Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203526
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614203526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s. r. o., so sídlom k Červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, Praha 3, Česká republika, IČ:
26 429 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporkyni P. X., A.. XX. XX. XXXX, W. Q. XXX, v konaní o zaplatenie 381,-eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu 17. 04. 2014, sa navrhovateľ voči odporkyni

domáhalzaplateniazmenkovejsumy381,-eur,zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%dennezosumy381,-
eur od 05. 05. 2011 do zaplatenia, 6 %-ných ročných úrokov zo zmenkovej sumy 381,-eur od 19. 05.
2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,27 eur, uplatnil náhradu
trov konania a to v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 22,50 eur a v časti trov právneho
zastúpeniavovýške87,02eursDPH.Návrhodôvodniltým,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 20. 10. 2010 na zmenkovú sumu 381,-eur, pričom sa
zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 05. 03. 2011. Indosovaná zmenka

je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Odporca po predložení zmenky k zaplateniu
doposiaľ neuhradil ani časť svojho dlhu a preto navrhovateľ žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“), odporcovi uložil povinnosť zaplatiť uplatnený
nárok.

Odporkyňa sa postupom podľa čl. 5 ods. 2 a 3 nariadenia č. 861/2007 k návrhu na začatie konania
nevyjadrila.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Českej republike a odporca fyzická osoba
s bydliskom na území Slovenskej republiky. V predmetnej veci tak ide o cezhraničný spor v
občianskoprávnej veci, predmetom ktorého je pohľadávka, ktorá bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov nepresahuje sumu 2 000,- eur. Preto sa podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 na tento

spor uplatňuje predmetné nariadenie.

Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak oto požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí

takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Právne záväzné akty Európskej únie majú podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky, preto súd v súlade s citovaným čl. nariadenia č. 861/2007 vo
veci nenariaďoval pojednávanie. Vzhľadom na okolnosti prípadu má súd za to, že pre spravodlivé

vedenie konania, za súčasného dodržania zásady hospodárnosti, nie je potrebné nariaďovať ústne
pojednávanie. Na základe uvedeného súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, jeho
verejným vyhlásením dňa 29. 07. 2014, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 09. 07. 2014.

Z predloženej zmenky vyplýva, že mala byť vystavená odporkyňou v Poprade dňa 20. 10. 2010 na sumu

381,-eur. Súčasťou zmenky je údaj o čísle zmluvy 702000663, v nadväznosti na ktorú bola zmenka
vystavená. Odporkyňa v zmenke vyhlásila, že pri predložení na rad zaplatí obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zmenkovú sumu spolu
s 0,25 % denným zmenkovým úrokom od 05. 03. 2011. Údaj o zročnosti je na zmenke vyznačený
aj nasledovne: splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „ bez protestu“, „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým
konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenku previedol v bližšie neuvedený deň na
navrhovateľa.
Vzhľadom k tomu, že zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia ako aj
platobné miesto sa nachádzajú na území Slovenskej republiky a účastníci si voľbu iného rozhodujúceho

práva nedohodli, ich vzájomné majetkové vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.

Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, listina, ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v

nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,

na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí
byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo

určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Predmetom konania je nárok plynúci z vlastnej zmenky. Medzi podstatné náležitosti zmenky patrí údaj
o jej splatnosti, pričom v zmenke môže byť splatnosť určená iba jedným zo zákonných spôsobov
uvedených v § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Zmenka na videnie, označovaná ako

vistazmenka, je splatná ihneď po predložení a musí byť predložená na platenie do jedného roku od
dátumu vystavenia ak nie je vystaviteľom alebo indosamentom určená iná lehota. Splatnosť zmenky
môže byť určená aj na čas po dátume vystavenia, pričom splatnosť takejto datozmenky nastáva po
uplynutí určitej doby po dni vystavenia zmenky. Z predloženej vlastnej zmenky vyplýva, že sú v nejurčené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti. Neurčitosť
údaju je daná tým, že podľa zápisu na zmenke vystaviteľ vyhlásil, že jednak zaplatí za túto zmenku pri
predložení na rad a zároveň zmenková suma so zmenkovým úrokom sú splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o.

