Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1008/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201474
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414201474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľky E. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. T. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 346,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/12/2014-51 zo dňa 27.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e povinný zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 34,60 Eur na účet jej
právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške
346,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 346,- Eur od 7.2.2014
do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 346,- € na účet právneho zástupcu
navrhovateľky, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd vec posúdil podľa §1 ods.2, §9 ods. 1,2 písm. i/,j/, §11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, platného v čase uzavretia úverovej

zmluvy (ďalej v texte len „z.č.129/2010 Z.z.“) a podľa §451 ods. 1, 2, §456, §517 ods. 2 zákona č.
40/1963 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“). Konštatoval, že navrhovateľka uzavrela s
odporcom dňa 31.10.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol odporca 350Eur, ktorú sumu
sa zaviazala vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346 Eur, t.j. celkom sumu 696 Eur v 12
mesačných splátkach po 58 Eur, počnúc dňom 04.01.2010; v zmluve súčasne navrhovateľka prehlásila,
že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon povolania. Navrhovateľka v konaní pred súdom
uviedla, že si požičala od odporcu finančné prostriedky, pretože potrebovala urýchlene nejaké veci do

domácnosti, mrazničku a podobne; v tom čase bola na starobnom dôchodku, pracovala na skrátený
úväzok (4 hod.) ako upratovačka v spoločnosti Doprastav, pracovné prostriedky a potrebné veci dostala
od zamestnávateľa. V decembri 2013 od svojej priateľky zistila, že ľuďom sú vracané peniaze, ktoré
si napožičiavali od odporcu, preto sa obrátila s návrhom na súd. Súd dospel k záveru, že zmluva
medzi účastníkmi zo dňa 31.10.2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať
zákon č.129/2010 Z.z. a to aj s poukazom na §23 a/ z.č.634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Navrhovateľka vystupovala v danom zmluvnom vzťahu

ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (navrhovateľka v čase uzatvorenie úverovej zmluvy
bola starobná dôchodkyňa, mala 63 rokov a pracovala na skrátený pracovný úväzok ako upratovačka
v spoločnosti Doprastav, pričom všetky pracovné prostriedky potrebné k výkonu povolania jej boliposkytnuté zo strany zamestnávateľa) a odporca vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a
poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti; opak preukázaný nebol (tvrdenia
odporcu, že úver bol navrhovateľke poskytnutý za účelom výkonu povolania považoval okresný súd za

tendenčné a zavádzajúce s účelom obísť ustanovenia zákona). Neuveril ani tvrdeniam odporcu, že ako
dodávateľ konal v dobrej viere, že druhou stranou nie je spotrebiteľ; pokiaľ by totiž vyvinul len minimálnu
starostlivosť na overenie tejto skutočnosti pri uzatváraní zmluvného vzťahu s navrhovateľkou, musel by
túto skutočnosť zistiť. Súdu je aj z iných prejednávaných prípadov a z jeho rozhodovacej činnosti známe,
že v obdobných formulárových zmluvách o úvere, uzatváraných spotrebiteľmi s odporcom, uvádza

odporca informácie ohľadne toho, že spotrebitelia mali daný úver čerpať za účelom výkonu povolania,
zamestnania, resp. podnikania, pričom jednoduchým preverením týchto skutočností bolo zistené, že
tieto skutočnosti nie sú pravdivé. V mnohých prípadoch sa jedná o osoby, ktoré sú nezamestnané,
poberajú výsluhový resp. starobný dôchodok, príp. pokiaľ súd zamestnancami, pracujú v povolaniach,
ktoré si nevyžadujú žiadne pracovné prostriedky, pomôcky, ktoré by im zo strany zamestnávateľa neboli
refundované.

