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom je preukázanie základných predpokladov, ktorými sú:

X. porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe
X. vznik škody
X. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

Q. štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je objektívna, preto zavinenie nie je pre vznik

škody nevyhnutným predpokladom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonných zásad do práv, právom chránených záujmov

fyzických a právnických osôb.

V predmetnej veci navrhovateľ namietal nedodržanie procesnej XX-dňovej lehoty na rozhodnutie o
žiadosti na udelenie poverenia.

V konaní k nesprávnemu postupu súdu v exekučnom konaní malo dôjsť pri vymáhaní pohľadávky, v
ktorej exekučným titulom bol rozsudok E. rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z.
o rozhodcovskom konaní.

D. sa svojho nároku domáhal z dôvodu porušenia postupu exekučného súdu vydať v lehote XX dní

na základe žiadosti o vydanie poverenia poverenie v zmysle § 44 ods. X Y. poriadku jemu vybranému
exekútorovi a došlo ku zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia a vo veci z dôvodu, že o žiadosti o
udelenie poverenia bolo rozhodnuté až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v ustanovení § 44 ods.
X Y. poriadku, k tomuto súd uvádza:

L. XEr/XXX/XXXX bolo začaté za účinnosti § 44 ods. X Y. poriadku v znení od XX. XX. XXXX. V
ustanovení § 44 ods. X Y. poriadku bola stanovená XX-dňová lehota iba v prípade udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie. D. súdu v prípadoch, keď dôjde ku záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky
pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sú systematicky upravené až v nasledujúcej, t. j. tretej
vete, kde už zákonodarca žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia súdu neukladá. R. povinnosťou súdu

skúmať, či nejde o rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. E. v danej veci skúmal uvedené skutočnosti
a následne žiadosť zamietol a to v lehote do X dní. A. nadobudlo právoplatnosť.

D. je potrebné uviesť, že v danom prípade súd nevydal poverenie v lehote XX dní, z dôvodu, že návrh

na vydanie poverenia zamietol v lehote X dní.

Y. súd je oprávnený uvedený exekučný titul preskúmavať. NS SR v rámci rozhodovaní o dovolaniach
v podstate konštatoval (napr. X V. XXX/XXXX z XX. XX. XXXX), že: „E. rozhodcovskej doložky(dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie

vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. X Y. poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom“. F. otázka bola riešená tiež v rozhodnutiach ÚS ako aj
NS (napr. uznesenia NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX, XCdo XXX/XXXX, XCdo XXX/XXXX, uznesenia
ÚS SR vo veciach IV. ÚS XX/XXXX, IV. ÚS XX/XXXX a nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS XXXX/XX zo dňa
XX. XX. XXXX). KS R. R. č. k. XCoE/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX citoval nález ÚS SR č. II.ÚS

XXX/XXXX z XX. XX. XXXX v nasledovnom znení /„... Y. súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,
ako aj bez návrhu (§ 58 ods. X Y. poriadku). H. na skutočnosť, že Y. poriadok pojednáva o skúmaní
súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru

alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru S. súdu SR tak exekučný súd môže
exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska /
rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX z XX. XX. XXXX/. Je teda nepochybné, že v kompetencii
exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu

Čo sa týka tvrdeného nesprávneho úradného postupu odmietnutím vydania poverenia na vykonanie
exekúcie, nemohlo sa jednať o nesprávny úradný postup, ale len o nezákonné rozhodnutie a to v zmysle
ustanovenia § 6 ods. X zákona XXX/XXXX Z. z. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať taký
postup, ktorý našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. U. úradným postupom nemôže
byť samotný spôsob rozhodnutia, prípadne právne posúdenie veci (porovnaj rozhodnutie NS SR XCdo/

XX/XX).

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného
postupu na strane odporcu ako základnej podmienky vzniku zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle
zákona XXX/XXXX Z. z.

D. nesprávny úradný postup v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. X zákona XXX/XXXX Z. z. možno
zahrnúť širokú oblasť postupov orgánov mimo vydávania rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup
možno považovať aj nečinnosť alebo nekonanie orgánu v určitej lehote. V každom konkrétnom prípade
však treba skúmať, či je daná nečinnosť ako znak zodpovednostnej skutkovej podstaty so zreteľom na

okolnosti prípadu, najmä či konkrétny orgán mal alebo mohol konať.

U. však okresný súd poukazuje na rozhodnutie S. súdu SR I. ÚS XX/XX, z ktorého odôvodnenia
vyplýva, že ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie
procesného úkonu, na druhej strane ich nedodržanie nemôže mať za následok porušenie základných

zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva a to
práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach 7. oddielu druhej
hlavy S. SR a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. D. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a právo na spravodlivé proces nemožno stavať proti sebe, ani ich oddeľovať.

V zmysle citovaného rozhodnutia S. súdu SR I. ÚS XX/XX, ktoré odkazovalo na iné rozhodnutie I. ÚS
XX/XX S. súdu SR, sa exekučný súd musel predovšetkým zaoberať otázkou prípustnosti exekúcie a v
tomto smere plynulo konal.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že v danom prípade v exekučnom konaní nedošlo k porušeniu

právnej povinnosti zo strany exekučného súdu spočívajúcej v tvrdenom nesprávnom úradnom postupe.
Z týchto dôvodov nebola daná zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu, keď navrhovateľ nepreukázal
ani ďalšie predpoklady úspešnosti návrhu, konkrétne vznik škody a príčinnú súvislosť medzi tvrdeným
porušením povinnosti a vznikom škody. V plnom rozsahu v tomto smere súd odkazuje na argumenty
uvádzané odporcom v jeho písomnom vyjadrení.

E. ešte poznamenáva, že aj keď odporca poukazoval na znenie ustanovenia § 9 ods. X zákona č. XXX/
XXXX Z. z. účinné od XX. XX. XXXX, (podľa ktorého navrhovateľ mal preukázať podanie sťažnosti
na prieťahy, resp. prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatné rozhodnutie Y., či S. súdu SR), totoustanovenie má hmotnoprávny charakter. U. však retroaktívne účinky, preto nemohlo byť aplikované na
prejednávané prípady. U. podal návrh na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody ešte v
roku XXXX, kedy sa takýto postup nevyžadoval.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § X4X ods.1 O.. Úspešný odporca si uplatnil
náhradu trov konania, ale trovy konania nevyčíslil. Zo spisu jej nevyplývajú žiadne trovy konania. Z týchto
dôvodov súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a

podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.