Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206908
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714206908.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľa

All22 s.r.o., sídlo Hronsecká cesta 168/38, Hronsek, IČO: 45 981 494, proti odporkyni R.. D. X., I.. X., V..
XX.XX.XXXX, P. Q. XX, Q., o určenie neplatnosti výpovede okamžitého skončenia pracovného pomeru,
takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 14.05.2014 žiadal voči odporkyni vysloviť, že prekážka v práci na strane
zamestnanca, odporkyne, s označením dokladu Q., ktorá začala 31.08.2012 voči zamestnávateľovi,

navrhovateľovi, stále trvá. Počas obdobia trvania prekážky na starne zamestnanca nevznikol odporkyni
žiadny nárok na mzdu alebo náhradu mzdy. Okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyne z
dôvodu nevyplatenia náhrady príjmu, doručenej zamestnávateľovi 14.03.2014 je neplatné. Navrhovateľ
na pojednávaní dňa 12.05.2015 trval na podanom návrhu, pridržiaval sa písomného vyhotovenia.

Odporkyňanavrhlanávrhzamietnuť.Svojichvyjadrenísapridržiavalaajnapojednávanídňa12.05.2015.

Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

V pripojenom spise Okresného súdu Zvolen XXCpr/X/XXXX sa na č.l. 3 nachádza pracovná zmluva
medzi zamestnávateľom All22 s.r.o., Hronsek a zamestnancom D. X. s druhom práce predavač, aranžér,
s nástupom do práce 01.06.2012, uzavretá na dobu určitú do 01.05.2014. Pracovná zmluva je zo
dňa XX.XX.XXXX. V tomto pripojenom spise R.. D. X. žalovala All22 s.r.o., a to určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a náhradu mzdy. Okresný súd Zvolen rozsudkom

XXCpr/X/XXXX-XX zo dňa 23.05.2013, právoplatný 26.07.2013 určil, že skončenie pracovného pomeru
R.. D. X. u odporcu All22 s.r.o. v skúšobnej dobe zo dňa 30.08.2012 je neplatné a pracovný pomer
navrhovateľky u odporcu naďalej trvá. V prevyšujúcej časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 7.182,-
Eur návrh zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 Eur na účet Okresného súdu Zvolen,
dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Žiadosťovyplateniemzdovýchnárokovzneplatnéhoskončenia
pracovného pomeru zo dňa 30.09.2013 vo výške 1.917, - Eur od apríla 2013 do septembra 2013 sa

nachádza na č.l. 18. List konateľa navrhovateľa bez dátumu, v ktorom uvádza, že nemá nárok na
náhradu mzdy v sume priemerného zárobku ani za nevyčerpanú dovolenku v roku 2012 sa nachádza na
č.l.19.Oznámenieookamžitomskončenípracovnéhopomeruzodňa13.03.2014zdôvodunevyplatenia
náhrady pracovného príjmu za dočasnú pracovnú neschopnosť a náhradu mzdy sa nachádza na č.l. 20.Na č.l. 21 sa nachádza PN-ka č. Q., ktorá bola zaslaná konateľovi navrhovateľa S.. X. dňa 19.04.2013
na adresu A. E., T. XXX. Vyjadrenie odporkyne zo dňa 17.02.2014 adresované Sociálnej poisťovni v
Banskej Bystrici, ktorej zasiela doklady o práce neschopnosti č. V. XXXXXX sa nachádza na č.l. 22.

