Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/15/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111203099
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111203099.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľov: 1..

zastúpený navrhovateľom v 1. rade, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti
vedľajšieho účastníka Obec Boleráz, zast. AK Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o. Námestie SNP 3, Trnava,
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy konania

28,54 eur a vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho zástupcu trovy konania 8.672,85 eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali voči odporcovi zaplatenia čiastky 112.686,92 eur s
príslušenstvom na tom základe, že dňa 15. 3. 2007 uzavreli zmluvu o podnikaní v D., kde otvorili
internetovú kaviareň. Nehnuteľnosť im prenajali vlastníci manželia I. Títo podali žiadosť o povolenie
zmeny v užívaní stavby na stavebný úrad V. Súhlas bol daný 31. 10. 2006, bolo nariadené ústne
pojednávanie na deň 29. 3. 2007. Obec D. rozhodla dňa 25: 5. 2007 pod č. Výst.11/2007/Tá-58.
Proti rozhodnutiu podal odvolanie účastník stavebného konania - vlastník susediacej nehnuteľnosti

p. Q. Krajský stavebný úrad Trnava zrušil rozhodnutie V. pod č. KSÚ-OSP-2007/00796/Ďu zo dňa
25. 7. 2007. Vlastníci doplnili žiadosť o projektovú dokumentáciu 15. 8. 2007, ObE. dna 28. 12.
2007 pod č. Výst. 11/2007-Ná-160 povolila zmenu užívania stavby, odvolala sa rod.. Krajský stavebný
úrad dňa 17. 3. 2008 rozhodnutie V. zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie v súlade so
zákonom. Stavebné úrady vo veci nekonali, preto navrhovateľ v 1.: rade ako zástupca stavebníkov
žiadal písomne o poskytnutie informácie listom zo dňa 3. 8. 2008. Obec D. dňa 5. 8. 2008 prerušila
správne konanie a vyzvala stavebníkov na predloženie projektovej dokumentácie časť zdravotechnika,

záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave, zabezpečiť príslušný
počet odstavných a parkovacích plôch pre zamestnancov a zákazníkov, navrhovateľovi odpovedala 8.
8. 2008. Stavebníci doklady predložili 24. 9. 2008. Dňa 20. 11. 2008 navrhovateľ žiadal o poskytnutie
informácie o stave konania. Listom zo dňa 15. 12. 2008 a 19. 1. 2009 žiadal navrhovateľ o pokračovanie
v konaní, Obec D. listom zo dňa 18. 1. 2009 oznámila možnosť nahliadnuť do predloženej dokumentácie
a uplatniť prípadné námietky. Obec D. rozhodla o žiadosti stavebníkov pod č. Výst. 11/2007/Ná-30 zo
dňa 23. 2. 2009, povolila zmenu užívania časti stavby, stavebníci podali odvolanie, takisto rod. Q. O

zaslaní spisového materiálu boli účastníci oboznámení listom zo dňa 7. 5. 2009.12. 5. 2009 Žiadal
navrhovateľ o poskytnutie informácie o stave konania, KSÚ Trnava žiadal 23. 6. 2009 o pokračovanie v
konaní. KSÚ Trnava Rozhodnutím č. KSÚ-OSP-00582/2009/Gi zo dňa 15. 6. 2009 odvolania zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Navrhovatelia otvorili prevádzku internetovej kaviarne 28. 7. 2007,OD. rozhodnutím č. Výst: 11/2007/Ná-97 zo dňa 16. 8. 2007 s okamžitou platnosťou zastavila užívanie
časti stavby rodinného domu č.s. XXX v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, stavebníci podali
odvolanie. KSÚ Trnava Rozhodnutím č. KSÚ-OSP-01022/2007/Mi zo dňa 7. 11. 2007 rozhodnutie Obce

D. zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Navrhovatelia 24.: 8. 2007 prevádzku zatvorili.
Sťažnosť navrhovateľov na nečinnosť v konaní považoval KSÚ Trnava za opodstatnenú z hľadiska
dodržiavania lehôt v konaní - nečinnosť stavebného úradu. Ďalšiu sťažnosť KSÚ vyňal zo sťažností z
dôvodu doručenia kompletného spisového materiálu na odvolacie konanie, neskôr oznámil, že podanie
nebude riešené ako sťažnosť, ale bude riešené podľa platných predpisov. Navrhovatelia svoj nárok

opierajú o ust. § 9 ods. 1, § 14 ods. 1, § 10 ods. 2 písm. b/ zák. č. 514/2003 Zb., keď v danej veci
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nevykonaním úkonov, prieťahmi
v konaní, nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, nečinnosti orgánu verejnej moci. V. a
KSÚ Trnava nepostupovali v súlade so zák. č. 71/1967, nerozhodovali v zákonom stanovenej lehote a
navyše sa dopustili nesprávneho úradného postupu. Celková škoda za obdobie od 24: 8. 2007 do 3. 7.
2009 predstavuje náhrady internetu, poistného, el. energie v sume 1635,52 eur, ušlý zisk v sume 90,96

eur denne /za 669 dní to je 60.852,24 EUR/, náhrada za projektovú dokumentáciu v sume 199,16 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že Obec Boleráz a KSÚ Trnava sa dopustili nesprávneho úradného
postupu, v stanovenej lehote nevykonali úkon, nevydali rozhodnutie, nekonali, boli nečinné, spôsobili
zbytočné prieťahy, prekračovali svoju právomoc a stavebníkom ukladali povinnosti, ktoré neboli v súlade
so zákonom, prebrali na seba oprávnenia, ktoré prislúchali iným úradom. Došlo tým k nezákonnému
zásahu do práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, podnikateľské subjekty nemohli

uplatniť svoje právo podnikať a tým im vznikla škoda. Pokiaľ pôvodný odporca namietal pasívnu
legitimáciu, zodpovedá za škodu n a tom základe, že žiadosť nebola ním postúpená príslušnému orgánu
v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. Odporca však pasívne legitimovaný je, začal vo veci konať,
vec nepostúpil. Inak zodpovedá za škodu podľa § 420 OZ. Navrhovatelia uzavreli zmluvu o združení,
ktorá je prílohou č.1 návrhu, predtým bola uzavretá zmluva nájomná. Na základe nájomnej zmluvy

bola podaná žiadosť na príslušnú obec Boleráz, aby povolila navrhovateľom podnikateľské využitie
daného objektu na ich podnikateľský zámer, s čím obec Boleráz súhlasila. Zmena užívania stavby je
špecifickýdruhstavebnéhokonania,predpodanímžiadostibolotrebavykonaťvšetkypotrebnéstavebné
úpravy a zohnať všetky potrebné príslušné povolenia od dotknutých orgánov. Toto navrhovatelia splnili
a investovali peniaze. Za žiadosť o zmenu užívania stavby bol zaplatený správny poplatok. Vlastníci

nehnuteľnosti predložili splnomocnenie, nasledovalo ústne pojednávanie, kde stavebný úrad zistil, že
všetky náležitosti, ktoré vyžaduje stavebný zákon, sú splnené. Vydal teda rozhodnutie, bolo podané
odvolanie. KSÚ pôvodné rozhodnutie zrušil. Stavebný úrad musel resp. mal vedieť, čo sa malo v konaní
vyžadovať. Stavebníkov vyzval, títo doložili potrebné podklady, a preto rozhodol. To, že nevyžadoval
od stavebníkov niektoré náležitosti, nemožno klásť na ťarchu účastníka konania. Účastník konania

predkladá len to, čo správny orgán od neho žiadal. Po zrušujúcom rozhodnutí KSÚ boli stavebníci
vyzvaní,abypredložili príslušnédokumenty,atietopredložilivnímpožadovanomtermínebezprieťahov.
Keď sa navrhovateľ dozvedel 1.8.2007, čo má predložiť, tak 15.8.2007 všetky požadované doklady
predložil bez prieťahov, čo treba zdôrazniť. Následne bolo spravené rozhodnutie a už tu bol spôsobený
prieťah v konaní, aj napriek viacerým urgenciám zo strany navrhovateľov. Obec rozhodla 28.12.2007.

