Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214058
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812214058.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o Bratislava,
Údernícka č. 5, IČO 36613843, proti odporcom: 1. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX/X a 2. P.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX/X, obaja zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom
Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 4.892,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ýzaplatiť odporcom k rukám ich právneho zástupcu náhradu trov konania

vo výške 535,98 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 8.8.2012 si uplatnil voči odporcom nárok na zaplatenie
istiny 4.892,98 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých
splátok úveru do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10. 2009 uzavretej medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku
voči odporcom. Právny predchodca navrhovateľa a odporcovia uzavreli dňa 9.8. 2005 zmluvu o
splátkovom úvere č. 0372460577. Predmetom úveru bolo poskytnutie úveru vo výške 150.000 Sk s

tým, že postupca poskytne dlžníkom (obaja odporcovia) úver a dlžníci sa zaviazali uhrádzať poskytnuté
finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Zaviazali sa okrem poskytnutej
istiny úveru platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a
dodržiavať dohodnuté podmienky. Túto svoju povinnosť si nesplnili, čím sa dostali do omeškania a ku
dňu postúpenia pohľadávky dlhovali sumu 8.699,36 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 7.692,98 eur
a vyčíslených úrokov ku dňu postúpenia v celkovej výške 1.006,38 eur. Odporca v 1. rade uznal vyššie
uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku vrátane nákladov inkasného konania vo výške 150 eur.

Odporca v 1. rade sa zaviazal uhradiť záväzok v pravidelných mesačných splátkach vo výške 400 eur,
počnúc dňom 20.9. 2010. Navrhovateľ sa s odporcom dohodli, že ak odporca neuhradí ktorúkoľvek
splatnú splátku včas, stáva sa splatná celá pohľadávka, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti 1.
neuhradenej splátky. Pretože sa odporcovia dostali do omeškania s úhradou splátok podľa Dohody a
porušili povinnosti vyplývajúce z podmienok dohodnutých v Zmluve, navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 12.6. 2012. V čase uzatvorenia Dohody predstavovala istina
sumu vo výške 6.492,98 eur, pretože bola znížená o odporcami vykonané úhrady a dlžná suma na

postupcom vyčíslených úrokov ku dňu postúpenia v celkovej výške 1.006,38 eur. V čase vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala dlžná suma na istine sumu 4.892,98 eur a dlžná suma na
postupcomvyčíslenýchúrokovkudňupostúpeniasumuvovýške1.006,38eur.Odporcoviapopostúpenípohľadávky zaplatili navrhovateľovi v dňoch 17.2. 2010, 16.3. 2010, 19.4. 2010, 19.5. 2010, 20.12. 2010
a 20.1. 2011 vždy 200 eur a v dňoch 10.8. 2010, 20.9. 2010, 25.10. 2010 a 19.11. 2010 vždy 400 eur.

Odporca v 1. rade nepoprel, že uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere. Pred
podpisom zmluvy zmluva už bola zo strany Slovenskej sporiteľne pripravená, túto si pred podpisom
riadne prečítal, vedel, čo je obsahom zmluvy. Úver si bral s manželkou z dôvodu, že mali nedoplatky
na bývanie. V tom čase bol on i jeho manželka, odporca v 2. rade, zamestnaní. Z celkovej sumy úveru
zaplatili spolu 3.445 eur a úver splácajú navrhovateľovi v sume 59 eur mesačne stále. K Dohode uviedol,

že o tejto nevie nič, v tom čase nebol na území Slovenska (v rokoch 2008 - 2010). Manželka mu však do
zahraničia telefonovala s tým, že majú zaplatiť nejakú sumu spoločnosti. Následne sa s ním skontaktoval
nejaký „mladý chlapík“ kvôli splátkam, ktoré mali byť vo výške 200 eur mesačne a neskôr vo výške 400
eur mesačne.

