Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200076
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3014200076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci

navrhovateľky: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor so sídlom Ilava, Mierové námestie 81/18, za účasti J. D., bytom
Z. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 2594/2013 zo dňa 03.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V 2594/2013 zo dňa 03.12.2013.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
vyhotovenie rovnopisu jej podania vo výške 3 eurá do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 421/2013-RAČ zo
dňa 18.10.2013, uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a J. D. ako záložcom (v

zastúpenínazákladeDohodyosplnomocnenízodňa04.12.2012splnomocnencomProHelp-združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu a jeho manželky a zapísané v liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie Z., a to:

- rodinný dom s. č. 187 na pozemku C KN parcela č. XXX, v podiele 1/1,

- pozemok C KN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2, v podiele 1/1.

Odporca vo svojom rozhodnutí ustálil, že Dohoda o splnomocnení (ktorou J. D. splnomocnil ProHelp -
združenieobčianskoprávnejpomoci,abyvjehomeneuzatvorilopredmetnúzmluvuozriadenízáložného
práva) je absolútne neplatným právnym úkonom s odôvodnením, že Dohoda o splnomocnení zo dňa
04.12.2012 bola spísaná ako predtlač, ktorú používa záložný veriteľ pri uzatváraní záložných zmlúv.
Dlžník si nevybral zástupcu sám, ale tento mu bol určený záložným veriteľom. Ide o typickú formulárovú

dohodu bez možnosti záložcu ovplyvniť jej obsah a zároveň aj výber zástupcu, ktorý háji jeho záujmy,
čo je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody
vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne)
záležitosti.Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 18.10.2013 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. 421/2013-RAČ s J.

D., ktorého zastupovalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva podľa
Dohody o splnomocnení č. 302300963 zo dňa 04.12.2012. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie
záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve v prospech navrhovateľky ako záložného
veriteľa na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľky voči J. D. ako dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe,
ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S

poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť).
J. D. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci

plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp -
združeniu občianskoprávnej pomoci) vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene J. D. (záložcu a
zároveň splnomocniteľa), pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo J. D. ako záložcovi.

Navrhovateľka nesúhlasila so záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá
bude oprávnená za J. D. ako dlžníka konať, a že J. D. ako dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť,
kto ho bude zastupovať. Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu,
ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani s názorom
odporcu, že záujmy splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (J. D.) v

zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola preukázaná existencia reálneho rozporu.
Splnomocnenec nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (J. D.), čo vyplýva aj zo samotnej
dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa
(J. B. a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch obsiahnutých v
dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka zdôraznila, že rozpor v

záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Navrhovateľka ako
veriteľ zastúpenie zástupcom od J. D. ako dlžníka nepožadovala, ani mu osobu zástupcu nenavrhovala.
Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi splnomocniteľom (J. D.
ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci), ktorý je
úplne nezávislým od navrhovateľky ako veriteľa a jej zmluvnej dokumentácie. Ako v závere zdôraznila

navrhovateľka, k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v
prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku. V predmetnom prípade
J. D. ako dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti, riadne a včas neplatil svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté
medzi zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj
dlh zriadením záložného práva.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z. v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu

navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 2594/2013 zo dňa
03.12.2013, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 421/2013-RAČ zo dňa 18.10.2013, uzatvorenej medzi

navrhovateľkou ako záložným veriteľom a J. D. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o
splnomocnení zo dňa 04.12.2012 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v
bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu a jeho manželky a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie Z., a to rodinný dom s. č. 187 na pozemku C KN parcela č. XXX, v podiele 1/1,

pozemok C KN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2, v podiele 1/1, pričom
je zrejmé, že spornou je táto otázka:1. Či Dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či táto dohoda bola zo strany
J. D. uzatvorená slobodne (či J. D. mal reálnu možnosť výberu splnomocnenca a aj slobodnú vôľu
niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami J. D. ako

splnomocniteľa.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka a J. D. uzavreli dňa 04.12.2012 Zmluvu o úvere č. 302300963 (výška úveru bola 350 eur),

pričom J. D. pri uzavretí tejto úverovej zmluvy s navrhovateľkou podpísal i Dohodu o splnomocnení pre
splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (Dohodu o splnomocnení č. 302300963
zo dňa 04.12.2012). V Dohode o splnomocnení J. D. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa zo zmluvy o úvere
uzatvorilo v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú

bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Združenie
ProHelp malo poučiť J. D. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu
o zriadení záložného práva č. 421/2013-RAČ zo dňa 18.10.2013 uzavreli navrhovateľka ako záložný
veriteľ a J. D. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom

záložného práva sú nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu a jeho manželky a
zapísané v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Z., a to rodinný dom s. č. 187 na pozemku C
KN parcela č. XXX, v podiele 1/1, pozemok C KN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 67 m2, v podiele 1/1. Navrhovateľka podala u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý
odporca napadnutým rozhodnutím zamietol s tým, že vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne

neplatný právny úkon.

Odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so zákonom, jeho
záver o absolútnej neplatnosti dohody o splnomocnení je dôvodný, so spornou otázkou (uvedenou
vyššie pod bodom 1) sa odporca vo svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal,

pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej

republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis

nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej
päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranunerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má

byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k

pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z. rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu
nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade
s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi
konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je
rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje

vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný okresný
úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania Okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad

ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v
Trenčíne nemôže inak, ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

K spornej otázke pod bodom 1 krajský súd uvádza:

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme 1. zákonné

zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu
a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že
zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a ani ten, záujmy,
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda
o plnomocenstve, ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite

a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany J. D. ako
splnomocniteľa uzatvorená slobodne a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami J.a D..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise, je zrejmé, že ide
o predtlačený formulár, ktorého obsah J. D. nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento
mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s tým, žeby mu nebol poskytnutý
úver. J. D. nemal ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je

súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt
- ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť
ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva)
zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o
splnomocnenínekonajúslobodne,alesúkuzavretiudohodyosplnomocnenípodhrozbouneposkytnutia

úveru donútení. Nakoľko i J. D. uzatvoril dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami J. D. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec namiesto toho, aby

hájil záujem J. D., uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného
veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno
takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak, ako konanie v príkrom rozpore so záujmami
splnomocniteľa (J. D.).

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho
i správne závery.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. 421/2013-RAČ zo dňa
18.10.2013. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd

napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou
je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných

veciach rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe
navrhovateľky došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení
je už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené, sú už vyšpecifikované v
dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci,

zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola
v konaní úspešná, sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči

ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992
Zb.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu jej podania súd rozhodol
na základe skutočnosti, že navrhovateľka elektronickým podaním zo dňa 10.12.2012 so zaručeným

elektronickým podpisom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a oznámila tunajšiemu súdu, že
súhlasí, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, pričom oznámenie
navrhovateľky pozostávalo z 1 strany. Tunajší súd vyhotovil 1 rovnopis oznámenia (t.j. 1 stranu), ktorý
bol založený do súdneho spisu (vytvoril súdny spis). Poplatok za vyhotovenie rovnopisu je v zmysle
položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb., vo výške

0,10 euro za každú stranu, minimálne však 3 eurá (oznámenie navrhovateľky je iným podaním). Preto
je navrhovateľka v súdenej veci povinná zaplatiť za vyhotovenie rovnopisu jej oznámenia 3 eurá (čo
predstavuje súdny poplatok v najmenšej výške, keďže 1 strana po 0,10 euro nedosahuje ani zákonom
predpísanú minimálnu výšku 3 eurá). Pre úplnosť súd dodáva, že aplikácia položky 20a sadzobníka
súdnych poplatkov vylučuje aplikáciu ust. § 42 ods. 3 O.s.p., čo explicitne vyplýva z poznámky 1 k tejto

položke 20a.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.