Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 24, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216750
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312216750.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava,IČO:35807598,zast.AdvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova
4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

sumy 125.-eur ako majetkovej škody a titulom nemajetkovej ujmy v sume 321 eur. Svoj návrh odôvodnil
tým, že Okresný súd Levice zapríčinil svojim nelegálnym konaním / nesprávnym úradným postupom/
vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorý vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 4440398 dlžníkom K. S., nar. X.X.XXXX. Súdny exekútor predložil
návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresného súdu Levice a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním

prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
19.12.2008 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby , omeškaním viac ako 6 mesiacov. Uviedol, že v exekučnom konaní je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie

rozhodcovského súdu. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ak v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučného súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie.V návrhu uviedol, že majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil

v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému sumu 70.-eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40.-eur a
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučného súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde sumu 15.-eur, spolu sumu

125 eur.

Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 321 eur, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase

zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmuspôsobenúneprávnymúradnýmpostupom.Nesprávny
úradnýpostupokresnéhosúdujepodľanázorunavrhovateľadôsledkomjehonesústrednejčinnostitakej
intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkon u majetkovým
práv poškodeného.

Na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu resp. vyvolaný zásah
do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia
strateného času, vyvolala u navrhovateľ resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej

majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,
úplnezbytočnéaprávnenezdôvodniteľnéčasovéomeškaniavrozhodovaníexekučnéhosúduspôsobilo
v súvislosti vymáhanou pohľadávkou zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie postupy navrhovateľa a spôsobila neistotou v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii
povinného.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv,

stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky vo
výške321eur,pričomprivýpočtevychádzalzalikvotnéhopomeru55,32eurzakaždýmesiacomeškania
v činnosti exekučného súdu a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 eur za rok:
12 mesiacov za mesiac. Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 174 dní. Poukázal pritom na

nálezyÚstavnéhosúduSR,vktorýchbolonavrhovateľovipriznanéfinančnézadosťučineniezazbytočné
prieťahy súdov.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil pre kolíziu s iným pojednávaním a žiadal odročiť pojednávanie a

odporcu,ktorýsvojuneúčasťospravedlnilasúhlasil,abysúdpojednávalarozhodolvjehoneprítomnosti.

Odporca sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 17.6.2013, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť a
priznať odporcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce
podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol,

že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Uviedol, že si navrhovateľ uplatňuje jednak nárok z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu
v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba napredbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe
čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že navrhovateľ podal prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.4.2012, pričom už 28.9.2012 bola súdu

doručená žaloba vo veci a je teda zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty,
ale skôr.

Ďalej poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne
a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosti medzi

nezákonným rozhodnutím resp. neprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

K samotnému postupu súdu odporca uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdny objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučný
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Uviedol, že sa to prejavilo vo veľkom počte
nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Poukázal na rozsudok Súdneho

dvora SÚ / Asturcom C-40/08/, ktorý nevylučuj posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní.

Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonania exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje

osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody ,
ktorá mala vzniknú z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by
tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo

o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti.

Odporca namietal aj premlčanie návrhu, keď k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo

dôjsť k období pred marcom 2009, keď 15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom
23.04.2009 teda tri roky pred uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc
zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a
následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: žalobou, vyjadrením odporcu
doručeným dňa 20.06.2013, listom európskej komisie, novinovým článkom, fotokópiou exekučného
spisu sp. zn. 6Er/1089/2008 a zistil tento skutkový a právny stav:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 6Er/1089/2008 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenie na
vykonanieexekúciepodalsúdnyexekútornasúd1.12.2008,kčomupripojilnávrhnavykonanieexekúcie
spísaný 31.10.2008. Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti súdneho exekútora vydaním poverenie
dňa 19.12.2008 pod reg. Číslom 5402 056980* a poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

vykonaním exekúcie.

Nahliadnutím do Spr 1001/12 súd zistil, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovania nároku
odporcovi 25.9.2012.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zákon/ vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnejmoci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86

písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z.z, zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov- účinný v čase začatia exekučného konania, /ďalej len Exekučný poriadok/
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku, tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podkladec) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadrením odporcu a oboznámením

exekučného spisu Okresného súd Levice č.k. 6Er 1089/2008 a zistil tento skutkový a právny stav:

Súd pojednával v neprítomnosti obidvoch účastníkov konania napriek tomu, že právny zástupca
navrhovateľa sa pre kolíziu s iným pojednávaním ospravedlnil a žiadal pojednávanie z toho dôvodu
odročiť. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní - ak sa riadne

predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť
súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to
a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú

absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď
o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie
pojednávania).

