Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/129/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206113
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206113.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: J.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., U. č. XXX, právne zastúpený: Y.. Ján Vajda, advokát, Námestovo,
Hviezdoslavovo nám. č. 201, proti odporkyni: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. J. č. XXX, právne
zastúpená: Pohanka & Partners, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského č. 1716, v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX k.ú. X., pod A parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 447 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 153 m2,
parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 68 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2, parc. č. XXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, stavby súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX rodinný dom,
súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX garáž z r u š u j e s tým, že p r i k a z u j e tieto nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva navrhovateľa v 1/1 účasti.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu sumu
51.500,- Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

IV. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výrokovej časti rozsudku (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) a
prikázať ich do jeho výlučného vlastníctva za náhradu pre odporkyňu vo výške 3.898,10 Eur. Zároveň
žiadal vysloviť, že preberá záväzok splatiť za odporkyňu zostatok úveru č. XXXXXXXXXX poskytnutý
jej L. stavebnou sporiteľňou, a.s. zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
11.04.2006 a záväzok splatiť zostatok úveru poskytnutý jemu a odporkyni Československou obchodnou
bankou, a.s. zmluvou o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Návrh odôvodnil tým, že sa stal výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností na základe dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s predošlou manželkou Q. X.. Potom ako sa v roku 2006
zoznámil s odporkyňou, previedol jej kúpnou zmluvou v roku 2007 spoluvlastnícky podiel k sporným
nehnuteľnostiam o veľkosti 1. S odporkyňou sa neskôr rozišiel, táto býva v U. J. a nehnuteľnosti užíva
a udržiava výlučne on sám. Odporkyni bol na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa XX.XX.XXXX poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. úver vo výške 16.523,50 Eur

(500.000,- Sk), ktorý je zabezpečený záložným právom na sporných nehnuteľnostiach. Súčasne obaja
si vzali na základe zmluvy zo dňa 11.05.2010 úver v Československej obchodnej banke, a.s., ktorý je
tiež zabezpečený záložným právom na sporných nehnuteľnostiach. Oba úvery spláca sám a zaplatil
za odporkyňu sumu 6.878,43 Eur na prvý úver a sumu 3.879,93 Eur na druhý úver, z ktorého polovica
pripadajúca na odporkyňu predstavuje 1.894,96 Eur. Nemá už záujem zotrvávať v spoluvlastníctve a
preto odporkyni navrhol, že jej za spoluvlastnícky podiel vyplatí 30.000,- Eur, preberie splatenie oboch
úverov a započíta si na kúpnu cenu zaplatené splátky. K dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
nedošlo, pretože odporkyňa nesúhlasila a žiadala za spoluvlastnícky podiel 85.000,- Eur. Náhradu pre
odporkyňu vo výške 3.898,10 Eur určil tak, že od polovice znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca N.
určenej všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností 106.000,- Eur, teda od sumy 53.000,- Eur odpočítal
zaplatené splátky 6.878,43 Eur a 1.894,96 Eur ako aj nesplatený zvyšok úveru od Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s. vo výške 9.718,57 Eur a polovicu zostatku úveru voči ČSOB, a.s. vo výške 30.609,53 Eur.

V písomnom vyjadrení k návrhu odporkyňa so zrušením spoluvlastníctva súhlasila. Súhlasila tiež s
prikázaním sporných nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľa, avšak za sumu 85.000,- Eur, ktorú v
opačnom prípade vyplatí ona navrhovateľovi pri prikázaní nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva,
lebo ich cena predstavuje minimálne 170.000,- Eur. Získané úverové prostriedky navrhovateľ spláca z
dôvodu, že boli použité výlučne na úhradu jeho predchádzajúcich úverových záväzkov a na jeho osobnú
potrebu a nie preto, že sa obáva o právny osud sporných nehnuteľností. Navrhovateľ ju nahovoril,
aby úvery zobrala na seba aj keď žiadne prostriedky nepotrebovala, lebo mala ušetrené zo svojho
pracovného pobytu vo Veľkej Británii odkiaľ posielala aj navrhovateľovi nemalé sumy na úhradu jeho
záväzkov. Preto započítanie jeho úhrad na úverové zmluvy s výplatou za jej spoluvlastnícky podiel
neobstojí a je absolútne neplatným, keďže v podstate navrhovateľ tým, že splácal za ňu úvery, plnil svoje
záväzky voči nej. Aj keby súd takéto započítanie uznal, stále má pohľadávku voči navrhovateľovi, ktorý
úverové prostriedky prevzal, resp. boli nimi uhradené jeho záväzky a preto je navrhovateľ povinný takéto
plnenie jej v celosti vrátiť, čo aj robí tým, že za ňu uhrádza predmetné úvery. Ohľadne časti žalobného
návrhu na prevzatie úverov navrhovateľom odporkyňa namietala, že prevzatie záväzku podľa § 531
Občianskeho zákonníka nie je možné bez súhlasu dlžníka a najmä bánk (ako veriteľov), ktoré nie sú
účastníkmi konania, pričom navrhovateľ zrejme ich súhlasmi nedisponuje. Keby aj k platnému prevzatiu
záväzkov z úverových zmlúv navrhovateľom došlo, s čím by aj súhlasila, nesúhlasí so započítaním
zostatku úverov na jej vyrovnací podiel. Prevzatím záväzkov dôjde len k tomu, že navrhovateľ nebude
plniť záväzky za ňu ale za seba, lebo peniaze boli jeho príjmom, ktorý jej musí vrátiť a je jedno, či
navrhovateľ bude peniaze vracať bankám za ňu alebo sám za seba s tým, že tak či tak peniaze bude
vracať on a jej právna situácia sa značne zjednoduší.

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že obaja sú po polovici podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností, čo vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. X., ktorý je súčasťou
predložených znaleckých posudkov znalcov N.. Z. a N.. W..

Z vyjadrení právnych zástupcov účastníkov počas tohto konania je evidentné, že k dohode navrhovateľa
a odporkyne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam nedošlo.

Ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v takomto prípade určuje, že ak nedôjde k dohode, zruší
podielové spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Pritom
prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Toto ustanovenie tiež určuje záväzné poradie
spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva. Preferovaná je reálna deľba veci. Ak táto nie je možná, môže
súd spoločnú vec prikázať za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prihliadajúc
súčasne na účelné využitie veci a násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Treťou možnosťou je nariadenie predaja spoločnej veci a rozdelenie získaného
výťažku medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Táto možnosť ale prichádza do úvahy iba
vtedy, ak žiaden zo spoluvlastníkov o spoločnú vec nemá záujem.

Znaleckými posudkami predloženými navrhovateľom mal súd za preukázané, že sporné nehnuteľnosti
nemožno reálne rozdeliť na dve samostatne užívaniaschopné časti. Podľa fotodokumentácie, ktorá je
súčasťou znaleckých posudkov sa jedná o rodinný dom s prislúchajúcim pozemkom a garážou tvoriaci
jednu bytovú jednotku, čo rovnako konštatovali aj znalci klasifikujúc predmet sporu ako jednobytový
rodinný dom, resp. jednobytovú budovu.

V konaní odporkyňa nijako nespochybňovala, že sporné nehnuteľnosti obýva iba navrhovateľ a nemala
v podstate žiadne zásadné námietky voči tomu, aby boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Súd
preto prihliadajúc na v podstate súhlasné vyjadrenia oboch strán prikázal sporné nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorý ich nadobudol ešte so svojou bývalou manželkou a ktorý ich
užíva na uspokojovanie svojich bytových potrieb.

