Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11Cb/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714201049
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714201049.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci navrhovateľa APEK

s. r. o., Plynárenská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 45 459 843, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti
odporcovi Ing. Krisztián Hruskó - CHRIS DESIGN so sídlom A.Hlinku 2337/6, 960 01 Zvolen, IČO: 35
194 804, zastúpeného spoločnosťou ATTORNEYS GROUP s.r.o., ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 863 998, o zaplatenie 88.592,10 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca G.. O. M. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi APEK
s.r.o.Bratislava67.316,50Eurs9,25%úrokmizomeškaniaročnezosumy67.316,50Eurod5.12.2013

do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30.1.2014 žiadal
zaviazať odporcu na zaplatenie 88.592,10 Eur s 9,25% úrokmi z omeškania ročne a na náhradu trov

konania.

Návrh odôvodnil tým, že odporca vystavil navrhovateľovi v období od júla 2012 do marca 2013 faktúry
v celkovej výške 88.592,10 Eur.

Faktúrou č. 201292 vyfakturoval odporca navrhovateľovi sumu 13.764,72 Eur, splatnú dňa 19.7.2012.

Faktúrou č. 201290 vyfakturoval odporca navrhovateľovi sumu 1.255,50 Eur, splatnú dňa 26.7.2012.

Faktúrou č. 201283 vyfakturoval odporca navrhovateľovi sumu 1.599 Eur, splatnú dňa 26.7.2012.

Faktúrou č. 2012081 vyfakturoval odporca navrhovateľovi sumu 10.449 Eur, splatnú dňa 26.7.2012.

Faktúrou č. 2012099 vyfakturoval odporca navrhovateľovi sumu 26.548,28 Eur, splatnú dňa 30.7.2012.

Faktúrou č. 20120104 vyfakturoval odporca navrhovateľovi sumu 7.684 Eur, splatnú dňa 23.8.2012.

Faktúrou č. 20120131 vyfakturoval odporca navrhovateľovi sumu 6.270 Eur, splatnú dňa 6.11.2012.Faktúrou č. 2012142 vyfakturoval odporca navrhovateľovi sumu 12.528,40 Eur, splatnú dňa 20.11.2012.

Faktúrou č. 2012144 vyfakturoval odporca navrhovateľovi sumu 4.848,60 Eur, splatnú dňa 22.11.2012.

Faktúrou č. 2013032 vyfakturoval odporca navrhovateľovi sumu 3.148,60 Eur, splatnú dňa 15.3.2013.

Faktúrou č. 2013034 vyfakturoval odporca navrhovateľovi sumu 496 Eur, splatnú dňa 15.3.2013.

Odporca na základe predmetných faktúr požadoval od navrhovateľa finančné plnenie, ktoré navrhovateľ
v plnej výške uhradil, pričom však následnou kontrolou účtovníctva zistil, že k uvedeným faktúram
neeviduje žiadnu zmluvu, ktorá by medzi navrhovateľom a odporcom zakladala akýkoľvek záväzkový
právny vzťah. Navrhovateľ navyše v súvislosti s predmetnými faktúrami neprijal žiadne plnenie, na
ktoré boli faktúry vystavené. Navrhovateľ opakovane vyzval odporcu na zaslanie príslušných dokladov k

platobným operáciám medzi navrhovateľom a odporcom, na ktoré však odporca opakovane nereagoval.
Navrhovateľ vyzval odporcu predžalobnou výzvou zo dňa 25.11.2013, ktorá bola odporcovi doručená
dňa 27.11.2013 na zaplatenie žalovanej sumy. Odporca sa vyjadril listom zo dňa 9.1.2013, v ktorom
uvádza, že pohľadávku navrhovateľa považuje za bezpredmetnú. Podľa navrhovateľa odporca vystavil
faktúry nesprávnemu odberateľovi resp. fiktívne faktúry, pričom navrhovateľ v mylnej predstave, že jemu

adresované faktúry pokrývajú plnenie navrhovateľom objednané a dodané, nesprávne faktúry uhradil.
V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že prijatím vyššie uvedených súm sa odporca bez právneho
dôvodu obohatil na úkor navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na ustanovenie § 451
ods.2 Občianskeho zákonníka.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní 5.6.2014 uviedla, že navrhovateľ sa pridržiava v celom
rozsahu písomného podania, ktorým bol nárok uplatnený. Poukazuje predovšetkým na skutočnosť,
že navrhovateľ zaplatil odporcovi faktúry, ktoré však nie sú žiadnym záväzkovým vzťahom medzi
navrhovateľom a odporcom a navrhovateľ ani neprijal žiadne plnenia, ktoré by boli kryté týmito faktúrami.
Uviedla, že podľa názoru navrhovateľa odporca prijal od navrhovateľa plnenie bez právneho dôvodu,

čím sa na jeho úkor obohatil. Zo strany odporcu neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali
existenciu akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného stanoviska, ktoré súdu
krátkou cestou doručil. Odporca s podaným návrhom v celosti nesúhlasí, pokladá návrh za nedôvodný,

vykonštruovaný, špekulatívny, ba dokonca šikanózny, pretože medzi odporcom ako zhotoviteľom
alebo dodávateľom a navrhovateľom ako objednávateľom bol obchodno-právny záväzkový vzťah,
ktorý spočíval v čiastkových dodávkach plnenia, resp. čiastkových zmluvách o dielo, ktoré boli zo
strany odporcu ako dodávateľa plnené a rovnako bolo poskytnuté plnenie zo strany navrhovateľa
ako objednávateľa. Zmluva o dielo bola uzavretá ústnym spôsobom. O jej existencii a o existencii

