Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715201261
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715201261.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa M. D., S..D..,

W.:XXXXXXXX,J.,C.X,X.S.T.J.,J.S.D..D..O..M..,W.:XXXXXXXX,J.,K..E..Q.XX,G.M.C.N.,L..
XX.XX.XXXX, J. G., L. XXXX/X, X. M. I.. I. C.Ň., E. D. Ú. M. D. G., v konaní o zaplatenie 506,74 eur takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 183,74 eur s úrokom z omeškania
5,50 % ročne odo dňa 25.10.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti istiny 323,- eur súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 11.2.2015 návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 506,74 eur s
príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 6.6.2013 zmluvu č.
S., zmluvu dňa 3.6.2013 č. S. a dodatok k zmluve zo dňa 3.6.2016 č. S.. V zmysle predmetných zmlúv
navrhovateľ vypožičal odporkyni 2 kusy SIM kariet, ktoré umožňujú odporkyni využívať telekomunikačné
službyposkytovanénavrhovateľom.KjednotlivýmSIMkartámbolipriradenéajjednotlivételefónnečísla.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky.
Navrhovateľ sa domáha nároku vo výške škody voči odporkyni, ktorá vznikla navrhovateľovi za

odpredané mobilné telefóny, telekomunikačné zariadenie D. N. H. J. a to vo výške 129,- eur, G. C. X A. K.
X.XG a to vo výške 194,- eur. Uvedená škoda podľa navrhovateľa predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. To znamená predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú
odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým, že získala mobilné telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby.

Súd vykonal dokazovanie, a to: návrh, zmluva o poskytovaní verejných služieb S. čl. 3-5, dodatok k
zmluve zo dňa 6.6.2013, zmluva o poskytovaní verejných služieb S. zo dňa 3.6.2013, dodatok k zmluve
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 3.6.2013, faktúra na sumu 56,88 eur čl.18, faktúra na sumu
39,13 eur čl. 19, faktúra na sumu 23,99 eur čl. 20, faktúra na sumu 19,45 eur čl. 21, faktúra na sumu
47,18 eur čl. 22, faktúra na sumu 0,10 eur čl.23, pokus o pokonávku čl. 24, všeobecné podmienky čl.
26-30, záznam o zaplatení súdneho poplatku zo dňa 1.7.2015, uznesenie o ustanovení opatrovníka čl.
44, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

V časti istiny 323,- eur súd návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľ uvedenú sumu považuje
za škodu a to z dôvodu, že je to rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou. Súd mal preukázané, že účastníci zmluvy sa dohodli, že mobilný telefón zn. D. N. H. J. predávanavrhovateľ odporkyni za kúpnu cenu 129,- eur, mobilný telefón zn. G. C. X A. K. X.XG predáva za
kúpnu cenu 194,- eur.

Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté služby vo výške 183,74 eur, a to faktúru č.
XXXXXXXXXX na sumu 56,88 eur zo dňa 10.7.2013, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 39,13 eur zo
dňa 10.6.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 23,99 eur zo dňa 10.7.2013, faktúra č. XXXXXXXXXX
na sumu 19,45 eur zo dňa 10.8.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 47,18 eur zo dňa 10.6.2013,
faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 0,10 eur zo dňa 10.8.2013.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú:
a) Porušenie právnej povinnosti
b) Existencia škody
c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) Zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Skutočná
škoda je zmenšenie majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená,
že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať a práve v tomto konkrétnom prípade uvedené skutočnosti neboli zo strany navrhovateľa

preukázané, zdokladované a navrhovateľ predpokladá, že takáto škoda mu vznikla ako hodnota
mobilnéhotelefónu.Zostranyodporkynenedošlokporušeniužiadnejprávnejpovinnostitak,akouvádza
navrhovateľ, nakoľko čo sa týka úhrad ako hovorné, tieto aj odporkyňa uznala, avšak čo sa týka hodnoty
mobilného telefónu, tak táto bola jasne stanovená, presne špecifikovaná v zmluve o pripojení a dodatku
k zmluve o pripojení. Podľa názoru súdu nejedná sa o uvedenú škodu tak, ako to ustanovuje § 420 a

násl. O.z. Zo strany navrhovateľa jedná sa o obranu, ktorá nezodpovedá kritériám, ktoré sú potrebné
pri vzniku zodpovednosti za škodu.

Podľa § 488 a násl. Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva
povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť. V záväzkovom právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii.

Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu od počiatku smerujú iba proti určitej
osobe alebo niekoľkým určitým osobám a vznikajú z dôvodov daných medzi dlžníkom a veriteľom (napr.
z určitej zmluvy, z protiprávneho konania a pod.). Dôvodom vzniku záväzkov sú právne skutočnosti
(právne a protiprávne úkony a iné zákonom uznané dôvody).

Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, týmto zákonom výslovne
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv,
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 52, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52, ods. 3, Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 53, ods. 4, písm. k/, Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53, ods. 5, Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania.

Úroky z omeškania sú upravené Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a

doplnkov, kedy podľa § 3 tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného záväzku.
Výška úrokovej sadzby v danom prípade predstavuje 5,50 % ročne odo dňa 25.10.2013 do zaplatenia.
Keďže sa odporkyňa ocitla s plnením peňažného dlhu v omeškaní, má veriteľ právo požadovať od neho
úroky z omeškania.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia zaviazal odporkyňu k
úhrade dlžnej sumy vo výške 183,74 eur s prísl.

Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,

súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo,
nakoľko navrhovateľ bol neúspešný v prevažnej väčšine a odporkyni žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch

vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.