Počas konania sa účastníci cestou svojich právnych zástupcov zhodli na všeobecnej hodnote sporných
nehnuteľností v čiastke 103.000,- Eur tak ako bola táto určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX znalkyne N.. H. W. z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Súd
preto vzhľadom na polovičný podiel odporkyne ako odstupujúcej spoluvlastníčky uložil navrhovateľovi
vyplatiť jej primeranú peňažnú náhradu v čiastke 51.500,- Eur. Pokiaľ navrhovateľ cestou právneho
zástupcu v žalobnom návrhu aj počas konania poukazoval na to, že od náhrady pripadajúcej na podiel
odporkyne je potrebné odpočítať splátky úverov, ktoré tvrdil, že zaplatil (ako aj zostatky úverov), resp.
hodnotu tvrdených investícií, ktoré vynaložil na spoločné nehnuteľnosti, pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva súdom takýto postup nie je možný. Podľa platnej judikatúry nepochybne možno
vykonať aj vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, no iba na základe návrhu,
resp. vzájomného návrhu niektorého z účastníkov ako podielových spoluvlastníkov. O návrhu (či
vzájomnom návrhu), ktorým sa požaduje zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho vyporiadania sa
rozhoduje samostatným výrokom rozsudku a nie v rámci „zápočtu“ do náhrady za spoluvlastnícky podiel.
Náhradová pohľadávka za spoluvlastnícky podiel totiž vzniká vzhľadom na konštitutívny charakter
rozsudku až jeho právoplatnosťou (pozri R 46/1991) a teda by bol nesprávny taký postup, keď by sa
investície (či iné úhrady) vynaložené na spoločnú vec a požadované v rámci širšieho vyporiadania
premietli priamo do sumy, ktorú by bolo potrebné vyplatiť z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel (pozri
rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/53/2004, publikovaný Zo súdnej praxe č. 3/2007). Z týchto dôvodov súd
preto nemal právny základ na akýkoľvek odpočet od vyrovnacieho podielu odporkyne.

Neboli preukázané žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pre nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu, na ktoré
spočiatku poukazovala odporkyňa cestou právneho zástupcu. Z dokazovania síce vyplynulo, že sporné
nehnuteľnosti sú zaťažené záložnými právami, no nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by
spoluvlastníctvo malo naďalej trvať až do splatenia úverových záväzkov účastníkov, pretože vyrovnanie
úverov je možné bez ohľadu na to, či spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam existuje alebo nie.
Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú totiž také okolnosti, pri existencii ktorých prevažuje záujem
jedného spoluvlastníka na zachovaní spoluvlastníckeho vzťahu nad záujmom iného spoluvlastníka na
zrušení spoluvlastníctva.

Čo sa týka navrhovateľom požadovaného rozsudočného výroku, že preberá za odporkyňu splatenie
zostatkov úverov v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. a v Československej obchodnej banke, a.s., súd zo
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že na jej základe bol
veriteľom L. stavebnou sporiteľnou, a.s. poskytnutý odporkyni ako dlžníčke mimoriadny medziúver vo
výške 500.000,- Sk zabezpečený ručením T. W.. V článku III. zmluvy je ohľadne zabezpečenia úveru
uvedené, že písomným prehlásením ručiteľ prebral voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia. V
tomto článku zmluvy a ani v inom jej ustanovení sa neuvádza zabezpečenie úveru záložným právom.
To, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom súvisiacim s touto úverovou zmluvou
vyplýva aj z listu vlastníctva, na ktorom je síce uvedená ťarcha - záložná zmluva na nehnuteľnosti v
prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., no táto bola zavkladovaná ešte v roku 2003 pod č. P. a teda
sa netýka úveru poskytnutého odporkyni v roku 2006. Na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX bol obom účastníkom konania ako dlžníkom poskytnutý ČSOB, a.s. úver vo výške
65.000,- Eur. Tento úver je zabezpečený záložným právo na sporných nehnuteľnostiach (čl. VII úverovej
zmluvy) a záložné právo je ako ťarcha zapísané aj na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. X..

Bolo teda preukázané, že sporné nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom vzťahujúcim sa k úveru
účastníkov v ČSOB, a.s., keďže úver odporkyne u Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. záložným právom na
sporných nehnuteľnostiach zabezpečený nie je. Súd však nemal žiaden právny podklad vychádzajúci
z platného právneho poriadku pre vyslovenie, že navrhovateľ namiesto odporkyne preberie splatenie
zostatkov týchto úverov. Prevzatie dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka (resp. pristúpenie k
záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka) je hmotnoprávnym úkonom, hmotnoprávnym vzťahom
medzi dotknutými subjektmi, do ktorého nie je súd oprávnený vstupovať, lebo závisí na vzájomnej

dohode veriteľa, dlžníka a tretej osoby. Súd preto nemôže autoritatívne uložiť niektorému z účastníkov
(navrhovateľovi) povinnosť zaplatiť (alebo inými slovami prevziať) zostatok úverových prostriedkov,
odhliadnuc od toho, že úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. nie je ani spoločným úverom oboch
účastníkov ale iba úverom odporkyne. Povedané inak, súd nemal žiaden právny podklad vyplývajúci
z konkrétneho ustanovenia slovenského právneho poriadku, aby svojim rozhodnutím spôsobil zmenu
dlžníka v existujúcich záväzkovo-právnych vzťahoch založených predmetnými úverovými zmluvami. To
je možné len na podklade aktivity zúčastnených subjektov a nie na základe rozhodnutia súdu. Súd preto
návrh ako podaný bez právneho základu v tejto časti zamietol.

Na pojednávaní dňa 05.05.2014 navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu rozšíril žalobný návrh
o zaplatenie čiastky 51.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 05.05.2014 do
zaplatenia dôvodiac investíciami navrhovateľa do sporných nehnuteľností. Konkretizoval, že suma
44.332,- Eur predstavuje časť predmetného úveru poskytnutého ČSOB, a.s. obom účastníkom konania
a navrhovateľ ju použil na investície do rodinného domu. Zvyšok do sumy 51.500,- Eur predstavujú
splátky, ktoré navrhovateľ zaplatil za odporkyňu na úvery poskytnuté jej Prvou stavebnou sporiteľňou,
a.s. a ČSOB, a.s. a ktoré boli v tejto sume tiež použité na investície do spoločného domu. Súd túto
zmenu návrhu pripustil na pojednávaní dňa 30.07.2014.

Z odpovede Československej obchodnej banky, a.s. vyplynulo, že ku dňu 14.02.2014 bol v súvislosti
s úverom poskytnutým účastníkom zostatok pohľadávky 58.175,87 Eur. Banka oznámila, že čiastka
65.000,- Eur bola čerpaná dňa 25.05.2010. Konkrétne čiastka 1.466,73 Eur bola prevedená na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX, čiastka 5.520,65 Eur bola poukázaná na ten istý účet, čiastka 20.667,84 Eur
bola poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čiastka 6.916,86 Eur bola poukázaná na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX, čiastka 257,84 Eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a napokon čiastka 30.170,08
Eur na účet navrhovateľa vedený v ČSOB, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXXX/XXXX. Z prehľadu na čl. 117
spisu je zrejmé, že okrem poslednej čiastky boli všetky použité na splatenie predchádzajúcich úverov v
O., a.s. a v L. stavebnej sporiteľni (čl. 118 až 126 spisu). Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. na žiadosť súdu
oznámila, že finančné prostriedky z medziúveru č. XXXXXXXXXX boli vyplatené na účet odporkyne,
pričom ku dňu 12.02.2014 je stav na konte mínus 7.382,11 Eur.

