Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/106/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012201033
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012201033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobkyne: N. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I. X/X, C., t. č. O. G. T.., so sídlom Dr. B. J. XX, I., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, so sídlom Špitálska ulica 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
Č.j. AA/2012/09949/2-OPHN zo dňa 16. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno č. OS/2012/09444/20 zo dňa 24. 08. 2012
a jej odvolanie zamietnuté. Mala za to, že sumy 14.000,- eur a 2.344,10 eur neboli príjmom, ale ani
takou skutočnosťou, ktorú by bola povinná ako občan v hmotnej núdzi nahlásiť úradu kvôli rozhodnutiu o
trvaní nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu, nakoľko jej majetkové pomery zostali nezmenené.
Z uvedeného teda vyplýva, že hmotnostné dávky vyplácané jej osobe od 01. 05. 2011 do 29.
02. 2012 neboli vyplatené neprávom v celkovej sume 871,64 eur a podľa uvedeného nie je povinná
ich vrátiť na účet prvostupňového správneho orgánu tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí

žalovaného. Žiadala, aby bol odporca zaviazaný na náhradu trov konania.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko ju považoval za nedôvodnú. Uviedol, že vydaniu
preskúmavaného rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.
04. 2012 č. OS/2012/09444/10, ktorým prvostupňový správny orgán odňal a zastavil výplatu dávky
a príspevkov v sume 62,50 eur mesačne od 01. 03. 2012 a zastavil príspevky v trvaní 6 mesiacov
počnúc od 01. 03. 2013 do 31. 08. 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o

ktorom rozhodol odvolací orgán tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil rozhodnutím č. j. AA/2012/09949-OPHN zo dňa 08. 06. 2012, právoplatným dňa 12.
06. 2012, pričom rozhodnutie odvolacieho orgánu nebolo napadnuté žalobou ani protestom prokurátora.
Konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri kontrole trvania podmienok pre ďalšie poskytovanie
dávky a príspevkov v hmotnej núdzi zistil a mal preukázané rozsudkami, že žalobkyňa bola právoplatne
rozvedená dňa 30. 12. 2004 a že rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 11. 10. 2010 č. k.
9C 72/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 08. 02. 2011 č. k. 6Co/326/2011

bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Úlohou správneho orgánu pri posudzovaní
nárokov podľa zákona o hmotnej núdzi a trvania podmienok na ich poskytovanie je dôsledne sledovať
každú zmenu vo finančných (príjmových) a majetkových, ako i rodinných podmienok žiadateľa a žiadať
vysvetlenie a podklady na zdôvodnenie zmien, ktoré zistí, najmä ak si občan nesplní svoju povinnosť,tieto rozhodujúce zmeny nahlásiť správnemu orgánu. Mal za to, že bolo dostatočne preukázané, že si
žalobkyňa nesplnila zákonom uloženú povinnosť ohlásiť žalovanému skutočnosti právne významné pre
trvanienárokunadávkuapríspevkov vhmotnejnúdziajejkonaniemalozanásledok,žedávkysociálnej

pomoci boli vyplácané hoci jej nepatrili. Len platiteľ dávky - prvostupňový správny orgán bol oprávnený
posúdiť pred rozhodnutím o povinnosti vrátiť dávku aj otázku, či majetkový prírastok mohol ovplyvniť jej
odkázanosť na sociálnu pomoc, a to aj vtedy, ak nadobudnuté - vyplatené finančné prostriedky boli jej
podielom. Ak zákonodarca vyžaduje, aby občan informoval v zákonnej lehote, má to ten význam, aby
na základe relevantných informácií mohol správny orgán konať. Poukázal na ustanovenie § 29 ods. 3

zákona č. 599/2003 Z. z.

Uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno rozhodnutím č. OS/2012/09444/20 zo dňa 24.
08. 2012 podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z. z. uložil žalobkyni vrátiť dávku a príspevky
vyplatené neprávom za obdobie od 01. 05. 2011 do 29. 02. 2012 v sume 792,40 eur zvýšené o 10 % v
sume 79,24 eur, t. j. v celkovej sume 871,64 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, pričom toto rozhodnutie odôvodnil neohlásením skutočnosti,
že účastníčka konania obdržala finančné prostriedky z vyporiadania nehnuteľností s bývalým manželom
v sume 14.000,- eur a 2.344,10 eur, čo úradu v zákonnej lehote neoznámila. Voči tomuto rozhodnutiu
podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný mal z predloženej spisovej dokumentácie za
preukázané, že žalobkyňa dňa 30. 03. 2012 na základe výzvy predložila úradu rozsudok OS Komárno č.

