Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/186/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230728
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8112230728.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na Okresný súd Prešov žaloby, ktoré sa viedli pod sp. zn. 9C/241/2012,
9C/247/2012, 9C/276/2012, 9C/277/2012, 9C/278/2012, 9C/288/2012, 9C/290/2012, 9C/293/2012,
9C/319/2012 a 9C/323/2012. Okresný súd Prešov tieto konania spojil na spoločné konanie a rozhodol,
že konanie o týchto veciach sa bude viesť pod sp. zn. 9C/241/2012 a to uznesením 9C/241/2012-7 z
9.10.2012.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 11NcC 22/2012-11 z 18.10.2012 vylúčil všetkých sudcov
Okresného súdu Prešov z prejednávania a rozhodovania danej veci a vec prikázal Okresnému súdu
Humenné. Na Okresnom súde Humenné sa konanie o spojených veciach vedie pod sp. zn. 6C/186/2012.

Žalobca podané žaloby odôvodnil tým, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.

Ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa
ustanovenia § 38 a nasl. Zák. č. 233/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu
nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníkov.

Jednotlivé žaloby boli podané proti žalovanej na základe exekučných konaní vedených na Okresnom
súde Prešov, pričom v konaní OS Prešov pod sp. zn. 9C/241/2012 to bolo exekučné konanie proti
povinnému U. C., ktoré sa viedlo na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp. zn.
EX 9368/2008. V konaní OS Prešov sp. zn. 9C/247/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti
povinnej U. L., na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp. zn. EX 11776/2008. V
konaní OS Prešov pod sp. zn. 9C/276/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti povinnému P.
D., na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp. zn. EX 3895/2010. V konaní OS
Prešov 9C/277/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti povinnej N. T., na základe návrhu súdneho
exekútora registrovaného pod sp. zn. EX 491/2007. V konaní OS Prešov 9C/278/2012 to bolo exekučné
konanie vedené proti povinnému P. Q., na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp.

zn. EX 3873/2010. V konaní OS Prešov pod sp. zn. 9C/288/2012 to bolo exekučné konanie vedené
proti povinnej P. L., na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp. zn. EX 16679/2010.
V konaní OS Prešov pod sp. zn. 9C/290/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti povinnému
Vladimírovi Tulejovi, na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp. zn. EX 8549/2010.
V konaní OS Prešov pod sp. zn. 9C/293/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti povinnej P.
W., na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp. zn. EX 9983/2009. V konaní OS
Prešov 9C/319/2012 to bolo exekučné konanie vedené proti povinnej U. W., na základe návrhu súdneho
exekútora registrovaného pod sp. zn. EX 1105/2004, v konaní OS Prešov pod sp. zn. 9C/323/2012 to
bolo konanie voči povinnej P. P., na základe návrhu súdneho exekútora registrovaného pod sp. zn. EX
12338/2008.

Žalobca žaloby vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/241/2012, 9C/247/2012, 9C/276/2012,
9C/278/2012, 9C/288/2012, 9C/290/2012, 9C/293/2012 a 9C/323/2012 odôvodňoval tým, že Okresný
súd Prešov ako exekučný súd požiadal udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe návrhu
spísaného súdnym exekútorom a Okresný súd Prešov túto žiadosť prijal na ďalšie konanie a teda mu
vznikla povinnosť sa danou žiadosťou zaoberať a rozhodnúť o nej v rámci zákonom stanovenej lehoty.

Žalobca poukázal na zmenu právnej úpravy procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie a to v obdobiach od 1.6.2011, v období od 1.6.2010 do
31.5.2011 a v období od 1.2.2002 do 31.5.2010.

Na základe citácie jednotlivých zákonných ustanovení v týchto obdobiach poukázal na rozdiel medzi
exekučnými titulmi v období od 1.6.2010. Za obdobie od 1.6.2010 do 31.5.2011 povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným
rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Poukázal na to, že žalobca disponuje
exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle Zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní a nejde tu teda o rozhodnutia rozhodcovskej komisie, alebo o rozsudok
rozhodcovského súdu. Podľa jeho tvrdenia, na základe týchto procesných pravidiel je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a kde exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného a účinného od 1.2.2002 do 31.5.2010,
sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať,
bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola
napríklad notárska zápisnica.

Podľa žalobcu napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zaťaženosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a to vydaním poveenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Poukázal na to, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom príslušného
návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Tieto listiny
doručil exekučnému súdu a to prostredníctvom exekútora, spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučné konanie sa pritom začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie. Preto žalobca ako dôkaz navrhol pripojiť príslušný exekučný spis Okresného
súdu Prešov, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Žalobca uplatnený nárok odôvodnil nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý je charakterizovaný
nevydaním poverenia v zákonom stanovenej lehote a po veľmi dlhej dobe.

Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy

a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený vynaložil v tomto období - na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu sumou, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Celkovo vynaložil poškodený vo veci správy
a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti
exekučného súdu márne sumu 125 eur. Táto suma by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd
postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom
stanovenú dobu.

Žaloby vedené pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 9C/277/2012 a 9C/319/2012 žalobca ďalej
odôvodnil tým, že súdny exekútor v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Exekučného poriadku predložil
súdu návrh žalobcu návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd takéto poverenie vydal. Následne postupom podľa ustanovenia
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora. Žalobca
očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu a v zákonom stanovenej lehote dôjde
k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu. Súd o návrhu nerozhodol včas napriek tomu, že podaný
návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci
rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 EP platného od 1.12.2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Žalobca poukázal na to, že hore citovanými ustanoveniami je založená zákonná povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora.

Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas
potrebný k rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Teda podľa tvrdenia žalobcu, exekučný súd postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody, ktorú vyčíslil nasledovne. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie
a správu informačného systému 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 50 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15 eur. Celkovo tak žalobca vyčíslil majetkovú škodu na sumu 175 eur.

Zároveň si žalobca vo všetkých konaniach uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenie práva na súdnu ochranu zaručeného Článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného Článkom 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je
podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík - neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k insolvencii povinného.

Ako ďalšie dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy žalobca uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu a absolútnu nemožnosť
súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva. Takáto situácia vyvolala u žalobcu, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania
pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom,
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Toto spôsobilo hospodársku stratu na strane žalobcu a jeho majiteľov. Vzniknutá situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej náhrady a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý
rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia 660 eur. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy sumu 55 eur za jeden mesiac, pričom konkrétnu výšku v jednotlivých prípadoch
vypočítal tak, že túto sumu vynásobil počtom mesiacov, v ktorých súd nevydal poverenie pre súdneho
exekútora. V konaniach, v ktorých súd podľa žalobcu nerozhodol včas o zámene súdneho exekútora,
žalobca nemajetkovú ujmu vyčíslil sumou 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu, keď vychádzal z doktríny ústavného súdu, že pri nečinnosti súdu patrí za jeden rok poškodenému
suma 663,88 eur.

Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaná však do podania žaloby na
žiadosť pozitívne nereagovala. Preto je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu
zaručeného Článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite, deklarovať porušenie
princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, nahradiť žalobcovi
nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s
porušením jeho práv. Žalobca preto navrhol, aby súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom o
základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá žalobcovi vznikla.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

V prvom rade poukázala na zmätočnosť samotného návrhu žalobcu. V žalobnom návrhu sa v tomto
prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku
príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum
doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti musí namietať, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy, atď... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale
v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať
žalobca sám.

Poukázala aj na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak žalobca namieta
nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Žalobca uvádza
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť
ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca
uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého
titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza
kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti
v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné
prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti.
Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež
poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura
(každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom
rade, má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Poukazuje ďalej na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola
okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr.

Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Má za to,
že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/vznik škody,
3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu - rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote
poukázal na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou
toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od
01.06.2011. Ustanovenie §41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znie: "vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených".

Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z. z., čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone.

Pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel "vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V samotnej dôvodovej správe, je k

novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým
výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do
formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov", predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je
v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011.

Vo všeobecnosti je taktiež potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 ktorá
konštatuje, že "Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré
sú uvedené v ústave alebo v zákone (napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (I. ÚS 63/00)."

Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv.

Vo veciach, v ktorých žalobca uplatnil nárok v súvislosti s tým, že podľa jeho tvrdenia súd oneskorene
rozhodol o zámene exekútora žalovaná vo vyjadrení uviedla, že všeobecným predpokladom na zmenu
súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho
exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Následne exekučný súd predloží túto žiadosť
pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov. Následne vykonaním exekúcie
poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.

Žalovaná pripúšťa, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného
na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto
návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu svoju plnú
súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu
na rozhodnutie o návrhu oprávneného a to tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách pôvodného
exekútora. Súčasne v tejto lehote nebolo možné postúpiť pôvodný spis novo ustanovenému exekútorovi.
Ak oprávnený mal podozrenie, že exekučný súd nekoná dostatočne rýchlo, nič mu nebránilo využiť
účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu.
Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť, keďže
si nepočínal tak, aby ku škode na jeho majetku nedošlo. Žalovaná aj v tomto prípade poukázala na
judikatúru ústavného súdu pod sp. zn. I. ÚS 16/02.