Navrhovateľ cestou právneho zástupcu tvrdil, že do sporných nehnuteľností investoval sumu 44.332,-
Eur. Žiaden dôkaz o investíciách do sporných nehnuteľností však nepredložil ani neoznačil a teda
v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno. Samotné poskytnutie úverov obom účastníkom
konania totiž nepreukazuje, že navrhovateľ v uvedenej sume aj skutočne do sporných nehnuteľností
investoval. Úver z ČSOB, a.s. bol viac než v polovici použitý na úhradu predchádzajúcich úverových
vzťahov, pričom to, že zvyšok v čiastke 30.170,08 Eur bol poukázaný na účet navrhovateľa nepreukazuje
vnesenie investícii do spoločných nehnuteľností, keď navyše úver bol podľa úverovej zmluvy poskytnutý
ako bezúčelový (čl. II bod. 2 úverovej zmluvy). Súd preto nevyžiadal od ČSOB, a.s. listinné doklady,
ktorými podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa mali účastníci deklarovať použitie peňažných
prostriedkov, pretože vzhľadom na bezúčelovosť úveru takéto podklady k jeho čerpaniu potrebné neboli.
Od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. súd nežiadal takéto listinné dôkazy preto, že išlo o úver odporkyne
a teda v konečnom dôsledku by nimi mohli byť preukázané prípadne iba jej investície a nie investície
navrhovateľa, odporkyňa však žiadnu náhradu investícií od navrhovateľa nepožadovala. Rovnako tak
navrhovateľ neoznačil ani nepredložil počas konania žiaden dôkaz o tom, že zaplatil za odporkyňu určitú
čiastku na jej úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., resp., že hradil splátky spoločného úveru v ČSOB,
a.s.

Na pojednávaní dňa 24.03.2014 právny zástupca navrhovateľa navrhol vypočuť účastníkov konania k
účelu, na ktorý boli použité finančné prostriedky z týchto úverov. Súd preto odročil pojednávanie za
účelom výsluchu účastníkov, ktorých prítomnosť mali zabezpečiť ich právni zástupcovia. Napriek tomu
sa navrhovateľ nedostavil na nasledujúce pojednávania v dňoch 16.04.2014, 05.05.2014, 21.05.2014,
25.06.2014 a 30.07.2014. Pojednávania v uvedených dňoch boli odročené, resp. ich termíny presunuté
iba kvôli neúčasti navrhovateľa, ktorý si nevyzdvihol zásielky na adrese svojho trvalého pobytu, kde
predtým preberal písomnosti a jeho účasť nezabezpečil ani jeho právny zástupca. Súd pritom na
pojednávaniach opakovane uviedol, že vzhľadom na princíp právnej rovnosti účastníkov občianskeho
súdneho konania (§ 18 Občianskeho súdneho poriadku) vypočuje navrhovateľa aj odporkyňu na
pojednávaní, na ktorom budú obaja súčasne prítomní, aby tak bolo možné odstrániť prípadné rozdiely
v ich výpovediach. Odporkyňa sa na rozdiel od navrhovateľa pojednávaní riadne zúčastňovala.

Povinnosťou súdu nie je vykonať všetky označené dôkazy (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku)
a preto súd prihliadajúc na zodpovednosť samotného navrhovateľa za nevykonanie jeho výsluchu
a prihliadajúc aj na v zásade nízku dôkaznú hodnotu výpovede účastníka konania (ktorý má podľa
§ 131 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku iba povinnosť dostaviť sa na predvolanie, no nemá
povinnosť vypovedať) upustil od vykonania dôkazu výsluchmi navrhovateľa a odporkyne. Nedošlo tým
nijak k odňatiu možnosti navrhovateľovi konať pred súdom, pokiaľ tento bol zastúpený zástupcom pre
celé konanie prostredníctvom ktorého mal možnosť celý čas navrhnúť a predložiť iné (a v zásade
podstatnejšie) dôkazy na preukázanie tvrdených investícií do sporných nehnuteľností či na preukázanie
úhrad splátok úverov za odporkyňu.

Súd tak z dôvodu, že nemal preukázané investície navrhovateľa do sporných nehnuteľností a z dôvodu,
že nemal preukázané žiadne platby navrhovateľa bankám za odporkyňu zamietol návrh v časti o
zaplatenie 51.500,- Eur s príslušenstvom. Nebolo preukázané, že by sa odporkyňa podľa § 451 ods. 1 a
2 a § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa investíciami do sporných
nehnuteľností alebo tým, že by navrhovateľ za ňu uhrádzal úverové splátky.

Nakoľko nebolo ešte rozhodnuté o nákladoch, ktoré si vyúčtovala ČSOB, a.s. za podanie informácie
ohľadne čerpania úverových prostriedkov, súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.