Odporkyňa v 2. rade súhlasila s výpoveďou odporcu v 1. rade. Dohodu za manžela podpísala ona,

pretože sa s manželom nikdy nechcela vyhnúť plateniu a rešpektovala aj dohodu o splátkach, aj napriek
finančným problémom, ktoré mali. Najprv sa snažili navrhovateľovi platiť dlh v splátkach vo výške 400
eur mesačne, neskôr vo výške 200 eur mesačne a i v súčasnosti sa snažia dlh splácať mesačne sumou
59 eur po telefonickom dohovore s navrhovateľom. Sú si vedomí svojho dlhu voči navrhovateľovi, akú
sumu mu však dlhujú nevedela uviesť. Uviedla však, že určite navrhovateľovi zaplatili vyššiu sumu, než

on sám v konaní uvádza. Dohodu podpísala, pretože „pred takýmito vecami má rešpekt“. V poštovej
schránke našla 2 návrhy Dohody, z ktorej jednu mala podpísanú poslať späť navrhovateľovi, čo aj
urobila. Potvrdila, že samotnú Zmluvu podpísala, s jej obsahom sa oboznámila. Keď s manželom prišli
do Slovenskej sporiteľne, Zmluva už bola pripravená na podpis. V Slov. sporiteľni sa zdržali asi 15 minút.
Pri podpise Zmluvy vedela , akú sumu od sporiteľne dostanú, akú jej musia vrátiť, z čoho však pozostáva

navýšenie úveru, nevedela.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom úvere č.
0372460577 zo dňa 9.8. 2005 (ďalej len „Zmluva“), Všeobecnými obchodnými podmienkami k Zmluve,
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a

navrhovateľom ako postupníkom dňa 12.11. 2009 s prílohou č. 1, Výpisom z účtovnej knihy Slovenskej
sporiteľne (ďalej len „SLSP“), Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 30.8.
2010 (ďalej len „Dohoda“), splátkovým kalendárom z 23.8. 2010, listami adresovanými SLSP odporcom
dňa 28.10. 2010, listami adresovanými navrhovateľom odporcom zo dňa 12.6. 2012 (Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, Pokus o zmier), výpisom z účtu odporcov, potvrdeniami o

hotovostných vkladoch (č.l. 162), písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 18.2.
2013 a písomnými podaniami právneho zástupcu odporcov zo dňa 14.11. 2012 a 18.2. 2013, na základe
čoho mal zistený tento skutkový stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10. 2009 uzavretej medzi postupcom, SLSP

a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Právny predchodca
navrhovateľa (SLSP) a odporcovia uzavreli dňa 9.8. 2005 zmluvu o splátkovom úvere na základe
ktorej bol odporcom poskytnutý úver vo výške 150.000 Sk s mesačnými splátkami vo výške 2.191 Sk.
Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 20.9. 2005, konečná splatnosť úveru dňa 20.8. 2015,
splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca, výška úrokovej sadzby 11,6 % ročne v deň

podpisu Zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 3.000 Sk splatný v deň podpisu zmluvy a
poplatok za správu úveru vo výške 50 eur mesačne. Svoje zmluvné povinnosti si odporcovia riadne
neplnili, dostali sa do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 15.10. 2009, podľa
tvrdenianavrhovateľaaleipodľaPrílohyč.1kzmluveopostúpenípohľadávky,dlhovaliodporcoviasumu
8.699,36 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 7.692,98 eur a z vyčíslených úrokov ku dňu postúpenia

vo výške 1.006,38 eur.

Z Dohody zo dňa 30.8.2010 mal súd zistené, že ako veriteľ na dohode je uvedený navrhovateľ a ako
dlžník odporca v 1. rade. V bode 2 Dohody je uvedené, že dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy. Celková dlžná suma vo výške 8.769,20 eur

pozostáva z istiny vo výške 6.492,98 eur a z ostatného príslušenstva 1.006,38 eur, z úroku z omeškania
9 % ročne zo sumy 6.492,98 eur od 15.10. 2009 do splatnosti poslednej splátky podľa tejto Dohody
a z nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur. V bode 3 Dohody sa dlžník zaviazal splatiť svoj
záväzok voči veriteľovi v 22 mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 400 eur k 20. dňu vmesiaci, pričom dátum splatnosti 1. splátky je 20.9. 2010 a dátum splatnosti poslednej splátky je 20.6.
2012. Dohodu miesto odporcu v 1. rade však podpísala odporkyňa v 2. rade.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky, teda ku dňu 15.10. 2009,
predstavovala sumu 8.769,20 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 6.492,98 eur a z ostatného
príslušenstva 1.006,38 eur.

Je nesporné, že na základe Dohody odporcovia po postúpení pohľadávky zaplatili navrhovateľovi z

vyššie uvedeného zmluvného vzťahu v dňoch 17.2. 2010, 16.3. 2010, 19.4. 2010, 19.5. 2010, 20.12.
2010 a 20.1. 2011 vždy 200 eur a v dňoch 10.8. 2010, 20.9. 2010, 25.10. 2010 a 19.11. 2010 vždy 400
eur. Spolu tak odporcovia zaplatili navrhovateľovi ďalšiu sumu 2.800 eur.

Okrem vyššie uvedených súm odporcovia preukázateľne zaplatili navrhovateľovi 59 eur vždy
dňa 24.10.2011, 24.11.2011, 24.2.2012, 23.3.2012, 30.4.2012, 29.5.2012, 13.9.2012, 22.10.2012,

19.11.2012 a 21.1.2013, teda spolu 590 eur, skutočnosť ktorú odporcovia preukázali potvrdeniami o
hotovostných vkladoch zo SLSP (č.l. 162). O zaplatení sumy 590 eur odporcami navrhovateľ nevedel a
z týchto dôvodov žiadal pojednávanie dňa 21.2.2013 odročiť.

V listoch zo dňa 12.6. 2012 adresovaných odporcom oznámil navrhovateľ odporcom vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru pozostávajúcej z istiny úveru vo výške 4.892,98 eur k 15.10. 2009 a z úroku
z omeškania vo výške 1.006,38 eur k 15.10. 2009. Sumu 5.899,36 eur uložil súd odporcom zaplatiť do
15 dní.

Pokusom o zmier zo dňa 12.6. 2012 vyzýval navrhovateľ odporcov k zaplateniu vyššie uvedenej sumy

spolu aj s bližšie nešpecifikovanými nákladmi navrhovateľa k 15.10. 2009 vo výške 150 eur. Sumu
6.049,36 eur uložil súd odporcom zaplatiť do 15. dní.

V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, je uvedená ku dňu 15.10. 2009 nezaplatená istina vo
výške 7.692,98 eur a príslušenstvo pohľadávky (úroky) vo výške 1.006,38 eur pri počte dní omeškania

1235.

Písomnými podaniami zo dňa 14.11.2012 a 19.2.2013 právny zástupca odporcov poukázal na
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uviedol, že predložená dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka

a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.
Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka
o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach, pričom by malo byť
súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky

splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pretože pri jej
uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a
lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ
so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po

vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach
dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4
citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109
ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žiadal, aby navrhovateľ preukázal,
z čoho presne pozostáva uplatnená istina 4.892,98 eur a kedy sa tá ktorá splátka istiny pohľadávky

stala splatnou, z ktorých dlžných splátok, za ktoré obdobie pozostáva pôvodná istina a kedy nastala
splatnosť tej ktorej splátky a z čoho sa skladajú, čo jednotlivé splatné splátky obsahujú. Poukázal na
to, že v zmluve sa nachádzajú viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým s § 4, čo má za následok, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nárok navrhovateľa v konaní uplatnený sa

stal splatný zjavne ešte pred 8.8. 2009, pretože navrhovateľ by sa inak nepokúšal ľstivým spôsobom
získať od odporcu uznanie záväzku a preto vzniesol námietku premlčania. Poukázal tiež na to, že hoci
formulárovú Dohodu uzatváral navrhovateľ s odporcom v 1. rade označeným v bode 1.2 Dohody ako
s dlžníkom, je na mieste podpisu dlžníka pripojený iba čitateľný podpis L. P. (tá sa však ako dlžníkv Dohode vôbec neuvádza), ale podpis odporcu v 1. rade absentuje, t. j. Dohodu nikdy nepodpísal.
Odporkyňa nemala písomné plnomocenstvo na podpis Dohody za odporcu v 1. rade alebo za seba a
preto je nutné takúto dohodu považovať pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť za absolútne neplatný

