Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 11, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/319/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213897
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912213897.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 21.09.2012, ktorý bol doručený na tunajší súd dňa 27.09.2012,

domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 125,- Eur a súčasne aj náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 326,39 Eur. V návrhu poukázal na to, že žalovaný nárok mu vznikol
na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci
vedenej na tomto súde pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX proti povinnému: L. Q. v prospech oprávneného
- navrhovateľa, pretože uvedený súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonom stanovenej dobe.

Odporca sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 09.07.2013, doručeným na súd dňa 25.07.2013, pričom
žiadal návrh zamietnuť, pretože nie je jasný titul nároku na náhradu škody (je nejasné, či si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote), nie je
preukázaná správnosť a dôvodnosť výšky tejto škody, takisto nie je preukázaný vznik nároku na
nemajetkovú ujmu, ale ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch.
Odporca vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých

došlo k uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
navrhovateľom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, obsahom pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, vyjadrením odporcu zo dňa 09.07.2013 a znaleckým
posudkom č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014, stanoviskom navrhovateľa zo dňa 05.08.2014 k vyjadreniu

odporcu, potvrdením navrhovateľa zo dňa 26.02.2014 o predložení originálu znaleckého posudku
odporcovi a výpoveďou zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 11.08.2014, pričom vec
posúdil takto:Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd zistil nasledovné
skutočnosti:
- návrh na vykonanie exekúcie bol v exekučnom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave

spísaný do zápisnice dňa 05.01.2011,
- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: L. Q., Q. W. XX,
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 912,13 Eur s prísl., pričom exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
v Bratislave,

- žiadosť exekútora JUDr. Krutého na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24.01.2011 bola
doručená na tunajší (exekučný) súd dňa 27.01.2011,
- súd rozhodol uznesením zo dňa 31.05.2011 o zamietnutí žiadosti JUDr. Krutého na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie,
- súd rozhodol uznesením zo dňa 07.11.2013 o zastavení exekúcie podľa § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku,

- oprávnený, resp. jeho zástupca nedoručili do spisu žiadnu urgenciu týkajúcu sa nečinnosti súdu alebo
žiadosť o informáciu o stave konania, a taktiež nepodal voči uzneseniam súdu odvolanie.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli odporcovi zo strany navrhovateľa doručené (prvé žiadosti odporca

obdržal dňa 23.04.2009).

Zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 11.08.2014 uviedol:
"...exekučný súd sa dopustil nesprávneho úradného postupu, keďže o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcienerozhodolvzákonnejlehote15dní,stým,žeaždovydaniauzneseniaozamietnutí

tejto žiadosti bol súd nečinný. Pokiaľ ide o uplatnenú škodu, tak poukazujem na znalecký posudok č.
1/2014, pričom navrhovateľom uplatnená škoda predstavuje náklady vynaložené počas doby, v ktorej
súd bol nečinný v predmetnej exekučnej veci. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, tak nečinnosťou súdu
sa v podstate zasiahlo do hospodárskeho plánovania navrhovateľa, ktorý poskytoval a stále poskytuje
krátkodobé úvery záujemcom o úver a v určitej očakávanej dobe predpokladal vrátenie požičaných

finančných prostriedkov, s ktorými už mal ďalší hospodársky zámer, pričom tento mu bolo znemožnené
uskutočniť."
"...namietam argumentáciu odporcu, v ktorej tvrdí, že prieťahy v exekučnom konaní neboli relevantným
spôsobom skonštatované žiadnym rozhodnutím, pričom ja poukazujem na tú skutočnosť, že podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodujúcom čase nie je potrebné, aby o prieťahoch bolo

takýmto spôsobom rozhodnuté, pretože stačí už len samotná skutočnosť, že štátny orgán je nečinný a vo
veci nekoná v lehote, ktorú mu na daný úkon určuje príslušný zákon bez nejakých relevantných dôvodov.
Navrhovateľom uplatnená náhrada škody nepredstavuje v tomto prípade zníženie výťažku exekúcie
ako je tomu v prípadoch, ktoré označujeme ako "ISTINA RS", pretože v predmetnom prípade, ktorý
spadá do kategórie vecí označených ako "NZP" ide o skutočnú škodu predstavujúcu vynaložené náklady

navrhovateľa v období nečinnosti exekučného súdu, ktorej výška vyplýva z predloženého znaleckého
posudku č. 1/2014."