spolu sa jednalo o 160 dní prieťahov, keď stavebný úrad má konať v zákonom stanovených lehotách,
t.j. 30 dní. Výnimočne za splnenia zákonných podmienok 60, resp. 90 dní. Nasledovalo odvolanie
a vec bola predložená odvolaciemu orgánu, ktorý rozhodol , konanie zrušil. Stavebný úrad vo veci
naďalej nekonal, podľa jeho názoru sám nevedel, čo má konať, zjavne išlo o úmyselné konanie, nakoľko
medzitým došlo k zmene vo vedení obce a nový starosta mal iné predstavy, k čomu aj zvolal obecné

zastupiteľstvo. Obec mala snahu o prieťahy v konaní a zabrániť v podnikateľských aktivitách. Následne
doloženými listami navrhovatelia žiadali o poskytnutie informácie 3.8.2008 - tu je prieťah, keď KSÚ
rozhodlo 17.3. a stavebný úrad nebol do 4.8.2008 schopný alebo ochotný doručiť rozhodnutie, resp.
konať vo veci. Až na urgenciu účastníka konania rozhodol o prerušení. V prílohe 24 navrhovatelia žiadali
poskytnutie informácie 8.8.2008, keď sa nemali odkiaľ dozvedieť, že stavebný úrad rozhodol, tento

doručil rozhodnutie až následne. Od 17.3. do minimálne 5.8.2008 je 30-dňová lehota niekoľkonásobne
prekročená. Konanie prerušil a určil lehotu na doloženie dokladov, ktorú stavebníci splnili. Prieťahy teda
spôsobil iba stavebný úrad. Následne sa znova nič nedialo, bránilo sa v podnikaní, pričom stavební
bol povinný sa starať o nehnuteľnosť a okolie, musel teda upraviť nehnuteľnosti v nájme ale aj okolie,ktoré je vo vlastníctve obce a za to samu obec odvďačila tak, že mu bráni v podnikaní a ukladá mu
podmienky, ktoré sama nedodržuje. Nasledovalo viacero žiadosti o pokračovanie v konaní na strane
stavebníkov, napriek tomu sa nič nedialo, až do 18.1.2009 (príloha 27, 29), následne oznámenie obce

(príl.č.30), kde sa obec snažila vyviniť a určila 77 dní na nahliadnutie do dokumentácie. Nasledovalo
rozhodnutie Obce Boleráz (príloha 31) z 23.2.2009, odvolanie, postúpenie veci KSÚ, i tu boli spôsobené
prieťahy, hoci predložil rozbor nesprávneho úradného postupu, KSÚ rozhodlo so 7- dňovými prieťahmi
a stavebný úrad bol v omeškaní 439 dní.
Nesprávny úradný postup bol potvrdený aj so strany KSÚ, stavebný úrad nekonal napriek výzvam.

Stavebníci museli investovať a udržiavať majetok, hoci z neho nemali žiadny úžitok, stavebník mal
povinnosť starať sa Príčinná súvislosť medzi škodou a zavinením je nepopierateľná. Opakovane žiada
vydať medzitímny rozsudok, ktorým súd určí, že nárok navrhovateľa je daný. Až následne sa môže konať
o určení výšky, pretože baviť sa o tom, že až od určitej výšky zodpovedá za škodu štát, je mylné. Na
zodpovednosť štátu stačí nesprávny úradný postup, čo sám súd potvrdil, keď pripustil na strane odporcu,
teda mal za to, že škoda vznikla a je za ňu obec zodpovedná, čo potvrdzoval aj sám odporca, keď

vedľajšiehoúčastníkanavrhol.Kebysúdbolinéhonázoru,vrámcihospodárnostikonaniabyvedľajšieho
účastníka nepripustil. Vyjadrenia vedľajšieho účastníka vychádzajú z toho, že tento sa ani neobťažoval
si prečítať návrh, pretože inak by nemohol uvádzať skutočnosti, ktoré uvádza, dátumy, ktoré uvádza, nie
sú zhodné so skutočným stavom. Jediná jeho snaha je kriminalizovanie navrhovateľa - napríklad .v tom,
žeklameonaštudovaní spisuanávrhu,vktoromjestavpodrobnerozpísaný,uvádzanesprávnedátumy.

Z toho potom vychádza nesprávny záver, že nezákonný postup neurobil tak, ako uvádza aj odvolací
orgán, teda KSÚ. Snaží sa váhu preniesť na navrhovateľa. Tvrdenie, že prieťah spôsobený nekonaním
nie je porušením zákona a nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, je len chabá snaha o vyvinenie
sa zo zodpovednosti. Ak by prieťah nebol nesprávny úradný postup, ústavný súd na to, aby konštatoval
porušenie účastníka na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, stačí ak by bolo minimálne 6

mesiacov vo veci nekonané. Tu zákon presne špecifikuje, koľko má jednotlivý úkon trvať. Príklad ÚS
použil len na ilustráciu, keďže navrhovateľom bolo bránené v podnikaní, čo je ich právo, ukotvené v
Ústave SR. Tvrdenie, že nevznikla škoda, je mierne povedané mylné, pretože v tomto type stavebného
konania bolo treba všetko uviesť do prevádzkyschopného stavu. Nehnuteľnosť bolo treba upraviť tak,
aby bola prevádzky schopná, aby spĺňala príslušné normy, ktoré musí daný typ prevádzky spĺňať. Aby

to bolo dosiahnuté, museli navrhovatelia vynaložiť značné finančné prostriedky, ktoré nemohli využívať.
A o zverený majetok sa museli starať a udržiavať ho v prevádzkyschopnom stave. Bolo treba platiť za
objekt daň, nájomné, elektrickú energiu, vodu, poistenie. Sú to náklady potrebné, bez ohľadu na to, či sa
prevádzka využíva. Tieto náklady musí znášať každý vlastník nehnuteľnosti, aj keď ide na dovolenku.
Nemôže povedať, že dnes neplatím nič. Odpojili by ho od elektriky , vody atď. musí byť chránený a

zabezpečený aj pred neoprávneným vstupom, musí byť upravená parkovacia plocha na prevádzku a
okolie, a nebolo možné zásahom správneho orgánu, čo je nepochybné, priestory užívať, vykonávať
podnikateľskú činnosť, a teda navrhovateľom vznikla škoda. Objekt sa nedal inak využiť, len na ten typ
činnosti, na ktorý bol pripravený. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením je nepochybná.
Pre vznik zodpovednosti štátu za výkon verejnej veci sú dané prieťahy v konaní.

V nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu súd konal s organizačnou zložkou, ktorá je v tomto
spore oprávnená konať za štát, t. j. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, u ktorého
účinky žiadosti žalobcov boli zachované. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v

platnom znení má za štát konať Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, na ktoré
s účinnosťou od 1.11.2010 prešla pôsobnosť v oblasti verejných prác, v oblasti stavebného poriadku
a územného plánovania, okrem ekologických aspektov (§ 8 ods. 1 písm. j/ zákona č. 575/2001 Z.z. o
organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v platnom znení).

Z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrením alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na

základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom
podľa § 4 a 11. Navrhovatelia svoj nárok na náhradu škody na predbežné prerokovanie uplatnili
písomnou žiadosťou dňa 8.8.2010, a to u Obce Boleráz a v tom čase už neexistujúcom štátnom orgáne
- Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR. Podľa § 11 písm. b/ zákona č. 575/2001 Z.z.o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 37/2010 Z.z.
účinnom od 1.7.2010 do 31.10.2010 (t.j. účinnom v čase podania žiadosti navrhovateľov o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody) bolo príslušným na podanie takejto žiadosti Ministerstvo

vnútra SR, ktoré bolo v tom čase ústredným orgánom štátnej správy pre stavebný poriadok a územné
plánovanie, okrem ekologických aspektov. Keďže Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR
zaniklo ku dňu 30.6.2010 a s účinnosťou od 1.7.2010 prešla jeho kompetencia ako ústredného orgánu
štátnej správy pre stavebný poriadok a územné plánovanie, okrem ekologických aspektov, na
Ministerstvo vnútra SR a ako už bolo uvedené vyššie, navrhovatelia dňa 8.8.2010 uplatnili svoju žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku na neexistujúcom štátnom orgáne. Predmetná žiadosť navrhovateľov
z 8.8.2010 (adresovaná už vtedy zaniknutému Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR) bola
doručená na Ministerstvu vnútra SR, ktoré ju následne na základe legislatívnej zmeny (novelizácie
zákona č. 575/2011 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení
neskoršíchpredpisovučinenejzákonomč.403/2010Z.z.)delimitovalonaMinisterstvodopravy,výstavby
a regionálneho rozvoja SR, na ktoré s účinnosťou od 1.11.2010 prešla pôsobnosť Ministerstva vnútra

SR v oblasti verejných prác, v oblasti stavebného poriadku a územného plánovania, okrem ekologických
aspektov, nevyhovenie žiadosti navrhovateľov Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
SR treba považovať za výsledok predbežného prerokovania nároku postupom podľa ust. § 15 ods. 1
zákonač.514/2003Z.z..Tentoorgánbolvtomčasetotižpríslušnýkonaťožiadostinavrhovateľov(podľa
§ 4 a § 11 zákona č. 514/2003 Z.z.). Nebolo teda potrebné opätovne podávať žiadosť odporcovi, ktorý

už raz o žiadosti rozhodol.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že na Krajský stavebný úrad Trnava, odbor stavebného
poriadku bol 19. 7. 2007 doručený k odvolaciemu konaniu spis Obce Boleráz č. Výst. 11/2007-
Tá-58 zo dňa 25. 5. 2007, ktorým bola povolená zmena užívania stavby, prízemia rodinného domu na

„Internetovú kaviareň“ na pozemku parc. č. XXX/X v Obci Boleráz, J. pre C. Odvolanie podali účastníci
konania K.. KSÚ Trnava - OSP rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2007/00796 zrušil napadnuté rozhodnutie
pre porušenie § 60, 62 stavebného zákona, § 3, 32, 46 správneho poriadku a STN O1 3420. Výkresy
pozemných stavieb a vrátil prvostupňovému stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie,
pričomrozhodolvzákonnejlehotepodľa§49zák.osprávnomkonaní.ObecBolerázvnovomrozhodnutí

č. Výst. 11/2007/Ná-160 zo dňa 28. 12. 2007 opätovne povolil zmenu v užívaní časti stavby, proti
tomuto rozhodnutiu podala rodina Q. a žalobcovia odvolanie. KSÚ Trnava - OSP rozhodnutím č. KSU-
OSP-0520/2008/Gi zo dňa 17. 3. 2008 podľa § 59 ods. 3 SP zrušil rozhodnutie Obce Boleráz pre
porušenie § 32, 46 SP, § 85 zák. č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, § 9,
21 ods. 2 vyhl. MŽP SR č. 453/2000 Z. z. a § 8 ods. 2, 3 vyhl. č. 532/2002 Z. z., KSÚ rozhodol

v zákonnej lehote. Dňa 22. 1. 2009 bola KSÚ Trnava - OSP doručená sťažnosť C. na nečinnosť
stavebného úradu Obec Boleráz. KSÚ Trnava sťažnosť prešetril pod č. 2009/00276/sť/PI, 30. 1. 2009
spísal zápisnicu a konštatoval opodstatnenosť sťažnosti, stavebnému úradu boli uložené opatrenia na
odstránenie zistených nedostatkov - bezodkladné vykonanie príslušných úkonov v konaní o zmene
užívania časti stavby a informovať KSÚ Trnava o splnení opatrení. Listom zo dňa 18. 2. 2009 KSÚ

urgentne žiadal Obec Boleráz o zaslanie informácie o prijatých opatreniach, Obec Boleráz listom zo dňa
23. 2. 2009 oznámil, že vydal nové rozhodnutie o zmene a užívaní stavby pod č. Výst. 11/2007/Ná-30
dňa 23. 2. 2009. KSÚ Trnava výsledok prešetrenia sťažností oznámil navrhovateľovi v 1. rade, KSÚ
Trnava postupoval v súlade so zákonom č. 152/1998 Z. z. Opakovane bol KSÚ Trnava predložený spis
Obce Boleráz v dôsledku odvolania /odvolanie podal navrhovateľ 1, oneskorenie rodina Q.. KSÚ vydl