9C 72/2008-169, právoplatným dňa 13. 04. 2011 v spojení s rozsudkom KS Nitra č. 6Co/326/2010-195,
ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo manželov E. tak, že nehnuteľnosti - záhradu a trojizbový
byt prikázal do výlučného vlastníctva B. E. a určil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné vyporiadanie
17.831,59 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dňa 18. 04. 2012 do čestného vyhlásenia uviedla,
že z titulu finančného vyporiadania BSM zo spoločného majetku získaného počas trvania manželstva

jej bývalý manžel vyplatil dňa 19. 05. 2011 sumu 14.000,- eur a 2.344,10 eur, čo doložila fotokópiami
poštových poukazov. Vzhľadom k tomu, že zmenu v skutočnostiach, ktoré sú rozhodujúce na určenie
výšky dávky a príspevkov úradu v stanovenej lehote neoznámila, porušila ustanovenie § 29 ods. 1, 3
zákona č. 599/2003 Z. z. a spôsobila neoprávnené vyplácanie dávky a príspevkov za obdobie od 01.
05. 2011 do 29. 02. 2012 v sume 792,40 eur, preto bola povinná v zmysle § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č.

599/2003 Z. z. vrátiť dávku a príspevky zvýšené o 10 % v sume 79,24 eur, t. j. celkom je povinná vrátiť v
stanovenej lehote na účet prvostupňového správneho orgánu sumu 871,64 eur. Z týchto dôvodov bolo
jej odvolanie zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Poukázal na ustanovenie § 29 ods.
1, 3, 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z. z., s tým, že tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní
hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je

spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením
aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Zo základnej filozofie
tohto zákona vyplýva, že v prvom rade vlastné príjmy majú občanovi slúžiť na zabezpečenie základných
životných podmienok a pomôcť v hmotnej núdzi. Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a
príspevky, je povinný úradu ohlásiť zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku

na dávku a príspevky a na ich výplatu, oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť
zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie
výšky dávky a príspevkov. Zdôraznil, že zo spisu bolo preukázané, že žalobkyňa v zákonom stanovenej
lehote neohlásila príjem z finančného vyporiadania spoločného majetku po rozvode manželstva, ale
doklady predložila dňa 30. 03. 2012, až po zaslaní výzvy prvostupňovým správnym orgánom. Porušením

ohlasovacej povinnosti spôsobila, že dávka a príspevky boli za obdobie od 01. 05. 2011 do 29. 02. 2012
vyplatené neprávom a bolo rozhodnuté v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 599/2003 Z. z. o ich vrátení.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 10. 2012, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol
pomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.osúdochaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP. Žalobkyňa sa
nevyjadrila k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania a žalovaný sa vyjadril
tak, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a s konaním v súlade s ust. § 250f OSP.
Rozsudok dňa 05. 11. 2013 verejne vyhlásil (§ 246c a § 156 ods. 1 OSP).Podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem občana a
fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické

osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným
pričinením.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely
posudzovaniahmotnejnúdze,zabezpečeniazákladnýchživotnýchpodmienokapomocivhmotnejnúdzi

sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie zákonných nárokov
podľa § 9 ods. 2.

Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej
núdzi spoločne posudzujú, sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje
životné minimum ustanovené osobitným predpisom, ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné

životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, občan v hmotnej núdzi, ktorému
sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých
skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu.

Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu, ktorý vo veci konal,
v lehote do ôsmich dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške,
ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky
dávky a príspevkov (ods. 3).

Podľa § 29 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a
príspevky alebo ich časť zvýšené o 10% odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej
sa vyplácali, ak
a) nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, hoci vedel a
musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili; v prípade

podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie
konania.

