Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. august 2012

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 4Er/247/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5408203964
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Zbojová
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2012:5408203964.2

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Pribinova25,protipovinnému:Š.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomY.O.D.Č..XXX,ovymoženiepohľadávky
vo výške 991,80 eura ( 29.879,-Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

1/. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

2/. Súd povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
3/. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Vo vyššie uvedenej exekučnej veci súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa
31.10.2008 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, a to na základe exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so

sídlom Bratislava Karloveské rameno č.8 (ďalej ako “rozhodcovský súd“) sp. zn. SR 05295/08 zo dňa
20.06.2008 ( ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“), v zmysle ktorého bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu 991,80 eura ( 29.879,-Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy
649,27 eura ( 19.560,-Sk) od 13.03.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 232,39 eura
(7.001,-Sk), to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„ O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 57ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd

zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by
exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom.

Okresný súd Dolný Kubín oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/247/2008 a listinami
zaslanými na výzvu súdu rozhodcovským súdom, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodcovskéhorozsudku zistil, že dňa 18.06.2007 uzavrel oprávnený s povinným Zmluvu o úvere č. 5760223 (ďalej len
„zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,-Sk, zvýšený
o príslušný poplatok vo výške 19.120,-Sk. . Predmetný úver spolu s príslušným poplatkom sa povinný

zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 3.260,-Sk počnúc dňom 17.07.2007. Súčasťou
zmluvy boli „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“ (ďalej len „VPPÚ“). Z dôvodu, že povinný si
neplanil riadne a včas svoje povinnosti v zmysle splátkového kalendára, čím porušil podmienky zmluvy
o úvere, podal oprávnený dňa 22.05.2008 návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie sumy
19.920,-Sk pozostávajúcej z úveru a príslušného poplatku v sume 19.560,-Sk, nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky, t. j. poplatku za upomienky v sume 360,-Sk, ďalej príslušenstva v celkovej
výške 9.959,-Sk (úrok z omeškania), z úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 19.560,-
Sk od 13.03.2008 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 7.001.-Sk pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia a poplatku za rozhodcovské konanie. O predmetnom návrhu rozhodol
rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 05295/08 zo dňa 20.06.2008 tak, že povinnému v tomto konaní
uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému v tomto konaní sumu 991,80 eura ( 29.879,-Sk) spolu s 0,25 %

úrokom z omeškania denne zo sumy 649,27 eura ( 19.560,-Sk) od 13.03.2008 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania v sume 232,39 eura (7.001,-Sk), to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa
vyznačenej doložky rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2008 a vykonateľnosť
dňa 10.07.2008. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že po podaní návrhu na začatie
rozhodcovského konania do dňa spísania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, t.j.

do dňa 10.09.2008, povinný neuhradil žiadnu splátku a preto navrhol aby súdny exekútor vymohol
pohľadávku priznanú rozhodcovským rozsudkom.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako „ ZoRK“), tuzemský
rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa § 45 ods. 1 písm. a), b), c) ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v
osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo, c)

ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Citovaný § 45 ZoRK zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu a takéto skúmanie
je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol a môže

preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§1 ods. 1
ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej
posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či
nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Exekučný súd je takto povinný
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na začatie exekúcie a k takáto exekúcia začala tak posúdiť či

existujú dôvody na jej vedenie a jedným z týchto predpokladov je preskúmanie exekučného titulu, bez
ktorého exekúciu nie je možné vykonať. Aj keď je vždy potrebné akceptovať na jednej strane dôležitý
záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí
byť výnimočné, na druhej strane je nevyhnutné zohľadniť základné právo občana, v tomto prípade
spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré vyplývajú z

Charty základných práv európskej únie. Exekučný poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 44 ods.
2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne a v ust. § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade aj zákon o rozhodcovskom konaní. Zákonná
úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z
hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrýmimravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania a to aj po vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie.
Súd pri posudzovaní či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, vychádzal z vnútroštátnych právnych predpisov ako aj z noriem
európskeho práva. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že vzťah ktorý vznikol na
základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným je nesporne vzťahom spotrebiteľským
keďže tento vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch a to napriek tomu, že rozhodcovský súd tento vzťah posudzoval podľa ustanovení Obchodného

zákonníka.
V čase uzavretia zmluvy (18.06.2007) základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval
Občiansky zákonník.
V zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení platnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V

zmysle§53ods.1Občianskehozákonníka, spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Neprijateľné zmluvné podmienky boli obsiahnuté v ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom

zákonom č. 568/2007 Z.z. (účinným od 01.01.2008) bol výpočet neprijateľných zmluvných podmienok
rozšírený o.i. o ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučné v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r)
zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení).

V zmysle § 879j zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
V čase uzavretia zmluvy (18.06.2007) boli „spotrebiteľské zmluvy“ upravené aj zákonom č. 634/1992 Zb.

o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa takouto zmluvou rozumie „zmluva uzavretá podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje“ (§ 23a ods. 1 cit. zák.).
Vyššie citovaný § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zakotvuje osobitnú prieskumnú

právomoc exekučného súdu a takéto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby
tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol a môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na
rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 citovaného zákona), či v tej istej veci bolo už
vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti
uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska objektívnej možnosti, či nejde o plnenie nedovolené

alebo priečiace sa dobrým mravom.
Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi
oprávneným a povinnou, ktorú uzavreli dňa 18.06.2007, ktorej obsahom bola o.i. aj rozhodcovská
doložka.
Neprijateľná (nekalá) podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS).
Zákon síce explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej podmienky

a tiež, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná, no pokiaľ však zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o
tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnoupodmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné podotknúť, že nekalá zmluvná podmienka a rozhodcovská
doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany

Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ už v rozsudku C-40/08 Asturcom č.51 judikoval, že
„Smernica Rady 93/13/EHS, z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon
právoplatnéhorozhodcovskéhonálezuvydanéhobezúčastispotrebiteľa,musípokiaľ mázatýmúčelom
k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť

rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a
spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou
viazaný. Súd tak zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej
zmluvy“.

Súd teda v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom zistil taký rozpor so zákonom, pre ktorý bolo
potrebné exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného voči povinnému a ktorá je vedená súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Krutým č. EX 8126/2008 zastaviť. Právomoc rozhodcovského

súdu resp. rozhodcu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi oprávneným a
povinným, ktorú uzavreli dňa 18.06.2007, ktorej obsahom resp. obsahom Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (ďalej ako „VPPÚ“) je rozhodcovská doložka. Súd preskúmal povahu rozhodcovskej
doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá je obsiahnutá

len vo všeobecných podmienkach a zistil, že „ v zmysle čl. 17 VPPÚ sa oprávnený s povinným dohodli
na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35
922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/

B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo

zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc

rozhodcovského súdu.“
Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúmal všetky dôležité skutočnosti, ktoré
vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi veriteľom a dlžníkom v neprospech
dlžníka - spotrebiteľa a zistil, že oprávnený v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že
poskytol povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, naopak povinný mal len možnosť buď

odmietnuť službu - poskytnutie úveru, alebo ju prijať aj s VPPÚ. Je zjavné, že aj v tomto prípade
je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré používa oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu a spotrebiteľ, v tomto prípade povinný, nemal možnosť výberu, nakoľko ak by aj mal výhrady ku
ktorémukoľvek ustanoveniu VPPÚ, napr. k ustanoveniu o rozhodcovskej doložke, v takomto prípade,

by mu oprávnený predmetný úver neposkytol, pre nesplnenie obchodných podmienok. Súd zastáva
názor, že ani v tomto prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardných obchodných podmienok. Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa so všetkým týmto VPPÚ. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného aby sa
podrobil rozhodcovskému konaniu pred presne určeným rozhodcovským súdom, teda aby sa podrobil

konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred oprávnený ako
veriteľ. „Pokiaľ je, zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej
zmluvnejstranyvprávnomvzťahuzoštandardnejspotrebiteľskejzmluvy,ktorývzťahteóriaipraxnavyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybností o tom, že takáto zmluvnápodmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi.“ (uznesenie ÚS SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).

To, že oprávnený nemal v úmysle uzatvárať v rámci VPPÚ s povinným žiadne dohody a teda ani
dohodu o rozhodcovskej doložke, dokumentujú aj posledné ustanovenia zmluvy o úvere z 18.06.2007
kde je uvedené, že „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto
zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady

a zaväzuje sa ich dodržiavať“. V tomto prípade sa jedná o jednostranné podmienky veriteľa -
oprávneného, na základe ktorých poskytuje spotrebiteľovi - v tomto prípade aj povinnému, ale aj
komukoľvekinémuúver,aktietopodmienkyspĺňa asúhlasísnimi. Jenamiestesiuvedomiťajokolnosť,
že oprávnený si v zásade vopred určil aj rozhodcu, ktorý bude v predmetnej veci rozhodovať. Nie je
nepodstatné, že oprávnený je právnická osoba založená za účelom podnikania s cieľom dosahovania
zisku. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie

veci pred rozhodcom zaplatil poplatok. Záujmom takéhoto rozhodcu ale aj oprávneného bude, aby bol
tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude
prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Vychádzajúc z uvedeného
výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi pričom v prípade
výberu rozhodcovského súdu je v bode 17 VPPÚ presne deklarované ktorý rozhodcovský súd ako

jediný prichádza do úvahy - Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s..Záväzkovo právny vzťah medzi oprávneným a povinným, z dôvodu porušenia ktorého došlo k
vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a
povinným dňa 18.06.2007, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve,
pretožesavymáhaplneniezozmluvyospotrebiteľskomúvere,naktorúsavzťahujeprávnyrežimzákona

č. 258/2001 Z. z a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V bode 17 VPPÚ, ktoré tvoria súčasť zmluvy,
bola obsiahnutá rozhodcovská doložka (zmluvná podmienka), ktorá nebola s povinným individuálne
dohodnutá (rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konania). Súd

uvedenú zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú, nakoľko má za
to, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
veriteľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práva a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej

doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd pri
zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania,
ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania,

ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú
v neprospech spotrebiteľa. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej
doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej doložky
a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi
bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež

Smernice93/13/EHS.Nazákladeuvedenéhosúddospelknázoru,žedojednanierozhodcovskejdoložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto
je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore
s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Súd má za to, že exekúcia je v danom prípade nedôvodná v
celom rozsahu, nakoľko sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej

spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy nemení, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok (pričom rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal), ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky.
Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 425/2011-19, „podľa § 58 ods. 1
Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na

základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo
na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku),
podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie jeexplicitne ustanovený. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu

konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že
všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul.
Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykoná“.
Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ten v rozsudku sp. zn. 3 Cdo/164/1996

z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že
„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Keďže konanie, na základe
ktorého bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č. SR 10357/08 z 28.11.2008 má inú vadu,
pre ktorú nie je tento exekučný titul materiálne vykonateľný, aj plnenie z tohto rozsudku musí byť v

rozpore s platným právom. Z vyššie uvedených dôvodov, no najmä s poukazom na absenciu materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupom podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení
s ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku 1/ tohto uznesenia.

O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak
niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

V danej veci zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý inicioval začatie exekučného konania na
základe exekučného titulu, ktorý nie je v súlade so zákonom a tak povinnému vzniklo právo na náhradu

trov konania. Tento si však žiadne trovy neuplatnil, v dôsledku čoho ho súd nevyzval ani na ich vyčíslenie
postupom podľa § 151 ods. 4 O.s.p. a vznik trov povinného nemal súd preukázaný ani zo spisu, preto
rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie ktoré súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému vznikli v súvislosti so
zastavením exekúcie, súd o nich o rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na tunajší súd
v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).