záväzkového vzťahu majú určite vedomosť štatutárni zástupcovia navrhovateľa, mal o nej vedomosť
odporca, jeho spolupracovníci, ktorí sú v písomnom vyhotovení vyjadrenia zmieňovaní a označovaní a
rovnako tak subdodávatelia odporcu ako zhotoviteľa, ktorí sa na realizácii diela podieľali buď priamo
alebo prostredníctvom odporcu. Nemôže by ani reči o tom, že by išlo o nejakú mylnú alebo dokonca
fiktívnu fakturáciu zo strany odporcu. Medzi obidvoma stranami existoval pomerne dlhú dobu a pomerne

komplexný obchodno-právny vzťah, ktorý spočíval v pomerne komplexných dodávkach a bol potvrdený
alebo je preukázateľný existenciou osobného kontaktu, osobnej komunikácie, e-mailovej komunikácie
a aj telekomunikácie uskutočnenej prostredníctvom telekomunikačných zariadení. Odporca netuší, aké
sú pohnútky navrhovateľa, ktorý po ukončení obojstrannej spokojnej spolupráce, ktorá ústila potom do
ďalších ponúk na realizáciu ďalších zmluvných vzťahov zo Zmluvy o dielo, teraz čelí návrhu, ktorý stráca

celkom opodstatnenie a nie je vôbec založený na existujúcom skutkovom základe. Odporca považuje
celý návrh za nedôvodný a žiada ho zamietnuť. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ uviedol v návrhu
akofaktúryaj2dobropisy.Týmitodobropismiodporcaznížilpôvodnefakturovanésumy.Píšesaotomna
strane4stanoviska,kdejeplatobnýdokladč.2013032nasumu3.148,60EursDPHaplatobnýdokladč.
2013034 na sumu 496 Eur. Tieto doklady sú dobropisy, čo je zjavné zo samotného platobného dokladu.

Súčet týchto súm, ktorá bola dobropisovaná si nemôže žiadnym spôsobom navrhovateľ uplatňovať ako
titul alebo právny dôvod vzniku záväzku na strane odporcu vyplývajúceho z údajného bezdôvodného
obohatenia. Navrhovateľ na základe dobropisu nikdy nič neplnil. Nemôže si teda žiadať vydať niečo, čo
nikdy v prospech odporcu neuskutočnil. Navyše tieto dva dobropisy majú súvis s faktúrami č. 2012142a č. 2012144. Právny zástupca odporcu ďalej uviedol, že návrh postráda podstatnú náležitosť, a to je
vôbec preukázanie akéhokoľvek poskytnutia plnenia na základe predložených faktúr, pretože faktúry
sami o sebe sú platobnými dokladmi, sú účtovnými dokladmi, avšak vyvodzovanie nejakého údajného

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by musel navrhovateľ preukázať najmä tým, že tieto
faktúryriadne,včasavcelostizaplatil,čonavrhovateľneurobil.Robítakpráveodporcavdvochprílohách
k svojmu návrhu. Právny zástupca odporcu žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť.

Odporca na pojednávaní uviedol, že on riešil jednak realizáciu projektu, lebo má aj inú a to projekčnú

firmu. Bolo to niekedy koncom roku 2011 alebo začiatkom roku 2012, keď za ním prišiel jeho klient pán
F.. Tento oslovil projekčnú firmu odporcu. Chcel, aby mu vypracovali cenovú ponuku s tým, že chce
realizovať nejaký svoj dom. Odporca sa na toto spýtal a riešilo sa to potom aj so šéfom dizajnérom p.
U. O.. S týmto odporca spoločne vlastní projektovú firmu. Potom sa bol pozrieť na to, kde sa ten dom
má realizovať. Pán F.G. mu predstavil stavbyvedúceho pána O.. Povedal, že je to pán, ktorý ten dom
stavia. Odporca sa potom s tým pánom rozprával. Ten pán sa vo veci vyznal a dohodli sa kto z nich

bude čo realizovať. Pán O. mu povedal, že on nemôže zabezpečiť napr. keramiku, sanitu, nábytok a
podobne. Odporca sa potom s O. dohodol, ktorý z nich čo bude na stavbe zabezpečovať. Cenovú
ponuku predložili pánovi F.. Ten to odsúhlasil. Keď sa ho odporca spýtal ako sa bude potom fakturovať
povedal mu, že všetko prostredníctvom pána O.. Povedal mu, že časť sumy zaplatí osobne pán F. a časť
sumy bude platená pánom O.. Odporca uviedol, že fakturáciu nerieši on, ale jeho kolegyňa asistentka.

Pán O. mu poslal všetky podklady pre fakturáciu a potom to oni fakturovali. Všetky faktúry a fakturácie
dojednávala jeho asistentka. Pán O. to potom dával do svojho účtovníctva. Niektoré zálohy sa museli
uhradiť ihneď, niektoré sa hradili neskôr.