15. 6. 2009 rozhodnutie č. KSÚ - OSP-00532/2009/Gi, prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie
zamietol, KSÚ rozhodol v zákonnej lehote. Neboli splnené podmienky pre náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, keď KSÚ Trnava rozhodoval ako druhostupňový stavebný orgán v
lehotách podľa zákona. Navrhovateľ žiadnym hodnoverným spôsobom nešpecifikoval uplatnený návrh
na náhradu škody a výšku škody, a nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno preukázania príčinnej

súvislosti medzi ním tvrdenou výškou škody a nesprávnym úradným postupom, ako tvrdí navrhovateľ. K
skutočnej škode uviedol, že ak navrhovateľom výška škody , ktorú si uplatňujú, mala skutočne vzniknúť,
potom nesú za jej vznik zodpovednosť. Sami navrhovatelia, pretože v období, kým nebolo právoplatne
rozhodnuté o zmene užívania stavby, si akékoľvek služby dohadovali ako svoje podnikateľské riziko,
bez toho, aby bolo tieto náklady potrebné a nevyhnutné vynakladať pred spustením prevádzky podniku

bez právoplatného povolenia stavebného úradu.
K výške ušlého zisku, ktorú navrhovatelia vyčíslili na sumu 60.852,24 eur za obdobie od 1.9.2007 do
30.6.2009, odporca uviedol, že takýto ušlý zisk nebolo vôbec dôvodné v uvedenej dobe očakávať,
keďže ceny internetových služieb poskytovaných navrhovateľmi nezohľadňovali budúci vývoj cienslužby poskytovania internetu, ktorý ma trhu klesajúci trend a bol poznamenaný obdobím začínajúcej
hospodárskej krízy v roku 2008. Navyše odvodzovať výšku ušlého zisku na základe dosiahnutého obratu
prevádzky za obdobie presahujúce niečo vyše 3 týždňov, je obdobím, ktoré nemôže mať dostatočnú

výpovednú hodnotu o dosahovaní možného budúceho obratu prevádzky podniku. Navrhovatelia
odvodzujú zisk z obdobia, kedy nebolo právoplatné rozhodnutie na zmenu užívania stavby, teda išlo
o obdobie vykonávania prevádzky v rozpore s platným právnym poriadkom SR. K výške nemajetkovej
ujmy 50.000 eur od 24.8.2007 do 3.7.2009, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom
stavebného úradu, uviedol. Že táto nebola zdôvodnená spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti o ich

nároku s prihliadnutím na okolnosti prípadu, preto tento návrh považuje za účelový a nedôvodný. Výška
nemajetkovejujmyjetakvysoká,ževtejtovýškenebýva priznanáaniobetiamnásilnýchtrestnýchčinov.

Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť. Navrhovatelia nepreukázali ani právny základ. Nepreukázali
vznik akejkoľvek škody ani príčinnú súvislosť. Má za to, že vyčíslenie ušlého zisku sa nemôže rozvíjať
od podnikania v rozpore so zákonom a pokiaľ navrhovateľ argumentuje údajným porušením práv,

mal si obstarať všetky potrebné povolenia, kým začne podnikať. Má za to, že prevádzka internetovej
kaviarne v mesiacoch júl až august 2007 bola naplnením skutkovej podstaty viacerých priestupkov
podľa stavebného zákona. Nakoľko 28.7.2007 nemali navrhovatelia živnostenské oprávnenie, nemali
právoplatné kolaudačné rozhodnutie a nespĺňali ani podmienky podľa aktuálneho záväzného územného
plánu obce. Navrhovatelia nepreukázali dôvodnosť výpočtu ušlého zisku, nakoľko rozvoj a dostupnosť

internetu v krátkom čase prudkým tempom by sa boli znížili ich zisky v priebehu niekoľkých mesiacov.
Navrhovatelia sami spôsobovali väčšiu dĺžku správneho konania, nakoľko už pri podaní žiadosti
2.3.2007 žiadaliopovolenieprevádzkypohostinskéhozariadenia,kčomunemalidanýsúhlasobecného
zastupiteľstva, pričom vedeli, že podľa územného plánu nebude môcť byť povolená. Taktiež mali mať
vedomosť, nakoľko neznalosť zákona neospravedlňuje, že na prevádzkovanie pohostinskej živnosti je

potrebná remeselná živnosť. Až pri miestnej ohliadke 29.3.2007 zmenili svoju žiadosť na povolenie
užívania na účely internetovej kaviarne. Napriek tomu živnostenské oprávnenie na internetovú čitáreň
mali zapísané až od 1.8.2007. preto považuje za absurdné, aby navrhovatelia vyčíslovali ušlý zisk
na základe výsledkov z protiprávneho podnikania, nakoľko nikto nemôže z protiprávneho konania
profitovať. K nemajetkovej ujme uviedol, že navrhovatelia vôbec nedoložili dôvod, prečo si vyčíslili

nemajetkovú ujmu na 100 eur za každý deň omeškania. Výška uplatňovanej nemajetkovej ujmy je
tak vysoká, že takáto nemajetková ujma nebýva priznaná ani obetiam trestných činov. Navrhovatelia
nepreukázali, žiadne okolnosti, na ktorých by mal ich nárok spočívať, nárok navrhovateľov v časti
nemajetkovej ujmy nie je v celom rozsahu dôvodný. Nepreukázali ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným
nesprávnym úradným postupom a údajným vznikom škody. Nie je dôvod ani na priznanie časti nároku

týkajúcej sa majetkovej ujmy. Pokiaľ poukazuje navrhovateľ na rozhodnutie ÚS o prieťahoch, nedošlo k
porušenia zákonného práva, pretože táto judikatúra sa týka súdnych konaní, neaplikuje sa na správne
konanieadôsledkomtakéhoprieťahunedošlokporušeniuzákladnéhopráva.Navrhovateľomvžiadnom
prípade nemohol v podnikaní obmedzovať stavebné konanie, ktorého neboli účastníkmi, nakoľko nie sú
aktívne legitimovaní. Podľa stavebného zákona takouto legitimáciou disponovali iba aktuálni vlastníci.

Pokiaľ ide o tvrdenie príčinnej súvislosti medzi úradným postupom a vznikom škody, tieto neboli
preukázané.

Medzitýmnym Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21. 1. 2014 č. k. 16C 15/2011-275 súd rozhodol, že
nárok navrhovateľov nie je daný. Toto rozhodnutie bolo Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.

5. 2014 č. k. 6Co 253/14-300 zrušené ako nadbytočné v prípade negatívneho určenia. Navrhovatelia sa
domáhali následne vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým súd určí, že nárok navrhovateľov je daný.
Vzhľadom na dôvody uvedené ďalej a skutočnosť, že súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, súd
ďalším medzitýmnym rozsudkom nerozhodol, keď mal za to, že návrh je potrebné zamietnuť.

Súd takisto nepristúpil k vykonaniu dokazovania prípadným znaleckým dokazovaním /ktoré navrhoval
navrhovateľ po vydaní medzitýmneho rozsudku o základe veci/, nakoľko by takýto dôkaz nebol
hospodárny za situácie, kedy súd nepovažoval nárok ako taký za dôvodný z ďalej uvedených dôvodov
a znalec by nemal relevantné podklady na vyčíslenie ušlého zisku.