Súd preskúmal zmluvu v zmysle z.č. 129/2010 Z.z.; zistil, že zmluva, uzatvorená medzi účastníkmi
konania, neobsahovala informácie o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru ani údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami
zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov;
účelom takejto právnej úpravy je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy

všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Preto je správne tvrdenie
navrhovateľky, že odporca nadobudol rozdiel vo výške 346Eur (žalovaná suma) medzi sumou, ktorú za
poskytnutý úver zaplatila a sumou, ktorá jej bola na úver poskytnutá, bez právneho dôvodu.
Okresný súd vyhodnotil aj námietku premlčania, ktorú vzniesol vo svojom vyjadrení odporca, ako
dôvodnú. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v zmysle §107 ods. 1, 2 OZ v

subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil; subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. Objektívna premlčacia doba je trojročná; v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia desaťročná; začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a

nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka.
O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď
pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor.
V konaní navrhovateľka potvrdila, že sa o bezdôvodnom obohatení odporcu na jej úkor dozvedela v
decembri 2013 od svojej priateľky a následne sa obrátila na svojho právneho zástupcu; návrh bol podaný

v subjektívnej premlčacej dobe. Keďže ku vzniku bezdôvodného obohatenia došlo zaplatením úveru
navrhovateľkou odporcovi v plnej výške, teda všetkých splátok v trojročnej objektívnej premlčacej dobe,
jej nárok nemôže byť premlčaný.
Preto nárok navrhovateľky považoval okresný súd za dôvodný, a to aj ohľadom úroku z omeškania,
ktorý jej priznal od okamihu uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie (dňom 06.02.2014) od 07.02.2014

v zákonnej výške 8,25% ročne s poukazom na §517ods. 2 OZ v spojení s §3 ods. 1 Nariadenia vlády
č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na §150 ods. 2 O.s.p. a priznal
úspešnej navrhovateľke trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia do výšky žalovanej
istiny t.j. 346 Eur. Právny zástupca navrhovateľky si uplatnil trovy konania v celkovej výške 421,09 Eur za

3 úkony právnej služby pri základnej sadzbe 26,56 Eur spolu s režijným paušálom 3x po 8,04 Eur, spolu
103,80 Eur; z hotových výdavkov za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 27.05.2014, účtovaných
v súlade s §17 ods.1 Vyhlášky 655/2004 Z.z. spolu vo výške 187,60 Eur (400 Eur za cestu Košice - Žiar
nad Hronom a späť - (14 x 13,40 Eur), cestovné + paušálna náhrada - cesta na pojednávanie z Košíc
do Žiaru nad Hronom a späť dňa 27.05.2014 motorovým vozidlom právneho zástupcu navrhovateľa vo

výške 129,69 Eur. Vo zvyšku, t.j. nad výšku žalovanej istiny, súd právnemu zástupcovi navrhovateľa
trovy právneho zastúpenia s poukazom na §150 ods.2 O.s.p. nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Poukázal na to, že v konaní
došlo k vadám, uvedeným v §205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Navrhovateľke nemožno prisúdiť status

spotrebiteľa, pretože zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou a ani zmluvou o spotrebiteľskom
úvere; navrhovateľka v zmluve prehlásila, že si úver berie na účely zamestnania, povolania alebo
podnikania. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, lebo sa dostatočne nezaoberal otázkou, či má
predmetný úver spotrebiteľský charakter. Okrem toho sa nedostatočne vyporiadal s otázkou premlčania,keď uveril tvrdeniu navrhovateľky o tom, že sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení odporcu na jej účet
až od svojej priateľky v decembri 2013; poukázal na fakt, že už od roku 2009 je v masovokomunikačných
prostriedkoch často diskutovaná téma spotrebiteľských úverov. Preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť

a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať jej
aj trovy odvolacieho konania vo výške 34,60 Eur (26,56 Eur + 8,04 Eur). Návrh bol podaný v
subjektívnej premlčacej dobe; skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia nebol

odporcom nijako preukázaný. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná,
a teda preukázaná, nie len predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.
Tieto skutočnosti okresný súd spoľahlivo zistil a vyargumentoval; neobstojí ani tvrdenie odporcu o
tom, že navrhovateľka mala možnosť dozvedieť sa skutočnosti o bezdôvodnom obohatení aj z médií.
Rozhodnutie súdu považuje preto za vecne a právne správne, riadne odôvodnené a preskúmateľné.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle §212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávaniapodľa§214ods.1,2O.s.p.arozsudokokresnéhosúdupodľa§219ods.1,2O.s.p.potvrdil.