Potom odporca prichádzal do styku len s pánom F.. S pánom O. sa už potom nestretol. Odporca uviedol,

že oni dodali svietidlá, ktoré doviezol osobne on, dodal sa tam nábytok, koberce a všetko sa to riešilo
priamo, nešlo to potom už cez pána O.. Nejaký menší problém sa vyskytol so sanitou keď vodič, ktorý
zásielku viezol, nejako prešiel miesto, kde bol tento rozostavaný dom, ale potom sanitu prevzal jeden
pán od pána O.. Keď všetko splnili, pán F. dal avízo pánovi O. a ten mal doplatiť ešte určité doplatky.
Oslovili ich potom aj na dodávku kováčských prác, brán a podobne. Potom odporcu ešte oslovil priamo

ajpánO.stým,žemánejakérozostavanédomy.Chcelododporcu ajcenovúkalkuláciu. Menšíproblém
vznikol s jednou faktúrou, kde chýbalo zaplatiť nejakých 400 Eur z vyfakturovanej sumy. Vyriešilo sa
to nakoniec dobropisom a tým, že pán F. túto sumu potom uhradil. Odporca to bral ako nejaký účtovný
problém. Potom sa vyskytol problém aj s preplatením kovaných vecí, bola to faktúra na okolo 3.500 Eur.
Pán O. im to nepreplatil ani do pol roka. Pán F. dal odporcovi avízo, že pán O. to už zrejme neuhradí a

doplatil to potom pán F.. Opäť sa to vyriešilo druhým dobropisom. Pán O. komunikoval s dvomi ľuďmi
pracujúcimi pre odporcu, a to s asistentkou odporcu pani D. W., ktorá riešila ekonomické záležitosti a
fakturáciu a s pánom U. O., ktorý riešil projekčné a technické záležitosti.

Právny zástupca odporcu vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol, že odporca s

navrhovateľom spolu uzavreli ústne zmluvy o dielo, resp. viaceré čiastkové zmluvy o dielo, ktorých
obsahom bolo zabezpečenie a dodanie presného rozsahu prác, výkonov a dodávok, špecifikovaných
a dodávaných na základe ústnych objednávok a zadaní zástupcov navrhovateľa. Išlo o pomerne
rozsiahlu a komplexnú dodávku, čo dokladuje napokon aj výška celkovej fakturovanej sumy. Dodávky
pre navrhovateľa ako objednávateľa zabezpečoval buď priamo odporca alebo jeho subdodávatelia.

Namiesto údajne mylnej úhrady faktúr, či dokonca fiktívneho fakturovania zo strany odporcu, sa jednalo
o dlhodobejší obchodný kontrakt, v rámci ktorého prebiehala čulá komunikácia medzi zástupcami
oboch zmluvných strán, teda navrhovateľa ako objednávateľa a odporcu ako dodávateľa, resp. aj
subdodávateľov a obchodných partnerov odporcu. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu je viac
než nepravdepodobné, aby také množstvo systematicky vykonaných úhrad bolo vykonané „mylne“

ako to prezentuje navrhovateľ. Práve naopak, je to dôkazom toho, že úhrady sa diali po dohode
medzi navrhovateľom a odporcom, pričom navrhovateľ dobre vedel, za aké plnenia a dodávky uvedené
platby vykonáva. Odporca v tejto súvislosti poukazuje aj na obsah svojho písomného stanoviska zo
dňa 9.12.2013. Preto aj z týchto dôvodov považuje odporca spôsob uplatňovania domnelých nárokov
zo strany navrhovateľa nielen za pochybný, nedôveryhodný a špekulatívny, ba dokonca vo vzťahu k

odporcovi za šikanózny, pričom sa proti týmto snahám odporca mieni za využitia všetkých dostupných
právnych prostriedkov brániť. Čo sa týka samotných faktúr, tieto boli vystavované odporcom ako
dodávateľom priebežne podľa postupu prác a prebratia dodávok a plnení zo strany navrhovateľa ako
objednávateľa.S prihliadnutím na to, že dva platobné doklady sú dobropismi, a nie faktúrami, po odpočítaní uvedených
súm oboch dobropisov vyfakturovaných súm by si teoreticky navrhovateľ mohol podaným návrhom

uplatňovať svoj domnelý nárok v maximálnej výške 81.302,90 Eur s DPH, a to samozrejme len za
predpokladu, že by takú sumu navrhovateľ naozaj reálne odporcovi zaplatil bez existencie právneho
dôvodu, čo však odporca rozhodne popiera.

Navrhovateľ si od odporcu návrhom neoprávnene nárokuje vydanie údajného bezdôvodného

obohatenia okrem iného aj z titulu predkladaných platobných dokladov (dobropisov), ktoré však
nikdy neboli vystavené na plnenie a už vôbec nie navrhovateľom uhradené. Navrhovateľ si tiež od
odporcu neoprávnene nároku vydanie údajného bezdôvodného obohatenia z platobných dokladov
(dobropisovaných resp. nedoplatených faktúr), ktorých sumu nikdy v celosti neuhradil a ani to v konaní
pred súdom žiadnym spôsobom nepreukázal. Iba samotné predloženie platobných dokladov súdu a
mechanické sčítanie ich súm preto bez ďalšieho nezakladá a nemôže zakladať akýkoľvek údajný nárok

navrhovateľa, tak ako si ho uplatňuje vo svojom návrhu.

Podľa fotokópií výpisov z účtu odporcu mu boli navrhovateľom na základe v návrhu uvedených faktúr
vyplatené jednotlivé sumy, a to v celkovej výške 61.300 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 25.7.2014 uviedol, že tvrdenia odporcu
v celosti odmieta. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádza z existencie záväzkovo-
právneho vzťahu medzi subjektom, ktorý bezdôvodne plnil a subjektom, ktorý bezdôvodné obohatenie
prijal s povinnosťou tohto subjektu prijaté plnenie vydať tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil. S
prihliadnutím na uvedené je potrebné posudzovať aj prípadnú dôkaznú povinnosť oboch subjektov, kým

na strane navrhovateľa sa dôkazná povinnosť obmedzuje na preukázanie poskytnutého plnenia a jeho
výšky, je na strane odporcu, aby preukázal, že ním prijaté plnenie od navrhovateľa nie je bezdôvodným
obohatením, ale plnením prijatým za vykonané služby a poskytnuté plnenia. Preukazovanie negatívnej
skutočnosti je v právnej teórii vylúčené, až na osobitné zákonom predpokladané situácie, o ktoré
však v uvedenom prípade sa nejedná. Odporca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal akúkoľvek