Vzhľadom na povahu úkonu - rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, zákonom ustanovenú lehotu,
lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s rozhodnutím
i iné úkony /výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách
pôvodného exekútora/, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote
ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda nesprávny úradný postup.

Zároveň žalovaná poukazovala na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 EP, z ktorého je zrejmé, že pôvodný
súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody, lebo pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na
ktorú mal poverenie.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, žalovaná odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu
úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred 23.4.2009.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., žalovaná z dôvodu opatrnosti vzniesla
námietku premlčania, ktorú pri jednotlivých typoch žalôb odôvodnila nasledovným spôsobom.

V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku
uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Vzhľadom na uvedené, žalovaná vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred
23.4.2009 /t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku/.

V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že
okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie
tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na
zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené, žalovaná vznáša námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu
súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 /t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku/.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody pozostávajúcej z materiálnej škody v
paušálnej sume 125 eur, resp. 175 eur.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uvádza, že škoda zaťažila
žalobcu výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného
systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na tomto mieste
žalovaná poukazuje na skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady
predstavujú podľa § 17 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Žalovaná zastáva
názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie
majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech. Žalovaná poukazuje na to, že žalobca ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém. Takýto systém musel žalobca využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj
pred týmto obdobím a po ňom. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného
systému vzniká žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové.
Pokiaľ ide o „udržiavanie systému“, tiež ide o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej
báze. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a
účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísleniu škody zo
strany žalobcu a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Žalovaná má za to, že žalobca
nepreukázal jednak vznik, ani výšku škody.

Mimo nároku na náhradu materiálnej škody žiada žalobca priznať aj nemajetkovú ujmu a tu žalovaná
poukázala na ustanovenie § 17 ods. 2, 3 Zák. č. 514/2003 Z. z.

V prvom rade, je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný.

Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo
675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj "zánik
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov", ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež žalobca
nespresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu."

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaná poukázala na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17
ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalovaná zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.
Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného
a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu
neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol
namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovanej žalobcovi priznaná žiadna
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho
úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že žalobca nepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za
právne neopodstatnenú.

Okresný súd Humenné nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.6.2014, ktorého sa nezúčastnil
žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná, napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na
pojednávanie. Právny zástupca žalobcu mailovým podaním doručeným súdu dňa 26.6.2014 žiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie pojednávaní na OS Zvolen a Žiar nad Hronom. Súd dospel
k názoru, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania z dôvodu uvádzaného právnym
zástupcom žalobcu, v zmysle § 119 O. s. p. Zástupca žalobcu napriek tomu, že predvolanie na
pojednávanie prevzal dňa 9.6.2014, bez zbytočného odkladu neoznámil súdu dôvod na odročenie
pojednávania, nepredložil súdu doklad o predvolaní na pojednávanie na OS Zvolen a Žiar nad Hronom..
Návrh na odročenie pojednávania neobsahoval údaje vyplývajúce z ustanovenia § 119 ods. 2 O. s.
p., t. j. dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, najmä deň, keď sa účastník o dôvode
pre odročenie pojednávania dozvedel. Taktiež je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca podal množstvo
žalôb v obdobnej veci na súdoch v rámci Slovenskej republiky, musel si byť vedomý skutočnosti, že
budú vytyčované pojednávania na rôznych súdoch v ten istý deň a mal si pre tento prípad zabezpečiť
substitúciu. Túto žalobcu nemal vylúčiť.

Žalovaná neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním z 26.6.2014 a žiadala pojednávať v jej
neprítomnosti. V zmysle § 101 ods. 2 O. s. p., súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho
zástupcu a žalovanej. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením
žalovanej, s podaniami žalobcu, s obsahom pripojených spisov alebo fotokópiou spisov OS Prešov
sp. zn. 23Er/3335/2008, 23Er/44/2009, 29Er/256/2010, 17Er/256/2010, 11Er/974/2010, 18Er/294/2009,
23Er/51/2009. Oboznámil sa tiež so znaleckým posudkom č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave,
registrovaný na OS Humenné pod Spr. 263/14 a so znaleckým posudkom Doc. JUDr. PhDr. Miroslav
Slašťana, PhD., Paneurópska vysoká škola č. 1/2013, registrovaný na OS Humenné pod Spr. 660/13,
ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
9C/241/2012, z ktorej súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe z exekučného
konania vedeného na OS Prešov voči povinnému U. C., na základe návrhu exekútora evidovaného
pod č. EX 9368/2008. Z exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 23Er/3335/2008 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 6.11.2008, na základe návrhu