Navrhovateľ vo svojom stanovisku zo dňa 05.08.2014 k vyjadreniu odporcu uviedol, že odporca síce
namieta nedostatky návrhu, avšak tieto majú len všeobecný charakter, pretože odporca neoznačil

nedostatky konkrétne.
Poukázal na titul svojho nároku, ktorým nie je nezákonné rozhodnutie, ale je ním nesprávny úradný
postup spočívajúci v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase a po
uplynutí takejto legálnej lehoty bol právne významný čas v konaní bezdôvodne nečinný, čím spôsobil
zbytočné prieťahy. Lehotu 15 dní určenú na vydanie poverenia v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku považuje navrhovateľ za lehotu súčasne určenú aj pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia.
Obranu odporcu spočívajúcu vo vysokej pracovnej zaťaženosti zákonného sudcu a vo vysokom počte
spisov, podľa navrhovateľa nemožno akceptovať.
Nesprávny úradný postup podľa navrhovateľa spočíval aj v tom, že exekučný súd neupozornil

povinného, že hodlá posúdiť rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a súčasne
nevyzval povinného na podanie vyjadrenia k jeho úmyslu namietať nekalý a nezáväzný charakter tejto
podmienky.V daných súvislostiach exekučný súd potom ani neumožnil oprávnenému vyjadriť sa k tejto skutočnosti
s cieľom ovplyvniť výsledok konania.
Výsledkom toho bolo rozhodovanie súdu s použitím princípu ex offo bez vypočutia strán - účastníkov

exekučného konania - a teda v rozpore s právom EÚ. Ďalej poukázal na to, že vyvinul enormné úsilie -
ktoré od neho ani nebolo možné spravodlivo očakávať - aby docielil vecný posun v exekučnom konaní
a primäl súd k vydaniu rozhodnutia, pričom uviedol zoznam písomných žiadostí adresovaných súdu, v
ktorých žiadal o informácie o stave konania.
Pokiaľ ide o náhradu škody, tak navrhovateľ uviedol, že v predmetnom konaní sa nedomáha náhrady

majetkovej škody, ktorá by predstavovala znížený výťažok exekúcie, ale uplatňuje si náklady, ktoré
mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním exekučného súdu. Poukázal pritom na obsah
znaleckého posudku č. 1/2014, v ktorom je výška škody presne vyčíslená.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, tak navrhovateľ uviedol, že iba konštatovanie porušenia
práv navrhovateľa nebude v danej veci postačujúce na dosiahnutie spravodlivosti, pričom poukázal na
intenzitu, rozsiahlosť a komplexnosť následkov vyvolaných porušením práv navrhovateľa.

Z návrhu navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013, súd zistil, že žalovaný nárok
navrhovateľa nebol uspokojený, preto si navrhovateľ uplatnil tento svoj nárok na súde.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre

zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

Okresný súd Rimavská Sobota, ako exekučný súd, sa pri svojom rozhodovaní v predmetnej exekučnej

veci nedopustil porušenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože uvedené zákonné ustanovenie
žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
neukladá. Zákonná lehota v § 44 ods. 2, druhá veta
Exekučného poriadku určuje 15-dňovú lehotu len na vydanie písomného poverenia exekútora (okrem
určených výnimiek), aby vykonal exekúciu.

Súdna prax sa ustálila na názore, že 15-dňová podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neplatí,
ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti o vydanie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, a preto musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia (viď
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, II. ÚS/520/2012 zo dňa

10.07.2013, II. ÚS/248/2013 zo dňa 25.04.2013 alebo II. ÚS/112/2013 zo dňa 13.02.2013).
Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval na okresných súdoch, vrátane
tunajšieho súdu, je akceptovateľná, a to aj ústavne, tiež dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na
vykonanie príslušných úkonov zo strany súdu vrátane skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti
predloženého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/245/2013 zo dňa