existenciu subdodávateľských prác odporcu pre navrhovateľa. Navrhovateľ zásadne odmieta akúkoľvek
existenciu ústnych zmlúv o dielo. Navrhovateľ titulom dôkaznej povinnosti na strane odporcu žiada, aby
odporca nim uvádzané skutkové okolnosti prípadu preukázal. Navrhovateľ nerozporuje možné dodanie
plnení zo strany odporcu na nehnuteľnosť pre pána F., v tejto časti je posúdenie skutkového stavu veci
irelevantné. Podstatný rozdiel v posúdení skutočnosti však dochádza v uvádzaní, že plnenia a faktúry za

ne v konečnom dôsledku smerovali navrhovateľovi. Navrhovateľ nebol objednávateľom predmetného
diela a nemal s objednávateľom žiadny zmluvný vzťah, ktorý by ho oprávňoval na zabezpečovanie
subdodávateľom a preberanie nimi vykonaných prác pre objednávateľa a v žiadnom prípade nebol
oprávnený a ani povinný tieto subdodávateľsky poskytnuté plnenia v mene objednávateľa uhrádzať. Zo
strany odporcu sa jedná o zjavnú chybu v špecifikácii adresáta ním dodaných prác a plnení. Adresátom

plnení nikdy nebol a nikdy nemal byť navrhovateľ. Vzhľadom na uvedené tvrdenia odporcu možno
vyvodiť taký skutkový stav veci, že na stavbe rodinného domu pre pána F. sa podieľal tak navrhovateľ
ako aj odporca. Navrhovateľ nerozporuje, že ako stavbyvedúci a vykonávateľ hrubej stavby sa podieľal
na realizácii predmetného rodinného domu pre pána F.. Ako to však potvrdzuje samotný odporca,
ďalšie práce nevedel, resp. nebol zazmluvnený uskutočniť, v dôsledku čoho po vzájomnej dohode

medzi navrhovateľom a odporcom o rozsahu vykonaných prác, ich pravdepodobne uskutočnil odporca,
pričom opätovne ako sám uvádza, v danej veci komunikoval osobne a priamo s pánom F., ktorý mal
sumy zaplatiť osobne. Predmetom faktúr vystavených odporcom sú zámočnícke, stolárske, keramické
práce a dodanie svietidiel, pri ktorých podľa vyjadrení odporcu komunikoval výhradne s pánom F. bez
účasti pána O.. Sám odporca v závere svojej výpovede uviedol, že dobropisy, ktoré vystavil a ktoré

si navrhovateľ zatiaľ v konaní uplatňuje, boli vystavené z dôvodu úhrad faktúr pánom F., na ktoré sa
dobropisy vzťahovali. Je nepochybné, že navrhovateľ nebol účastníkom rokovaní medzi odporcom a
pánom F.Š., nebol účastníkom preberania dodaných plnení od odporcu a nebol účastníkom dohody o
výške plnenia za odporcom dodané práce a materiál. Je nepochybné, že odporcom vystavené faktúry
malismerovaťobjednávateľovidiela-rodinnéhodomupánoviF.,ktorýmalbyťichskutočnýmadresátom.

Pán F. faktúry č. 2013032 a č. 2013034 aj sám uhradil. Navrhovateľ si nevie predstaviť iný právny
dôvod na úhradu týchto faktúr, ako existenciu osobného záväzku pána F.Š. ako objednávateľa diela voči
odporcovi ako zhotoviteľovi diela.Štatutárny zástupca navrhovateľa G.. B. O. na pojednávaní dňa 31.10.2014 uviedol, že s odporcom sa
videlraz.Nemaližiadnyzmluvnývzťah.Stretlisa,odporcaboljednýmzmožnýchdodávateľovnastavbu.
Potom sa už s ním nikdy nestretol. Mala to byť stavba administratívnej budovy. Firma navrhovateľa tam

vykonávala stavebné práce, ktoré vykonávali prostredníctvom svojich subdodávateľov. Investorov tejto
stavby bol podľa ústnej dohody pán F.Š.. Táto administratívna budova mala byť pre jednu z firiem pána
F.. Medzi účastníkmi konania neexistovali zmluvy o dielo, a to ani čiastkové zmluvy o dielo a ani ústne
uzavretézmluvyodielo.Štatutárnyzástupcanavrhovateľasimyslí,žeododporcunavrhovateľneprevzal
žiadne dielo. Štatutárny zástupca navrhovateľa uviedol, že osobne nepozná pani D. W., osobne sa s

ňou nestretol, ale rozprával sa s ňou telefonicky a možno prebehol medzi nimi aj nejaký mail. Chcel od
nej nejaké vysvetlenie a chcel od nej aj nejakú zmluvu, ktorá mala byť robená priamo s pánom F.. Pani
W.O. mu na to povedala, že ona mu nič nepošle, nič nepredloží, lebo že oni nezverejňujú údaje o svojich
klientoch. Okrem kontaktu s pani W. mal kontakt aj s pánom F.. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že s
p. P.. F. F. sa už poznal skôr.