na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 28.9.2008
a pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Poverenie bolo
súdnemu exekútorovi vydané dňa 15.12.2008.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
9C/247/2012, z ktorej súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe z exekučného
konania vedeného na OS Prešov voči povinnej U. L., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.
EX 11776/2008. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 23Er/44/2009 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 12.1.2009, na základe návrhu
na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 15.12.2008
a pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Poverenie bolo
súdnemu exekútorovi vydané dňa 19.1.2009.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
9C/276/2012, z ktorej súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe z exekučného
konania vedeného na OS Prešov voči povinnému P. D., na základe návrhu exekútora evidovaného
pod č. EX 3895/2010. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 29Er/256/2010 súd zistil, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 11.5.2010, na
základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa
23.3.2010 a pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Poverenie
bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 17.3.2011.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
9C/277/2012, z ktorej súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe z exekučného
konania vedeného na OS Prešov voči povinnej N. T., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.
EX 491/2007. Z registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 28.2.2007 a poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa
7.3.2007. Dňa 16.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora, dňa 11.4.2012 bola
exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená a dňa 30.8.2012 toto rozhodnutie potvrdil Krajský súd
v Prešove.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
9C/278/2012, z ktorej súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe z exekučného
konania vedeného na OS Prešov voči povinnému P. Q., na základe návrhu exekútora evidovaného pod
č. EX 3873/2010. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 17Er/256/2010 súd zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená 11.5.2010, na základe návrhu
na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 23.3.2010
a pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Poverenie bolo
súdnemu exekútorovi vydané dňa 4.5.2011.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
9C/288/2012, z ktorej súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe z exekučného
konania vedeného na OS Prešov voči povinnej P. L., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.
EX 16679/2010. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 11Er/974/2010 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 23.12.2010, na základe návrhu
na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 3.11.2010
a pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Poverenie bolo
súdnemu exekútorovi vydané dňa 19.1.2011.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
9C/290/2012, z ktorej súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe z exekučného
konania vedeného na OS Prešov voči povinnému Q. S., na základe návrhu exekútora evidovaného pod
EX 8549/2010. Zo správy Okresného súdu Prešov súd zistil, že exekučný súd neeviduje exekučný spis
proti povinnému Vladimírovi Tulejovi, nar. 9.3.1976, na základe žiadosti súdneho exekútora registrovanej
pod sp. zn. EX 8549/2010.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
9C/293/2012, z ktorej súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe z exekučného

konania vedeného na OS Prešov voči povinnej P.Á. W., na základe návrhu exekútora evidovaného
pod č. EX 9983/2009. Z exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 18Er/294/2009 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 29.10.2009, na základe návrhu
na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 5.10.2009
a pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Poverenie bolo
súdnemu exekútorovi vydané dňa 11.12.2009.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
9C/319/2012, z ktorej súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe z exekučného
konania vedeného na OS Prešov voči povinnej U. W., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.
EX 1105/2004. Z registra Okresného súdu Prešov mal súd preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 18.8.2004, na základe návrhu na vykonanie
exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 9.8.2004 a pripojeného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 24.8.2004 bolo vydané
poverenia súdnemu exekútorovi, dňa 16.4.2012 exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, dňa
7.3.2013 Krajský súd v Prešove potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Okresný súd Prešov v registri
neeviduje žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora v tejto veci.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
9C/323/2012, z ktorej súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe z exekučného
konania vedeného na OS Prešov voči povinnej P. P., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.
EX 12338/2008. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 23Er/51/2009 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 12.1.2009, na základe návrhu
na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 20.12.2008
a pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Poverenie bolo
súdnemu exekútorovi vydané dňa 19.1.2009.

Z obsahu znaleckého posudku znalca doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD. č. 1/2013 súd zistil,
že tento obsahuje právne hodnotenie predmetu sporu.

Z obsahu znaleckého posudku č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave súd zistil, že týmto
znaleckým posudkom boli vyčíslené náklady na činnosti žalobcu spojené s neskorým rozhodnutím o
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri neskorom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
alebo pri neskorom rozhodnutí o žiadosti o zmenu exekútora. Išlo o tieto činnosti - overenie skutočnosti,
či súd rozhodol v exekučnej veci, overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia,
urgovanie vydania rozhodnutia, urgencie a spracovanie sťažnosti na postup súdu, úhrada poplatkov,
spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, overovanie bonity dlžníka,
komunikácia s dlžníkom, overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/sťažnosti.

Súd mal za preukázané, že závery tohto znaleckého posudku sú všeobecné a netýkajú sa konkrétneho
uplatneného nároku, lebo žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu vznikla materiálna škoda
jednotlivými administratívnymi úkonmi tak, ako sú uvedené v znaleckom posudku.

V obsahu znaleckého posudku žalobca preukazuje, že pri neskorom vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie vykonával nasledovné administratívne úkony - overovanie skutočnosti, či súd rozhodol v
exekučnej veci, overovanie skutočnosti, ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, urgovanie
vydania poverenia, urgencie a spracovanie sťažností na postup súdu, úhrada poplatkov, spracovanie
reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, overovanie bonity dlžníka, komunikácia s
dlžníkom a overovanie prijatia elektronického podania - urgencie, sťažnosti. Pri neskorom rozhodnutí
o žiadosti o zmenu exekútora žalobca znaleckým posudkom deklaroval, že vykonal administratívne
úkony - overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, urgovanie vydania rozhodnutia,
urgencie a spracovanie sťažností na postup súdu, spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie
nového stanoviska, overenie prijatia elektronického podania - žiadosti o zmenu/urgencie sťažností.
Z jednotlivých pripojených exekučných spisov však nevyplýva, aby žalobca takéto úkony v daných
konaniach realizoval a žalobca na preukázanie týchto tvrdení nedoručil súdu žiaden listinný dôkaz.
Rovnako žalobca nepredložil ani dôkazy o nákladoch na poštovné, na telekomunikačné služby, na
tlač písomností, na úpravu informačného systému, týkajúce sa konkrétnych vecí, ktoré sú predmetom
tohto sporu. Z toho dôvodu mal súd za preukázané, že v konkrétnych prejednávaných veciach žalobca

nepreukázal výšku materiálnej škody v sume 125 eur, resp. 175 eur tak, ako to deklaruje v jednotlivých
žalobách.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verenej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
SR, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/, účinný k 01.06.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2011, exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995, účinný k 01.06.2010, podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému
bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa vypočíta
tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 3 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 243 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tento zákon sa
vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu
tým, že Okresný súd Prešov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote neskoro poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie, resp. podľa § 44 ods. 7, alebo § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
neskoro rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

V súvislosti s procesnou námietkou žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu podľa názoru súdu,
podanie žalobu má náležitosti v zmysle § 42 a 79 O. s. p., pričom z petitu žaloby je zrejmý uplatnený
nárok žalobcu.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. a dospel
k názoru, že právo žalobcu uplatňovať náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v
tomto prípade nie je premlčané v konaniach, ktoré sa pôvodne na Okresnom súde Prešov viedli pod sp.
zn. 9C/276/2012, 9C/277/2012, 9C/278/2012, 9C/288/2012, 9C/290/2012, 9C/293/2012 a 9C/319/2012,
lebo žiadosti o vydanie poverenia v exekučných veciach, ktoré sú podkladom pre uplatnený nárok boli
doručené po 23.4.2009, resp. po tomto termíne boli doručené žiadosti o zmenu exekútora.

Žalobcovi neuplynula trojročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody,
ktorá začala plynúť, keď sa žalobca dozvedel o škode, t. j. najneskôr 15 deň od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia súdu. Právo žalobcu sa z toho dôvodu nepremlčalo.

Nároky žalobcu uplatňované v konaniach, ktoré sa pôvodne viedli na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
9C/241/2012, 9C/247/2012 a 9C/323/2012 sú premlčané a vzhľadom na námietku premlčania žalovanej
ich z toho dôvodu súd zamietol. Navyše v konaniach 9C/247/2012 a 9C/323/2012 bolo poverenia vydané
v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Tu nárok žalobcu nie je opodstatnený, aj keby nárok nebol
premlčaný.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O. s. p., mal súd preukázané, že žaloba
žalobcu je nedôvodná.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z. z., a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. V konaniach, na
základe ktorých žalobca uplatňuje nároky, neboli vydané žiadne rozhodnutia, lebo poverenie súdu pre
súdneho exekútora nie je súdnym rozhodnutím. Teda nemohlo dôjsť ani k zrušeniu takéhoto rozhodnutia.
Nemožno teda hovoriť o nesprávnom úradnom postupe z dôvodu nezákonného rozhodnutia.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, je potrebné poukázať na ustanovenie § 9 Zák. č. 514/2003 Z. z. v znení k 27.9.2012,
kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

Podľa odseku 1 hore citovaného ustanovenia, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,
d/ Exekučného poriadku.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,
či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu /i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie/ so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods. a/ a b/ - rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok
bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súdu alebo sa o nej právoplatne rozhodlo
v inom rozhodcovskom konaní, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Dôležitou okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského
rozsudku alebo exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1
písm. b/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní.

