Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Renáta Deáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/643/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112228657
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112228657.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred
súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. U., X. I. XXX/XX a odporkyni J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. U. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778,
so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 4.419,54 € s príslušenstvom, o odvolaní
vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/93/2013-100 zo dňa
20.02.2014, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcov z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil; navrhovateľovi súdny poplatok vzhľadom na
uskutočnenie pojednávania dňa 26.07.2013 nevrátil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatnili; vedľajšiemu
účastníkovi, ktorý si náhradu trov konania uplatnil, ju súd v zmysle § 150 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) nepriznal vzhľadom na paušálny vstup združenia do konania, na ktorý
nebol žiaden dôvod, pričom pri vstupe do konania nemal vedľajší účastník o danom spore žiadnu
vedomosť a odporcovia nevyjadrili súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka. Tieto dôvody považoval
za dôvody hodné osobitného zreteľa a trovy konania v uplatnenej výške zo strany vedľajšieho účastníka
nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka, na strane
ktorého vystupoval.
Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku o trovách konania podal vedľajší účastník včas
odvolanie. Navrhol zmenu napadnutého výroku a priznanie náhrady vyčíslených trov konania včítane
trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé,
ktorý odsek § 150 O.s.p. okresný súd aplikoval; nesúhlasil s argumentáciou o neúčelnosti trov a žiadal
priznať náhradu trov konania. Spor bol ukončený späťvzatím návrhu navrhovateľom, k čomu by nebolo
došlo, keby do konania vedľajší účastník nevstúpil.
Navrhovateľvovyjadreníkodvolaniunavrholuznesenieokresnéhosúduvnapadnutomvýrokuotrovách
konania potvrdiť. Poukázal na to, že vedľajší účastník ako právnická osoba s predmetom činnosti
ochrana práv spotrebiteľov má byť zo svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľom
v súdnom konaní a nemá sa dávať zastupovať advokátom. Trovy konania vedľajšieho účastníka neboli
vynaložené účelne. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslil.Odporcovia sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania
vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcom
domáhal zaplatenia sumy 4.419,54 € s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru podľa zmluvy o
úvere č. 1216718227 zo dňa 19.11.2007 a dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 01.06.2010. Dňa 21.12.2012 doručil vedľajší účastník okresnému súdu písomné podanie,
ktorými oznámil svoj vstup do konania na strane odporcov. Navrhovateľ zobral písomným podaním
zo dňa 04.04.2013 návrh na začatie konania späť v časti uplatneného nároku voči odporcovi, v
dôsledku čoho okresný uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26.07.2013 konanie voči tomuto
zastavil. Po doručení právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka kópie návrhu na začatie konania s
prílohami (čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania a odpoveď na výzvu navrhovateľa) vzniesol
vedľajší účastník vo vyjadrení zo dňa 07.06.2013 námietku premlčania nároku navrhovateľa a žiadal
návrh navrhovateľa zamietnuť. Vedľajší účastník poukázal aj na neprijateľnosť zmluvných podmienok,
obsiahnutých vo formulári zo dňa 01.06.2010. Zároveň si vyčíslil trovy právneho zastúpenia. Písomným
podaním zo dňa 19.02.2014 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať z dôvodu neúčelnosti ich vynaloženia.
O zastavení konania a o trovách konania okresný súd rozhodol napadnutým uznesením.
V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Účinky
vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú okamihom doručenia
oznámenia o jeho vstupe súdu; výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný; prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do
konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do
konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení
oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa
vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013).
Na podanie odvolania proti rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi,
tento súhlas podporovaného účastníka nepotrebuje, pretože takéto rozhodnutie vyznieva priamo v jeho
neprospech. Z § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva samostatné procesné postavenie vedľajšieho účastníka v
konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a procesným
povinnostiam.Zožiadnehoustanoveniaprávnehoporiadkunevyplývanemožnosťvedľajšiehoúčastníka
dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov; pri rozhodovaní o trovách konania
vedľajšieho účastníka posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť
priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na
náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Súd je povinný každé svoje rozhodnutie náležite odôvodniť; z odôvodnenia musí byť dostatočne zrejmé,
na základe čoho súd dospel k rozhodnutiu formulovanému vo výrokovej časti; nestačí len odkazovať na
určité zákonné ustanovenia; úlohou súdu je vysvetliť účastníkom konania, ako relevantné právne normy
aplikoval na posudzovaný prípad; toto vysvetlenie má byť pokiaľ možno stručné, ale najmä logické a
zrozumiteľné.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonania,
avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkomalebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na
strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na
osobné,majetkové,zárobkovéainépomeryvšetkýchúčastníkovkonania,atiežnaokolnosti,ktoréviedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby
sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo
dobrým mravom.
Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej
odporkyni prostredníctvom vedľajšieho účastníka, ktorý v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom
vo veci samej, dôvodne vzniesol námietku premlčania. Až na základe písomného podania vedľajšieho
účastníka došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom, a to v celom rozsahu. Je nepochybné, že vedľajší
účastník bol v konaní úspešný, pretože vystupoval na strane v konaní úspešnej odporkyne. Konanie vo
veci inicioval práve navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento
vstup mu vyplýva priamo z § 93 ods. 2 O.s.p.. Dôvody, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia, týkajúce sa okrem iného aj nesúhlasu odporcov so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania, neobstoja. Výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania na jeho strane nie je potrebný. V danom prípade nešlo ani o paušálny vstup do konania,
keďže konanie bolo zastavené práve v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany odporkyni formou
vyjadrenia vedľajšieho účastníka a v ňom vznesenej námietky premlčania. Ako dôvod hodný osobitného
zreteľa nie je možné určiť okolnosť, že pre vstup vedľajšieho účastníka nebol daný žiadny dôvod (túto
okolnosť vyvrátil odvolací súd už vyššie), v dôsledku čoho sa zbytočne navyšujú trovy konania. Tak ako
bolo uvedené, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva nemožnosť vedľajšieho účastníka
dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov a pri rozhodovaní o trovách konania
vedľajšieho účastníka posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia. Trovy právneho zastúpenia boli
vynaložené účelne, keďže boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k
predmetu konania, ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa
odradzujúcu v tom zmysle, že vzal návrh na začatie konania späť. K neúčelnému vzniku trov konania
dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol následne navrhovateľom v celom rozsahu vzatý
späť, a teda, sám navrhovateľ zastavenie konania zavinil.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého výroku o trovách
konania sa možno domnievať, že prvostupňový súd mal na zreteli ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.. Nie
je však zrejmé a zrozumiteľné, z ktorého odseku ustanovenia § 150 O.s.p. okresný súd vychádzal pri
rozhodnutí o trovách konania vedľajšieho účastníka, formulovanom vo výroku napadnutého uznesenia.
Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je ustanovenie § 150 O.s.p. aplikované, by malo byť precízne,
pričom sa ex lege vyžaduje, aby v tomto konaní boli bezpečne preukázané skutočnosti, na základe
ktorých je toto ustanovenie aplikované (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
248/2010 z 21. októbra 2010). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal
podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa musí preto vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade
by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať črty svojvôle a v konečnom dôsledku zakladá vadu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Potvrdenie nepreskúmateľného výroku rozhodnutia okresného súdu
bypredstavovaloodňatiemožnostivedľajšiehoúčastníkakonaťpredsúdomzostranyodvolaciehosúdu,
pretože by mu odňalo možnosť argumentovať proti skutočným dôvodom nepriznania trov (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/39/2011 zo dňa 26.01.2012); aj keď
rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania nepredstavuje prekvapivé rozhodnutie (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/112/2013 zo dňa 01.10.2013), zmena
napadnutého nepreskúmateľného výroku rozhodnutia okresného súdu by predstavovala porušenie
princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (potreba vyrovnať sa s argumentáciou
vedľajšieho účastníka v podanom odvolaní) a súčasne odňatie možnosti navrhovateľa konať pred
súdom v prípade priznania náhrady trov priamo odvolacím súdom (porovnaj rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/145/2004 zo dňa 01.11.2005, sp. zn. 2Cdo/199/2007 zo
dňa 26.02.2008, ďalej uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/158/2009
zo dňa 07.10.2009); z uvedených dôvodov preto prichádzalo do úvahy len zrušenie napadnutého
nepreskúmateľného výroku uznesenia okresného súdu vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcov.Napadnutým výrokom rozhodoval okresný súd aj o trovách konania navrhovateľa a odporcov, títo
však proti tomuto výroku samostatné odvolanie nepodali, preto súd napadnutý výrok vo vzťahu k
nim ponechal nedotknutý. Keďže vedľajšie účastníctvo je formou účastníctva v konaní, odvolací súd
formuláciu napadnutého výroku, ktorou okresný súd právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania, vztiahol aj na vedľajšieho účastníka na strane odporcov, a preto nebolo potrebné
v tomto smere uznesenie okresného súdu doplniť (§ 166 ods. 1 O.s.p.).
Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok uznesenia okresného súdu vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
o trovách konania.
V ďalšom konaní okresný súd uznesením (§ 167 ods. 1 O.s.p.) rozhodne o trovách konania vo vzťahu
navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporcov; svoje rozhodnutie primeraným spôsobom stručne
odôvodní v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.