Čo sa týka administratívnej budovy pre pána F., tento si túto budovu dal už predtým postaviť, skelet
budovy už stál. Urobili sa tam napríklad omietky, robil sa chodník, pán F. tam potom dal zabudovať okná.
Štatutárny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že on bol na tejto stavbe menej, lebo viac bol na inej
stavbe. Pán F.Š. sa na tejto stavbe, aspoň v začiatkoch pri hrubej stavbe ani veľmi nezdržiaval. Bol
tam však jeden inžinier, ktorý nebol z firmy navrhovateľa a ten tam bol denne. Faktúr býva kvantum a

všetky faktúry cez štatutárneho zástupcu ani nešli. Povedal, že jeho zvykom bolo, že faktúry, ktoré išli
cez neho, aj podpísal. Navrhovateľ mal účtovníctvo riešené externe. Keď sa účtovníčka obráti na neho
alebo na druhého konateľa a spoločníka, zvyknú sa jej spýtať za aký finančný objem faktúry sú a koľko
majú na účte a potom je trebárs dajú pokyn, že to treba uhradiť. On ani napríklad nemal čas, aby každú
jednotlivú faktúru s ňou preberal.

SvedkyňaD.W.vosvojejvýpovediuviedla,žesprítomnýmpánomO.saosobnenepoznala.Preodporcu
vykonávala ekonomickú agendu ako živnostníčka. S pánom B. O. sa osobne nestretla, ale boli viackrát
v telefonickom kontakte, mohlo to byť aj 10-krát. Týkalo sa to predmetu a spôsobu fakturácie, na akú
firmu majú fakturovať, čo bude predmetom fakturácie. Viackrát sa spojili mailom, telefonicky to bolo 2-

krát. Vyjasňovali si termíny a splatnosti fakturácie, ako aj sumy. Bola to realizácia diela pre pána F..
Fakturovali sa svietidlá, keramika, nábytok. Bolo to asi 10 faktúr. Svedkyňa uviedla, že pána F. osobne
nepozná. Bola s ním v podobnom kontakte ako s pánom O.. Pán F. jej dal kontakt na pána O. s tým,
že s ním má riešiť ďalšiu fakturáciu. Keď firma Apek prestala uhrádzať faktúry, svedkyňa sa obrátila na
pána F.. Faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu vystavovala len ona. Niektoré faktúry boli uhradené

pánom F. ako fyzickou osobou. Poklady pre fakturáciu dostala od pána O.. Tento jej povedal čo tam má
uviesť a akú sumu.

Svedok G.. U. O. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s firmou Apek s.r.o. prišiel do styku pri
stavbe rodinného domu v P. F. W. pre pani M. a pána F.. Predtým do styku s firmou Apek neprišiel. S

odporcom majú spolu projektovú firmu. Projekty, ktoré táto firma vypracuje, často sú realizované potom
druhou firmou odporcu. Uviedol, že on bol šéfdizajnérom projektu interiéru rodinného domu v P. F. W..
S pánom G.. O. sa stretol niekoľkokrát. Osobne pozná aj pána F.M.. Vo fáze projekčnej, ako aj vo
fáze realizačnej bol niekoľkokrát na stavbe tohto rodinného domu. Spočiatku si myslel, že pán G.. O.
je stavbyvedúci. Neskôr sa dozvedel, že oni sú dodávatelia interiéru. Pán Odporca bol dodávateľom

zariadenia tohto interiéru. Stretnutie so zástupcami firmy Apek sa uskutočnilo v ich kancelárii vo N..
S pánom F. prichádzal do styku vo fáze prípravy projektu. Pri realizácii už skôr prichádzal do styku s
realizačnou firmou, s pánom O.. Svedok ďalej uviedol, že oni riešili realizáciu stavby rodinného domu
pána F. v P. F. W.. Na stavbe M. nerobili nič. Práce na rodinnom dome v P. F. W. prevzal pán F.. Upresnil,
že pán F. prevzal projekt. Nevedel sa vyjadriť kto prevzal realizáciu.

Svedok P.. F. F. na pojednávaní uviedol, že s pánom O. sa poznal už skôr, a to vo vzťahu cez inú
obchodnú spoločnosť. S odporcom sa pozná od realizácie stavby administratívnej budovy v P. F. W.. Nie
je to však rodinný dom. Projekt administratívnej budovy bol robený v rokoch 2006 - 2007, kedy svedok
ešte nepoznal ani pána O.. S týmto sa zoznámil pri inej výstavbe v inej spoločnosti. Na základe toho ho

potom oslovil, či by dostavali administratívnu budovu, ktorá už bola rozostavaná. Bola už hotová hrubá
stavba. Čo sa týka pána odporcu, tak svedok oslovil firmu Neopolis aby im vypracovala projekt interiéru.
Tam sa dozvedeli, že oni sú schopní aj projekt realizovať, ale nie ako spoločnosť Neopolis, ale ako
iná spoločnosť. Dohodli sa, že to budú robiť prostredníctvom firmy Apek, ktorá bola hlavný dodávateľ.S odporcom nemal uzavretú žiadnu písomnú zmluvu. Bola to vec spoločnosti Wejron s.r.o. Bratislava,
v ktorej bol svedok jediným spoločníkom. Sú tam dvaja konatelia. Administratívna budova sa stavala
pre túto obchodnú spoločnosť svedka, nie pre neho ako fyzickú osobu. Všetko malo byť riešené cez

firmu Apek. On preplatil len nejaké faktúry, keď to odmietla urobiť firma Apek. Súviselo to s hlavným
súdnym sporom medzi spoločnosťou Hviezdne bývanie s.r.o. Bratislava a firmou Apek s.r.o. Táto firma
podala proti firme svedka žalobu na Okresnom súde Bratislava I, spor ešte nie je ukončený. Potom
firma Apek odmietla dokončiť prácu na stavbe administratívnej budovy. Táto už bola takmer hotová, ale
svedok potom sa musel dohodnúť na dokončení práce s odporcom a doriešil to potom s odporcom sám.

