Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/171/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812210002
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812210002.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu R. č. k. 7C 445/2012 - 58 zo dňa 01.12.2014
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy zamietol. Zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody podanej žaloby, ktorým je nesprávny úradný postup Okresného
súdu T. nad W., ktorý nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý následne žiadosť o udelenie
poverenia zamietol.

Následne súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov,
najmä obsah pripojených spisov, resp. výpisov zo spisov Okresného súdu T. nad W. sp. zn.
3Er/122/2011, sp. zn. 3Er/842/2010, sp. zn. 7Er/408/2011, sp. zn. 7Er/457/2011, sp. zn. 7Er/854/2010,
sp. zn. 10Er/59/2011, sp. zn. 10Er/503/2010, sp. zn. 10Er/507/2010, sp. zn. 10Er/671/2010, sp. zn.
10Er/1000/2010, sp. zn. 11Er/34/2011 a sp. zn. 11Er/93/2011, citoval čl. 46 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods.
1, 2, 3 a § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003
Z. z.), ako aj ust. § 41 ods. 2, písm. c), d), § 44 ods. 1, 2, 8, § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení neskorších
predpisov a uviedol, že z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu T. nad W. sp. zn. 3Er/122/2011
vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd dňa 10.02.2011,
uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 14.02.2011 bolo zrušené uznesením zo
dňa 14.08.2012 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 22.10.2012. Z exekučného spisu
sp. zn.3Er/842/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na

súd dňa 23.09.2010 a exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 02.06.2011. Z exekučného
spisu sp. zn. 7Er/408/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
podaná na súd dňa 28.03.2011 a exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 28.09.2011. Z
exekučného spisu sp. zn. 7Er/457/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola podaná na súd dňa 07.04.2011 a exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 26.09.2011.
Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/854/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola podaná na súd dňa 29.11.2010 a exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa
21.03.2011. Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/59/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná na súd dňa 21.02.2011 a exekučné konanie bolo zastavené uznesením
zo dňa 21.06.2011. Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/503/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola podaná na súd dňa 25.08.2010 a exekučné konanie bolo zastavené
uznesením zo dňa 19.04.2011. Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/507/2010 vyplýva, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd dňa 25.08.2010 a exekučné konanie bolo
zastavené uznesením zo dňa 19.4.2011. Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/671/2010 vyplýva, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd dňa 19.10.2010 a exekučné konanie
bolo zastavené uznesením zo dňa 19.05.2011. Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/1000/2010 vyplýva, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd dňa 22.12.2010 a exekučné
konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 05.04.2011. Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/34/2011
vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd dňa 21.01.2011
a exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 05.05.2011. Z exekučného spisu sp. zn.
11Er/93/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd dňa
04.02.2011 a exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 03.05.2011.

Súd uviedol, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať
bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní
návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov a
notárskych zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne
posúdenie zákonnosti exekúcie. Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie
predpokladov vzniku nároku na náhradu škody: - existencia nesprávneho úradného postupu, škoda -
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho
úradného postupu žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri
preukázaní vzniku škody. Žalobca si v konaní uplatňoval tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a
vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo v dôsledku tvrdenej nečinnosti súdu a
nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca k otázke preukázania škody neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky.
Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu
o vynaložení nákladu. Žalobca si uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v
dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k
zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného. Ide
iba o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Žalobca
už vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody, tak majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.
Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

Súd zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Žalobca poukázal na to, že pred Okresným
súdom R. prebieha konanie pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie,
ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd R. v exekučnom konaní vedenom proti
žalobcovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky. V uvedenom konaní na strane žalovaných
vystupuje v prvom rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, v druhom rade
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava za účasti vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu spotrebiteľa

HOOS, Prešov. Súd citoval ust. § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že toto
ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré
nie je pre samostatné konanie nevyhnutné. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania,
preto prerušenie konania predstavuje skôr výnimku ako pravidlo. Súd pritom dospel k záveru, že nie je
dôvod na prerušenie konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti konať
pred súdom, ďalej vady, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie, ako aj nedostatočne
zistený skutkový stav veci z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa
nebol oprávnený o uplatnenom nároku rozhodnúť podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom po 01.01.2013. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti, a to potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Podľa
názoru žalobcu, súd založil svoje rozhodnutie na neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného
postupu, ktorý má za dôsledok nesprávnosť súdneho rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že súd vôbec
nevysvetlil prečo nevznikol účastníkom stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul tak trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Ďalej uviedol, že súd nie je
oprávnený polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Bolo povinnosťou súdu
aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Zdôraznil, že Štrasburský súd opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Ani vyjadrenie právneho
názoru súdu ohľadne rozporu exekučného titulu so zákonom nemohlo ovplyvniť dôvodnosť uplatneného
nároku, lebo s vecou samou nesúviselo. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný
pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že
súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Namietané
nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo opodstatnené.