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol na pojednávanie cestou svojho právneho zástupcu

predvolaný, dňa 24.4.2013 - prevzal predvolanie, ospravedlnenie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa
24.6.2013 zaslal e-mailom v ten istý deň z dôvodu kolízie s pojednávaním na tunajšom súde sp. zn. 7C
213/2012 a uviedol, že klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Žiadosťou
navrhovateľnepreukázalexistenciudôležitéhodôvoduvzmysle§101ods.2O.s.p.,napodkladektorého
by í súd mohol odročiť pojednávanie. Navyše nemožno prehliadnuť, že dôležitý dôvod (§ 101 ods. 2

O.s.p.)brániaciúčastníkovikonaniazúčastniťsapojednávaniasamusívyznačovaťznakomnepredvída-
teľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. Podľa názoru súdu v danom prípade dôvod uvedený právnym
zástupcom navrhovateľa tieto znaky nespĺňa.

Kolíziu pojednávania na strane navrhovateľom zvoleného zástupcu, nie sú relevantné z dôvodu, že (ako

uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 13. januára 1999 sp. zn. I. ÚS 68/1998) kolízia
dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej právny
zástupca vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania
existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Obsahom základného práva na verejné
prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti

účastníka konania na odročenie pojednávania, pretože odročiť pojednávanie môže súd len z dôležitého
dôvodu. Posúdenie opodstatnenosti "dôležitého dôvodu" (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom konkrétnom
prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že
existencia dvoch kolidujúcich pojednávaní na strane ňou zvoleného zástupcu nie je dôležitý dôvod v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pre odročenie pojednávania. Navrhovateľ podal veľké množstvo žalôb, v

ktorých splnomocnil na jeho zastupovanie toho istého právneho zástupcu a je na ňom, aby personálne
zabezpečil zastupovanie svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach, pretože vzhľadom na veľké
množstvopodanínajednotlivésúdyvrámciSRmôžeajvbudúcnostivzniknúťsituácia,ževzniknúkolízie
jednotlivých pojednávaní a potom by súd bol vo svojej rozhodovacej činnosti paralyzovaný. Okrem tohomá súd za to, že k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu postačilo oboznámiť sa s právnym názorom
obidvoch strán v spore a so spisom, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Súd následne zistil, čo vyplývalo z vyjadrenia samotného odporcu, že sa navrhovateľ na neho obrátil so
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom vyčítal navrhovateľovi, že podal
žalobu skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Odporca uviedol, že mu žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku bol doručený 23.4.2012 a súd mu dáva za pravdu, že žaloba bola
podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, keď žaloba bola podaná 28.9.2012. Súd má však za to, že ku

dňu jeho rozhodovania o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa
v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenie odporcu a preto mal za
to, že v čase svojho rozhodnutia 6 mesačná lehota uplynula a odporca nárok navrhovateľa neuspokojil.

Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo
v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote.

Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej
resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda
vznikla. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa
neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Súd vykonaným
dokazovaním zistil, že exekučné konania bolo vedené v čase účinnosti Exekučného poriadku, kde v § 44
ods. 2 je uvedené, že ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená

1.12.2008 a súd rozhodol o tejto žiadosti 19.12.2008, t.j. do 18 dní a teda podľa názoru súdu v konaní
exekučný súd rozhodol v primeranej lehote a teda nedošlo jeho postupom k nesprávnemu úradnému
postupu. Údaj uvedený v návrhu navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelení
poverenie s omeškaním viac ako 174 dní je nepravdivý. V spise sa nenachádzajú žiadne urgencie
na vydanie rozhodnutia, ani sťažnosť na prieťahy v konaní. Okrem toho má súd za to, že omeškania

rozhodnutia o 3 dni je bezvýznamné z hľadiska vykonávania exekúcie súdnym exekútorom. Rovnako
má súd za to, že ak súd rozhodol s omeškaním 3 dni, nemohla navrhovateľovi vzniknúť ním tvrdená
majetková škoda.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na

podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej
lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Súd, ako už bolo uvedené vyššie, považoval
lehotu rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenia 19 dní za primeranú lehotu. O návrhu na vydanie

poverenia bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný
súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy
v konaní, sa neviedlo.