Keď im firma Apek odmietla uhradiť faktúry, svedok povedal, že to uhradí firma Wejron a že on si to
potom s Apekom sám vybaví. uviedol, že oni to potom odporcovi preplatili. Všetko s firmou Apek bolo
dojednané ústne. Svedok uviedol, že odporca sa podieľal len na stavbe administratívnej budovy v P. F.
W., nepodieľal sa na stavbe M..

Vo svojej svedeckej výpovedi ďalej uviedol, že firma Apek mu posielala súpis prác. Informáciu dostával

každý mesiac. Dostával aj informáciu o výške provízie. Na provízie bol vo firme zriadený samostatný
účet a z toho mu tiež každý mesiac boli posielané výpisy. Podľa svedka odporca bol subdodávateľom
firmy Apek s.r.o., bolo tam viac subdodávateľov. Podľa svedka plnenie realizované odporcom išlo cez
firmu Apek, nejaké dodávky preberal pán F.. Je možné, že niečo prebral aj svedok osobne. Bolo to po
začatí už uvedeného sporu s firmou Apek, keď táto firma už odmietla dokončiť realizáciu.

Odporca po vypočutí svedka P.. F. uviedol, že tu bola spomínaná dohoda, ktorú uzavrel on s pánom
F.. Keď už bol urobený projekt, bola vypracovaná cenová ponuka na realizáciu. Následne na to vylúčili
veci, ktoré budú urobené firmou Apek, resp. ktoré nebudú urobené firmou Apek ako dodanie kobercov,
nejakých stolíkov a podobne. Odporca išiel potom s pánom F. na stavbu, kde pán F. ho zoznámil s

pánom O.. To bolo to spomínané jediné ich osobné stretnutie. Vtedy sa boli pozrieť na stavbe, či je
všetko pripravené prijať, to čo od odporcu prijať má. Vtedy sa dohodli s pánom O., čo môžu urobiť jeho
ľudia, na čo on ľudí má a na čo ľudí nemá. Všetky stavebné práce boli zabezpečované firmou Apek.
Odporca mal zabezpečiť len dodávku materiálu.

Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 1.12.2014 zobral návrh na začatie konania
späť do výšky 21.275,60 Eur. Uviedol, že odporcu žiada zaviazať potom na zaplatenie sumy 67.316,50
Eur s 9,25% úrokmi z omeškania ročne od 5.12.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Dôvodom čiastočného späťvzatia návrhu je skutočnosť, že časť došlých faktúr bola zo strany odporcu
dobropisovaná a nedošlo k ich úhrade a skutočnosť, že časť vystavených faktúr bola uhradená treťou

osobou, predpokladá, že pánom F., ako to on sám uviedol v rámci výsluchu, čo potvrdila svedkyňa W..
V tejto súvislosti poukázal na príjmové pokladničné doklady, ktorými došlo k hotovostnej úhrade a ktoré
pripojil. Na pokladničných dokladoch je síce uvedený ako platiteľ navrhovateľ, navrhovateľ však uvedené
doklady nikdy nepodpísal, neakceptoval a sumy neuhradil. Navrhovateľ taktiež nevie ustáliť, kto doklady
ako príjemca alebo vystaviteľ podpísal. Podpisy nepatria osobe oprávnenej konať za navrhovateľa.

Pokladničné doklady boli navrhovateľovi bez ďalšieho doručené a nakoľko na nich vystupuje ako
platiteľ, mal za to, že ich aj uhradil. Až následne bolo zistené, že k ich úhrade zo strany navrhovateľa
nedošlo. Podľa názoru navrhovateľa predložené podklady preukazujú samostatný zmluvný vzťah medzi
odporcom a pánom F., nakoľko ak mal byť výhradným dodávateľom stavby navrhovateľ, prečo tretia
osoba, pravdepodobne pán F. uhrádzal subdodávateľom platby, ktoré mal uhrádzať navrhovateľ?

Suma 67.316,50 Eur pozostáva zo sumy 26.548,28 Eur uhradenej 27.7.2012 na základe faktúry
č. 2012099, sumy 10.449 Eur uhradenej 27.2.2012 na základe faktúry č. 201281, sumy 1.599 Eur
uhradenej 27.7.2012 na základe faktúry č. 201283, sumy 1.255,50 Eur uhradenej 27.7.2012 na základe
faktúry č. 201290, sumy 13.764,72 Eur uhradenej 27.7.2012 na základe faktúry č. 201292, sumy 7.684

Eur uhradenej 17.8.2012 na základe faktúry č. 20120104 a sumy vo výške 6.016 Eur, ktorá bola
uhradená bezhotovostne navrhovateľom dňa 11.2.2013 na základe faktúry č. 2012142.

Faktúrou č. 2012099 bola vyfakturovaná suma 26.548,28 Eur ako uhradená 70% záloha na stolárske
práce na stavbe M..

Faktúrou č. 201281 zo dňa 19.7.2012 bola vyfakturovaná suma 10.449 Eur za dodávku svietidiel na
stavbu M..Faktúrou č. 201283 zo dňa 19.7.2012 bola vyfakturovaná suma 1.599 Eur za dodávku svietidiel na
stavbu M..

Faktúrou č. 201290 zo dňa 19.7.2012 bola vyfakturovaná suma 1.255,50 Eur za svietidlá na stavbe M..

Faktúrou č. 201292 zo dňa 19.7.2012 bola vyfakturovaná suma 13.764,72 Eur za dodávku a montáž
keramických výrobkov a sanitu na stavbu M..

Faktúrou č. 20120104 zo dňa 13.8.2012 bola vyfakturovaná suma 7.684 Eur ako 50% záloha za
zámočnícke prvky.