V danom prípade z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C 132/2004 zo dňa 13. 12. 2004, právoplatným dňa 30. 12. 2004,

súd manželstvo žalobkyne a B. E. rozviedol, pričom žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania. Žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno dňa 29. 09. 2005
žalobkyňa požiadala úrad o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, na čo Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Komárno dňa 05. 10. 2005 vydal rozhodnutie č. 963/05/CK, ktorým žalobkyni nachádzajúcej
sa v stave hmotnej núdze priznal preddavkovo dávku a príspevky v sume 2.740,- Sk (90,95 eur) od

01. 09. 2005 do doby trvania podmienok a rozhodnutím zo dňa 04. 12. 2005 č. 963/05/CK, ktoré
bolo potvrdené rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. sp. AA/2006/00545-OPHN zo
dňa 08. 02. 2006, jej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno túto sumu zvýšil na 2.970,- Sk
(98,59 eur) mesačne od 01. 11. 2005 do doby trvania podmienok. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Komárno č. OS/06/06335/CK/2 zo dňa 08. 03. 2006 bola žalobkyni zvýšená preddavkovo

poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávky a príspevkov na sumu 4.670,- Sk (155,02 eur)
mesačne od 01. 02. 2006 do doby trvania podmienok. Z obsahu spisu vyplýva, že úrad vykonával
prehodnotenie pomoci v hmotnej núdzi poskytovanej žalobkyni, v dôsledku čoho jej rozhodnutím č.
OS/06/06335/Ja/12 zo dňa 29. 06. 2006, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny č. sp. AA/2006/10900-OPHN zo dňa 01. 08. 2006, znížil preddavkovo poskytovanú pomoc

v hmotnej núdzi vo forme dávky a príspevkov na sumu 2.970,- Sk (98,59 eur) od 01. 06. 2006, nakoľko
zistil, že žalobkyňa sa už nezúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce uchádzača o zamestnanie
uskutočňovaného na základe dohody s úradom práce, preto podmienka na aktivačný príspevok nebola
splnená. Z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 8C 179/05-72 zo dňa 26. 07. 2006,
právoplatným dňa 20. 09. 2006, bol zamietnutý návrh žalobkyne na určenie príspevku na rozvedenú

manželku, prvostupňový správny orgán vydal dňa 03. 10. 2006 rozhodnutie č. OS/06/06335/Ja/24,
ktorým jej odňal a zastavil od 01. 09. 2006 dávku a príspevky v hmotnej núdzi v sume 2.970,- Sk (98,59
eur) poskytované preddavkovo v období od 01. 09. 2005 do 31. 08. 2006 v celkovej sume 41.980,-
Sk (1.393,48 eur), ktorá sa nepožaduje na vrátenie. Dňa 03. 10. 2006 rozhodnutím č. OS/06/06335/Ja/25 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno rozhodol, že žalobkyňa je občanom v hmotnej
núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa jej dávka a príspevky v sume 3.160,-
Sk (104,89 eur) od 01. 09. 2006. Po prehodnotení pomoci v hmotnej núdzi poskytovanej

žalobkyni, prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OS/07/04647/Ka/16 zo dňa 20. 09. 2007 zvýšil
žalobkyni dávku a príspevky na sumu 3.230,- Sk (107,22 eur) od 01. 09. 2007, ktorá bola následne
rozhodnutím č. OS/08/13319/Ka/16 zo dňa 21. 09. 2008 zvýšená na sumu 5.290,- Sk (175,60 eur)
mesačne od 01. 09. 2008 a rozhodnutím č. OS/08/13319/Ka/17 zo dňa 16. 11. 2008 znížená na sumu
3.390,- Sk (112,53 eur) mesačne od 01. 11. 2008. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa

03. 10. 2009 č. OS/09/11714/Ka/17 zvýšil žalobkyni dávku a príspevky na sumu 118,30 eur mesačne
od 01. 09. 2009, a to v súvislosti s nariadením vlády SR č. 324/2009 zo dňa 15. 07. 2009, ktorým sa
upravujú sumy dávky v hmotnej núdzi a sumy príspevku na bývanie s účinnosťou od 01. 09. 2009.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím č. OS/2010/10853/9 zo dňa 05. 02. 2010 Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno priznal žalobkyni aktivačný príspevok v sume 63,07 eur mesačne
od 01. 01. 2010, nakoľko žalobkyňa začala od 10. 01. 2010 vykonávať samostatne zárobkovú činnosť

a aktivačný príspevok patrí najviac šesť mesiacov dlhodobo nezamestnanému občanovi, ktorý začne
vykonávať samostatne zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu a pred začatím tejto činnosti mal
zabezpečované základné životné podmienky a poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi. Rozhodnutím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno č. OS/2011/09721/13 zo dňa 08. 09. 2011 bola žalobkyni
znížená dávka a príspevky na sumu 62,50 eur mesačne od 01. 08. 2011. Súčasťou administratívneho

spisužalovanéhojeirozsudokOkresnéhosúduKomárnoč.k.9C72/2008-169zodňa11.10.2010,ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/326/2010-195 zo dňa 08. 02. 2011, ktorým
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (žalobkyne a B. E.) k nehnuteľnostiam tak, že
nehnuteľnosti - záhradu a trojizbový byt prikázal do výlučného vlastníctva B. E. a určil mu povinnosť
zaplatiť žalobkyni finančné vyporiadanie 17.831,59 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom k

tomu, že si žalobkyňa nesplnila zákonnú ohlasovaciu povinnosť v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 599/2003
Z. z. a správnemu orgánu neohlásila vyššie uvedenú skutočnosť, prvostupňový správny orgán vydal
dňa 10. 04. 2012 rozhodnutie č. OS/2012/09444/10, ktorým žalobkyni odňal a zastavil výplatu dávky
a príspevkov v sume 62,50 eur mesačne od 01. 03. 2012 a zastavil jej príspevky v trvaní 6 mesiacov
počnúc od 01. 03. 2012 do 31. 08. 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom

rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. j. AA/2012/09949-OPHN zo dňa 08. 06.
2012 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Prvostupňový správny orgán vo veci vydal rozhodnutie dňa 24. 08. 2012 č. OS/2012/09444/20, z obsahu
ktorého vyplýva, že žalobkyni podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z. z. uložil povinnosť vrátiť

dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 01. 05. 2011 do 29. 02. 2012 v sume 792,40
eur zvýšené o 10 % v sume 79,24 eur, t. j. celkom v sume 871,64 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno. Na odvolanie žalobkyne
žalovaný správny orgán rozhodol rozhodnutím č. AA/2012/09949/2-OPHN zo dňa 16. 10. 2012 tak, že
jej odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keďže sa stotožnil so skutkovými zisteniami

a právnym záverom prvostupňového správneho orgánu.

V danej veci nie je sporný skutkový stav medzi účastníkmi konania, spornou zostala otázka výkladu §
29 ods. 1 až 4 zákona o hmotnej núdzi v súvislosti s rozhodnutím žalovaného (v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu, nakoľko tvoria jeden celok) o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť

príspevok v hmotnej núdzi zvýšený o 10 % v celkovej výške 871,64 eur.

Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa v podstate od roku 2005 je poberateľkou príspevku
v hmotnej núdzi a iných príspevkov a dávok striedavo v rôznych obdobiach a povinnosti v zmysle
zákona o hmotnej núdzi jej boli známe, bola s nimi oboznámená a najmä, ak sa zmenia pomery a

najmä, ak si svojím majetkom môže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej
núdzi. Stav v hmotnej núdzi zákon definuje ako stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré
sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré
sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
Takýto stav podľa rozhodnutí, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli prvostupňového správneho

orgánu, existoval u žalobkyni až do obdobia, keď nadobudol rozsudok Okresného súdu v Komárne, v
spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. 6Co/326/2010-195 právoplatnosť a vykonateľnosť o zrušení
podielového spoluvlastníctva manželov po rozvode tak, že bývalý manžel žalobkyne bol povinný zaplatiť
žalobkyni finančné vyporiadanie v sume 17.831,59 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorúpovinnosť si splnil dňa 19. mája 2011 a žalobkyni vyplatil sumu 14.000,- eur a 2.344,10 eur, čo nie je
sporné. Žalobkyňa tieto finančné prostriedky obdržala a hoci bola poberateľkou príspevku v hmotnej
núdzi, nesplnila si svoju povinnosť v zmysle zákona a zmenu pomerov neohlásila v lehote 8 dní. Zo

spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán plniac si zákonnú povinnosť sledovať splnenie podmienok
poskytovania príspevku v hmotnej núdzi pravidelne žiadal od žalobkyni čestné vyhlásenie o svojich
majetkových, rodinných a finančných pomeroch a žalobkyňa túto skutočnosť v podanom čestnom
vyhlásení dňa 28. 03. 2012 neuviedla, hoci už disponovala finančnými prostriedkami. Následne dňa 04.
06. 2012 podala žiadosť o vyplatenie príspevku na bývanie so spätnou platnosťou. Na výzvu správneho

orgánu žalobkyňa až v čestnom vyhlásení zo dňa 18. 04. 2012 uviedla, že dňa 19. mája 2011 obdržala
finančnú sumu 14.000,- a 2.344,10 eur z titulu vyporiadania majetku bývalých manželov. Súd dospel
k záveru, že žalobkyňa počas poskytovania dávky v hmotnej núdzi nadobudla finančné prostriedky
(majetok), ktorými si mohla pomôcť v hmotnej núdzi a jej postavenie podľa zákona o hmotnej núdzi sa
nesporne zmenilo a naďalej už nespadala do štátom sledovanej a poskytovanej sociálnej záchrannej
siete a nespĺňala podmienky občana v hmotnej núdzi, ktorej bolo možné poskytovať dávku v hmotnej

núdzi. Neobstojí preto námietka žalobkyne, že finančné prostriedky, ktoré získala od bývalého manžela,
sú výsledkom delenia ich spoločného majetku a že jej majetkové pomery v zmysle zákona o hmotnej
núdzi sa nezmenili a podmienky na poskytovanie príspevku v hmotnej núdzi zostali rovnaké, pretože
podľa názoru súdu došlo k speňaženiu hmotného majetku žalobkyne, ktorý jej patril rovným dielom
v čase rozhodovania a priznania dávky v hmotnej núdzi, ale po rozvode, resp. po súdnom vyrovnaní

BSM v podstate tento jej podiel nadobudol bývalý manžel prevodom a protihodnotu podielu na majetku
vyplatil žalobkyni titulom vyrovnania BSM. Keďže žalobkyňa si nesplnila zákonnú povinnosť a túto
zmenu neoznámila prvostupňovému správnemu orgánu, správne postupoval úrad práce sociálnych vecí
a rodiny, keď rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2012 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky
vyplatené neprávom za obdobie od 01. 05. 2011 do 29. 02. 2012 v sume 871,64 eur v lehote stanovenej

v rozhodnutí, lebo žalobkyňa ich prijala neprávom. Žalobkyňa argumentuje síce tým, že mala výdavky
a tieto peniaze použila pre svoju potrebu, bývanie a podobne, avšak zákon o hmotnej núdzi stanovuje
podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi a tiež i povinnosti poberateľovi, ktoré nie je možné
odpustiť, ak ich nesplní a naďalej tvrdí, že je nemajetný a zo svojho príjmu nie je schopný si zabezpečiť
základné životné potreby, lebo nedosahuje štátom určenú výšku životného minima, čo u žalobkyni bolo

nesporne vyvrátené práve obdržaním nemalej finančnej sumy v čase, keď poberala dávky v hmotnej
núdzi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného žalobkyňa
nemohla byť poškodená na svojich právach. Záver, ktorý urobil správny orgán prvého stupňa zo

zistených skutkových okolností a žalovaný ustálil v žalobou napadnutom rozhodnutí, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami
zákona o sociálnej pomoci. Na tom nič nemení subjektívny názor žalobkyne, finančné prostriedky ktoré
obdržala v máji 2011 neboli príjmom, ale výsledkom delenia ich spoločného majetku z manželstva po
rozvode, teda jej majetkové pomery sa nezmenili a výška jej príspevku sa nezvýšila, ani nezníži a nemá

vplyv na jej oznamovaciu povinnosť.

Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa
§ 250j ods. 1 OSP zamietnuť, lebo súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP
musel prihliadnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnej žalobkyni právo na
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľdomáha (§ 205 ods. 1 OSP).