Z predložených dokladov vyplýva postup, ktorý namietajú navrhovatelia, títo predložili všetku nimi
uvádzanú korešpondenciu a s poukazom na ďalšie závery súd tieto ďalej nepovažuje za potrebné
opakovane uvádzať /je zrejmá z obsahu spisu Obce Boleráz v ďalšej časti rozhodnutia/. Z vyjadrenia
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 1. 6. 2011 vyplýva, že žiadosťnavrhovateľovopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodybolaodporcovidoručená11.8.2011.
Podľa § 8 ods. 1 písm. j/ zák. č. 575/2001 Zb. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení zák. č. 403/2010 Zb. je MDVRR SR s účinnosťou od 1. 1. 2011 ústredným orgánom

štátnej správy pre stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov. Z uvedeného
dôvodu bolo príslušným orgánom na vybavenie žiadosti MDVRR SR, o žiadosti nebolo rozhodnuté, platí
fikcia negatívnej odpovede - žiadateľom sa nevyhovelo.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorý zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
zaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmiverejnejmoci,okremtretejčastitohozákonaprivýkoneverejnej
moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právny osôb.
Podľa § 14 ods. 1 zák. územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku /ďalej len žiadosť/ s príslušným orgánom podľa § 4.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 17 ods. . 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo vydané orgánom územnej
samosprávy pri výkone samosprávy v konaní, na ktoré sa vzťahujú predpisy o správnom konaní, má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 1X. X. XXXX založili navrhovatelia N. Zmluvu o združení,

účelom zmluvy je združenie prostriedkov a činnosti za účelom spoločného podnikania v oblasti
pohostinskej činnosti. Deň vzniku združenia je deň podpísania zmluvy - XX. marec XXXX.
Z výpisu Živnostenského registra SR vyplýva, že navrhovateľovi v 1. rade vzniklo živnostenské
oprávnenie na poskytovanie informácií prostredníctvom internetu - internetová čitáreň 1. 8. 2007,
navrhovateľoviv2.radevznikloživnostenskéoprávnenienaposkytovaniedátovýchslužieb-internetová

čitáreň, ako aj internetový predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti 1. 8. 2007 .

Zo spisu Obce Boleráz č. Výst. 11/2007 vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade 2. 3. 2007 podal žiadosť o
povolenie zmeny v užívaní stavby - J.. z predajne potravín a rozličného tovaru na internetovú kaviareň,
vlastníkom stavby boli rodičia navrhovateľa 2. V zápisnici z miestneho zisťovania zo dňa 29. 3. 2007

je uvedené, že žiadateľom sú rodičia navrhovateľa v 2. rade v zastúpení navrhovateľa v 1. rade.
V stanovisku RÚVZ Trnava zo dňa 9. 5. 2007 sú ako účastníci konania uvedení navrhovatelia vo
forme združenia podnikateľov. Obecné zastupiteľstvo OcÚ Boleráz uznesením č. 82/2006 súhlasilo.
Účastníci konania manž. Q. s otvorením prevádzky nesúhlasili. Obec Boleráz dňa 25. 5. 2007 vydala
Rozhodnutie č. Výst. 11/2007/Tá-58, ktorým povolilo zmenu užívania časti stavby prízemia rodinného

domu na „Internetovú kaviareň“. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie K. a dňa 16. 7. 2007 bol spis
zaslaný Krajskému stavebnému úradu Trnava. Tento dňa 25. 7. 2007 pod č. KSÚ-OSP-2007/00796/
Ďu prvostupňové rozhodnutie zrušil - v spise sa nenachádza PD, záväzné stanovisko Okresného
riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave. PD musí byť spracovaná podľa kritérií STN O13420 Výkresy pozemných stavieb. Spoločné požiadavky na výkresy pozemných stavieb, nepostačuje
oznámenie OR HaZ zboru v Trnave o začatí konania o zmene v užívaní stavby na náčrte, ktorý
obsahuje len dátum, pečiatku a nečitateľný podpis. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom

v Trnave vydal dňa 9. 5. 2007 pod č. RÚZV/2007/0209/Ja-HV súhlasné záväzné stanovisko na zmenu
v užívaní stavby s podmienkou, že bude pre zamestnancov zabezpečená šatňa a WC s predsieňou
a umývadlom s prívodom tečúcej vody teplej a studenej pitnej, odvetrané, čo náčrt neobsahuje. Obec
Boleráz 20. 8. 2007 nariadila ústne pojednávanie na 6. 9. 2007. Navrhovateľ 1 dňa 15. 8. 2007
Spoločnému obecnému úradu Trnava predložil projektovú dokumentáciu. Okresný úrad Trnava, odbor

životného prostredia, odd. stavebného poriadku Trnava dna 24. 9. 2002 pod č. G 2002/03479/ŽP-
SP/Kr vydalo rozhodnutie, ktorým povolilo zmenu užívania domu. Manželia Q.í opakovane vyslovili
nesúhlas. Pri ohliadne nehnuteľnosti bolo konštatované, že nedostatky boli odstránené. Obec Boleráz
28. 12. 2007 pod č. Výst. 11/2007/Ná-160 vydala rozhodnutie, ktorým povolilo zmenu užívania časti
stavby. Odvolanie podali manželia Q.í a navrhovateľ, preto bol spis 23. 2. 2009 zaslaný KSÚ Trnava.
Tento Rozhodnutím č. KSÚ-OSP-0520/2008/Gi zo dňa 17. 3. 2008 opätovne prvostupňové rozhodnutie

zrušil a vec vrátil pre opätovné nedostatky projektu, záväzného stanoviska RÚVZ, OR HaZ zboru v
Trnave, vydanie rozhodnutia v rozpore s PD, vyriešenia parkovania, počtu zákazníkov. Rozhodnutím
Obce Boleráz zo dňa 5. 8. 2008 č. Výst. 11/2007/Ná-116 Obec Boleráz prerušila konanie a vyzvala
navrhovateľov na doplnenie žiadosti o PD - časť zdravotechnika - voda, časť elektro a vzduchotechnika
+ technickú správu doplniť o počet zákazníkov, kapacitu internetovej kaviarne, záväzné stanovisko

RÚVZ Trnava, zabezpečenia príslušného počtu odstavných a parkovacích plôch pre zamestnancov a
zákazníkov v súlade STN 73 6056, 73 6110. Navrhovatelia podklady predložili 24. 9. 2008. Dňa 19.
12. 2008 žiadali o pokračovanie v konaní, Obec Boleráz 18. 1. 2009 vyzval účastníkov konania na
nahliadnutie do predloženej PD a uplatnenia prípadných námietok a pripomienok. Na nečinnosť OcÚ
Boleráz podali navrhovatelia sťažnosť, ktorú KSÚ Trnava riešil pod č. 2009/00276/sť/Pl, sťažnosť bola

posúdená ako opodstatnená z hľadiska dodržiavania lehôt v konaní - nečinnosť stavebného úradu. Obec
Boleráz dňa 23. 2. 2009 vydala Rozhodnutie č. Výst. 11/2007/Ná-30 o povolení zmeny užívania časti
stavby. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 3. 7. 2009, keď Rozhodnutím KSÚ Trnava č.
KSÚ-OSP-00582/2009-Gi zo dňa 15. 6. 2009 bolo odvolanie navrhovateľa i rodiny Q.j zamietnuté a
rozhodnutie Obce Boleráz potvrdené. Dňa 8. 1. 2010 žiadali manželia I.. posunutie termínu výstavby

parkovacích miest o 4 mesiace.