právny úkon (súčasne popri dôvodoch v bode II.), pretože dlžník v Dohode uvedený nemohol záväzok
uznať ani zdanlivo, keďže Dohodu nikdy vlastnoručne nepodpísal. Poukázal tiež na ust. § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo veci, ktorá nie je bežnou vecou, je potrebný súhlas oboch
manželov, inak je právny úkon neplatný. Pretože podpis Dohody nie je medzi manželmi bežnou vecou
(aj Zmluvu podpisovali obaja odporcovia) a podpis jedného z manželov v každom prípade chýba, je

potrebné takýto úkon súčasne aj z tohto dôvodu považovať za neplatný.

V písomnom podaní zo dňa 18.2.2013 právny zástupca navrhovateľa okrem iného uviedol, že vedľajší
účastník nemôže sám podať odpor proti platobnému rozkazu a takýto odpor je potrebné aby súd
odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Nesúhlasil s tvrdením právneho zástupcu odporcov,
že uzatvorenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je v rozpore s dobrými mravmi a

predstavuje nekalú obchodnú praktiku, pretože predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod
vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad,
že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň odporca aj potvrdil podpisom Dohody, že mal vedomosť o
premlčanídlhu,pričomzákontútovedomosťopremlčanídlhuvčasejehouznanianevyžaduje.Poukázal

tiež na to, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať
s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čo potvrdzujú aj odlišné
právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je podľa účinkov spojených s
§110ods.1OZviazanénavedomosťdlžníka,žeuznalpremlčanéprávo.Kprerušeniuplynutiapôvodnej
premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník

v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 OZ
pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh
vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného potom vyplýva, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel
o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta
OZ, teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej

doby v takomto prípade nastupuje. Dohoda o zmene obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol
medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu
nemá postavenie dodávateľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy),

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom .V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona právny vzťah medzi účastníkmi konania
založený zmluvou považoval jednoznačne za zmluvu o úvere a súčasne za spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd vzhľadom na právnu
úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú

medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje
súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho
práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti
Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka,
je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné
ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré

by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd
dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu
uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú
sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto, v čase uzavretia zmluvy platná a učinná
norma, viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že

na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec, v zmysle § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i od ustanovení o premlčaní).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesli odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania
navrhovateľom uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je
premlčaný alebo nie. Navrhovateľ si v spore uplatnil nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky
právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcom, ktorá ku dňu 15.10. 2009 predstavovala sumu

8.699,36 eur. V konaní bolo preukázané, že odporcovia dlh riadne nesplácali, z dôvodu ktorého ich
navrhovateľ vyzval na zaplatenie celého dlhu aj s príslušenstvom. Navrhovateľ napriek výzve súdu,
nedoložil do spisu listiny, z ktorých by bola zrejmá nielen konečná splatnosť úveru ako celku, ale aj to, že
odporcom boli zo strany právneho predchodcu navrhovateľa poskytnuté peňažné prostriedky a v akej
výške, akú sumu v skutočnosti odporcovia právnemu predchodcovi navrhovateľa alebo navrhovateľovi

zaplatili a na čo všetko boli tieto platby započítané (istina, úroky, úroky z omeškania a poplatky), z
čoho pozostáva žalovaná istina (istina úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.) a kedy sa tá
ktorá splátka stala splatnou. Zo samotného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa bližšie
k žalovaným sumám nevedel vyjadriť, ako i z písomností ním predložených, osobitne Prílohy č. 1 k
Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3. 2007 mal súd zistené, že pohľadávka navrhovateľa bola

v celom rozsahu splatná pred viac ako tromi rokmi od podania návrhu na súd (8.8. 2012), keďže
ku dňu postúpenia pohľadávky (15.10. 2009) boli odporcovia v omeškaní so zostatkom pohľadávky
(vtedy so sumou 8.699,36 eur) už spolu 1235 dní. Tak ako súd uviedol vyššie, na predmetný
vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá jetrojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy
je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa

názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní,
použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako súd
podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva
a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva, je nevyhnutné. Navrhovateľovi uplynula trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva na súde pred podaním návrhu na súd. Návrh vo veci samej podal

teda navrhovateľ na súd po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako
premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných
úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva,
že použitie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých
nie podľa Občianskeho zákonníka pripustil aj NS SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa
25.1. 2011. .

