Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/104/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808010336
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3808010336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 11. 11. 2015 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich Štefana Mikulu a Kamily Krajčíkovej v trestnej veci proti obžalovanému T. T.

r o z h o d o l :

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 11. 11. 2015 v senáte zloženom z predsedu JUDr.
Pavla Bielika a prísediacich Štefana Mikulu a Kamily Krajčíkovej v trestnej veci proti obžalovanému T. T.

Obžalovaný T. T., nar. XX. XX. XXXX v Handlovej, bytom Handlová, V. cesta XX/X rozsudkom Y. súdu
Prievidza č. 2T 102/2008, zo dňa 2.9.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. 23 To
141/2009, zo dňa 20.10.2011 uznaný vinným z pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222

ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný sčasti v spolupáchateľstve formou pomoci podľa § 21
ods. 1 písm. d), § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 22.2.2006 v presne nezistenom čase na matrike Mestského úradu v Handlovej na základe
uzavretejzmluvyostavebnomsporeníapredchádzajúcejžiadostioúverzodňaXX.X.XXXX,obžalovaný
F. V. ako dlžník a obžalovaný C. W. ako ručiteľ uzatvorili s poškodenou spoločnosťou W. stavebná
sporiteľňa a.s., A., zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu
250.000,- Sk, pričom k žiadosti o úver predložili nepravdivé potvrdenia o príjme a výplatné pásky, ako

doklady potrebné k poskytnutiu úveru, a tieto im zabezpečil obžalovaný T. T., následne dňa 6.3.2006
boli úverové prostriedky vo výške 200.000,- Sk, teda 80 % z poskytnutého úveru, vyplatené na účet
vedený vo VÚB a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľkou bola Q. F., ktorá finančné prostriedky
dňa 8.3.2006 vyplatila obžalovanému F. V., obžalovaní úver nesplácali a finančné prostriedky z úveru
použili pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. A. spôsobili škodu vo výške
200.000,- Sk,

2/ dňa 16.3.2006 v Žiari nad Hronom uzatvoril s veriteľom Q. M. - AC car P. D. nad S. zmluvu o poskytnutí

peňažných prostriedkov vo výške 20.000,- Sk, ktoré sa zaviazal splatiť s dohodnutým úrokom dňa
25.4.2006, pričom predložil nepravdivé potvrdenie od zamestnávateľa, úver nesplatil, čím spôsobil Q.
M. - AC car P. D. nad S. škodu 22.000,- Sk,

uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov
v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe, že
3./ v presne nezistené dni v januári a februári 2006 v Handlovej si požičal od Q. F. celkom 193.000,-

Sk, 30.000,- Sk sa zaviazal vrátiť do 15.6.2006 a 163.000,- Sk sa zaviazal vrátiť do 30.6.2006, pričom
vedel a bol si vedomý toho, že požičané peniaze v dohodnutej lehote nevráti, lebo ich nebude mať z
čoho vrátiť, nakoľko nepracoval a nemal žiadny príjem, čím Q. F. spôsobil škodu 193.000,- Sk,

s a o d s u d z u j ePodľa § 222 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 39 ods. 1
Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, 6 (šesť) mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.a)Trestnéhozákona,prevýkontrestusazaraďujedoústavutrestusminimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste, ktorý bol uložený
obžalovanému T. T. rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 1T 189/2007, zo dňa 17.12.2008, v spojení

suznesenímKrajskéhosúduTrenčínč.2To10/2009,zodňa5.2.2009,akoivšetkyďalšierozhodnutiana
tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 6 Tdo77 /2012 zo dňa 27. 03. 2013 bolo v
dovolacom konaní vo veci obvineného T. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza číslo 2 T 102/2008
zo dňa 02. 09. 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín číslo 23 To 141/2009 zo dňa 20.

