Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/322/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202199
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3615202199.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného H. B., s.r.o., so sídlom T., R. XXX/A, O. : XX
XXX XXX, zastúpeného JUDr. R. P., H.., advokátkou so sídlom T., E. XX, proti povinnému D. T., bytom
B., R. XXX/XX, o vymoženie XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske č.k. 2Er/336/2015-15 zo dňa 02. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104
ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci oprávnený sa návrhom zo dňa 15.03.2015 domáhal vykonania
exekúcie voči povinnému, a to na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IBB0410040 zo dňa 06.05.2011. O náhrade

trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 6Er/336/2011 súd
zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s. sp. zn.:
IBB0410040 zo dňa 06.05.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy
763,20 € s príslušentvom. V uvedenej exekučnej veci súdu uznesením zo dňa 19.12.2011 č.k.

6Er/336/2011-28 žiadosť súdneho exekutora zamietol pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčín
zo dňa 26.12.2012 č.k. 6CoE/115/2012-68. Uznesením zo dňa 04.10.2012 č.k. 6Er/336/2011-73 súd
exekučné konanie zastavil. Konštatoval, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci
je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje

do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez
ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy).
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa
ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak
ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných

ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma
z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne
splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2.
začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci. Z ustanovenia § 251 ods.
4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate

totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie
nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd jepovinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení
s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré
by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie

§ 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa
rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný
iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom
tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon

rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu
z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie
ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo
veci samej. Súd po preskúmaní veci konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, už bolo tunajším súdom o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi

tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodnuté, čo založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania (podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.).

Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnený.Podanéodvolanieodôvodnilpodľa
§ 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný
súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie alebo
žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal,
že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje
len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne

neuvádzaprekážkurozhodnutejveciakovadukonania,ktorábybránilaďalšiemupostupu.Vpredmetnej
exekučnejvecisavymáhaplneniezozmluvyoúverenazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmjeprávoplatný
a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu. Predmetným rozsudkom je exekučný súd viazaný ako
rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z § 159 ods. 2 O.s.p. V štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, nie je exekučný súd

oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani
rozhodcovského súdu. Exekučný súd ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku považoval oprávnený za naformulovanú a dojednanú na
základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Oprávnený zdôraznil, že jeho právny predchodca postupoval pri uzatváraní rozhodcovskej doložky v

súlade s § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, účinného v čase uzatvárania zmluvy o
úvere a mal za to, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím porušil zákaz retroaktivity. Ďalej poukázal
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013, ako aj nálezy sp. zn. III. ÚS 153/07 a
sp. zn. III. ÚS 171/06 a na niekoľké rozhodnutia slovenských krajských súdov. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že v predmetnom konaní sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v prvom rade mal rozhodnúť

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale predmetným uznesením
zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že súd prvého stupňa exekúciu
predčasne zastavil, čím mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr.
Ing. D. G., PhD. dňa 13.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 763,20
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 06.05.2011,
sp. zn. IIB0410040, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 30.06.2011 a
vykonateľnosť dňa 04.07.2011. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie,
keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 2Er/336/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom

skoršom rozhodnutí č. k. 6Er/336/2011-28 zo dňa 19.12.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je
spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 6Er/336/2011 vyplýva, že oprávnený sa
na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 06.05.2011, sp. zn. IIB0410040,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 763,20 Eur s príslušenstvom, a to na
podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.10.2011. V uvedenej exekučnej veci súd prvého
stupňa uznesením č. k. 6Er/336/2011-28 zo dňa 19.12.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2012 v

spojeníspotvrdzujúcimuznesenímKrajskéhosúduvTrenčínezodňač.k.6CoE/115/2012-68.Následne
súd prvého stupňa uznesením č.k. 6Er/336/2011-82 zo dňa 30.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.11.2013, exekučné konanie zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný

orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci

(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p.
v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie

aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť,
čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými účastníkmi
v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. Toto predchádzajúce
exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa č. k. 6Er/336/2011-28 zo dňa
19.12.2011, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/115/2012-68

zo dňa 26.06.2012, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka,
ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a preto
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Exekučné konanie založené na takejto

zmluvnej podmienke by bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto súd prvého stupňa v danej exekučnej
veci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 6Er/336/2011-82 zo dňa
30.08.2013, právoplatným dňa 15.11.2013, exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následného zastavenia
exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6Er/336/2011, nemôže byť nijako
konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo

medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného
titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal
oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno
pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .