Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200232
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2012200232.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobkyne: Z. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XX, P., zastúpenej advokátom Mgr. Romanom Tomanom, PhD., Rudnayovo námestie 1,
BratislavaprotižalovanémuOkresnémuúraduTrnava,Vajanského2,91701Trnava,zaúčastiTrnavskej
vodárenskej spoločnosti, a.s., Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského úradu životného prostredia Trnava číslo AFI/2012/204/Mj
zo dňa 6.3.2012 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému a účastníkovi konania Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. súd náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou súdu dňa 16.5.2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. AF1/2012/204/Mj zo dňa 6.3.2012, potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie (vydané
býv. Obvodným úradom životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec, odbor štátnej vodnej správy
a ochrany prírody, pod číslom B2011/00500/ŠVS/AU zo dňa 3.11.2011), ktorým tento postupom podľa
§ 26 ods. 3 zák.č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (vodný zákon) a podľa § 82 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) vydal pre stavebníka Trnavskú vodárenskú spoločnosť
a.s. povolenie na užívanie vodnej stavby „Celoobecná kanalizácia Červeník“. Poukázala na to, že
napriek tomu, že neudelila súhlas s prechodom kanalizácie cez jej pozemok, resp. k zriadeniu vecného
bremena bolo vydané pôvodnému stavebníkovi (Obec Červeník) bývalým Obvodným úradom životného
prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec dňa 25.3.2008 stavebné povolenie na uskutočnenie vyššie
uvedenej stavby, a to na základe schválenej projektovej dokumentácie. V tejto súvislosti namietala, že
novovytvorená trasa kanalizácie nie je v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou. Mala za
to, že za tohto stavu realizáciou tejto neoprávnenej stavby na cudzom pozemku bolo zasiahnuté do jej
vlastníckeho práva, keď stavebník pred vydaním stavebného povolenia ani v priebehu realizácie vodnej
stavby a ani v priebehu kolaudačného konania nepreukázal vlastnícke právo alebo právo vecného
bremenakpozemku-parceleč.1732,ktorájevjejvýlučnomvlastníctve.Žiadala,abybolorešpektované
jejvlastníckeprávoapretosadomáhalaochranyprávpodľačl.46ods.1ÚstavySRačl.46ods.2Ústavy
SR, pričom tvrdila, že akýkoľvek verejný záujem nemožno presadzovať skrz porušovanie ústavných práv
fyzických a právnických osôb.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 9.7.2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal
za to, že v posudzovanom prípade sa nejedná o rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd,a preto s poukazom na ustanovenie čl. 46 ods. 2 Ústavy SR v spojení s ust. § 73 ods. 17 písm.
b) vodného zákona ako aj ust. § 26 vodného zákona nie je daná právomoc súdu na preskúmanie
tohto rozhodnutia postupom podľa piatej časti O.s.p. . Ďalej vo svojom vyjadrení opísal časový a
vecný priebeh - harmonogram postupu v stavebnom a kolaudačnom konaní, pričom poukázal na to,
že stavebník uskutočnil zmeny vodnej stavby podľa projektu pre realizáciu stavby zmena stoky D, DA,
DA-1 a projektu skutočného vyhotovenia stavby, keď skutočné realizovanie vodnej stavby sa podstatne
neodchyľovalo od dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Uviedol, že uskutočnením týchto zmien
nie je ohrozený verejný záujem a nie sú neprimerane ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov
konania, špeciálny stavebný úrad tieto zmeny v súlade s § 81 ods. 4 a § 68 stavebného zákona povolil v
kolaudačnom konaní. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že trasa kanalizačného potrubia časti stoky
DA na predmetnom pozemku parc.č. 1732, kat. územie P. sa oproti pôvodnej projektovej dokumentácie
overenej v stavebnom konaní nemenila. Ďalej uviedol, že dopracovanie projektovej dokumentácie o
výkresy D 25.1 a D 25.2 s označením SO 02 kanalizačné odbočenia, ani SO 02 kanalizačné odbočenia
skutočne neboli predmetom povolenia na uskutočnenie vodnej stavby vydaného Obvodným úradom
životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec č. B/2008/00071/ŠVS/AU zo dňa 25.3.2008 a táto
dokumentácia rovnako nebolo overená Obvodným úradom životného prostredia Trnava - pracovisko
Hlohovec z dôvodov, že kanalizačné prípojky nie sú vodnými stavbami podľa § 52 zák.č. 364/2004 Z.z.
o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný
zákon), preto stavebným úradom príslušným pre ich povolenie nie je obvodný úrad životného prostredia.
Okrem toho kanalizačné prípojky sú drobnými stavbami podľa § 139b ods. 6 písm. c) stavebného
zákona, ktoré podliehajú ohláseniu stavebnému úradu podľa § 57 stavebného zákona, pričom stavebník
je povinný uskutočnenie drobnej stavby vopred písomne oznámiť stavebnému úradu. Obec Červeník
vydala oznámenie k ohláseniu drobnej stavby kanalizačnej prípojky dňa 6.10.2008 pod č. 476/08, a to
v súlade s ust. § 57 ods. 2 stavebného zákona. Poukázal na to, že v danom prípade išlo o podzemnú
stavbu, ktorá funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisí so stavbami na pozemku (na pozemku parc.č.
