Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 18, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/140/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224370
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114224370.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu: regionPRESS, s. r .o., so sídlom Študentská 2, 917 01 Trnava, IČO: 36 252 417, právne zast.
PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r. o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36
865 281, proti žalovanému: GL-systém SK s. r. o., so sídlom Školská 606/2, 976 62 Brusno, IČO: 46
268 189, o zaplatenie 1.800,72 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9 % úrok z omeškania ročne z dlžnej istiny 1.703,12 Eur
od 19.11.2010 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobným návrhom doručeným súdu dňa
19. 11. 2014 domáhal od žalovaného úhrady istiny 1.800,72 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok
odôvodnil tým, že spoločnosť OKNO s. r.o. Košice si u žalobcu objednala služby, ktoré spočívali v
zabezpečení uverejnenia inzercie v regionálnych novinách, ktoré žalobca vydával. Inzercie boli riadne
žalobcom uverejnené podľa požiadaviek objednávateľa, ktoré následne žalobca fakturoval faktúrami,

špecifikovanými v žalobnom návrhu, ako i v zmluve o prevzatí dlhu. Dňa 07. 01. 2013 žalobca, žalovaný
aspoločnosťOKNOs.r.o.uzavrelizmluvuoprevzatídlhupodľa§531Občianskehozákonníka,vzmysle
ktorej prešiel dlh z nezaplatených faktúr spoločnosťou OKNO s. r. o. Košice na žalovaného , ktoré vyčíslili
v celkovej výške 1.800,72 Eur. Keďže túto istinu žalovaný žalobcovi po prevzatí dlhu neuhradil, obrátil
sa so svojím nárokom na súd, pričom žiadal okrem dlžnej istiny priznať i 9 % úrok z omeškania ročne
z dlžných istín podľa faktúr od ich splatnosti až do zaplatenia a v prípade úspechu požadoval náhradu
trov konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil zmluvu o prevzatí dlhu.

V skrátenom konaní tunajší súd vydal platobný rozkaz č. k. 63Rob/363/2014-15 zo dňa 29. 01. 2015,
proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V uvedenom odpore žalovaný poukázal, že súčet
istín neuhradených faktúr ku dňu prevzatia dlhu nebola suma 1.800,72 Eur ale len suma 1.703,12 Eur
(8 faktúr po 212,89 Eur) , ktoré neboli uhradené. Zároveň vzniesol voči uplatnenému nároku námietku
premlčania, keďže z obsahu zmluvy o prevzatí dlhu nevyplýva uznanie záväzku žalovaným čo do výšky
i dôvodu. Predmetom zmluvy bolo výhradne len prevzatie dlhu pôvodného dlžníka novým dlžníkom bez

toho, aby tam bol akýkoľvek údaj alebo slovné spojenie , z ktorého by sa dalo odvodiť uznanie dlhu
ako jednostranného právneho úkonu smerujúceho k predĺženiu premlčacej lehoty. Takisto poukázal, že
plnenie poskytnuté pôvodným dlžníkom dňa 06. 11. 2012 nemožno považovať za uznávací úkon podľa§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaného, keďže bol realizovaný iným dlžníkom. Na základe
týchto skutočností žiadal žalobu zamietnuť.

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníka účastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako
dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi,

alebo tomu, kto dlh prevzal.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi spoločnosťou OKNO s. r.
o. Košice a žalobcom bola uzavretá zmluva o uverejnení inzercie v regionálnych novinách, ktoré

žalobca vydával. Uvedené služby boli žalobcom pre túto spoločnosť poskytnuté, o čom svedčia faktúry
vystavené žalobcom tejto spoločnosti za obdobie od mája 2010 do júla 2010, každá v hodnote 212,89
Eur. Jedine faktúra splatná 11. 5. 2010 pod č. 126100166 bola uhradená spoločnosťou OKNO v plnej
výške. Žalobca, spoločnosť OKNO s. r. o. Košice a žalovaný uzavreli dňa 07. 01. 2013 zmluvu o
prevzatí dlhu, v ktorej v článku II. bod 2 špecifikovali pohľadávky žalobcu, ktoré mal voči spoločnosti

OKNO s. r. o. a ktoré boli vo výške 1.916,01 Eur. Zároveň konštatovali v uvedenom bode, že dňa 06.
11. 2012 bola uhradená spoločnosťou GL-systém SK s. r .o. suma 212,89 Eur, ktorou bola uhradená
faktúra v plnej výške č. 1261001166, pričom k úhrade zostávala suma 1.800,72 Eur. Súd, ako i
žalovaný poukazuje, že v predmetnej zmluve o prevzatí dlhu došlo k chybe v počítaní, keď správna
výška zostávajúcej dlžnej istiny mala byť suma 1.703,12 Eur, na ktorú skutočnosť poukázal žalovaný

i v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Súd zistil, že táto námietka žalovaného ohľadne
výšky neuhradenej istiny ku dňu uzavretia zmluvy o prevzatí dlhu bola suma 1.703,12 Eur a nie suma
1.800,72 Eur tak, ako to žalobca uvádzal v žalobnom návrhu. Žalovaný voči istinám v zmysle faktúr
špecifikovaných v žalobe, ako i v zmluve o prevzatí dlhu podľa článku II. bod 2.2. vzniesol námietku
premlčania, ktorú súd posúdil za dôvodnú v spojitosti s ustanovením § 397 a § 388 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Pokiaľ ide o uvedenú námietku premlčania, týkajúcu sa uplatnených úrokov z omeškania z
dlžných istín podľa faktúr od ich splatnosti až do zaplatenia, súd poukazuje, že tento nárok uplatnený
žalobcom je voči žalovanému len čiastočne premlčaný v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 397
Obchodného zákonníka v spojitosti s § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka za obdobie od ich splatnosti
až do 19. 11. 2010 (4 roky dozadu od dôjdenia žalobného návrhu na tunajší súd - dňom 19. 11. 2014).

Súd považoval nárok žalobcu na úrok z omeškania za dôvodný len za obdobie od 19. 11. 2010 do
zaplatenia zo sumy 1.703,12 Eur, čo je súčet všetkých neuhradených istín v zmysle faktúr v zmysle
zmluvyoprevzatídlhu,ktorébolivšetky splatnépreddátumom19.11.2010. Súdpretopriznalnárok na
úrok z omeškania žalobcovi len od obdobia 19. 11. 2014 až do zaplatenia z istiny 1.703,12 Eur, vo výške
9 % ročne tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd vo zvyšku konanie zamietol.

O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu
z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobca bol v časti zaplatenia istiny
neúspešný , žalovaný bol zase neúspešný v časti zaplatenia úrokov z omeškania a žalovaný si náhradu
trov pomernej časti trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia,
písomne vo vyhotovení dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd
Banská Bystrica.V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.