25.04.2013 alebo IV. ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012).
Súdna prax tiež dospela k ustálenému názoru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v
tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená
platneuzavretourozhodcovskouzmluvouakopodmienkoumateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,

keď týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu, ale len k posúdeniu, či exekučný titul je v súlade so zákonom.
Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana
(spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou viazaná, t.j. exekučný súd je povinný

žiadosť exekútora o vydanie poverenia zamietnuť (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, 2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, 4Cdo/88/2013 zo dňa
24.10.2013, 5MCdo/25/2012 zo dňa 12.06.2013, 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013, rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, II. ÚS/545/2010 zo dňa 09.12.2010, IV.
ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-76/2010 zo

dňa 16.11.2010 vedenej medzi účastníkmi Pohotovosť, s.r.o. verzus Iveta Korčkovská).

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že exekučný súd postupoval správne, keď v predmetnej
exekučnej veci preskúmaval predložený rozhodcovský rozsudok podľa § 44 ods. 2 Exekučnéhoporiadku, pričom navrhovateľ nepreukázal, že by sa v rámci tohto preskúmavania dopustil exekučný súd
nesprávneho úradného postupu.

Súd len pre úplnosť poznamenáva, že v predmetnej exekučnej veci bolo rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti na vydanie poverenia pre exekútora vydané do 123 dní od doručenia tejto žiadosti na súd,
čo vzhľadom na všetky okolnosti nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany
exekučného súdu.
Zároveň nie je možné považovať tvrdenie navrhovateľa o rozhodnutí o žiadosti na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby (v omeškaní viac ako 177 dní) za pravdivé.
Takéto tvrdenie navrhovateľa je možné kvalifikovať ako účelové a vedome zavádzajúce.

Nárok na majetkovú škodu:
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by

nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.
Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia

príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie len sprostredkovaný.

V súvislosti s predloženým znaleckým posudkom č. 1/2014 vyhotoveným Znaleckým ústavom

Ekonomická univerzita v Bratislave dňa 17.01.2014 súd poukazuje na nasledovné zistenia:

V časti II. znaleckého posudku, v článku 2.2, je zmätočným spôsobom uvedený predmet znaleckého
posudku, nakoľko sa uvádza, že znalecký ústav "... ekonomicky posudzoval činnosti spoločnosti
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,ktoréboliuskutočnenévsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomexekučných

okresných súdov Slovenskej republiky, pretože tieto neskoro rozhodli o žiadosti o nevydaní poverenia na
vykonanieexekúcie(NZP),neskororozhodli,resp.nerozhodliovydanípoverenianavykonanieexekúcie
(NVP)..."
Skutočnosť, že predmet posudku je vymedzený zmätočne, potvrdzuje reálny stav vyplývajúci z návrhov
navrhovateľa na začatie konania, v ktorých sa nikde nepoukazuje na nerozhodnuté, resp. neskoro

rozhodnuté žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a taktiež ani jeden návrh nebol
označený skratkou NVP. Nezmyselné je aj samotné označenie žiadosti o "nevydanie" poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože takéto žiadosti neexistujú, navrhovateľ ich nikdy na súd nepodal, pričom
by bolo aj nelogické, ak by navrhovateľ v postavení oprávneného žiadal, aby príslušné poverenie pre
exekútora bolo nevydané.

Navrhovateľ svoje návrhy, v ktorých sa poukazovalo na neskoré zamietnutie žiadosti o poverenie
označoval skratkou "NZP", resp. v ktorých sa poukazovalo na neskoro vydané poverenie označoval
skratkou "NP", ani v jednom prípade však nie skratkou "NVP".

V časti II. znaleckého posudku, v článku 2.3, sa uvádza, že výpočet škody obsahuje štyri základné časti:
I. zvýšené mzdové náklady
II. náklady na tlač
III. náklady na úpravu informačného systému

IV. náklady na telekomunikačné služby a poštovné.

Na strane 16 znaleckého posudku je uvedený zoznam činností spojených s vymáhaním pohľadávok,
ktoré museli zamestnanci navrhovateľa vykonať nad rámec riadneho chodu vecí v prípadoch, kde bolo
neskorovydanépoverenienavykonanieexekúcie,resp.boloneskororozhodnutéotom,žesapoverenie

nevydá. Išlo o nasledovné činnosti:
1. overovanie, či súd rozhodol v exekučnej veci,
2. overovanie, ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia,
3. urgovanie vydania rozhodnutia,4. urgencie a spracovanie sťažnosti na postup súdu
5. úhrada poplatkov,
6. spracovanie reakcie súdu, vypracovanie nového stanoviska,

7. overovanie bonity dlžníka - povinného, komunikácia s ním,
8. overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/sťažnosti.
Pokiaľ ide o činnosti uvedené pod bodmi 1. až 3., tak súd poukazuje na to, že exekučnom spise
sa nenachádza žiadna listina alebo mail doručené navrhovateľom na súd, alebo úradný záznam o
telefonáte navrhovateľa na súd, ktoré by obsahovali takéto overovanie alebo urgenciu.

Pokiaľideočinnostiuvedenépodbodmi4.,6.a8.,taksúdpoukazujenato,ževstanoviskunavrhovateľa
zodňa05.08.2014kvyjadreniuodporcusajednoznačnýmspôsobomuvádza,že"kexekučnejveci,ktorá
je predmetom tohto konania, sa vzťahujú podania vyhotovené z časového hľadiska po podaní návrhu
na vydanie poverenia pre súdneho exekútora", pričom ide o podania zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009,
20.05.2010, 23.09.2010 a 27.09.2010. Súd poukazuje na to, že výdavky spojené s celkovou realizáciou
týchto podaní (urgencií, sťažností, stanovísk) nie je možné v prospech navrhovateľa v žiadnom prípade

zohľadniť v rámci uplatneného nároku na náhradu škody, nakoľko vo všetkých uvedených prípadoch
ide o podania spísané ešte pred vyhotovením a doručením samotnej žiadosti exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola vyhotovená dňa 05.01.2011 a doručená bola na exekučný
súd dňa 27.01.2011.
Pokiaľ ide o činnosti uvedené pod bodom 5., tak súd uvádza, že z textu nevyplýva o aké poplatky presne

ide. Ak týmito poplatkami sú súdne poplatky, tak súd poukazuje na to, že úhradu súdnych poplatkov nie
je možné považovať za činnosť nad rámec riadneho chodu vecí, nakoľko poplatková povinnosť vyplýva
pre navrhovateľa, v exekučnej veci v postavení oprávneného, priamo zo Zákona o súdnych poplatkoch.
Pokiaľ ide o činnosti uvedené pod bodom 7., tak súd uvádza, že sa jedná iba o nepreukázané
tvrdenie navrhovateľa premietnuté do znaleckého posudku, nakoľko zo žiadneho dôkazu predloženého

navrhovateľom nevyplýva, že navrhovateľ v konkrétnej exekučnej veci komunikoval s odporcom a
zisťoval si jeho bonitu. Navyše je potrebné

poukázať aj na to, že zisťovanie bonity dlžníka a jeho možností uhradiť vymáhanú pohľadávku spadá
do kompetencie exekútora, ktorému aj za týmto účelom navrhovateľ svoju vec zveril.

Z článku II. znaleckého posudku, z článku 2.3.1, vyplýva, že pri výpočte zvýšených mzdových nákladov
navrhovateľa sa vychádzalo z počtu pracovníkov, ktorých navrhovateľ potreboval "na zabezpečenie
všetkých činností spojených so správou a vymáhaním pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, ako aj

neskoro vydaným rozhodnutím o zmene exekútora" .

Nahliadnutím do príloh č. 10 k znaleckému posudku označených ako pracovné náplne jednotlivých
zamestnancov, konkrétne označených aj ako Právnik I, II, III, IV, Referent pre exekučné konanie,
Referent pre styk s verejnosťou I, II, Vedúci právneho odboru, Vedúci oddelenia informatiky, Technik

IT I, II a Senior špecialista správy a riadenia exekúcií, súd zistil, že ani z jedinej takejto pracovnej
náplne nevyplýva, že predmetom činnosti zamestnanca je výlučne len vybavovanie agendy spojenej
so správou a vymáhaním pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, ako aj neskoro vydaným rozhodnutím
o zmene exekútora.

