Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2P/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716200206
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2716200206.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. R., nar. XX.X.XXXX a V. R., nar.
XX.X.XXXX, obidve deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, deti rodičov: matka R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. č. XX, zast.: Advokátska
kancelária Machová s.r.o., so sídlom Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica, otec Mgr. A. R., nar. X.X.XXXX,
R. V. Č.. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom do rozvodu manželstva, o návrhu

matkynanariadeniepredbežnéhoopatrenia-ponechaniemaloletýchdetívstarostlivostimatkyaurčenie
vyživovacej povinnosti otcovi, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí sa návrhom podaným na Okresný súd Skalica dňa 18.1.2016 domáha zverenia
maloletých detí L. K. V. R. do svojej osobnej starostlivosti do rozvodu manželstva s otcom mal. detí a

určenia vyživovacej povinnosti otcovi mal. detí vo výške 150,- € mesačne na každé z maloletých detí s
účinnosťou od 1.11.2015. V návrhu uviedla, že maloleté deti pochádzajú z manželstva s otcom Mgr. A.
R., ktoré manželstvo trvá. Manžel dňa 22.12.2015 odišiel zo spoločnej domácnosti. Za čas ich spolužitia
vznikali problémy vo veci finančného zabezpečovania detí zo strany otca, za celé ich spolužitie nedával
matkedorúkžiadnepeniaze.Zakupovalalepotravinypredetiaostatnépotreby.Odjehoodchodumatke
peniaze nedáva. V novembri a decembri zakúpil malý, nepostačujúci nákup - potraviny pre deti. Na silné

naliehanie matky jej prispel na zubné ošetrenie detí sumu 60 €. Deti majú zdravotné problémy, z čoho
vznikajú zvýšené výdaje. Matka je na predĺženej materskej dovolenke. Otec detí má okrem príjmu od
zamestnávateľa aj ďalší príjem z výučby cudzích jazykov vo firmách Jazykové centrum Lingva Skalica
a MK Centrum Skalica, i individuálne v rôznych spoločnostiach, na vysokej škole v Skalici, v Protherme,
tiež v ČR a pod. Otec celkove za čas manželstva nemal záujem o maloleté deti, nevenoval sa im, od
odsťahovania deti nenavštívil. Matka sa o deti celodenne stará.

Po začatí konania dňa 22.1.2016 matka mal. detí podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd predbežne rozhodol o
ponechaní maloletých deti v starostlivosti matky a otcovi aby predbežne určil povinnosť platiť na každé
z maloletých detí výživné vo výške 150 € mesačne k rukám matky s účinnosťou od 1.11.2015. V návrhu
uviedla,žesituáciavmanželskomspolužitísotcommal.detíjeproblematická,prehlbujesaneschopnosť

vzájomnej komunikácie najmä zo strany otca, ktorý matke klame o tom, kde a s kým sa zdržiava, do
spoločnej domácnosti chodí v priebehu pracovného týždňa v podstate len prespať, skoro ráno odíde a
vraciasaneskorovovečernýchhodinách,prípadnejeprečipočastakmercelejnociapočasvíkendovsa
venuje najmä svojim záľubám (poľovníctvo). O rodinu a deti sa zaujíma minimálne. Otec tvrdí, že matka
ho nesmie kontrolovať a je výlučne jeho vecou, kde a s kým sa zdržiava, ale naopak on ju kontroluje,
kedy napr. vedel, že matka je s deťmi u lekára a počas pracovnej doby ju prišiel skontrolovať do čakárne

a bez akéhokoľvek vysvetlenia hneď odišiel. Často dochádza k hádkam, ktorých svedkami sú i mal. deti,
na ktoré takéto situácie vplývajú veľmi negatívne. Matka je s deťmi na predĺženej materskej dovolenkez dôvodu ich zdravotného stavu. Deti na pol dňa dochádzajú do Materskej škôlky v A., na poludnie ich
matka vyzdvihne. Jediným príjmom matky je len materský príspevok vo výške 257 € a rodinné prídavky
na deti vo výške 33 €. Otec mal. detí je zamestnaný ako učiteľ na E. H. T. H. E.. Popri tom má i vedľajšie

zamestnania: od ro. 2014 učí na jazykovej škole M. E. a už niekoľko rokov učí v MK jazykovom centre
v E.. O výške jeho príjmu matka nemá presnú vedomosť, ale má za to, že jeho sumárny mesačný
príjem je zhruba vo výške 1.000 - 1.200 €. V čase uzatvorenia manželstva otec ešte študoval na vysokej
škole a matka pracovala ako tlmočníčka a potreby oboch v podstate hradila výlučne sama. Po ukončení
vysokoškolského štúdia boli spoločne na pracovnom pobyte v Írsku. Po návrate sa otec zamestnal na

Q. Š. H. A., v tom čase si založili spoločný účet, z ktorého hradili všetky výdaje. Bývali v rodinnom
dome, ktorý patril rodičom odporcu a tento priebežné rekonštruovali. V roku 2008, po hádke, spoločný
účet zrušili a dohodli sa, že každý bude prispievať na spoločné náklady v jednej polovici. Matka do
tehotenstva v r. 2009 pracovala ako tlmočníčka a od roku 2007 ako reklamačný technik v spoločnosti B.
E.. Takmer od začiatku tehotenstva v roku 2009 bola zo zdravotných dôvodov PN a následne nastúpila
na materskú dovolenku. Napriek tomu, že už nepracovala a nemala príjem zo zamestnania, odporca

po nej požadoval, aby prispievala na náklady domácnosti v jednej polovici. V mesiaci jún 2015 rodičia
odporcudarovalirodinnýdom,ktorýspoločnezrekonštruovali,výlučneodporcovi.Odmesiacanovember
2015 matka hradí sama zo svojho príjmu všetky náklady týkajúce sa detí, t.j. poplatok v škôlke (cca 90-
100 € na obe deti), vitamíny, lieky, cestovné náklady k lekárovi a do škôlky, oblečenie a obuv, hygienické
potreby, stravu, dcére krúžok baletu. Napriek tomu, že nie je v jej možnostiach hradiť polovicu nákladov

za dom v V., odporca sa opakovane vyjadril v tom smere, že ju môže z domu kedykoľvek vyhodiť.
Odporca neplatil po dobu niekoľkých mesiacov náklady na dom a vyjadril sa, že mu nezáleží na tom, či
pôjde elektrina alebo voda, bez akéhokoľvek ohľadu na ich deti. Otec na deti prispieva tak, že cca 1 - 2
krát v priebehu pracovného týždňa urobí nákup v hodnote cca 5 € (pečivo, maslo, saláma, niekedy len
pečivo) a cez víkend urobí nákup potravín, z ktorých pripraví matka jedno jedlo. Keď v zime kupovala

čižmy pre V., po opakovaných žiadostiach jej odporca prispel sumou 10 €. Vzťah otca k deťom je skôr
problematický, nakoľko deti boli v minulosti častými svedkami hádok a negatívneho správania odporcu
voči matke. V priebehu týždňa otec neprejavuje o deti prakticky žiadny záujem, nepýta sa na ne, domov
často prichádza, až keď deti spia. Soboty trávi otec mimo domácnosť, venuje sa poľovníctvu a s deťmi
trávi max. hodinu - dve v nedeľu.

Podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť

predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

(2) V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide
o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí
návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie

predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy
pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti
fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad
preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé,

čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie
fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na
výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí
obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 75 ods. 6, 8 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez
vyjadrenia ostatných účastníkov.Podľa § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere, b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do
starostlivosti toho, koho označí súd.

Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym
právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné
opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou
pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by

bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva,
o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri
vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu

nebezpečie bezprostrednej ujmy.

Súd po preskúmaní návrhu matky ako i na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že
nariadenie predbežného opatrenia nie je v tomto prípade opodstatnené. Súd je toho názoru, že v tomto
prípade nie sú dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitej úpravy pomerov účastníkov

(potrebu bezodkladne určiť otcovi povinnosť platiť na mal. deti výživné tak, ako sa domáha matka
dieťaťa), t.j. že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia.
Skutočnosť, že otec mal. detí sa zdržiava v ich spoločnej domácnosti len minimálny čas a deťom
nevenuje dostatočnú pozornosť, teda že o maloleté deti sa v súčasnosti stará viac-menej len matka,
sama osebe ešte neodôvodňuje potrebu okamžitej úpravy pomerov účastníkov formou predbežného

opatrenia (pozn: bez vykonávania riadneho dokazovania). Z návrhu nevyplýva, že by o mal. deti
nemalo byť z finančných dôvodov riadne postarané, ako matka sama uvádza, má príjem celkom vo
výške 290 € (rodičovský príspevok 257 € a rodinné prídavky na deti 33 €). O maloleté deti je riadne
postarané, nenachádzajú sa v situácii ohrozujúcej ich základné potreby. Súd teda nemá osvedčenú
žiadnu takú skutočnosť, z ktorej by vyvodil potrebu okamžitého zásahu formou predbežného opatrenia.