List konateľa navrhovateľa, v ktorom uvádza, že odporkyňa nereagovala na ponuku na zmier a bude
žalovať okamžité skončenie pracovného pomeru na súde sa nachádza na č.l. 23. Pokus o zmier zo dňa
03.02.2014 sa nachádza na č.l. 29, zo dňa 17.03.2014 sa nachádza na č.l. 27. Potvrdenie Sociálnej
poisťovne Banská Bystrica o prevzatí ukončenej PN-ky č. Q. sa nachádza na č.l. 38. PN-ka sa nachádza
na č.l. 40.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný
pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady,
náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci
za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky

a rodičovskej dovolenky (§ 166 ), karantény, ošetrovania
chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych
dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak
je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne
opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo

možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada
mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy

v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 144 Zákonníka práce, prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi
preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnanec je povinný preukázať
zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, keď
podľa názoru súdu došlo zo strany odporkyne k platnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru
s navrhovateľom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporkyňou bol založený pracovnou zmluvou uzatvorenou
dňa 01.06.2012 na dobu určitú do 01.05.2014. V článku V. zmluvy sú upravené mzdové podmienky, v
bode 5.2. je uvedené, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to 25. dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. V priebehu trvania pracovného pomeru navrhovateľ dňa 30.08.2012 skončil s

odporkyňou pracovný pomer v skúšobnej dobe. Na návrh odporkyne Okresný súd Zvole rozsudkom
č.k. XXCpr/X/XXXX-XX zo dňa 23.05.2013 právoplatným dňa 26.07.2013 rozhodol tak, že skončenie
pracovného pomeru odporkyne u navrhovateľa je neplatné a jej pracovný pomer u navrhovateľa naďalej
trvá.

Okamžiteskončiťpracovnýpomerzostranyzamestnancavzmysle§69ods.1písm.b)Zákonníkapráce

možno v prípade, ak zamestnávateľ zamestnancovi nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady,
náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí
zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,

inak je neplatné.

Nakoľko navrhovateľ sa voči okamžitému skončeniu pracovného pomeru bránil tým, že podľa jeho
názoru prekážka v práci spočívajúca v pracovnej neschopnosti odporkyne, doklad č. Q., ktorá začala
dňa 31.08.2012 trvá, súd v danej veci považoval za prvoradé vysporiadať sa s týmto argumentom

navrhovateľa. V konaní odporkyňa tvrdila, že pracovnú neschopnosť začatú dňa 31.08.2012 ukončila
dňa 21.04.2013, čo oznámila aj navrhovateľovi. Vychádzajúc z ustanovenia § 144 ods. 1, zamestnanec
je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní, požiadať
ho o poskytnutie pracovného voľna a prípadne, so zreteľom na ten-ktorý druh prekážky, hodnoverným
spôsobom preukázať dôvod prekážky v práci vopred, ak mu je dôvod prekážky známy; inak je

povinný oznámiť zamestnávateľovi prekážku v práci a jej predpokladané trvanie bez zbytočného
odkladu. Nesplnenie povinnosti oznámiť zamestnávateľovi existenciu prekážky v práci vopred alebo bez
zbytočného odkladu po jej skončení samo osebe neoprávňuje zamestnávateľa hodnotiť neprítomnosť
zamestnanca v práci ako neospravedlnenú. Rozhodujúce je, či prekážka v práci skutočne existovala
a či jej existenciu zamestnanec zamestnávateľovi čo aj len dodatočne preukázal. V danej veci nebolo

sporné, že odporkyňa navrhovateľovi ako svojmu zamestnávateľovi doručila osobne dňa 31.08.2012
doklad o pracovnej neschopnosti (č. Q.), ktorým mu oznámila nástup na PN. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že
zo Zákonníka práce, či iného právneho predpisu vyplýva, že zamestnanec je rovnako povinný oznámiť
zamestnávateľovi aj skončenie pracovnej neschopnosti, uvedené z príslušných právnych predpisov
nevyplýva. Zo zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vyplýva

povinnosť zamestnanca preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na zánik nároku na
náhradu príjmu (čím sa má na mysli aj doklad o ukončení PN). Z uvedeného však potom vyplýva
len to, že pokiaľ by zamestnanec riadne nepreukázal zamestnávateľovi zánik pracovnej neschopnosti,
uvedené by malo dopad na nároky, prípade záväzky, zamestnanca v zmysle zákona o náhrade príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Pokiaľ však ide ukončenie prekážky v práci započatej