Faktúrou č. 2012142 zo dňa 13.11.2012 bola vyfakturovaná suma 12.528,40 Eur ako doplatok za
stolárske práce, práce na stavbe M..

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 13.2.2015 uviedol, že zotrváva na doterajších
vyjadreniach. Poukázal na výpoveď štatutárneho zástupcu navrhovateľa Ing. O., ktorý na
predchádzajúcom pojednávaní spochybnil, že prišiel do kontaktu skoro s kýmkoľvek zo strany odporcu,
vylúčil aj mailovú komunikáciu, nespomínal ani žiadnu telefonickú. Toto predloženými listinnými dôkazmi
vyvrátili. Predložili do spisu mailovú komunikáciu, ako aj výpis telefonických hovorov. Poukázal na

svedecké výpovede pani W., G.. O. Y. P.. F.. Čo sa týka faktúr, ktoré sú predmetom sporu, tieot
faktúry neboli odporcovi reklamované, neboli mu vrátené a celkom zjavne podľa vyjadrenia štatutárneho
zástupcu navrhovateľa pána O. nebolo robené vo vzťahu k nim po vylúčení z účtovníctva ani dodatočne
opravné daňové priznanie, či už k dani z príjmov alebo k dani z pridanej hodnoty. Poukázal na výpoveď
pána O., ktorý uviedol, že ani nemal možnosť všetky faktúry kontrolovať a vidieť a že tieto uhrádzali len

na pokyn zjavne často robený vzdialenou formou telefonicky alebo emailom. Fakturáciu robila externá
účtovníčka. Preto k predmetu sporu je vyjadrenie štatutárneho zástupcu navrhovateľa úplne irelevantné,
či faktúry videl, nevidel, schvaľoval alebo neschvaľoval. Poukázal na čiastočné späťvzatie návrhu v
časti 21.275,60 Eur. Je to z pôvodnej žalovanej sumy skoro štvrtina a znova to len poukazuje na to, že
navrhovateľ zrejme zažaloval všetko čo mal pod rukou, lebo zjavne nemá jasno ani on vo faktúrach,

ktoré uhradil, neuhradil, ako ich uhradil, či ich vôbec uhradil, či uhradil aj to, na čo mu svedčia platobné
doklady. Je to zjavné z návrhu a z tohto posledného vyjadrenia, že v tom jasno nebolo. Odporca od
začiatku tvrdí, že k plneniam došlo, tieto boli uhradené, kým nedošlo k narušeniu dôvery a vzťahu a k
nejakým sporom mimo osoby odporcu.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojej záverečnej reči uviedol, že si dovoľuje poukázať na nejaké
základné body a vyjadruje sa k vyjadreniu právneho zástupcu odporcu na poslednom pojednávaní.
Na strane navrhovateľa je dôkazná povinnosť preukázania poskytnutia plnenia, ktoré si v rámci
bezdôvodného obohatenia nárokuje od odporcu. V rámci konania boli predložené faktúry, potvrdenia
o ich úhradách, čo je koniec koncov dnes, ako aj na predchádzajúcich vyjadreniach odporca aj sám

potvrdil, že k ich úhradám došlo. Táto skutočnosť je preto nesporná. Čo sa týka čiastočného späťvzatia
návrhu, je slobodnou dispozičnou vôľou navrhovateľa disponovať so svojim návrhom po dostatočnom
oboznámenísaaprehodnoteníuplatňovanéhonároku. Naopaknastraneodporcujedôkaznápovinnosť
vzťahujúca sa preukázať existenciu právneho vzťahu, poskytnutia plnenia, ktoré bolo kryté faktúrami,
ktoré vystavil a smeroval na navrhovateľa. Navrhovateľ nemôže preukazovať negatívnu skutočnosť,

že nejaký právny vzťah neexistoval. Odporca svoju dôkaznú povinnosť neuniesol. V rámci konania
nepredložil žiadne zmluvy, preberacie protokoly a dodacie listy, na ktoré sa odvoláva. Všetky plnenia,
kde vystupoval navrhovateľ ako objednávateľ prác, boli protokolárne prevzaté od jeho subdodávateľov,
preto aj v rámci konania vyzýval, aby odporca predložil takéto preberacie protokoly, keď dodával plnenia
navrhovateľovi. Faktúry, ktoré boli predložené navrhovateľovi, neboli nikdy potvrdené štatutárnym

orgánom navrhovateľa a to, že došlo k ich úhrade mohlo byť a bolo spôsobené tým, že textácia faktúr
znela na projekt M., kde sám odporca v rámci konania a aj svedkovia, ktorí boli predvolaní, potvrdili,
že odporca na projekte M. nikdy nedodával žiadne plnenia. Preto je otázne prečo vystavoval faktúry
s týmto znením, čo malo za následok aj plnenie zo strany navrhovateľa. V rámci konania sa odporca
priamo vyjadril a potvrdil to aj pán F. ako svedok, že existoval osobitný vzťah a dohoda medzi pánom

