Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11P/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915205630
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6915205630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci navrhovateľa - T.. L. Á.M.,

G.. XX.XX.XXXX, E. K. G. K. XXX proti odporkyni - T.. M. Á., G.. XX.XX.XXXX, E. K. P. A., A. P. XX/XXX
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu - U. Á., G.. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej
Sobote, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa T.. L. Á., G.. XX.XX.XXXX a odporkyne T.. M. Á.M., G.. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo Z., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E., vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Na čas po rozvode manželstva súd maloleté dieťa U. Á.M., G.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec - navrhovateľ j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. U. Á. výživné vo výške po 350 eur mesačne,
vždy do 15.-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd styk otca s mal. U. Á. n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ T.. L. Á. sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Rimavská Sobota domáhal rozvodu
manželstva s odporkyňou T.. M. Á. a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode. Návrh odôvodnil tým, že nezhody medzi manželmi začali vznikať v roku 2013, keď on
nadviazal vzťah s inou ženou, s ktorou od februára 2014 žije aj v spoločnej domácnosti. Na čas po

rozvode manželstva navrhol, aby bol syn mal. U. zverený do výchovy a osobnej starostlivosti matky a
on bol ochotný platiť na jeho výživu výživným vo výške po 350 eur mesačne. Zároveň žiadal upraviť svoj
styk so synom, ktorý špecifikoval v petite návrhu. Na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, žiadne
nové skutočnosti neuviedol.

OdporkyňaT..M.Á.napojednávaníuviedla,žesrozvodommanželstvanesúhlasí,čoodôvodnilatým,že
je silne veriaca a že nechce, aby sa o ich synovi rozprávalo, že pochádza z rozvrátenej rodiny. Potvrdila

dôvod rozvratu manželských vzťahov tak, ako ho označil v návrhu navrhovateľ, ako aj tú skutočnosť,
že od februára 2014 s ním nežije v spoločnej domácnosti. Na doplňujúce otázky uviedla, že pokiaľ by
bolo ich manželstvo aj napriek jej nesúhlasu rozvedené, súhlasí s tým, aby bol mal. U. zverený do
jej osobnej starostlivosti ako aj s výškou výživného, ktoré na neho otec navrhol platiť. Námietky malavo vzťahu k styku otca so synom, ktoré boli z jej strany smerované najmä voči terajšej priateľke otca,
ktorú nepovažuje za dostatočne morálnu a preto trvala na tom, aby sa otec so synom stretávali v jej
neprítomnosti.

Kolízny opatrovník počas pojednávania viedol rodičov k tomu, aby sa na úprave styku dohodli.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd na pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním sobášneho
listu, rodného listu dieťaťa a po takto vykonanom dokazovaní boli zistené nasledovné skutočnosti.

Manželstvo navrhovateľa a odporkyne bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo Z. a pochádza z neho jedno
dieťa, a to syn U. Á., G.. XX.XX.XXXX.

Po tom, ako navrhovateľ v roku 2013 nadviazal vzťah s inou ženou, manželia prestali viesť spoločnú
domácnosť, a to od februára 2014. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala odporkyňa spoločne aj so

synom a od uvedené času až doposiaľ s ním býva v byte v P. A.. Z výsluchu manželov bolo zistené aj to,
žeodfebruára2014spoločnenehospodária,nerozumejúsi,nežijúspoluaniintímne,pričomnavrhovateľ
od rozchodu manželov žije v spoločnej domácnosti s inou ženou.

Podľa § 23 Zákona o rodine

ods. 1/ súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia;
ods. 2/ súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní
o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí;

ods. 3/ súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine
ods. 1/ v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného;
ods. 2/ ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa

obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa;
ods. 3/ rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná;
ods. 4/ súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody
rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa

s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi;
ods. 5/ súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na

pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine

ods. 1/ rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode;ods. 2/ ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví
styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť;

ods. 3/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo ho zakáže;
ods. 4/ ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti;

ods. 5/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine
ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné sa samé živiť;

ods. 2/ obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť;

ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine

ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného;
ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine
ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.;
ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 Zákona o rodine
ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa;
ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia

vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania mal súd za to, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne je
od februára 2014 len formálne, neplní si svoj spoločenský účel, pretože manželia spoločne nežijú,
nehospodária spolu a spoločne nezabezpečujú ani výchovu svojho dieťaťa mal. U.. Naviac navrhovateľ

nadviazal vzťah s inou ženou a preto súd ich manželstvo považoval za trvale rozvrátené a vážne
narušené a preto ho podľa § 23 Zákona o rodine rozviedol.V súlade s ustanovením § 113 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého s konaním o rozvod manželstva je spojené
konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, súd
zároveň rozhodoval aj o právach a povinnostiach rodičov - manželov k dieťaťu pochádzajúceho z ich

manželstva.
Na čas po rozvode manželstva súd mal. U. Á. zveril do výchovy a opatery matky, ktorá sa o neho osobne
stará už od rozchodu manželov, pričom takéto rozhodnutie korešponduje aj návrhy oboch rodičov. V
súvislosti s týmto rozhodnutím bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok matka a
na druhej strane bola otcovi uložená povinnosť platiť na dieťa výživné po 350 eur mesačne. Takto

určené výživné vychádza tiež z návrhu oboch rodičov a zároveň plne rozpovedá odôvodnením potrebám
dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam otca výživné v takejto výške platiť.

Súd styk otca so synom, ktorý bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky,
neupravil a pri tomto rozhodnutí vychádzal z nasledovne zistených skutočností.

Obaja rodiča majú silný citový vzťah k synovi a matka v styku otca so synom nebráni a ani tak do
budúcna nemieni robiť, má však výhrady k tomu v akom prostredí styk otec so synom realizuje. Matke
sa nepáči zafajčené prostredie a námietky má aj voči morálnym hodnotám otcovej priateľky. Z výsluchu
otca bolo zistené, že týchto námietok si je plne vedomý a vyjadril sľub, že sa bude so synom stretávať
v prostredí, ktoré nenaruší žiadnym spôsobom jeho zdravý vývoj. Keďže z výsluchu otca, ako aj matky

bolo zistené, že ich syn má silný citový vzťah aj k starej matke - matke otca, súd preto na tomto mieste na
otca apeluje, aby styk so synom realizoval najmä v domácnosti starej matky, prípadne v jej prítomnosti,
čím sa zároveň zachová a upevní citový vzťah medzi mal. U. a starou matkou.

Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť, aby obaja rodičia pri výkone svojich rodičovských práv a

povinností rešpektovali predovšetkým záujem ich syna, ktorý je v danom prípade rozhodujúci a určujúci.

Zároveň bolo rozhodnuté o trovách konania podľa ustanovenia § 144 O.s.p., na základe ktorého
účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.