Pretože súd dospel k názoru, že na strane odporcu konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo k

nesprávnemu úradnému postupu, pretože i keď nebola celkom dodržaná zákonná lehota, súd musel
prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých súd rozhodoval o žiadosti o udelenie poverenia. Súdu je z
jeho rozhodovacej činnosti známe, že v skúmanom období podal navrhovateľ ako oprávnený veľký
počet návrhov na vykonanie exekúcie, pričom personálne možnosti súdu neumožňovali v každom
jednotlivom prípade dôsledne dodržať lehotu 15 dní. Súd teda prihliadol na to, že ak došlo v tomto

prípade k omeškaniu rozhodnutia o vydaní poverenia o 3 dni, nebolo to preto, že by súdy nepristupovali
zodpovedne k plneniu svojich zákonných povinnosti, ale z objektívne daného stavu a neúmerného
množstva práce.Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou ) a vznikom škody , d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej

zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ). Zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť
objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti,
ale stačí preukázať, že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv.

zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy
("Každýmáprávonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímsúdu,inéhoštátnehoorgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková

ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,

bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať
za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.

Tedapostupom,ktorýbybolzhľadiskazmenšeniamajetkunavrhovateľarozhodujúcimt.j.akbynedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu voči uplatnenému nároku
navrhovateľa. Od podania žiadosti o udelenia poverenia dňa 1.12.2008 do uplatnenia si náhrady škody

priamo u odporcu dňa 23.04.2012 uplynula trojročná doba. Odporca namietal premlčanie návrhu.
K námietke premlčania, vznesenej odporcom v jeho písomnom vyjadrení súd uvádza, že návrh na
vykonanie exekúcie bol podaný dňa 1.12.2008, súd vydal poverenie 19.12.2008, ktoré poverenie bolo
doručené súdnemu exekútorovi 29.12.2008. Navrhovateľ si uplatnil nárok na predbežné prerokovanie
náhrady škody u odporcu dňa 23.04.2012, teda po uplynutí trojročnej doba. Súd dospel k názoru, že by

konaní uplatňovaný nárok navrhovateľa je premlčaný. Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto ju spôsobil, pričom táto je trojročná. Subjektívna aj
objektívna premlčacia lehota, ktorý je 10 ročná, platí jednotne pre uplatnenie nároku na náhradu škody
na príslušnom orgáne v rámci predbežné prerokovania a pre uplatnenie nároku na náhradu škody na
súde. Počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne premlčacie

lehoty odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania nároku, najdlhšie však 6 mesiacov, neplynú.
Súd mal za to, že navrhovateľ sa mohol o škode, o ktorej tvrdí, že mu vznikla, dozvedieť nasledujúci deň
potom, čo súd doručil súdneho exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, pretože súd predpokladá,
že medzi oprávneným a súdnym exekútorom existuje úzka spolupráca, pričom pri sledovaní lehôt
oprávneným zo strany súdu bolo možné takúto informáciu od exekútora ľahko získať, v prípade, ak by

sa o ňu navrhovateľ zaujímal. Náhradu škody v rámci predbežného prerokovania uplatnil 23.4.2012,
teda po uplynutí premlčacej lehoty. Nárok navrhovateľ, ak by vznikol, by sa premlčal dňa 30.12.2011. Do
uvedenej lehoty nebol podaný ani návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa, ani žaloba.

Pre premlčanie súd zamietol nielen majetkovú škodu, ale aj nemajetkovú ujmu, ktorú si navrhovateľ v

konaní uplatnil, pričom má za to, že aj ohľadom nemajetkovej ujmy sa o nej mohol navrhovateľ dozvedieť
nasledujúci deň po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. 30.12.2008 a predbežné prerokovanie
nároku podal až 23.4.2012. Nárok sa tak premlčal 30.12.2011, lebo v uvedenej dobe nebol podaný ani
návrh na predbežné prerokovanie nároku, ani žaloba.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote. Odporca si
uplatnil písomným vyjadrením k žalobe aj náhradu trov konania, ktoré mu súd pri vyhlásení rozsudku
priznal s tým, že ich výška bude špecifikovaná mu nevznikli. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastníkv lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.