10. 2011 rozhodnuté, že uznesením Krajského súdu Trenčín číslo 23 To 141/2009 zo 20. 10. 2011 a v
konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení § 42, § 60 ods. 3, 4 Trestného zákona
účinného do 1. 1. 2006, § 293 ods. 3, 5 Trestného poriadku účinného do 01. 09. 2011 a § 319 Trestného
poriadku v neprospech obvineného T. a toto uznesenie bolo v celom rozsahu zrušené. Zároveň bol
zrušený aj rozsudok Okresného súdu Prievidza číslo 2T 102/2008 zo dňa 02. 09. 2009 a to vo výroku o

treste týkajúcom sa obvineného T.. Zároveň boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Okresnému
súdu sa prikázalo, aby v potrebnom rozsahu vec znovu prerokoval a rozhodol. V odôvodnení svojho
rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky, okrem iného, uviedol že trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza číslo 3T 149/2006 zo dňa 15. 11. 2006 bol obvinený T. odsúdený za spáchanie úverového

podvodu podľa § 250 a ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 (skutok zo 24. 6. 2005) trestu
odňatia slobody 5 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) a § 59 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 1. 1. 2006 podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Trestný
rozkaz bol obvinenému T. doručení 10. 01. 2007 a právoplatnosť nadobudol z 19. 01. 2007. Rozsudkom
Okresného súdu Prievidza číslo 1T 189/2007 zo dňa 17. 12. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu

Trenčín číslo 2 To 10/2009 zo dňa 05. 02. 2009 bol obvinený T. uznaný vinným zo zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona číslo 218/2007 Z. z., ktorý spáchal 07. 08. 2007
a za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. V posudzovanom prípade sa jednalo skutky z januára až marca
roku 2006 právne kvalifikované ako pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm.

a) Trestného zákona spáchaný sčasti v spolupáchateľstve formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d),
§ 20 Trestného zákona ako i prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, za ktoré bol
obvinenému T. rozsudkom Okresného súdu Prievidza číslo 2T 102/2008 zo dňa 02. 09. 2009, v spojení
s uznesením Krajského súdu Trenčín číslo 23 To 141/2009 z 20. 10. 2011 právoplatne uložený súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 3 mesiace. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol súčasne

zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza číslo 3T 149/2006 zo dňa 15. 11.
2006, ako aj všetky naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ktoré zrušením stratili podklad. S ohľadom
na ustanovenie § 42 ods. 3 Trestného zákona a v súvislosti s trestom, ktorý bol obvinenému T. uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza číslo 3 T 149/2006 poukázal Najvyšší súd Slovenskej
republiky na ustanovenie § 60 ods. 3 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 podľa ktorého ak súd

do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal
podmienečne odsúdený vinu, má sa zato, že podmienečne odsúdený sa osvedčil. Tiež poukázal na
ustanovenie § 60 ods. 4 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 podľa ktorého, ak sa vyslovilo, že sa
podmienečne odsúdený osvedčil, alebo, ak sa má zato, že sa osvedčil (ods. 3), hľadí sa na páchateľa,
akoby nebol odsúdený. Keďže v prípade obvineného T. nebolo v súlade s § 60 ods. 1 Trestného zákona

účinného do 1. 1. 2006 rozhodnuté o tom (bez toho, aby mal na tom podmienečne odsúdený vinu),
či sa tento osvedčil, respektíve či naopak trest vykoná, vyššie menovaný sa v zmysle § 60 ods. 3
Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 osvedčil zo zákona, a to konkrétne k 19. 04. 2009, teda po
jednom roku od uplynutia skúšobnej doby, ktorá v zmysle § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do
1. 1. 2006 začala plynúť právoplatnosťou rozsudku. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

podotkolževočiobvinenémuT.isasíceviedlotrestnéstíhaniepretrestnýčinspáchanývskúšobnejdobepodmienečného odsúdenia (zločin vydierania zo 07. 08. 2007), no toto bolo právoplatne skončené 05.
02. 2009, teda ešte pred uplynutím doby stanovenej na vznik zákonnej fikcie O osvedčení sa obvineného
T. (viď stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 30/98 za 24. 06. 1999).

