Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16P/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315209479
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Krištofík

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2315209479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom vo veci starostlivosti o maloletého O. Z.,

H.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
dieťa rodičov, matky B. E., H.. XX.X.XXXX, C. Š. XXX, otca R. Z., H.. X.X.XXXX, C. K., E. XXX, o návrhu
maty na úpravu rodičovských práv, dňa 28. 09. 2015 tato

r o z h o d o l :

Maloletý O. Z., H.. XX.X.XXXX sa dňom 22.4.2015 zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obidvaja rodičia majú povinnosť maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dňom 22.4.2015 výživným vo výške 80,- EUR mesačne,
stým,ževýživnéjesplatnévždydo15-tehodňatohoktoréhomesiacavopredkrukámmatkymaloletého.

Zročné výživné za obdobie od 22.4.2015 do 28.9.2015 vo výške 400,- EUR je otec povinný zaplatiť v
pravidelných mesačných splátkach po 10,- EUR spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou
straty výhody splátok.
Styk otca s maloletým sa upravuje tak, že otec má právo stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň a
to v stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. v bydlisku
matky za prítomnosti matky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom podaným na súde dňa 22. 04. 2015 žiadala, aby súd upravil rodičovské práva k

maloletému z toho dôvodu, že dieťa sa narodilo mimo manželstva.
Navrhovala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, zastupovať dieťa budú obaja rodičia,
otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne, a upraviť styk otca dieťaťom tak, že
sa môže s dieťaťom stýkať len za prítomnosti matky.
Návrh odôvodnila najmä tým, že otec sa o dieťa nezaujíma, na jeho výživu neprispieva, od narodenia sa
venuje v podstatnej časti výchove o dieťa a keď naposledy otec prišiel na návštevu fyzicky ju inzultoval
a dieťa ho vôbec nezaujíma.

Na pojednávaní vypovedala tak, že maloletý sa narodil v roku 2011. Keď sa narodil žili spolu asi 4
mesiace. Otec otcovstvo dobrovoľne uznal a asi po 4 mesiacoch nastúpil do ÚVTOS. Po tom, čo bol
prepustený z VT sa o dieťa nezaujímal a taktiež jej na výživu maloletého doposiaľ ničím neprispel.
Medzičasom sa zamestnala, od dnešného dňa začína prácu na 4 hodiny ako upratovačka. Na základe
dohody so zamestnávateľom bude pracovať 4 hodiny denne. Ide o zastupovanie inej pracovníčky. Od
narodenia dieťaťa sa o dieťa stará sama, vypomáha jej matka, hlavne keď bola v zamestnaní. Bývajú v
rodinnom dome v Š. kde býva aj moja matka s deťmi, ktoré má v NOS a to deti Q., O., H.. XX.XX.XXXX,

Q., H.. XX.XX.XXXX. Čo sa týka výdavkov platí mesačne škôlku 13,- EUR, obedy 25,- EUR, za anglický
jazyk platí 8,- EUR, pokiaľ bude maloletý navštevovať tanečnú tak aj za to bude platiť 8,- EUR. Od času
keď jej prestali vyplácať rodičovský príspevok sa jej podarilo zohnať prácu len brigádne. Vzhľadom na
výdavky, ktoré má na dieťa navrhuje, aby otec prispieval výživným vo výške 100,- EUR mesačne odpodania návrhu s tým, že výdavky na maloletého sa stále zvyšujú. Zákaz styku otca s maloletým bude
žiadať hlavne na základe tej skutočnosti, že otec dieťaťa ju po návrate z VT napadol fyzicky. Keďže
utrpela zranenia a svedkom bol len mal. O. bolo trestné konanie zastavené. Okrem maloletého iné

vyživovacie povinnosti nemá.
Otec sa na pojednávaní vyjadril tak, že je evidovaný na ÚP, nemá žiadne zárobky. Na výživu dieťaťa
doteraz neplatil. Keď raz chlapcovi priniesol na Vianoce darčeky, stará matka maloletého ho napadla a
pri tomto incidente bola prítomná aj moja matka. V roku 2011 bol vo VT na 6 mesiacov. V roku 2012 bol
odsúdený za to, že sa zúčastnil nezhôd medzi svojim švagrom a bratom v Nemecku. Okrem brigádnickej

práce sa doteraz prácou neživil. Toho času mu pomáhajú rodičia. Matka je zamestnaná a asi týždeň je
PN. Otec má problémy s tlakom, jeho zdravotný stav nie je dobrý, je evidovaný, poberá DHN vo výške
120,- EUR. Neviem sa vyjadriť k tom, kde matka pracuje a aký príjem dosahuje.
Kolízna opatrovníčka sa vyjadrila tak, že keďže otec doteraz vôbec neprispieval na maloletého, je
zrejmé, že od septembra, kedy maloletý nastúpil do materskej školy, sa zvýšili výdavky a otec od
narodenia na dieťa neprispieval navrhuje, určiť výšku výživného sumou 80,- EUR mesačne od podania