Je potrebné konštatovať, že pri potrebe materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so
zákonom je 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým
činiteľom a práve preto zákon /pri predpokladanom zistení rozporu exekučného titulu so zákonom/
nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
na zastavenie exekučného konania, tak ako sa to stalo v predmetných preskúmavaných veciach, čo je
ďalší dôvod na konštatovanie, že k prieťahom nedošlo.

Pri nárokoch žalobcu týkajúcich sa neskorého rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora súd konštatuje,
že v obidvoch prípadoch nebolo účelné rozhodovať o zámene exekútora, keďže súd vyhlásil dané
exekučné konania za neprípustné a exekúcie zastavil /ide o nároky uplatňované v konaniach, ktoré sa
pôvodne viedli na OS Prešov pod sp. zn. 9C/277/2012 a 9C/319/2012/.

Navyše v konaní 9C/319/2012 je podkladom pre uplatnený nárok exekučné konanie, ktoré začalo
18.8.2004. V tom čase platná právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora, k čomu došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z. z., konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do
31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Ustanovenie § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného
poriadku, ktoré sa použitú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005, avšak s výnimkou ustanovenia
§ 44 ods. 7 Exekučného poriadku.

Taktiež úprava obsiahnutá v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 sa
nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 1.12.2006, ako to vyplýva z ustanovenia § 240 ods. 1 a 2
zákona č. 233/1995 Z. z.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške administratívnych úkonov
spojených s vedením konania do vydania poverenia.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je dôkazná
povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o škode v žalobe všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie
výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Žalobca síce predložil znalecký posudok, ten
sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne činnosti, ktoré podľa
jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom, exekútorom a podobne.
Tu súd poukazuje na svoje skoršie odôvodnenie a má za to, že žalobca v danom prípade nepreukázal
ani vznik materiálnej škody, ani jej výšku.

Ďalšou z nevyhnutných podmienok pre priznanie nároku žalobcovi je preukázanie tzv. príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama
väzba javov /objektívnych súvislostí/, v rámci ktorého jeden jav /príčina/ vyvoláva druhý jav /následok/.
O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, vzťah príčiny a
následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná
len vtedy, ak by škoda pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla. Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina
ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

Pre naplnenie týchto predpokladov zodpovednosti za škodu je potrebné preukázať, či nedodržanie
zákonnej lehoty malo za následok zníženie, či zánik možnosti žalobcu získať z titulu vedenej exekúcie
plnenie. Toto žalobca nepreukázal a nedokladoval. Súd má za to, že žalobca na podporu svojich tvrdení
nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 101 O. s. p.

Z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a postupom príslušného
súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nemožno ustáliť, že následkom takého postupu súdu
vznikla žalobcovi škoda, spočívajúca v rozdiele medzi reálne a hypoteticky vymoženou sumou. Príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nemožno len predpokladať, ale táto musí byť
jednoznačne preukázaná. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je táto
zodpovednosť daná.

Súd konštatuje, že skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci nemožno. Konštatované
okolnosti veci, ako sú reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, či
porušenia povinností, prístup oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody, prípadne exekučný titul v rozpore so zákonom, viedli samostatne i vo
vzájomnom kontexte k zamietnutiu žaloby.

Žalobca tiež uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu. Tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je
preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
ničím nepodložil a nepreukázal a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinností, alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto
situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,
pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia a
preukázania. Súd teda podanú žalobu zamietol aj v časti, v ktorej žalobca žiadal o priznanie nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

Žalobca v podanej žalobe žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe nároku tak, že žalovaná
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, je zodpovedná za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov, pretože tento nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní.

Okresný súd zamietol nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy čo do základu a
teda nepriznal žalobcovi materiálnu škodu a nemajetkovú ujmu v žiadnom rozsahu. Teda rozhodnutie o
základe nároku žalobcu stratilo svoje opodstatnenie a preto súd medzitýmny rozsudok vo veci nevydal.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak trovy konania v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia si nevyčíslila a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia jej žiadne trovy konania nevyplývali,
súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej ako úspešnému účastníkovi ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.