AkpotomsprihliadnutímnauvedenévydalOkresnýsúdPrievidzadňa02.09.2009napadnutýrozsudok,
ktorým bol obvinenému T. uložený súhrnný trest a z tohto dôvodu zároveň zrušený výrok o treste ktorej
mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza číslo 3T 149/2006 z 15. 11. 2006, dopustil
sa Okresný súd Prievidza zrejmého pochybenia, keďže takémuto postupu bránilo ustanovenie § 42 ods.
3Trestnéhozákona.Skutočnosť,žeskoršieodsúdenieobvinenéhoT.pretrestnýčinúverovéhopodvodu

podľa § 250 a ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 je takej povahy, že sa na neho hľadí,
ako keby nebol odsúdený, prehliadol aj krajský súd a preto uvedený nedostatok nebol napravený ani
v rámci odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v závere odôvodnenia, uviedol že súd
prvého stupňa bude musieť po vrátení veci na nové konanie znovu preskúmať splnenie podmienok pre
uloženie súhrnného trestu, za týmto účelom si zaobstarať aj aktuálny odpis z registra trestov, prípadne
tiež príslušné trestné spisy.

Prvostupňový súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na hlavnom
pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 6 Tdo 77/2012 zo dňa 27. 03. 2013, register trestov z 10. 11. 2015, pripojený spis Okresného
súdu Prievidza č. 1T 189 /2007.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza č. 1T 189/2007 vyplýva, že rozsudkom zo dňa
17. 12. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. 2 To 10/2009 zo dňa 05. 02. 2009 bol
obžalovaný T. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona číslo 300/2005
Z. z. v znení zákona číslo 218/2007 Z. z. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov,

pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní rozhodoval súd, keďže Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 2T 102/2008 zo dňa 02. 09. 2009 v spojení s
uznesením Krajského súdu Trenčín číslo 23 To 141/2009 zo dňa 20. 10. 2011 len vo výroku o treste,

o uložení trestu obžalovanému T.i. Pri rozhodovaní o uložení trestu, súd prihliadol na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 28. 11. 2012, sp. zn. PL US 106/2011, týkajúci sa ustanovenia § 41
ods. 2 Trestného zákona, časti za bodkočiarkou a podľa § 222 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, §
38 ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h) m), § 39 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému T.
súhrnný trest odňatia slobody 3 roky 6 mesiacov, pričom pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok
o treste, ktorý bol uložený obžalovanému T. rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 1T 189 /2007
zo dňa 17. 12. 2008, v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. 2 To 10/2009 zo dňa 05.
02. 2009, ako všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Súd ukladal súhrnný trest z toho dôvodu že trestná

činnosť obžalovaného T., ktorá je predmetom tohto rozsudku, bola spáchaná v roku 2006, teda skôr
ako bol vo veci Okresného súdu Prievidza č. 1T 189/2007 dňa 17. 12. 2008 vyhlásený prvý odsudzujúci
rozsudok. Pri ukladaní trestu súd použil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom
znížení trestu, pretože mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery páchateľa
by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na

zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Dôvody využite ustanovenia §
39 ods. 1 Trestného zákona súd vidí najmä v tom, že obžalovaný T. má vážne zdravotné problémy,
od spáchania trestnej činnosti uplynula pomerne dlhá doba, čo podľa ustálenej súdnej praxe znižuje
spoločenskú nebezpečnosť konania páchateľa. V prípade nevyužitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného
zákona, vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona a ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného

zákona (v súčasnosti platnom znení), by hrozilo obžalovanému T. uloženie súhrnného trestu minimálne
v trvaní 6 rokov 4 mesiace, ktorý považuje súd za neprimerane prísny. Súhrnný trest vo výmere 3 roky 6
mesiacov považuje súd za primeraný, v súčasnosti dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť
konania obžalovaného T.. Pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, keďže pred spáchaním trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto rozsudku nebol

vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.