Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2012

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211207255
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2211207255.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.ErikouLengyelovouvprávnejvecižalobcu:

X. L. , Z.. XX.X.XXXX , B. Z.. Á. V. XX/X , L. Q. , právne zastúpený advokátom: JUDr. László Lengyel ,
Advokátska kancelária Ružová dolina 6 , 821 08 Bratislava proti žalovanému : v 1. rade Československá
obchodná banka a.s. so sídlom Michalská 18 , Bratislava , IČO : 36 854 140 , v 2. rade Profesionálna
dražobná spoločnosť s.r.o. so sídlom Jánošíkova 6 , 040 01 Košice , IČO : 36 583 936 o určenie
neexistencie záložného práva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že na základe " Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti " registračné číslo
XXXXXX/Zal/X zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade n e m á žalovaný v

1. rade záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území V. , v obci V. v okrese
Dunajská Strede evidovaným na Katastrálnom úrade v Trnave - Správa katastra Dunajská Streda na
liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. XXX/XX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX m2 , ako parcela č. XXX/XX druh pozemku záhrady o výmere XX m2 , ako parcela č. XXX/XX druh
pozemku záhrady o výmere XXX m2 a rodinný dvojdom č. X postavený na parcele XXX/XX súpisné
číslo XXX .
Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 12.5.2011 sa domáhal na tunajšom súde určenia , že na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 18.7.2007 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.
rade nemá žalovaný v 1. rade záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
V. , v obci V. , v okrese Dunajská Streda evidovaným na Katastrálnom úrade v Trnave , Správa katastra
Dunajská Streda na LV č. XXXX ako parcela č. XXX/XX , XXX/XX , XXX/XX a rodinnému dvojdomu č. X ,
postavenému na parcele č. XXX/XX , súpisným číslom XXX. Zároveň žiadal , aby súd určil , že žalovaný
v 1. rade ako záložný veriteľ nie je oprávnený navrhnúť dražbu , predmetom ktorej je ktorákoľvek z

vyššie uvedených nehnuteľností , zároveň sa domáhal určenia , že žalovaný v 2. rade nie je oprávnený
organizovať a vykonať takú dražbu .
Poukázal na to , že žalobca ako záložca a spoločnosť Československá obchodní banka a.s. ( právny
predchodca žalovaného v 1. rade ) , ako záložný veriteľ dňa XX.X.XXXX uzavreli zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti , registračné číslo XXXXX/Zal/X . Záložná zmluva bola zmenená
dodatkom č. X k tejto zmluve zo dňa X.XX.XXXX . Predmetom záložného práva okrem vyššie
špecifikovaných nehnuteľností boli aj pozemky parcela č. XXX/X , XXX/XX , XXX/XX a stavba postavená

na parcele XXX/XX , súpisné číslo XXX , pričom medzičasom záložné právo žalovaného v 1. rade
k týmto nehnuteľnostiam bolo vymazané z katastra nehnuteľnosti . Žalobca má za to , že záložná
zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a preto nevzniklo žalovanému v 1: rade záložné
právo k nehnuteľnostiam , ktoré sú uvedené v tejto zmluve , ako záloh . Tvrdil , že záložná zmluvaneobsahuje podstatné náležitosti , ktoré podľa ust. § 151b ods. 2 a 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka
má obsahovať. Predovšetkým nie je presne určená pohľadávka a záloh a zároveň vzhľadom na túto
skutočnosť by mala byť určená najvyššia hodnota istiny , do ktorej sa pohľadávka nezabezpečuje,

avšak záložná zmluva neobsahuje najvyššiu hodnotu istiny , do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje .
Záložná zmluva totiž vôbec neurčuje ani hodnotu zabezpečených pohľadávok ani najvyššiu hodnotu
istiny , do ktorej sa pohľadávky zabezpečujú . Nakoľko záložná zmluva je absolútne neplatným právnym
úkonom , nebolo zriadené žalovanému v 1. rade záložné právo k nehnuteľnostiam , ktoré sú uvedené
v tejto zmluve , ako záloh a preto na jej základe nevzniklo žalovanému v 1. rade záložné právo k týmto