Z návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia nevyplývajú skutočnosti, z ktorých by bolo možné
usúdiť, že u maloletých detí by v súčasnosti bolo ohrozené uspokojovanie ich základných životných
potrieb, nie je v tomto prípade ani matkou uvádzané (tvrdené) žiadne nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy na právach maloletých detí, nakoľko o maloleté deti je riadne postarané, s matkou
majú zabezpečené bývanie, netrpia hladom ani inou bezprostrednou núdzou. Súd je toho názoru, že

nenariadením predbežného opatrenia nie je u maloletých detí bezprostredne ohrozený ich život, zdravie
ani ich priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin. Taktiež je potrebné podotknúť, že skutočnosti
tvrdené matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neposkytujú súdu dostatočný podklad
pre posúdenie výdavkov maloletých detí, celkových nákladov na domácnosť a spôsobe ich úhrady.
Matka vôbec nešpecifikovala, aké výdavky v ich domácnosti vznikajú a kto ich v skutočnosti uhrádza,

len uviedla, že otec mal. detí po nej aj naďalej požaduje prispievať na náklady na domácnosť v jednej
polovici, avšak toto nie je v jej finančných možnostiach. Z obsahu jej návrhu teda vyplýva, že výdavky
spojené s bývaním hradí otec, pričom v tejto súvislosti možno dôvodne predpokladať, že pokiaľ by
tieto náklady sčasti znášala aj matka mal. detí, v návrhu na vydanie predbežného opatrenia by ich
výšku vyčíslila. Matka tiež spomenula, že otec nejaký čas náklady za dom neplatil, avšak z jej návrhu

nevyplýva, že v súvislosti s uvedeným by jej a deťom hrozilo nejaké bezprostredné nebezpečenstvo a či
tento stav neuhrádzania nákladov aj naďalej trvá. Na takýchto následkoch by otec zrejme nemal záujem,
keď sa sám v spoločnej domácnosti (hoci menej často) zdržiava. Matka tiež nevysvetlila, ako uvedenú
skutočnosť zistila (napr. výzvy na úhradu nedoplatku, upomienky a pod. zo spoločností dodávajúcich
energie). Matka taktiež vôbec nevyčíslila celkové výdavky spojené so starostlivosťou o deti (len poplatok

za škôlku cca 90-100 € mesačne), avšak z jej vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že všetky náklady
týkajúce sa mal. detí hradí zo svojho príjmu, pričom neuvádza, že tento jej príjem by bol pre uvedený účel
nedostatočný, a teda že deti by z toho dôvodu mali trpieť núdzou alebo by mali byť ohrozené ich potreby.
Nepochybne je v záujme mal. detí, aby na ich výživu prispieval aj otec, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Na výživu svojich detí majú prispievať obaja rodičia podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Avšak súd je toho názoru, že za danej situácie,
keď deti a ich potreby nie sú nijako bezprostredne ohrozené, nie je potrebné vyživovaciu povinnosť
otca určiť okamžite formou nariadenia predbežného opatrenia. Z návrhu nemožno vyvodiť, že otec by
o deti nejavil absolútne žiadny záujem alebo akokoľvek neprispieval na ich výživu, keď sama matkatvrdí, že občas vykoná nákupy potravín pre deti. Hoci takúto formu starostlivosti nemožno považovať za
dostatočnú, potreba okamžitej úpravy pomerov nebola matkou detí osvedčená. O výške vyživovacej
povinnosti toho rodiča, ktorému nebudú mal. deti zverené do osobnej starostlivosti, bude rozhodnuté

v konaní vo veci samej, kde bude v tomto smere vykonané riadne dokazovanie. Uvedené konanie už
bolo začaté podaním návrhu matky dňa 18.1.2016 a nakoľko sa jedná o úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, konanie musí prebiehať s osobitnou rýchlosťou vzhľadom na záujmy mal.
detí, avšak dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy) v danom prípade osvedčené neboli.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).