„bez protestu“, na „platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa prvého spôsobu splatnosti
zmenky ide teda o zmenku na videnie a podľa druhého spôsobu ide o tzv. datozmenku, splatnosť ktorej
nastáva po uplynutí 4 rokov od vystavenia zmenky. Súd pri rozhodovaní posudzoval aj to, či uvedená
štvorročná lehota nie je predĺžením lehoty podľa § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Právny
inštitútzmenkyjezaloženýnaprísnejformálnosti,čookreminéhoznamená,ženáležitostizmenkymusia

byť bezpodmienečne v zhode so zákonom. Nakoľko právna úprava vistazmenky obsiahnutá v §
34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového vyslovene upravuje formuláciu „do jedného roku od dátumu
vystavenia“ a v predloženej zmenke je uvedená formulácia „v lehote 4 rokov od vystavenia“, súd má za
to, že pokiaľ sa vystaviteľ striktne neriadil spomínaným zákonným ustanovením, nedošlo k predĺženiu
lehoty splatnosti vistazmenky. Zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatnil nárok, teda pripúšťa
splatnosť na videnie ako aj splatnosť do 4 rokov od vystavenia, čo podľa § 33 ods. 2 zákona zmenkového

a šekového spôsobuje jej neplatnosť. Súd preto návrh zamietol ako nedôvodný.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak by predložená zmenka bola aj platná, navrhovateľovi by nebolo
možné priznať uplatnený nárok z iného dôvodu.

Z exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7Er/2439/2012 súd zistil, že oprávnená,
obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., podala voči povinnej P. X. návrh na vykonanie exekúcie
pre vymoženie pohľadávky plynúcej z predmetnej zmenky. Exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno
8, Bratislava, zo dňa 26. 08. 2011, sp. zn. SR 08137/11. Po doručení žiadosti súdneho exekútora

exekučný súd uznesením zo dňa 05. 12. 2012, č. k. 7Er/2439/2012 - 13 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 06. 2013, č. k. 21CoE/26/2013-30, zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 12. 10. 2013. Z exekučného spisu pritom vyplýva, že odporkyňa uzavrela s
obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. dňa 20. 10. 201P zmluvu o úvere, na základe ktorej

jej bol poskytnutý úver vo výške 250,-eur. Súčasne v ten istý deň bola vystavená zmenka na sumu 381,-
eur, pričom práve na základe tejto zmenky si navrhovateľ uplatňuje právo v tomto konaní. Vzhľadom
na označenie zmluvných strán a predmet zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda
odporca v tomto vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ.

Aj keď v zásade platí, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku,
ktorý bol pôvodom jeho vzniku (kauza), táto skutočnosť nemôže spôsobiť to, že súd formalistickým
postupom odoprie ochranu spotrebiteľovi. V čase uzavretia zmluvy o úvere č. 702000663 zo dňa 20. 10.
2011, platná právna úprava výslovne zakazovala v súvislosti s poskytnutím úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, ktorý sa v zmysle § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na vec vzťahoval,
mohol veriteľ prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich záväzkov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút

a iných nárokov veriteľa) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Odporkyňa na základe spotrebiteľskej zmluvy získala úver vo výške 250,- eur, pričom vlastná
zmenka bola vystavená na sumu 381,- eur, čo predstavuje 152,4 % výšky poskytnutého úveru a
navyše vlastná zmenka obsahovala aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.
Povinnosť súdu zabezpečiť, aby neboli spotrebitelia viazaní ustanoveniami, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v ich neprospech, musí mať prednosť pred takým výkladom
práva, ktorý by mohol obchádzať spotrebiteľskú právnu úpravu. Súd je totiž povolaný predovšetkým
zákonom ustanoveným spôsobom poskytoval ochranu práv. Vzhľadom k tomu, že spotrebiteľské právne
predpisy vyslovene zakazujú zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou a navrhovateľ
sa domáha práve nároku, ktorý je v rozpore so zákonom, súd aj z tohto dôvodu vyhodnotil návrh ako

nedôvodný.Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca, ktorý mal v konaní úspech, si trovy nevyčíslil a ku dňu
vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne ani nevyplývali. Súd preto rozhodol o náhrade trov tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.