V konaní nebol zo strany navrhovateľa predložený dôkaz, že vybraní zamestnanci navrhovateľa, v počte
10 v roku 2008 so zvýšením ich počtu na 15 do roku 2012 (použití v znaleckom posudku pre účely
výpočtu mzdových nákladov navrhovateľa na týchto zamestnancov za obdobie rokov 2008 až 2012)
vykonávali v rámci svojich pracovných úloh výlučne len činnosti spojené s overovaním, či už exekučný

súd rozhodol, s urgovaním súdu a sťažnosťami na nečinnosť súdu, spracovávaním reakcie súdu
a vypracovaním nového stanoviska, overovaním prijatia urgencie/sťažnosti v podobe elektronického
podania, úhradami poplatkov a overovaním bonity dlžníka, t.j. že vykonávali len činnosti označované
znaleckým ústavom ako "nad rámec riadneho chodu vecí". Pri absencii predmetného dôkazu nemožno
vylúčiť, že títo zamestnanci vykonávali aj činnosti v rámci riadneho chodu veci, ktoré sú bežnou súčasťou

postupu oprávneného pred začatím exekučného konania, ako aj v jeho priebehu.
V konaní nebol zo strany navrhovateľa predložený dôkaz ani o tom, že zamestnanci navrhovateľa
vykonávali svoje pracovné úlohy výlučne len v súvislosti s exekučnými konaniami. Pri absencii
predmetného dôkazu nemožno vylúčiť, že títo zamestnanci boli činní aj v inej právnej agendenavrhovateľa, ktorej predmetom bolo uplatňovanie nárokov z úverových vzťahov v občiansko-právnych
a obchodno-právnych konaniach v postavení navrhovateľa, resp. bránenie svojich práv z úverových
vzťahov v postavení odporcu (napr. v prípadoch uplatnenia nárokov spotrebiteľov na vydanie

bezdôvodného obohatenia).

Pokiaľ ide o náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému a náklady na telekomunikačné
služby a poštovné, tak súd uvádza, že v exekučnom spise sa nenachádza jediný dôkaz o tom, že
by navrhovateľ v predmetnej veci v súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom súdu

vypracoval, vytlačil a poštou doručil súdu nejakú listinu, alebo že by vypracoval a doručil súdu mail,
alebo že by telefonicky kontaktoval súd.

V časti III. znaleckého posudku, v článku 1., sa uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových
nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký
kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej navrhovateľovi, pričom táto je diferencovaná

podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:
- žaloby NZP a NP vo výške 30,76 Eur
- žaloby ZE vo výške 31,68 Eur.

Súd konštatuje, že navrhovateľ si v návrhu uplatnil majetkovú škodu vo výške 125,- Eur, pričom rozdiel

medzi výškou majetkovej škody uplatnenou v návrhu a výškou škody vyčíslenou znaleckým ústavom,
nijako nevysvetlil.

Súd považuje za podstatné poukázať aj na to, že predložený znalecký posudok vyčísľuje všetky náklady
navrhovateľa (vyššie označené ako I. až IV.) za obdobie rokov 2008 až 2012, avšak samotná žiadosť

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená na exekučný súd dňa 27.01.2011 s
tým,žerozhodnutéonejbolodňa31.05.2011.Vyčíslenáškodavpredmetnejprávnejvecivšakvychádza
zo všetkých zistených údajov týkajúcich sa určitých nákladov navrhovateľa znaleckým ústavom tiež za
obdobie pred 27.01.2011 aj po 31.05.2011.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal:
- existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v predmetnej exekučnej veci,
- existenciu škody v žalovanej výške alebo vo výške vyčíslenej v znaleckom posudku č. 1/2014, resp.
nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto exekučnej veci vôbec došlo,
-existenciubezprostrednéhoapriamehovzťahu-príčinnejsúvislostimedzitvrdenýmporušenímprávnej

povinnosti zo strany odporcu a tvrdenou škodou.