dňa 31.08.2012, súd dospel k záveru, že navrhovateľ mal vedomosť o skončení pracovnej neschopnosti
odporkyne, k ukončeniu ktorej došlo dňa 21.04.2013. Napriek tomu, že odporkyňa nepreukázala svoje
tvrdenie o tom, že doklad o skončení pracovnej neschopnosti zaslala navrhovateľovi poštou (keď toto
podľa jej vyjadrenia zaslala obyčajnou zásielkou bez potvrdenia), navrhovateľ sa o skončení pracovnej
neschopnosti mohol dozvedieť a podľa názoru súdu aj dozvedel z konania vedeného na tunajšom

súde pod sp.zn. XXCpr/X/XXXX, v ktorom bola uvedená skutočnosť konštatovaná (aj v odôvodnení
samotného rozsudku). Uvedené podľa názoru súdu postačuje na to, aby bolo možné dospieť k záveru,
že prekážka v práci na strane odporkyne spočívajúca v pracovnej neschopnosti odporkyne trvala od
31.08.2012 a skončila sa 21.04.2013 tak, ako to vyplýva aj z dokladu Q. doloženého do súdneho spisu.
Rovnako tak súd poukazuje na to, že podľa vyjadrenie odporkyne, ktoré navrhovateľ nespochybnil, v

období od 22.04.2013 do 06.01.2014 jej navrhovateľ udelil neospravedlnenú absenciu v práci, na čo,
pokiaľ by mal za to, že odporkyňa je naďalej PN, nebol oprávnený. Uvedené len podporuje názor súdu
v tom, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že prekážka v práci bola ukončená a že odporkyni môžeprideľovať prácu. Preto záver navrhovateľa o tom, že prekážka v práci dokladovaná dokladom č. Q. trvá,
nie je správny.

Pokiaľ navrhovateľ neprideľoval odporkyni prácu po tom, čo zanikla prekážka v práci na jej strane a v
konaní sp.zn. XXCpr/X/XXXX bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že jej pracovný pomer naďalej trvá, v
zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce prekážka v práci vznikla na jeho strane, pričom v danom prípade
patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Pokiaľ ide o pracovnú neschopnosť odporkyne v období od 07.01.2014 do 16.02.2014, počas ktorej
jej pracovný pomer naďalej trval, medzi účastníkmi existencia a trvanie tejto prekážky v práci nebolo
sporné, pričom za obdobie pracovnej neschopnosti patrí zamestnancovi náhrada mzdy v zmysle zákona
č. 462/2003 Z.z.. Túto prekážku v práci preukazuje doklad o práceneschopnosti č. V..

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že bola naplnená skutková podstata pre okamžité

skončenie pracovného pomeru zo strany odporkyne, keď navrhovateľ jej nevyplatil náhradu mzdy (na
ktorú mala nárok v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce) a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca, a to do 15. dní od uplynutia ich splatnosti, pričom navrhovateľ nespochybnil
nevyplatenie uvedených náhrad. Súčasne okamžité skončenie spĺňa požiadavky určené v ust. § 70
Zákonníka práce, a teda, že odporkyňa okamžite skončila pracovný pomer listom zo dňa 13.03.2014,

teda písomne, uviedla v ňom jeden z dôvodov okamžitého skončenia upravených v § 69 Zákonníka
práce a toto doručila konateľovi navrhovateľa dňa 14.03.2014, čo preukazuje jeho podpis.

Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ uplatnil návrh na začatie konania na súde včas podľa § 77
Zákonníka práce, a teda v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, keď sa mal

skončiť dňa 14.03.2014, návrh na začatie konania podal dňa 14.05.2014, teda v zákonnej dvojmesačnej
prekluzívnej hmotnoprávnej lehote.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Odporkyňa bola úspešná, vzniklo jej právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Žiadne trovy

jej nevznikli, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O. s. p.).