K námietke týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že z postupu
súdu nevyplynulo porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ani práva na súdnu

ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. §
132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia
vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde T. pod sp. zn. 3Er/122/2011, sp. zn. 3Er/842/2010, sp. zn. 7Er/408/2011, sp. zn. 7Er/457/2011,
sp. zn. 7Er/854/2010, sp. zn. 10Er/59/2011, sp. zn. 10Er/503/2010, sp. zn. 10Er/507/2010, sp. zn.
10Er/671/2010, sp. zn. 10Er/1000/2010, sp. zn. 11Er/34/2011 a sp. zn. 11Er/93/2011. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že 15 - dňová lehota sa vzťahuje výlučne na prípad, keď súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu so zákonom a poverenie
v danej lehote vydá. V prípade zistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu so zákonom, súd nie je viazaný lehotou 15 dní. Uvedené je odôvodnené
požiadavkou náležitého skúmania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu so zákonom a vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
resp. o zastavení exekučného konania, ktoré musí byť presvedčivo odôvodnené. Z uvedeného
vyplýva, že postupom súdu, ktorý posudzoval exekučný titul z vyššie uvedených hľadísk, nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu. Skúmanie podmienok pre vedenie exekúcie v každom štádiu konania
je zákonnou povinnosťou súdu vyplývajúcou z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Judikatúra súdov
zdôrazňuje túto preskúmavaciu právomoc exekučných súdov obzvlášť pri exekučných tituloch, ktorými
sú rozhodcovské rozsudky, tak ako to bolo aj v tomto prípade. To znamená, že súd má ex offo povinnosť
preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky,
preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012). Je známou skutočnosťou, že aplikácia práva Európskej
únie v oblasti ochrany práv spotrebiteľa zasiahla do vtedajšej súdnej praxe, aby zjavne ovplyvnila jej
vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani exekučné konanie a v zmysle existujúcej judikatúry je povinnosťou
exekučného súdu postupovať v exekučnom konaní v súlade s právnou úpravou a zásadami na ochranu
práv spotrebiteľa, opakovane judikovanými Súdnym dvorom Európskej únie.

Odvolací súd ďalej uvádza, že samotné nedodržanie zákonom stanovených lehôt na konanie alebo
rozhodnutie vo veci automaticky neznamená, že boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní, a tým
porušené právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Ústavný súd SR opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, lebo vždy skúma, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom žalobcu týkajúcim sa nemožnosti aplikácie ust.
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013. Aplikácia tohto ustanovenia na
zodpovednostné právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona č. 514/2003 Z. z. vykonanej
zákonom č. 412/2012 Z. z., neprichádza do úvahy. Retroaktivita pri aplikácii zákonného ustanovenia,
ktoré nadobudlo účinnosť po vzniku zodpovednostného právneho vzťahu nie je prípustná. Aplikácia
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013, ktorý podrobne upravuje
podmienky, na základe ktorých možno posúdiť podmienky na vznik nesprávneho úradného postupu
v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k
zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia,
pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. V danom prípade súd prvého stupňa len
na zdôraznenie nedôvodnosti podanej žaloby citoval ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinné od
01.01.2013.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so stavom právnej neistoty na strane žalobcu
v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Je
nesporné, že v exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku súd posudzuje návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul či je súladný so zákonom. Táto povinnosť exekučného súdu
vyplýva priamo z ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Ide o súdnu kontrolu zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách v zmysle judikatúry súdov, ako aj Súdneho dvora Európskej únie.

Hodnotenie dôkazov, ako aj rozsah a vykonávanie dokazovania súdom prvého stupňa je vždy vecou
súdu. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne pri uplatnenom nároku na náhradu škody skúmal
preukázanie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a z dôvodu nepreukázania
existencie škody, ďalšie dôkazy, t. j. napr. navrhované znalecké dokazovanie za účelom preukázania
výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, nebolo hospodárne, ani potrebné pre rozhodnutie v
predmetnej veci. Takýmto postupom nebolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces,
ani na súdnu ochranu, lebo nie je povinnosťou súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania sám uzná, ktoré dôkazy sú potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutkových okolností.
Rovnako nebola dôvodná ani odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa toho, že súd prvého stupňa
nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania, lebo ako vyplýva z napadnutého rozsudku, súd
prvého stupňa sa návrhom na prerušenie konania zaoberal a riadne o ňom rozhodol.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.