Stavebný dohľad vykonal miestne šetrenie 15. 8. 2007 a vyzval navrhovateľov k okamžitému zastaveniu
prevádzky, k čomu došlo 24. 8. 2007.

Rozhodnutia vyššie uvedené sú obsiahnuté aj v spise Krajského stavebného úradu Trnava č.
2009/00582.

Navrhovatelia alternatívne uplatňovali svoj nárok v zmysle ust. § 420 a nasl. OZ. Podľa § 420 ods. 1 OZ
každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušenímprávnejpovinnosti.Podľa§1ods.2OZObčiansky

zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito
osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne
vzťahy neupravujú iné zákony. Medzi iné zákony upravujúce občianskoprávne vzťahy patrí napríklad
zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, resp. po zmene právnej úpravy vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci. Vzhľadom na skutočnosť, že z hľadiska uplatňovaného nároku sa jedná o zásadu lex
specialis, aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka je potom vylúčená, nemožno nárok odvodzovať
z týchto ustanovení, pokiaľ sa na daný právny vzťah vzťahuje iný, teda špeciálny predpis. Nárok
navrhovateľov je potrebné posudzovať výlučne v zmysle zák. č. 514/2003 Zb.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Škoda sa chápe
ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza ak naturálnej reštitúcii. /R 55/1971/. Skutočnosť škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,

ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu /R 55/1971/.To, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/ je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať, s ohľadom
na pravidelný beh vecí.

Pre úspešnosť nároku je potrebné splnenie zákonných podmienok: 1. preukázanie nesprávneho
úradného postupu, resp. existencie nezákonného rozhodnutia, 2. preukázanie vzniku škody a jej
kvalifikované vyčíslenie a 3. príčinná súvislosť medzi právnym titulom a škodou.

V právnej teórii sa príčinnou súvislosťou označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v
rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak
je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie
tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd

pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou
(ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre
posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná

súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V
postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na

neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Navrhovateľom vzniklo živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie internetovej čitárne 1. 8. 2007 -
u navrhovateľa v 1. rade „poskytovanie informácií prostredníctvom internetu - internetová čitáreň“, u
navrhovateľa v 2. rade „poskytovanie dátových služieb - internetová čitáreň“. Napriek tomu „internetovú
kaviareň“ začali prevádzkovať 28. 7. 2007 a prevádzkovali ju do 24. 8. 2007 bez súhlasu obecného

zastupiteľstva, územného plánu a potrebných podkladov. Zo spisu Obce Boleráz č. Výst. 11/2007 i
Krajského stavebného úradu Trnava č. 2009/00582 vyplýva, že KSÚ Trnava dňa 25. 7. 2007 pod č. KSÚ-
OSP-2007/00796/Ďu prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodu, že v spise sa nenachádza PD, záväzné
stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave, spoločné požiadavky na
výkresy pozemných stavieb, nepostačuje oznámenie OR HaZ zboru v Trnave o začatí konania o zmene

v užívaní stavby. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave vydal dňa 9. 5. 2007 pod
č. RÚZV/2007/0209/Ja-HV súhlasné záväzné stanovisko na zmenu v užívaní stavby s podmienkou, že
bude pre zamestnancov zabezpečená šatňa a WC s predsieňou a umývadlom s prívodom tečúcej vody
teplej a studenej pitnej, odvetrané, čo náčrt neobsahuje. Navrhovateľ 1 až dňa 15. 8. 2007 Spoločnému
obecnému úradu Trnava predložil projektovú dokumentáciu. Ďalšie potrebné doklady /vychádzajúc z

rozhodnutí v uvedených spisoch/ predložili až 24. 9. 2008.

Treba prisvedčiť i námietkam vedľajšieho účastníka a odporcu. Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 50/1976
Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku sú účastníkmi kolaudačného konania stavebník,
vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa §

79 ods. 1 stavebného zákona kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka. Podľa § 85 ods. 1
stavebného zákona Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby,
jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré
by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o
zmene v užívaní stavby - na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ust. § 76 až 84.

Stavbu v zmysle ustanovení stavebného zákona môže stavebník realizovať len na základe
právoplatného povolenia. Pokiaľ stavebník novú stavbu uskutočňuje bez stavebného povolenia alebo vrozpore s ním, dopustí sa podľa § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona priestupku. Zodpovednosť za
rozpor projektovej dokumentácie so zákonom znáša stavebník. Rozsudku NS SR 1Sžo 98/2009.

Dňa 2. 3. 2007 podal žiadosť o zmenu užívania časti prízemia rodinného domu výlučne navrhovateľ
1, vlastníkmi domu boli rodičia navrhovateľa 2. V zápisnici z miestneho zisťovania zo dňa 29. 3. 2007
je uvedené, že žiadateľom sú rodičia navrhovateľa v 2. rade v zastúpení navrhovateľa v 1. rade. V
stanovisku RÚVZ Trnava zo dňa 9. 5. 2007 sú ako účastníci konania uvedení navrhovatelia vo forme
združenia podnikateľov - ktoré nemá právnu subjektivitu. Správny orgán za účastníkov konania správne

považoval rodičov navrhovateľa 2. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia neboli účastníkmi konania.
Treba tiež prisvedčiť námietke, že navrhovatelia pôvodne žiadali povolenie prevádzky pohostinského
zariadenia /na čo nemali živnostenské oprávnenie/, súhlas obce a až na miestnom zisťovaní 29. 3. 2007
zmenili svoju žiadosť na povolenie užívania na účely internetovej kaviarne /na ktorú činnosť takisto v
tomto období nemali oprávnenie/. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní vyplýva, že už v tom čase /29.
3. 2007/ boli vykonané stavebné úpravy za účelom prevádzky internetovej kaviarne bez potrebného

rozhodnutia. Súhlasné záväzné stanovislo Regionálneho úradu verejného zdravotníctva bolo 9. 5. 200ý
vydané pre zariadenie pohostinstva a naviac nie pre navrhovateľov. Podmienky RÚVZ Trnava neboli
splnené až do 24. 9. 2008 zo strany povinných osôb /nie však ani pre zariadenie pohostinstva/. Napriek
tomu, že navrhovatelia nemali potrebné rozhodnutie - kolaudačné, živnostenské, zahájili 28. 7. 2007
prevádzku internetovej kaviarne. Nepovolenú prevádzku zistil stavebný dohľad miestnym šetrením 15.

8. 2007 a vyzval navrhovateľov k okamžitému zastaveniu prevádzky, k čomu došlo 24. 8. 2007.