návrhu. Navrhuje upraviť styk otca s maloletým za prítomnosti matky. Navrhuje styk upraviť štandardným
spôsobom, nakoľko je zrejmé, že rodičia sa nedohodnú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, vyjadrením kolízneho opatrovníka, rodným listom
maloletého, čestným prehlásenie matky o príspevku rodičom a vedenie spoločnej domácnosti, správa o
poberaní prídavku na dieťa matkou za rok 2014 a 2015, a ostatným obsahom spisu a zistil nasledujúci

skutočný stav vec:
Maloletý sa narodil mimo manželstva, otec otcovstvo k dieťaťu dobrovoľne uznal. Rodičia spolu žili v
spoločnej domácnosti asi štyri mesiace s tým, že otec nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Po
ukončení VT OS otec navštívil matku a fyzicky ju inzultoval. Matka poberá prídavok na dieťa bude
mať zárobok vo výške minimálnej mzdy pretože bude vykonávať prácu za iného pracovníka. Žije v

spoločnej domácnosti s rodičmi, Otec dieťaťa je nezamestnaný poberá dávku v hmotnej núdzi. Dosiaľ
nebol zamestnaný.
Súd v súlade s § 167 v spojitosti s § 120 ods. 4 O.s.p. vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené.
Podľa § 36 ods. 1, Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských

práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §
25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 65 ods. 1 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť

v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,akoajnaschopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné sa
platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na
výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre
maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na

to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 163 ods. 1, O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce prevýšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach

mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú, spoločnú domácnosť nevedú.
Keďže súd mal za preukázané, že matka sa o dieťa stará od narodenia, svoje povinnosti voči dieťaťu
si plní zodpovedne, súd rozhodol tak, že dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, pretože sa o dieťa
stará a nie sú známe také skutočnosti, ktoré by zvereniu dieťaťa do osobnej starostlivosti matky bránili.
Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti otcovi vychádzal z toho, že výživné na dieťa má slúžiť v prvom

rade na uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa a nie na tvorbu úspor dieťaťa.
Súd je toho názoru, že výdavky matky ktoré uviedla na súde zodpovedajú potrebám dieťaťa. Matka v
konaní nepreukázala zvýšené výdavky na dieťa čo sa týka ošatenia a obuvi, súd je toho názoru, že dieťa
vovekumaloletéhopoprihliadnutísprávyozdravotnomstavedieťaťaniejetakéaktívneajehozdravotný
stav neodôvodňuje prispievať otcom na dieťa vyššou sumou ako 80 Eur mesačne, pretože dieťa je už
v takom veku, že určitú časť nákladov na dieťa je povinná znášať finančne aj matka a preto je súd toho

názoru, že výživné vo výške 80 Eur je primeraným výživným na uspokojovanie odôvodnených a nie
nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré zodpovedajú veku a spoločenským nárokom dieťaťa. Pri určovaní
výživného súd vychádzal aj z toho, že otec na dieťa doteraz nezaplatil žiadne výživné a jeho tvrdenia,
že nie je biologickým otcom dieťaťa považuje súd za čisto účelové tvrdenia, pretože podľa názoru súdu
tieto tvrdenia nie sú relevantné, lebo otec nevykonal dosiaľ žiadne kroky, ktoré by viedli preukázaniu

jeho tvrdení. Súd sa stotožnil aj s názorom kolízneho opatrovníka čo sa týka určenia výšky výživného
na maloletého.
O úprave styku otca s dieťaťom rozhodol súd tak, že upravil otcovi styk s dieťaťom podľa potrieb dieťaťa
a za prítomnosti matky, keďže otec neuviedol, také dôvody ktoré by styku otca s dieťaťom bránili, keďže
trestné konanie podľa podľa ktorého prišlo k napadnutiu matky bolo zastavené, v budúcnosti pokiaľ styk

otca s dieťaťom bude len predmetom nátlaku na matku, bude možné vyhovieť prípadne aj návrhu matky
na zákaz styku otca s dieťaťom a keďže neboli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie je potrebné
rešpektovať aj záujmy dieťaťa na stretávaní sa s druhým rodičom, pokiaľ neprišlo k zmene podmienok.
Keďže otec sám nespochybnil tvrdenie matky že sa s dieťaťom nestretáva, aj podľa názoru súdu, je
potrebné, aby opätovný styk otca s dieťaťom prebiehal za prítomnosti matky u ktorej má dieťa s ohľadom

navekajehomentálnepotrebyzdravéhopsychickéhoafyzickéhovývoja,pretožekaždédieťamáprávo,
aby poznalo a vyrastalo so svojimi rodičmi.
Podľa§163ods.1,OSP,rozsudokodsudzujúcinaplnenievbudúcnostizročnýchdávokalebonaplnenie
v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

O zročnom výživnom rozhodol súd tak, že zaviazal otca, keďže na dieťa od narodenia neprispieva
žiadnym výživným, zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 22.4.2015 do 28.9.2015 teda za 5 mesiacov
dlžné výživné vo výške 400,- EUR v splátkach, ktoré sú podľa názoru primerané a rozpočítané na 24
mesiacov tak, aby ani otec nebol v ohrození a bola mu umožnená primeraná životná úroveň.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p., keď žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie , môže oprávnený podať

návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
( Exekučný poriadok ) a v znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.