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach,
podpísanú odporkyňou v 2. rade, podľa názoru súdu touto dohodou nedošlo k účinnému uznaniu
záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových
okolností, za akých navrhovateľ mal dať podpisovať odporkyni uvedenú istinu, keď táto listinu podpísala

bez toho, že by na to bola písomne splnomocnená odporcom v 1. rade, ktorý je v listine uvedený
ako dlžník, možno konštatovať, že Dohoda pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosť je podľa § 37
ods. 1 OZ absolútne neplatným právnym úkonom. Naviac, ide v podstate o navrhovateľom vopred
pripravenú formulárovú dohodu, obsahom ktorej je vyhlásenie „odporcu“ o uznaní záväzku. Takéto
konanie navrhovateľa súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií chcel
dosiahnuť uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporca nemal vôbec vedomosť a
ani vôľu takéto vyhlásenie urobiť a v skutočnosti ho ani neurobil. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa
bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa.
Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona,

pričom takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto
praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s
požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade
ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“

je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné, preto je dôvodne
uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby, keďže, ako už bolo uvedené vyššie, dlh
odporkyne bol premlčaný zjavne pred podaním žaloby na súd a teda návrh vo veci samej podal
navrhovateľ na súd až po uplynutí trojročnej premlčacej lehote dňa 8.8. 2012, z dôvodu ktorého bolo
potrebné návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľ však v konaní do vyhlásenia rozsudku nepredložil ani dôkaz o tom, akú sumu v skutočnosti
odporcom jeho právny predchodca poskytol a akú časť z poskytnutých prostriedkov odporcovia
navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatili (o niektorých platbách odporcov - platby vo

výške 590 eur - navrhovateľ na pojednávaní ani nevedel), na čo boli tieto platby použité (istina úveru,
úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.) resp. navrhovateľ nevedel na pojednávaní ani uviesť, z čoho
pozostáva žalovaná istina. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka
konania a to najmä žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých navrhovateľ odvodzuje
svoje právo alebo povinnosť odporcu vyplýva už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť tvrdenia je

úzko spojená s dôkazným bremenom. Nebolo povinnosťou súdu tvrdenia navrhovateľa vyvodzovať z
predloženýchneúplnýchlistinnýchdôkazov.Okremtohoibakžalobesdostatočnýmitvrdeniamisamôže
odporca kvalifikovane vyjadriť a súd o takejto konať. Tvrdenia o základe a výške nároku by preto mali
byť súčasťou žaloby, prípadne vysvetlené na súdnom pojednávaní, ktoré súd aj nariadil, na ktoré sa
navrhovateľ síce dostavil, avšak vyššie uvedené okolnosti objasniť nevedel, tvrdenia uvedené v návrhu

nepreukázal dôkazmi a preto neuniesol dôkazné bremeno. Preto i z týchto dôvodov bolo potrebné návrh
navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovia boli v spore v celom rozsahu
úspešný a preto im súd priznal plnú náhradu trov, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré
účelne vynaložili na obranu svojho práva na súde. Z tohto dôvodu je navrhovateľ povinný nahradiť

odporcom k rukám ich právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.), náhradu trov konania, vyčíslené podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony právnej pomoci po 170,97 eur - prevzatie veci a zastúpenia,
písomné vyjadrenie z 9.11. 2012 a 18.2. 2013, dvakrát režijný paušál po 7,63 eur + jedenkrát režijný
paušál 7,81 eur a teda trovy konania spolu vo výške 535,98 eur.

Pokiaľ právny zástupca odporcov uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov
dohody a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať
Súdny dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie, nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať

súd o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.