Navrhovatelia argumentujú uzavretím nájomnej zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti a povinnosťou túto
udržiavať, starať sa o ňu a hradiť potrebné náklady. Tu je potrebné poukázať na ust. § 664 OZ -
„Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie,

alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Podľa § 667 ods. 1 OZ Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa.
Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ
zaviazal. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca
požadovať pri skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Z vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že navrhovatelia začali vykonávať podnikateľskú
činnosť nezákonným spôsobom nielen bez živnostenského oprávnenia, ale aj ďalších potrebných
rozhodnutí a podkladov, ktoré ich k tomu oprávňovali. Toto oprávnenie nemali ani v čase podania
žiadosti o internetovú kaviareň /v marci 2007/. Svoj nárok na náhradu škody odvíjajú teda z vlastného

protiprávneho konania. Nemožno potom konštatovať výlučné zavinenie odporcu /i keď sťažnosť
navrhovateľov na prieťahy bola kvalifikovaná ako opodstatnená/. Samotný prípadný nesprávny postup
nemôže a nemá bez splnenia ďalších zákonných podmienok za následok vznik nároku na náhradu
škody. Ako bolo vyššie uvedené, pre úspešnosť nároku na náhradu škody je potrebné súčasné splnenie
všetkých zákonných predpokladov. Pokiaľ navrhovatelia argumentujú ústavným právom na podnikanie,

toto súd nepopiera, avšak pre výkon podnikateľskej činnosti sú dané zákonné podmienky a predpoklady,
ktoré pre jej započatie treba splniť, a teda konať v tomto smere v súlade so zákonom. S prihliadnutím na
uvedené absentuje protiprávne konanie odporcu, resp. akékoľvek jeho zavinenie voči navrhovateľom.
Ako bolo uvedené, navrhovatelia prevádzkovali /i keď krátkodobo/ zariadenie bez živnostenského
oprávnenia a na prevádzku ako takú nemali v zmysle platných právnych predpisov zabezpečené

podklady v zmysle zák. č. 50/1976 Z. z, zák. č. 453/2000 Z. z. , bez ktorých otvorenie prevádzky nie
je možné ani v prípade medzičasom vydaného živnostenského oprávnenia. Vyčíslenú škodu potom
odvíjajú od svojho protiprávneho konania. Dĺžka správneho konania nemôže byť za daných okolností
príčinou vzniku akejkoľvek škody navrhovateľov. Vo vzťahu k navrhovateľom a predmetu konania nemá
dĺžka správneho konania, správnosť alebo nesprávnosť jeho postupu žiadny relevantný význam.

V časti nákladov na údržbu nehnuteľností ako bolo uvedené, sa jedná o samostatný právny vzťah,
rovnako prípadné zhodnotenie nehnuteľnosti.

Za projektovú dokumentáciu zodpovedá v zmysle § 58 ods. 1 stavebného zákona stavebník a pokiaľ

túto bolo potrebné doplniť, nestalo sa tak zavinením odporcu.

Samotné vyčíslenie náhrady škody - ušlý zisk takisto nemožno považovať za relevantný podklad pre
náhraduškody,nakoľkovychádzakrátkehočasovéhoobdobianepovolenejčinnostiprevádzky,zktoréhonemožno ani v prípade splnenia zákonných predpokladov pre náhradu škody odvodiť výšku škody a
predovšetkým sa jedná o obdobie protiprávneho postupu samotných navrhovateľov. Z protiprávneho
konania navrhovateľov nemôže vzniknúť zodpovednosť odporcu, nemôže ani byť vyčíslený akýkoľvek

ušlý zisk z takej činnosti. Navrhovatelia nepreukázali ani vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi
právnym titulom a škodou, ktorá im mala vzniknúť. V tomto smere treba poukázať na výklad pojmu
ušlý zisk v zmysle citovaného rozhodnutia R 55/1971, konkrétne sa má jednať o ujmu spočívajúcu
v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt,
aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí - tu je potrebné prihliadnuť práve

na skutočnosť, že navrhovatelia svoj nárok vyčísľujú od obdobia vlastného protiprávneho konania,
keď začali vykonávať činnosť prevádzky bez splnenia zákonných podmienok a z takto vyčísleného
krátkodobého a nepreukázaného zisku odvíjajú a vyčísľujú škodu, ktorá im mala vzniknúť /už samotné
vyčíslenie je mylné v tom, že ak by skutočne došlo k prevádzkovaniu i zákonným spôsobom, bolo
by potrebné vynakladať ďalšie náklady nielen v súvislosti s nehnuteľnosťou, ale prevádzkovaním
činnosti ako takej/. Nejedná sa však o pravidelný beh vecí a riadne zákonným spôsobom vykonávanú

podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej by im mohla vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom /v
príčinnej súvislosti s ním/. Treba dať do pozornosti skutočnosť, že skutočný zisk by bolo možné zistiť
po uplynutí zdaňovaného obdobia a po daňovom priznaní. Ak navrhovateľom vôbec škoda vznikla /s
prihliadnutím na uvedené sa však jedná len o fiktívnu škodu/, nestalo sa tak v dôsledku nesprávneho
úradného postupu, ale ich vlastným konaním. Treba znova uviesť, že zásahom stavebného dohľadu

došlo k zatvoreniu nepovolenej prevádzky internetovej kaviarne a nie je zrejmé, z akého dôvodu
a na základe akých skutočností potom navrhovatelia po takomto zásahu uplatňujú škodu a ušlý
zisk. Nepochybne má súd za to, že nie sú dané zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu
škody. Samotná skutočnosť, že KSÚ konštatoval nečinnosť stavebného úradu, nemá priamy vplyv a
za následok nárok na náhradu škody bez preukázania zákonných predpokladov na priznanie takto

spôsobenej škody. Zásadne postup správneho orgánu nemohol mať priamy dopad na tretiu osobu,
ktorá nebola účastníkom správneho konania, teda navrhovateľov. Navrhovatelia nepreukázali ani vznik
škody /v časti ušlého zisku/ vychádzajú z protiprávneho konania, ktoré naviac trvalo krátke časové
obdobie /do zatvorenie prevádzky/ a pokiaľ aj žiadali do konania pribrať znalca, tento dôkaz by bol
neúčelný a nadbytočný, pretože znalec by nemal z akých relevantných podkladov pre výpočet straty

zisku a podobne vychádzať a znalec by mohol vyčísliť len predpokladaný ničím nepodložený fiktívny
zisk, ktorý by nebolo možné vyčísliť ani porovnaním s obdobnými prevádzkami v iných obciach. Takýto
dôkaz za daných okolností nemôže byť relevantný. Škodu spočívajúcu v ušlom zisku by bolo možné
reálne posudzovať v prípade riadneho chodu prevádzky po dlhšie časové obdobie, kedy by bolo možné /
s prihliadnutím i na náklady, odvody, daňové priznanie a podobne/ ušlý zisk vyčísliť a len v takom prípade

by znalecké dokazovanie mohlo mať opodstatnenie.

Navrhovatelia nepreukázali vznik reálnej /konkretizovateľnej a vyčísliteľnej/ škody ani inej ujmy, ani
príčinnú súvislosť /konkretizovanú vyššie/ medzi vznikom udávanej škody /ktorá nebola preukázaná/ a
nesprávnym úradným postupom.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že samotní navrhovatelia /ktorí ani neboli účastníkmi správneho konania,
ale ktorí podklady predkladali/, neposkytovali súčinnosť riadne a včas, stavebné úpravy realizovali bez
stavebného povolenia, menili žiadosť /charakter prevádzky/ bez toho, aby na túto činnosť vôbec mali
povolenie.