nehnuteľnostiam. Žalovaný v 1. rade už začal výkon svojho záložného práva predajom predmetných
nehnuteľností na dražbe a to bez toho , aby túto skutočnosť podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho
zákonníka písomne oznámil žalobcovi .
Žalobca ako výlučný majiteľ predmetných nehnuteľností má naliehavý právny záujem na určení toho ,
že žalovaný v 1. rade nemá záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam a nie je oprávnený navrhnúť
ich predaj na dražbe . Právne postavenie žalobcu bez takého určenia je neisté . Protiprávny stav v

katastri nehnuteľnosti môže byť odstránený jedine tak , že žalobca predloží príslušnému katastrálnemu
úradu právoplatný rozsudok , ktorým súd určil, že žalovaný v 1: rade nemá záložné právo k predmetným
nehnuteľnostiam . Čo sa týka žalovaného v 2. rade žiadal zároveň žalobca určiť , že žalovaný v 2. rade
nie je oprávnený vykonať dražbu , v danom prípade svoj naliehavý právny záujem odvodzuje z toho ,
že jedine rozsudok konajúceho súdu môže vytvoriť pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi

konania .
Žalovaný žalobu v celom rozsahu žiadal zamietnuť . Na základe záložnej zmluvy podľa žalovaného
bolo zabezpečené splatenie úveru - istiny vo výške 3.500.000,-Sk a jej príslušenstva poskytnutého
navrhovateľovi Zmluvou o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa 18.7.2007 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 24.4.2009 . Na základe záložnej zmluvy sú záložným právom žalovaného v 1. rade zaťažené

nehnuteľnosti vyššie špecifikované vo vlastníctve žalobcu . Nakoľko žalobca prestal úver splácať riadne
a včas , úver bol v zmysle zmluvných podmienok zosplatnený a žalovaný v 1. rade pristúpil na základe
záložnej zmluvy a v súlade so Zákonom 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách výkonu záložného
právaprostredníctvomdobrovoľnejdražby.Oznámenieozačatívýkonuzáložnéhoprávazaslalžalovaný
v 1. rade žalobcovi listom zo dňa 25.1.2011 . Tento si však zásielku v odbernej lehote neprevzal. Podľa

Obchodných podmienok žalovaného v 1. rade sa v tomto prípade považuje zásielka za doručenú aj keď
si ju adresát neprevezme . Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol , že nesúhlasí
s tvrdením žalobcu ohľadom neplatnosti záložnej zmluvy. Výklad príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka predpokladá , že v prípade , že hodnotu pohľadávky zabezpečenú záložným právom nie je
možné v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vyčísliť resp. ktorej hodnota sa v priebehu platnosti záložnej

zmluvy bude meniť ( čo je daný aj tento prípad, nakoľko sa jedná o pohľadávku spočívajúcu v istine
s príslušenstvom a výška príslušenstva sa mení v závislosti od doby omeškania ) , musí byť možné
kedykoľvekpočastrvaniazáložnéhoprávaurčiťaktuálnuhodnotu.Podľažalovanéhov1.radevzáložnej
zmluve je jasne uvedená hodnota zabezpečenia a to istina 3.500.000,-Sk s príslušenstvom . Tento
spôsob určenia je v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka o určitosti právneho úkonu . V prípade , že

v čase uzatvorenia záložnej zmluvy hodnota určená nie , musí zmluva obsahovať najvyššiu hodnotu
istiny zaistenej pohľadávky , aby sa zabránilo prípadným sporom o výšku zabezpečenia . S poukazom
na uvedené sa tento výklad na daný prípad nevzťahuje , pretože hodnota pohľadávky v danom prípade
určenábolaažalovanýv1.radetvrdí,žeaktuálnuvýškupríslušenstvaresp.celkovúvýškupohľadávkyz
úveru , vrátane príslušenstva úveru je možné vyčísliť kedykoľvek . Preto žalobu považuje za nedôvodnú .

Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril , svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil , aby
súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti .
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinných dôkazmi najmä fotokópiou
záložnej zmluvy , ako aj dodatku č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam registračné
číslo XXXXXX/Zal/X zo dňa X.XX.XXXX , oznámením o dobrovoľnej dražbe a zistil nasledovný skutkový

a právny stav veci :
Žalobca ako záložca a spoločnosť Československá obchodní banka a.s. ( právny predchodca
žalovaného v 1. rade ) ako záložný veriteľ dňa 18.7.2007 uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti , registračné číslo XXXXXX/Zal/X . Záložná zmluva bola zmenená dodatkom č. 1 k
zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 3.10.2007. Predmetom záložného práva

( zálohom ) podľa záložnej zmluvy v znení podľa jej dodatku č. 1 mali byť nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území V. , obec V. v okrese Dunajská Streda , ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti
rozsudku , ako aj ďalšie nehnuteľnosti , ku ktorým medzičasom záložné právo žalovaného v 1. rade bolo
vymazané ( parcela č. XXX/X , XXX/XX , XXX/XX , stavba na parcele č. XXX/XX , súpisné číslo XXX) .Súd ako predbežnú otázku riešil v konaní platnosť predmetnej záložnej zmluvy . Súd preskúmal záložnú
zmluvu z pohľadu § 151b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka . V zmysle čl. II zabezpečovaná
pohľadávka Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je zrejmé , že zmluvné strany si

zriaďujú záložné právo k nižšie uvedeným nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávok záložného
veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru registračné číslo XXXXXX uzatvorenej
dňa XX.X.XXXX vo výške 3.500.000,-Sk a to na zabezpečenie splatenia istiny úveru a príslušenstva.
Toto upravuje čl. II Zmluvy bod 1 .
Podľa čl. II bod 2 tejto zmluvy toto záložné právo sa vzťahuje ďalej aj na zabezpečenie všetkých

pohľadávokzprípadnýchdodatkovkzmluveoúvereanazabezpečenievšetkýchpohľadávokzáložného
veriteľa vzniknutých v súvislosti so zmluvou o úvere a to vrátane nároku záložného veriteľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty ako aj poplatkov , výdavkov a ďalších čiastok a to tiež v prípade , že záložný veriteľ
odstúpi od zmluvy o úvere, na základe ktorej vznikli pôvodne touto záložnou zmluvou zabezpečované
pohľadávky záložného veriteľa .
Podľa ust. § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí

pohľadávka , ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh .
Z ustanovenia § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé , že obligatórnou náležitosťou zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je presné určenie pohľadávky a zálohu .
Z vyššie citovaného článku II zabezpečovaná pohľadávka odsek 1,2 Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam je zrejmé , že táto zmluva neobsahuje presné určenie pohľadávky a zálohu . Na

jednej strane sa uvádza , že sa zriaďuje záložné právo na zabezpečenie istiny vo výške 3.500.000,-
Sk ako splatenie istiny úveru a príslušenstva, ktoré príslušenstvo nie je bližšie špecifikované . Zároveň
sa určuje , že toto záložné právo sa vzťahuje aj na zabezpečenie „všetkých pohľadávok z prípadných
dodatkov k zmluve o úvere a na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa vzniknutých v
súvislosti so zmluvou o úvere a to vrátane nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty , ako aj poplatkov ,

výdavkov a ďalších čiastok“, a tiež v prípade , že záložný veriteľ odstúpi od zmluvy o úvere, na základe
ktorej vznikli pôvodne touto záložnou zmluvou zabezpečované pohľadávky záložného veriteľa . Takúto
formuláciu súd považuje za všeobecnú a jednoznačne je treba uviesť , že táto zmluva postráda presné
určenie pohľadávky , keďže zmluva postráda presné určenie pohľadávky s poukazom na § 151b ods. 3
Občianskeho zákonníka mala sa v tejto zmluve určiť najvyššia hodnota istiny , do ktorej sa pohľadávka

zabezpečuje , pretože zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky .
Preto bolo treba určiť maximálnu najvyššiu možnú hodnotu , do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje t.j.
najvyššiu hodnoty istiny . Z dôvodu , že záložná zmluva nemá všetky podstatné náležitosti , ktoré má
mať s poukazom na § 151b ods. 2 , 3 Občianskeho zákonníka je táto zmluva pre rozpor obsahu so
zákonom absolútne neplatným právnym úkonom .

Podľa § 151bods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka ,
ktorá sa záložným právom zabezpečuje , a záloh .
V zmysle § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny , do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje , a zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky .

S poukazom na § 151c Občianskeho zákonníka v prípade ak je záložným právom zabezpečená
pohľadávka , ktorej hodnotu nie je možné v čase uzatvorenia zmluvy vyčísliť resp. pohľadávka , ktorej
hodnota sa v priebehu platnosti zmluvy o zriadení záložného práva bude meniť , musí byť možné
kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť jej aktuálnu hodnotu . V prípade , že v čase uzatvorenia
zmluvy o zriadení záložného práva nie je jej hodnota určená , musí zmluva obsahovať aj najvyššiu

hodnotu istiny zaistenej pohľadávky , aby sa zabránilo prípadným sporom o výške zabezpečenia . Jedná
sa aj o tento konkrétny prípad , pretože v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva nie je
hodnota príslušenstva presne určená a je jednoznačné , že okrem príslušenstva úveru sa záložné právo
malo vzťahovať aj na zabezpečenie akýchsi „všetkých pohľadávok z prípadných dodatkov a to vrátane
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty , poplatkov , výdavkov a ďalších čiastok , ktoré neboli presne

špecifikované“. Práve z tohto dôvodu zmluva mala obsahovať aj najvyššiu hodnotu istiny zaistenej
pohľadávky , aby sa zabránilo prípadným sporom o výške zabezpečenia .
Výsledkami vykonaného dokazovania je jednoznačné , že záložná zmluva vôbec neurčuje ani hodnotu
zabezpečených pohľadávok ani najvyššiu hodnotu istiny , do ktorej sa pohľadávky zabezpečujú , preto
treba mať za to , že táto záložná zmluva nemá všetky podstatné náležitosti , ktoré podľa zákona má

mať a podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor svojho obsahu so zákonom ju treba považovať za
absolútne neplatný právny úkon . Keďže táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom nemá
žiadny právny účinok . Keďže táto záložná zmluva je vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon,
nebolo zriadené žalovanému v 1. rade platne záložné právo k nehnuteľnostiam , ktoré sú uvedené vtejto zmluve ako záloh a preto na jej základe nevzniklo žalovanému v 1. rade záložné právo k týmto
nehnuteľnostiam . V tejto časti súd žalobu považoval za dôvodnú a vyhovel jej a určil. , že na základe
tejto zmluvy o zriadení záložného práva nemá žalovaný v 1. rade záložné právo k nehnuteľnostiam ,

ktoré sú uvedené v tejto záložnej zmluve .
Z dôvodu , že žalovaný v 1. rade nemá záložné právo k sporným nehnuteľnostiam , nie je ani oprávnený
byť navrhovateľom dražby a preto na základe tohto určenia žalovaný v 2. rade nemôže postupovať v
dražbe a nie je oprávnený vykonať dražbu .
Vo zvyšku súd dospel k tomu záveru , že žaloba nie je dôvodná . Žalobca nepreukázal naliehavý

právny záujem na ďalších dvoch výrokoch , ktorých sa domáhal a to na určení , že žalovaný v 1.
rade , ako záložný veriteľ nie je oprávnený navrhnúť dražbu a žalovaný v 2. rade nie je oprávnený
organizovať a vykonať takúto dražbu . Žalobca tvrdí , že na základe takéhoto určenia by sa predišlo
možnýmsúdnymsporom,ktorébymohlivzniknúťzvýkonuneexistujúcehozáložnéhoprávažalovaného
v1. rade a rozhodnutie súdu by zabránilo aj vzniku nenapraviteľných škôd , ktoré by mohlo spôsobiť
predaj predmetných nehnuteľností na dražbe. Súd je takého názoru , že oba výroky , ktorými by sa

ukladala povinnosť pre žalovaného v 1. rade a v 2. rade nie sú dôvodné a oprávnené záujmy žalobcu
sú chránené samotným určením , že žalovaný v 1. rade nemá záložné právo k jeho nehnuteľnostiam .
Takéto rozhodnutie pokiaľ sa správoplatní je právne záväzné pre žalovaného v 1. rade ako aj v 2. rade a
už samotným týmto výrokom je zabezpečené , že žalovaný v 1. rade nie je oprávnený navrhnúť dražbu,
predmetom ktorej je ktorákoľvek z vyššie uvedených nehnuteľností a žalovaný v 2. rade nie je oprávnený

organizovať a vykonať takúto dražbu , pretože ju navrhol žalovaný v 1. rade , ktorý nie je záložným
veriteľom . Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu vo zvyšku zamietol .
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol tak , že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Žalobca totiž v konaní nebol v celom rozsahu úspešný .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/

O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).