Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/212/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202162
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202162.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
advokát, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716 proti povinnému: K. F., bytom N.,
Z. I. XXX/XX, o vymoženie 520,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske zo dňa 11. augusta 2015, č.k. 1Er/327/2015-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Zároveň rozhodol, že
povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
návrhom z 15.03.2015 doručeným súdnemu exekútorovi 30.03.2015 (začiatok exekučného konania) sa
oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 520,72 eur s prísl. na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. WHB0110097 z 25.10.2010. Súd sa
oboznámil so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom
na vykonanie exekúcie, exekučným titulom a obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.
2Er/21/2011. Z pripojeného spisu vyplýva, že rovnaký oprávnený ako v tejto exekučnej veci sa domáhal
proti rovnakému povinnému ako v tejto exekučnej veci vykonania exekúcie na podklade

rovnakého exekučného titulu ako v tejto exekučnej veci. Uznesením č.k. 2Er/21/2011-12
z 25.01.2011, právoplatným 03.08.2011, bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá z dôvodu, že
predložená rozhodcovská doložka bola posúdená ako neplatná a na jej podklade vydaný
rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul. Následne bolo exekučné konanie aj právoplatne
zastavené. Pri skúmaní procesných podmienok súd zistil existenciu prekážky rozhodnutej veci a z tohto
dôvodu musí toto exekučné konanie zastaviť. V exekučnom konaní vedenom na tamojšom súde pod

sp. zn. 2Er/21/2012 sa rovnaký oprávnený ako v tejto exekučnej veci domáhal proti rovnakému
povinnému ako v tejto exekučnej veci vykonania exekúcie na podklade rovnakého exekučného
titulu ako v tejto exekučnej veci, pričom súd po jeho posúdení dospel k záveru, že exekučný titul je
nevykonateľný, pretože bol vydaný na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky. V tejto exekučnej veci
má súd teda pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie opätovne skúmať rovnaký exekučný titul
ako v exekučnej veci sp. zn. 2Er/21/2012. Od ostatného rozhodnutia (uznesenie o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia) nedošlo zmene skutkového ani právneho stavu relevantného pre rozhodnutie.
Keďže o totožnom predmete medzi tými istými účastníkmi konania súd už raz o podmienkach pre
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatne rozhodol (žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol), tvorí toto rozhodnutie prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu
k tomuto exekučnému konaniu. Prekážka veci rozhodnutej je neodstrániteľným nedostatkom podmienky
konania, a preto súd musel exekučné konanie zastaviť. O náhrade trov exekučného konania rozhodol

súd podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 146 ods. 2 prvej vety
Občianskeho súdneho poriadku (s použitím analógie). Rozhodovanie o tejto otázke inicioval oprávnený,ktorý si už v rámci návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Keďže
Exekučný poriadok neobsahuje úpravu trov exekučného konania (len trov exekúcie), vychádzajúc zo
vzťahu Exekučného poriadku voči Občianskemu súdnemu poriadku, normatívne vyjadrenému v § 251

ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Súd podotýka, že s výnimkou
§ 38 ods. 3 Exekučného poriadku žiadne ustanovenie Exekučného poriadku nezakotvuje obligatórne
rozhodovanie exekučného súdu o trovách exekučného konania, resp. o náhrade trov exekučného
konania tak, ako tomu je v prípade trov exekúcie pri zastavení exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného

poriadku). Preto je rozhodovanie exekučného súdu o náhrade trov exekučného konania viazané na
návrh účastníka konania s poukazom na § 251 ods. 4 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc z § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho
súdneho poriadku má súd za to, že oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania tým, že
navrhol vykonať exekúciu vo veci, o ktorej už bolo skôr právoplatne rozhodnuté, a teda oprávnený by mal
byť zaviazaný povinnosťou uhradiť trovy konania vzniknuté povinnému. Nakoľko si však povinný žiadne

trovy konania neuplatnil a v podstate mu v tomto štádiu trovy konania preukázateľne ani nevznikli, súd
rozhodol tak, že povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Podané odvolanie
odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/

a h/ O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom
návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že
súdnemu exekútorovi udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku
právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej

by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený
výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by
sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v
Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila
ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd

oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania však súd
nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou
o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Tiež uviedol, že
exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové

dokazovanie skutkového stavu, pričom mu uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového
stavu,čímzasiaholdojehoprávapodľačl.48odsek2ÚstavySlovenskejrepubliky. Vsúvislosti
s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2014. Zároveň
citoval časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/633/2011-25
zo dňa 26.06.2012 a č.k. 18CoE/635/2011-36 zo dňa 30.11.2012. Zastával právny názor, že postupom

exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil
akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia.
Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný
urobil akýkoľvek úkon. Poukázal na uznesenie Ustavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013, ako aj na
nálezy sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad S..
X.. S. Z., N.. dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 520,72
eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zodňa 25.10.2010, sp. zn. WHB0110097, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 16.11.2010 a vykonateľnosť dňa 20.11.2010.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom
exekučnom konaní sp. zn. 1Er/327/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo
svojom skoršom rozhodnutí č.k. 2Er/21/2011-12 zo dňa 25.01.2011 jednoznačne konštatoval, že nie
je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o

prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 2Er/21/2011 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 25.10.2010,
sp. zn. WHB0110097, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 520,72 eur s

príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 14.12.2010. V uvedenej
exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25.01.2011, č.k. 2Er/21/2011-12 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.08.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 30.06.2011, č.k. 8CoE/66/2011-21. Následne súd prvého stupňa uznesením

zo dňa 24.01.2013, č.k. 2Er/21/2011-111, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2013,
exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je
predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol

iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa
zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za
následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci
neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie §
103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek

počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo
veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma

z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;

ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku

rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V
tomto predchádzajúcom exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25.01.2011, č.k.

2Er/21/2011-12 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto
je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s
ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2011 v spojení

s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.06.2011, č.k.
8CoE/66/2011-21.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn.

2Er/21/2011, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené uznesenie súdu prvého
stupňa zo dňa 25.01.2011, č.k. 2Er/21/2011-12 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 30.06.2011, č.k. 8CoE/66/2011-21 tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje
prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne

návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je
potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Odvolací súd v postupe súdu prvého stupňa nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity
povinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym

záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní a oprávnený túto možnosť aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .