Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/363/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226710
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114226710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s. r. o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto o návrhu žalobcu v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné
pod sp. zn. XXE. XXX/XXXX

r o z h o d o l :

návrh na prerušenie konania z a m i e t a,

žalobu z a m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom Okresnému súdu Humenné doručeným 27.9.2012 domáhal toho, aby
súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1 388,53 eura
z dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
žalobcu ako oprávneného proti povinnej S. X. vo veci, ktorá bola súdnym exekútorom vedená pod č. Z.
XXXX/XXXX; vec bola pôvodne vedená na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXC XXX/XXXX.

Uznesením XXC XXX/XXXX - X z 8.10.2012 Okresný súd Humenné spojil na spoločné konanie a
rozhodnutie veci sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXXX, XXC
XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX s
tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp. zn. XXC XXX/XXXX.
Uznesením XXNcC XX/XXXX z 18.10.2012 Krajský súd v Prešove rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Humenné sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci a vec prikázal Okresnému súdu Prešov.

Uznesením XXC XXX/XXXX - XX zo 16.9.2012 Okresný súd Prešov rozhodol okrem iného tak, že vylúčil
na samostatné konanie vec vedenú pôvodne na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXC XXX/XXXX.

Z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala byť žalobcovi
spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, nakoľko nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti,

pričom o žiadosti súdneho exekútora rozhodol až rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, omeškanie bolo viac ako 753 dní. Podľa žalobcu vec pritom nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala sa taká spolupráca s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Majetková škoda, ktorážalobcovi vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto

období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur,
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Eur. Čo sa týka

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené jeho legitímne očakávania a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej
ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, straty dôvery v právo a spravodlivé
riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Čo sa týka výšky sumy
náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca uviedol, že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľom

priznal Ústavný súd Slovenskej republiky pri konštatovaní prieťahov v konkrétnom období. Primeranou
sumou podľa žalobcu je suma 660 Eur za každý rok meškania, resp. 55 Eur za jeden mesiac.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný a potrebné je ho zamietnuť. Pokiaľ
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre

náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky
súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda a
medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť
príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre to, aby
mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konania, v ktorom

malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom záujmu Európskej komisie súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť

využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových
osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.
Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrady nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody je len sumou hypotetickou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na
náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi vznikla. Taktiež sumu žiadanej náhrady

nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy
je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt ide, pokiaľ tvrdí, že mu
vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Žalovaný taktiež uviedol, že tak u nároku na
majetkovú škodu, ako aj nemajetkovú ujmu neexistuje príčinná súvislosť. Žalovaný taktiež uviedol, že

zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď
súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová
lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, že by bolo zámerom zákonodarcu určiť 15-dňovú
lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces

posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 7.4.2015. Účastníci konania sa na pojednávanie
neustanovili, žalobca žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, žiadajúc taktiež, aby súd

konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol
položiť žalovaný v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. XC X/XXXX.

Súd, majúc za to, že dôvody pre odročenie pojednávania danými neboli, prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov konania.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.O návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol súd tak, že tento návrh zamietol, majúc za to, že
dôvody pre prerušenie konania danými nie sú. Žalobca sa v konaní XXC XXX/XXXX domáha nároku

na náhradu majetkovej škody a nároku na nemajetkovú ujmu pre údajné porušenie vnútroštátneho
právneho poriadku Okresným súdom Humenné. Pokiaľ bolo konanie Okresného súdu Prešov sp. zn. XC
X/XXXX prerušené do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach ohľadne
možného vzniku zodpovednosti členského štátu za porušenie unijného práva, nie je podľa názoru
súdu dôvod pre prerušenie konania XXC XXX/XXXX, predmetom ktorého je nárok žalobcu na náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pre ním tvrdené porušenie vnútroštátneho právneho poriadku.

Súd vykonal dokazovanie listinami z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XXEr XXX/
XXXX a z listín z tohto spisu zistil:

Okresnému súdu Humenné bola žiadosť súdneho exekútora Q.. T. K. z exekútorského úradu so sídlom

D. XX, XXX XX A., na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnej S. X. doručená
dňa 23.7.2009 na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. B. zo dňa 12.5.2009.
Exekúcia mala byť vykonaná pre vymoženie sumy 1 001,76 eura istiny s prísl. Listom zo dňa 2.11.2009
Okresný súd Humenné vyzval právneho zástupcu oprávneného k predloženiu dokladov, na základe

ktorých bol vydaný exekučný titul. Uznesením XXEr XXX/XXXX - XX z 2.6.2011 súd žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
15.7.2011.

Na základe zisteného skutkového stavu súd, vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období,

uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

S účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných
prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa

rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zmena právnej úpravy realizovaná bola zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné
ustanovenia neobsahoval; nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, súd nároky

uplatnené žalobcom posúdil v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy
podané, zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.

Žalobca žalobným návrhom uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní
pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného
postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v
exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia,

následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti
konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu,
že v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom alebo že by sudca rozhodujúci v
exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučného konania. Pri absencii záväzného
stanoviska, resp. rozhodnutí kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočne prieťahy
v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti žalobou

uplatneného nároku.
Aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od
1.1.2013, je potrebné uviesť, že nárok uplatnený žalobcom posúdený by bol ako nedôvodný.

Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b),c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

V exekučnom konaní, z ktorého žalobca vyvodzoval svoj nárok, exekučný súd postupoval v súlade
s citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie poverenia vyzval

oprávneného cestou jeho právneho zástupcu k predloženiu listinných podkladov, posúdenie ktorých
považoval za potrebné, zo spisu však nevyplýva to, že by oprávnený na výzvu súdu reagoval. Úlohou
súdu pritom bolo zistiť, či boli splnené formálne a materiálne podklady pre vedenie exekúcie. Táto
povinnosť súdu je akcentovaná aj v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. XÚS XXX/
XXXX - XX z 9.12.2010.

Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami na rozdiel od iných exekučných
titulov zákon oprávňuje aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku toto konanie
zastavili na návrh alebo aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože
predmetom bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo predmetom sporu
bola vec už rozhodnutá tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v

rozporesdobrýmimravmialebonímprisúdenéplnenieniejemožné.Niejepodstatné,ženebolapodaná
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdoXXX/XXXX
z 29.3.2011).
Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučnom
konaní, na ktoré žalobca poukázal skúmal exekučný titul, čím dĺžka exekučného konania o doručenia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o tomto návrhu nebola takej povahy
aby bolo možné usúdiť, že rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom konaní vykazovalo znaky
prieťahov konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR J.
L. XXX/XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ústavný súd SR konštatoval, že nie každý zistený prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a
aplikovať predovšetkým materiálne. Podľa Ústavného súdu SR doba rozhodovania exekučného súdu
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti
nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom bol
samotný žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom

čase, zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní vzhľadom na čo musel počítať s určitým
technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach
súdneho exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

V exekučnom konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. XXEr XXX/XXXX rozhodovací proces bol

jednak ovplyvnený nečinnosťou žalobcu ako oprávneného. Rozhodovacia činnosť exekučného súdu
však nebola nesústredenou. Okrem toho však podľa názoru súdu z právnej úpravy exekučného konania
ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. nevyplýva, že by sa 15-dňová lehota mala vzťahovať
aj na vydanie rozhodnutia, ktorým súd zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preto žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania s konaním mu vzniknutých.
Úspešný žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil,
preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.