Nárok na nemajetkovú ujmu:
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré

vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.
Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej
moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.
Poškodený,pokiaľjenímprávnickáosoba,musívkonanípreukázať,akézávažnénásledkyvzniklivjeho
pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak navrhovateľ existenciu takýchto

závažných následkov nepreukázal.
Súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatuje, že v období, keď
bola podávaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli na tunajší exekučný súd zo
strany navrhovateľa postupne podávané hromadné podania v zmysle Exekučného poriadku v iných
exekučných veciach - a to v počtoch výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej

agendy tunajším súdom v zákonom
stanovených lehotách, pričom následkom toho došlo k mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu.Na pojednávaní konanom dňa 11.08.2014 navrhol zástupca navrhovateľa, aby súd vo veci vypočul ako
svedkov znalcov, ktorí sa podieľali na vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2014, a to Ing. Helenu
Majdúchovú a Ing. Petra Kardoša, ak by mal súd nejaké pochybnosti ohľadom spracovania predmetu

znaleckého posudku a použitých metód.
Súčasne navrhol, aby súd vo veci vypočul ako svedka aj zamestnanca navrhovateľa zabezpečujúceho
chod informačných systémov navrhovateľa, ktorý by sa vedel vyjadriť k tomu, že sa centrálne museli
viesť všetky exekučné pohľadávky, že sa vykonávali úkony urgencií súdu a žiadostí o stav konania, že
informačné systémy musel u navrhovateľa niekto udržiavať a zabezpečovať ich chod, pričom za týmto

účelom bol prijatý zamestnanec, ktorý za to poberal prináležiacu mzdu.
Súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie o tom, že navrhované dôkazy výsluchom svedkov nevykoná.
Ing. Majdúchová a Ing. Kardoš boli súčasťou kolektívu, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2014,
avšaktentoposudoknepreukázalpravdivosťtvrdenínavrhovateľa,žedošlonajehostranekumajetkovej
škode v súvislosti s prejednávanou vecou vo výške uvedenej v časti III. posudku, resp. vo výške
uplatnenej navrhovateľom v návrhu. Uvedení svedkovia by sa vedeli vyjadriť len ku spracovaniu

predmetu znaleckého posudku vrátane použitých metód, t.j. vedeli by vypovedať len o skutočnostiach,
ktoré sa týkajú spracovania vstupných údajov poskytnutých navrhovateľom, nie však aj ku relevantnosti
týchto údajov z právneho hľadiska pre účely konkrétnej predmetnej právnej veci.
Výpoveď zamestnanca navrhovateľa zabezpečujúceho chod informačných systémov k téme zadanej
zástupcom navrhovateľa by nebola z hľadiska potrebného dokazovania relevantná, nakoľko uvedená

téma súvisí so všeobecnými informáciami týkajúcimi sa celého komplexu exekučných prípadov
navrhovateľa, nie informáciami o konkrétnej exekučnej veci. Je dôvodné sa domnievať, že nutnosť
centrálne elektronicky evidovať exekučné veci u navrhovateľa bola vyvolaná obrovským množstvom
týchto vecí (v počte 28 448 - viď stranu 8 posudku), a preto súčasťou tejto evidencie určite nie sú len
záznamy o urgenciách a žiadostiach o informácie o stave konania, ale predovšetkým sú tam základné

údaje o každej exekučnej veci. Je len logickým záverom, že pri takom počte exekučných vecí vedených
u navrhovateľa v elektronickej podobe, bolo nevyhnutné prijať zamestnanca za účelom zabezpečovania
chodu informačných systémov.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,

okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda

povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného

nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v rozhodujúcom čase), súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa§3ods.1,písm.d/zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkonemoci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonomustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,

uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu vo vyjadrení zo dňa 09.07.2013 súd
konštatuje, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky

odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Nakoľko navrhovateľ v konaní vzniesol len všeobecne formulovanú námietku premlčania, z ktorej
vyplýva, že sa týka iba tých uplatnených nárokov navrhovateľa, pri ktorých došlo "k uplynutiu 15-dňovej
lehoty od doručenia žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009" (t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku), súd

sa touto námietkou nezaoberal, pretože v predmetnej veci došlo ku doručeniu takejto žiadosti na súd
po 23.04.2009.

Odporcovi, ako úspešnému účastníkovi, vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.

nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia žiadne trovy konania v prospech odporcu nevyplývali.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).