Uznesenie Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 23Er/1126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113230267
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Coboriová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113230267.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra vo veci exekučného konania oprávneného : Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35
831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova
8, Bratislava, proti povinnému : Z.e., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., o vymoženie
uloženej povinnosti vo výške 190,65 eur s prísl., o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť Mgr. Dušana Čerešňu, súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu Andreja Hlinku
3858/1, Trnava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, návrhom zo dňa 20.08.2013, doručeným
súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi Čerešňovi žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 080/2013 zo dňa 2.8.2013, vydaný

StálymrozhodcovskýmsúdomvBanskejBystrici,právoplatnýdňa6.8.2013avykonateľnýdňa9.8.2013,
a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 190,65 eur, úrok z omeškania vo výške 9,50
% ročne zo sumy 190,65 eur od 28.3.2009 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške 62,57 eur
a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 35,16 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len Exekučný poriadok), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak jej uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK), súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) alebo b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 oRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Súd preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Z formálne stránky sa skúma či
exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje
§ 34 ZoRK a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má
splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom,
t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Exekučný súd uvádza, že je vždy povinný

skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v
zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto
podmienku je povinný skúmať ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne
neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je
povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a

následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa
musíjednaťorozhodnutievykonateľnépomateriálnejajformálnejstránke.(uznesenieNajvyššiehosúdu
SR z 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 11/2011). Toto oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného súdu
potvrdil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach, napr. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011. Exekučný
má tak právo skúmať rozhodcovskú doložku/zmluvu a rozsudok rozhodcovského súdu tak nevytvára

prekážku rozhodnutej veci. Uvedené opätovne konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6
Cdo 135/2012: „ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak
teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný
súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného

titulusozákonom,t.j.ajto,čibolvydanýorgánomsprávomocounajehovydanie,jelogické,žeexekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť
právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť
právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci

pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a
to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je
materiálne vykonateľný.“

Súd v zmysle vyššie citovaného preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh

na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

Pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu súd preskúmaval žiadosť o vydanie a
používanie kreditných kariet č. 00-0000872452 zo dňa 2.1.2008 a Uznanie dlhu a dohodu o splácaní

v splátkach č. 3358160 zo dňa 9.120.2012. Zároveň pri tomto preskúmaní zohráva dôležitú úlohu
zistenie súdu, že tento exekučný titul sa z nižšie špecifikovaných dôvodov vzťahuje na spotrebiteľský
právny vzťah a jeho účastníci uvedení aj v exekučnom titule sú tzv. dodávateľ - veriteľ - oprávnený
a spotrebiteľ - dlžník - povinný, a preto sa používajú právne normy spotrebiteľského práva. Len pri
spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto postupovať a rozhodnúť, pretože

ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by takto
postupovať a rozhodnúť nemohol. Uznanie dlhu a dohoda o splácaní v splátkach č. 3358160 (ďalej
len "Dohoda"), v ktorej povinný uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky, obsahuje rozhodcovskú
doložku od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na konanie vo veci: Bod IV - „ Zmluvné
strany dohodli, že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov ktoré vyplývajú z tejto dohody alebo

ktoré súvisia s touto dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov ako aj právnych vzťahov
ktoré súvisia so zmluvami ktorých sa týka táto dohoda, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie
bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto dohody alebo tejto rozhodcovskej
doložky predložia buď na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jedným rozhodcom StálemurozhodcovskémusúduvBanskejBystricizriadenémuspoločnosťouRozhodcovskýsúdBanskáBystrica,
s.r.o., alebo na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jedným rozhodcom Stálemu rozhodcovskému
súdu zriadenému pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o., alebo všeobecnému súdu, ktorého právomoc

je daná podľa príslušných procesných právnych predpisov, vzťahujúcich sa na predmet sporu. Zmluvné
strany sa dohodli, že výber súdu (opciu) môže uskutočniť ktorákoľvek zo zmluvných strán, pričom
pre platnosť vykonanej opcie nie je potrebný súhlas druhej zmluvnej strany. Postup v rozhodcovskom
konaní sa riadi zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a vnútornými predpismi vybraného
rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s

tým, že takéto rozhodnutie bude pre nich konečné, záväzné a vykonateľné.“

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v

rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku

poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľarozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší..
Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v

akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 6 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt proti
Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto
rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú

sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súdoboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku
o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhať
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, nie je preto potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21.3.2012 č. k. 6 Cdo 1/2012. konštatoval:
" rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K

povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd
SRdoplnil,žeprincíp"vigilantibusiurasriptasunt"vspotrebiteľskýchveciachvkonkrétnychsúvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.."

Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v Dohode o úhrade pohľadávky v

splátkach, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý
okruh spotrebiteľov, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti

spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Podľa súdu je dojednanie rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber
rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský súd je už dopredu

veriteľom určený bez možnosti jeho zmeny. Predmetná rozhodcovská bola neprijateľnou podmienkou a
ako taká bola už od počiatku neplatnou, a teda rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný
titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Súd zastáva názor, že ak
rozhodcovská zmluva/doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej
zmluvy/dohody a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v

závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú
plne namieste. Podpis na zmluve nemožno, podľa názoru tunajšieho súdu, považovať zároveň aj za
prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Preto rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na

vykonanie exekúcie.

Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. a ustanovenia
§ 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.