Nemajetkovú ujmu navrhovatelia iba vyčíslili sumou 100 eur na deň. Relevantným spôsobom však
ani neuviedli /už vôbec nepreukázali/, v čom táto ujma spočíva, do akej miery a v akom rozsahu
došlo k zásahu do ich práv a s prihliadnutím na uvedené, keď podľa názoru súdu nie sú splnené
podmienky na náhradu škody, nie sú dané ani podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy /ktorá nebola

nijakýmspôsobompreukázanáazdôvodnená,včomvôbecmalaspočívať/.Tátonáhradanepredstavuje
náhraduškody,aletakistojepotrebnépreukázaťprotiprávnekonanieodporcuapredovšetkýmokolnosti,
do akej miery k zásahu došlo. Uplatnený nárok, resp. jeho vyčíslenie, je bez akéhokoľvek zdôvodnenia a
vyjadruje len paušálnu čiastku vyčíslenú navrhovateľmi. Nie je zrejmé, z akých skutočností navrhovatelia
vychádzali a súd sa takouto časťou návrhu i s prihliadnutím na uvedené skutočnosti nemal dôvod

ani možnosť zaoberať bez toho, aby ju navrhovatelia konkretizovali a navrhli či označili dôkazy.
Navrhovatelia nezdôvodnili svoj nárok nepreukázali a nezdôvodnili svoj nárok žiadnym spôsobom.
V tomto smere súd len poukazuje na skutočnosť, že len v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonnýmrozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná nemôže byť vyššia ako výška
náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa zákona č. 215/2006 Z. z. o

odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov. Uplatňovaná
náhrada okrem toho, že nebola žiadnym spôsobom preukázaná /vôbec zdôvodnená/ je v rozpore s
uvedenou zákonnou zásadou, nemožno ju priznať, ak súd má za to, že nárok ako taký nie je dôvodný
a v zmysle uvedeného by táto náhrada patrila len ak by priznané zadosťučinenie nebolo postačujúce.
Teda pre priznanie nemajetkovej ujmy nie sú splnené žiadne podmienky.

Prípadné investície navrhovateľov do objektu, v ktorom mali vykonávať svoju činnosť, úhrady nákladov
naenergie/ktorénaviaczrejmebolispotrebované/súsamostatnýmprávnymvzťahom/sinýmsubjektom
- vlastníkom nehnuteľnosti, resp. prenajímateľom/. Vynakladanie týchto nákladov nemá žiadny právny
súvis s rozhodovaním správneho orgánu.

Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že

tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená,
že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť
dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť
dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto
zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy.Ichvykonanievšakpodmieňujeichvýnimočnosťou,akoajich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu

konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania

najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí
súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Navrhovatelia nepreukázali nesprávnosť takého úradného postupu, resp. existencie nezákonného

rozhodnutia, ktoré by malo vplyv a bolo by v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorá nebola ani
preukázaná, a teda nebola splnená ani jedna zo základných podmienok na priznanie náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Súd vzhľadom na uvedené okrem dôkazov predložených /
a zadovážených súdom/ nemal možnosť ani dôvod vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by odôvodňovali nárok
navrhovateľov, keď má za to, že vzhľadom na uvedené nárok nie je daný.

Ak by aj navrhovateľom vznikla škoda /ktorú však relevantne nepreukázali/, nemohlo sa tak stať v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom - o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou

(ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.
Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne
spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou
ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje
príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a

skúmať,ktorápríčinajuvyvolala.Rozhodujúcajepriamosťpôsobeniapríčinynanásledok.Navrhovatelia
nepreukázali predovšetkým vznik škody, už vôbec nie škody, ktorá by bola priamym dôsledkom konania
odporcu, absentujú základné prvky pre priznanie nároku na náhradu škody - preukázanie vzniku škody
v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom.

Samotná skutočnosť, že v rámci úradného postupu dôjde k prieťahom v konaní, sama osebe bez
splnenia všetkých zákonných náležitostí súčasne nemá za následok nároky tretej osoby, nakoľko i
prípadný /preukázaný vznik škody, čo sa v danom prípade ani nestalo/ musí byť v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom a musí sa jednať o vzťah príčina-následok. Okrem toho,že nebola preukázaná s poukazom na vyššie uvedené škoda, už vôbec nebola preukázaná príčinná
súvislosť úradného postupu priamo vo vzťahu k navrhovateľom.

Za daného stavu je potrebné konštatovať, že navrhovatelia ani v jednej časti uplatňovaného nároku
neuniesli dôkazné bremeno, a preto bolo potrebné návrh zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému odporcovi priznal súd náhradu trov konania spočívajúce v
cestovnom Bratislava - Trnava a späť, vyčíslené v zmysle Opatrenia PRSVR SR č. 632/2008 Zb. - za 1l

km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,183 eur x 110 km /20,13 eur/, cena pohonných
hmôt 1,365 eur pri spotrebe 5,61 l na 100 km /spolu 8,41 eur/, keď odporca predložil doklady o vozidle
a pohonných hmotách. Ďalšiu náhradu trov konania si neuplatnil.

Trovy vedľajšieho účastníka predstavujú odmenu právneho zastúpenia za úkony prevzatie a prvá
porada, pojednávanie 7. 11. 2013, porada s klientom 9. 1. 2014, vyjadrenie zo dňa 16. 1. 2014, ďalšia

porada s klientom 20. 1. 2014, pojednávanie 21. 1. 2014, porada s klientom 17. 10. 2014, pojednávanie
21. 10. 2014, porada s klientom 22. 1. 2015, pojednávanie 27. 1. 2015 á 645,65 eur v zmysle § 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. a, b, c, d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., strata času v zmysle § 17 vyhlášky dňa 17.
10. 2014 cesta do miesta rokovania a späť /Trnava-Boleráz - Trnava/ 1x1/2 hod. á 13,40 eur, 22. 1.
2015 cesta do miesta rokovania a späť 1x1/2 hod. á 13,98 eur, hotové výdavky podľa § 15 vyhlášky:

cestovné výdavky použité vozidlo Volkswagen Touareg TT451DF pri spotrebe 12l /100 km náklady PHM
TT-Boleráz TT 17. 10: 2014 - 26 kmx0,12l/kmx1,311E/l nafta - 4,09 eur, dňa 22. 1. 2015 - 3,59 eur /26
kmx0,12l/kmx1,152 eur/nafta/, amortizácia vozidla /sadzba základnej náhrady za 1 km je 0,183 eur/ 17.
10. 2014 - 26 kmx0,183 = 4,76 eur, 22. 1. 2015 26 kmx0,183 eur = 4,76 eur - spolu cena PHM je 7,68 eur,
amortizácia 9,52 eur. Paušál za dva úkony právnej služby á 7,81 eur = 15,62 eur, 6x8,04 eur = 48,24 eur,

2x8,39 eur = 16,78 eur, DPH 20%, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 8.672,85 eur,
keď pri určení odmeny za jeden úkon je základom výška uplatňovaného nároku, uplatnené a vyčíslené
trovy boli účelné na bránenie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.