F. a odporcom na dodanie plnenia, na jeho ďalší projekt administratívnu budovu resp. rodinný dom,
kde tieto plnenia dodával, čo preukazuje aj úhrada faktúr priamo pánom F. odporcovi. Uviedol, že je to
ojedinelý prípad zo strany p. F. resp. jeho spoločnosti, aby uhrádzal odplatu za plnenia subdodávateľom,
s ktorými nemá priamy zmluvný vzťah, nakoľko navrhovateľ vie presne označiť niekoľko spoločností aprávnych subjektov, ktoré do dnešného dňa nemajú vyplatené peňažné prostriedky ako subdodávatelia
v jeho projektoch a pán F. ich priamo odmieta hradiť. Odporca nepreukázal, že by medzi navrhovateľom
a odporcom existoval osobitný právny vzťah, na základe ktorého plnil akékoľvek plnenie či už v

rámci projektu M., kde to uvádzal aj v rámci faktúr vystavených alebo na akékoľvek iné plnenie.
Navrhovateľ popiera akékoľvek osobitné ústne dohody o dielo medzi navrhovateľom a odporcom. Z
mailovej komunikácie a z telefonických hovorov, ktoré predložil odporca ako dôkaz existencie nejakého
prípadného zmluvného vzťahu poukázal právny zástupca navrhovateľa na to, že štatutárny zástupca
navrhovateľa bola osoba, ktorá bola volaná a nie že by on volal odporcovi za účelom nejakého

dohadovania a upresňovania fakturácie sám. Svedkyňa uviedla, že kontakt na pána navrhovateľa
dostala od pána F., dĺžka telefonických hovorov tiež má určitú výpovednú hodnotu o tom, ak sa malo
dohodnúť nejaké plnenie, zmluva o dielo, spôsob úhrady atď. Hovory sú v rozsahu niekoľkých sekúnd,
maximálne minút a mailová komunikácia je taká, že je otázne posúdiť vôbec jej relevantnosť a druhá
vec je, ak mailová komunikácia bola, tak pán O. v nej z predložených dôkazov vyplýva, že mal výhrady
voči plneniam, na ktoré zistili, že sa plnili za niečo, čo v skutočnosti dodané odporcom nebolo. Žiadal

návrhu vyhovieť s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie návrhu.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Zotrval na tom, čo povedal vo
vyjadrení ešte pred záverečnou rečou.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Majetkovýprospechbolzískanýplnenímbezprávnehodôvodu.Ideotaképlnenie,kdeodzačiatkunebol
právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na
základektorejsaspravidlaplní.Takýtoprípadmôženastaťvtedy,keďsaúčastnícinapríkladdomnievajú,

že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v
zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu
zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol proti plnenie. Takýto postup je možný len vtedy,
keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 536 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods.2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods.3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoňurčenýspôsobjejurčenia,ibažestranyvzmluveprejaviavôľuuzavrieťzmluvuajbeztohourčenia.

Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak

zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
zodpovednosť ako by dielo vykonával sám.

Predmetom tohto sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 67.316,50 Eur, čo je výška
bezdôvodného obohatenia po čiastočnom späťvzatí návrhu. Táto suma predstavuje vyfakturované

sumy, ktoré navrhovateľ odporcovi uhradil v období od 27.7.2012 do 11.2.2013. Odporca túto skutočnosť
ničím nepopieral. Odporca aj sám do spisu predložil fotokópie výpisov z účtu, čím bolo preukázané, že
na účet odporcu bola celkove poukázaná suma 61.300 Eur. Dňa 11.2.2013 došlo ešte k hotovostnej
platbe vo výške 6.016 Eur, čo spolu predstavuje žalovanú sumu 67.316,50 Eur.Odporca nepredložil žiadny listinný dôkaz o uzavretí Zmluvy o dielo. Odporca sám na pojednávaniach
uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu niekoľkých čiastkových zmlúv o dielo.

Týmto dielom mala byť realizácia stavby a zariadenia interiéru rodinného domu resp. administratívnej
budovy v P. F. W. pre P.. F..

Je nesporné, že odporca vykonával nejaké práce pri realizácii tejto stavby. Toto potvrdil aj svedok F.,
ako aj ďalší vypočutí svedkovia.

Pri neexistencii písomne uzavretej Zmluvy o dielo, neexistencii písomnej dohody o cene dodaného
diela, sa dostal odporca do dôkaznej núdze a podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno v
tomto spore. Predloženými faktúrami zo strany obidvoch účastníkov konania jednoznačne vyplýva, že
odporca navrhovateľovi fakturoval práce (stolárske, zámočnícke a podobne), dodanie svietidiel, dodanie
keramiky na stavbu M.. Svedkom P.. F. bolo jednoznačne preukázané, že odporca sa ničím nepodieľal

na stavbe M., podieľal sa len na stavbe resp. dostavbe - realizácii stavby administratívnej budovy pre
firmu P.. F. v P. F. W.. Navrhovateľ zaplatil vyfakturované sumy vo výške 67.316,50 Eur odporcovi. Tým,
že odporcovi boli preplatené faktúry, faktúrami vyfakturované sumy za prácu a dodanie materiálu na
stavbu, na ktorej sa ničím nepodieľal, a zároveň nepredložil žiadne listinné dôkazy o uskutočnení a
prevzatí vyfakturovaných prác a nepredložil žiadne listinné dôkazy o dodaní a zo strany navrhovateľa o

prevzatí vyfakturovaných svietidiel a keramiky, došlo jednoznačne zo strany odporcu k bezdôvodnému
obohateniu vo výške 67.316,50 Eur.

Preto súd podanému návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 67.316,50 Eur.

V prevyšujúcej časti predstavujúcej sumu 21.275,60 Eur súd konanie zastavil podľa § 96 ods.1 a ods.3
O.s.p.

Tým, že odporca sumu 67.316,50 Eur nezaplatil navrhovateľovi ani na základe výzvy zo dňa 25.11.2013
v určenej 7-dňovej lehote, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu v zmysle

ustanovenia § 369 ods.1 Obchodného zákonníka. Súd preto zaviazal odporcu aj na zaplatenie 9,25%
úrokov z omeškania, ktorých výška bola určená v zmysle ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to v znení účinnom v čase vzniku omeškania.

O trovách konania súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).