Podľa § 219 ods.1,2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Odvolacísúdpreskúmanímvecidospelkzáveru,žeokresnýsúdvecsprávneskutkovoaprávneposúdil;

jeho rozhodnutie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín, doložených v
súdnom spise a je odôvodnené v súlade s §157 O.s.p.. Skutkové a právne závery prvostupňového súdu,
uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa právnej relevantnosti zmluvy o úvere v prejednávanom
prípade sú správne. Krajský súd sa v podrobnostiach s jeho odôvodnením stotožňuje a na ne odkazuje.
Právny vzťah účastníkov, založený na základe Zmluvy o úvere č. 609600177 zo dňa 31.10.2010, je

potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa §52 a nasl. OZ, ako aj zákona o spotrebiteľských
úveroch č.129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy. Odvolateľ výslovne „popiera právny status
navrhovateľky ako spotrebiteľa“; s týmto tvrdením sa ani odvolací súd nestotožňuje. Navrhovateľka
je v zmluve označená menom a priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo ju
jednoznačne identifikuje ako občana (fyzickú osobu), ktorá pri podpise zmluvy nekonala ako subjekt,

konajúci v rámci podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti (podľa zistenia odvolacieho súdu napr.
registráciu ako živnostník navrhovateľka ani nemá).
Správny je aj záver okresného súdu spočívajúci v tom, že úver v tomto prípade bol bezúročný a bez
poplatkov z dôvodov, ktoré okresný súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia a zmluva o úvere je v tejto
časti absolútne neplatná.

Potom nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §451 a nasl. Občianskeho
zákonníka vychádza zo správne a náležite súdom zisteného skutkového stavu.

Správne sú závery okresného súdu, aj pokiaľ ide o posúdenie otázky premlčania a plynutia premlčacej
doby uplatneného nároku (§107 Občianskeho zákonníka).

Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú
premlčaciu dobu - subjektívnu (§107 ods. 1) a objektívnu (§107 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú,
plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia
doba je trojročná, alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a
je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak

sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte
druhá premlčacia doba.
Návrh navrhovateľky na súd bol podaný dňa 12. 02. 2014.
K bezdôvodnému obohateniu došlo 19. 11. 2011, kedy bolo odporcovi splatených celkom 696 Eur
(odporca uviedol vo svojom písomnom vyjadrení dátum splatenia 18.11.2011). Objektívna trojročná

premlčacia doba uplynula 19.11.2014. Za preukázaný možno mať začiatok plynutia subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby od 25.01.2014, teda od prvej porady navrhovateľky s advokátom. Z hľadiska
začiatku plynutia premlčacej doby v danom (konkrétnom) prípade nemožno považovať za dôvodnú
všeobecnú okolnosť tvrdenú odporcom, že „nakoľko už od roku 2009 sa v masovokomunikačnýchprostriedkoch často diskutuje téma spotrebiteľských úverov, z tohto dôvodu navrhovateľke museli byť
známe skutočnosti ohľadom jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia minimálne od roku 2009“.

Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne a právne správny v plnom rozsahu potvrdil, a
to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odolaním nenapadnutým.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní
priznal náhradu trov konania, riadne jej právnym zástupcom uplatnených a vyčíslených, v súlade s §11

ods. 1 za použitia § 13a ods. 1 písm. c/ a §16 ods.3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. celkom vo výške 34,60
Eur (za jeden úkon právnej služby 26,56 Eur + režijný paušál 8,04 Eur).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.