1732 žiadne stavby nie sú zrealizované) ani s prevádzkou na ňom a ktorá ani inak nemôže ovplyvniť
užívanie pozemku na účel, na ktorý je určený, v danom prípade druh pozemku orná pôda. Za tohto
stavu mal za to, že vlastník tohto pozemku môže aj naďalej užívať pozemok na účel, ktorému je
určený. Okrem toho ďalej uviedol, že v priebehu vodoprávneho konania neboli k žiadosti o povolenie
vodnej stavby uplatnené žiadne námietky účastníkov konania, pričom títo mali možnosť podať odvolanie
proti rozhodnutiu o povolení vodnej stavby č. B/2008/00071/ŠVS/AU zo dňa 25.3.2008, pričom žiadne
odvolanie nebolo podané. V tom čase vlastníkom pozemku parc.č. 1732, t.j. v dobe povoľovania vodnej
stavby bol M. A., pričom žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetnej parcely až 19.8.2009.
V priebehu konania súd postupom podľa § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania stavebníka Trnavskú
vodárenskú spoločnosť, a.s., a to uznesením tunajšieho súdu č.k. 14S/34/2012 zo dňa 12.11.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 25.11.2013.
Pokiaľ ide o žalovaného, tak v priebehu preskúmavacieho konania na základe zák.č. 180/2013 Z.z.
účinného od 1.10.2013 prešli kompetencie pôvodne označeného žalovaného na Okresný úrad Trnava,
čím zo zákona došlo k zmene v označení žalovaného.
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne poukázal
na žalobné dôvody uvedené v žalobe a žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť
správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala konanie v predmetnej veci zastaviť, nakoľko vydané
kolaudačné rozhodnutie sa netýka základných práv a slobôd uvedených v čl. 14 - 45 Ústavy SR.
Poukázala ďalej na to, že podľa § 58 ods. 4 stavebného zákona v prípade podzemných stavieb stavebník
nepreukazuje vlastnícke alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom, pričom právny predchodca
žalobkyne v územnom ani v stavebnom konaní neuplatnil žiadne námietky, pokiaľ ide o povolenie
vodnej stavby, pričom v čase povoľovania verejnej kanalizácie sa predmetná parcela nachádzala mimo
zastavaného územia. Poukázala ďalej na to, že stavebné povolenie je záväzné aj pre nástupcu, je
právoplatné a vykonateľné a okrem toho ide o stavbu , ktorá je realizovaná vo verejnom záujme.
Pribratý účastník do konania na pojednávaní uviedol, že ako stavebník sa mal záujem so žalobkyňou
dohodnúť na náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva, o čom do spisu založil záznam z rokovania zodňa 30.9.2011, avšak bezvýsledne. Ďalej poukázal na to, že v budúcnosti podľa územného plánu obce
má pokračovať cez tento pozemku komunikácia. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 26 ods. 3 zák.č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch pri vodných stavbách
má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu s výnimkou
pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je
príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 73 ods. 1 vodného zákona na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne
konanie") podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o
stavebnom konaní.
Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak, že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7-ich dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Podľa § 80 ods. 1 stavebného zákona v oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný
úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak, že sa na ne neprihliadne.
Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že rozhodnutím bývalého Obvodného
úradu životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec, odbor štátnej vodnej správy a ochrany
prírody, oddelenie štátnej vodnej správy pod sp.zn. B/2011/00500/ŠVS/AU z 3.11.2011 bolo stavebníkovi
Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. vydané povolenie na užívanie vodnej stavby „Celoobecná
kanalizácia Červeník“, a to na základe schválenej projektovej dokumentácie. Proti tomuto rozhodnutiu
podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala tie isté skutočnosti ako v podanej žalobe. Následne
bývalý Krajský úrad životného prostredia Trnava, odbor ochrany vôd a kvality ovzdušia ako
druhostupňový orgán vydal pod sp.zn. AF 1/2012/204/Mj dňa 6.3.2012 rozhodnutie, ktorým bolo
odvolanie žalobkyne zamietnuté a rozhodnutie bývalého Obvodného úradu životného prostredia
Trnava - pracovisko Hlohovec zo dňa 3.11.2011 potvrdené. V tomto rozhodnutí bol opísaný celý
priebeh správneho konania s konštatovaním, že stavebník - Trnavská vodárenská spoločnosť a.s.zrealizovala stavbu v súlade s platným povolením, keď stavebník predmetnou stavbou žiadnym
spôsobom neobmedzoval a neobmedzuje žalobkyňu pri výkone jej vlastníckych práv. V tejto súvislosti
bolo konštatované, že stavba je umiestnená v zemi a pozemok sa využíva na poľnohospodárske účely.
Na základe žiadosti stavebníka ako aj výsledkov kolaudačného konania ako aj predložených podkladov
bývalý Obvodný úrad životného prostredia Trnava dňa 3.11.2011 vydal povolanie na užívanie vodnej
stavby„CeloobecnákanalizáciaČerveník“.Vrozhodnutiachbolokonštatované,žepočasúzemnéhoako
aj stavebného konania neboli uplatnené žiadne námietky a pripomienky a taktiež nebol voči rozhodnutiu
o povolení predmetnej vodnej stavby podaný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Rozhodnutie
je právoplatné a vykonateľné, a nakoľko uplynuli tri roky od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutie,
nie je preskúmateľné.
Súd za danej skutkovej a právnej situácie sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia
žalovaného, pričom v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vodná stavba „Celoobecná kanalizácia
Červeník“ bola povolená už vyššie spomínaným rozhodnutím z 25.3.2008, rozhodnutie bolo doručené
verejnou vyhláškou, pričom počas stavebného konania neboli uplatnené žiadne námietky právnym
predchodcom žalobkyne (žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetnej parcely až dňa 19.8.2009, kedy
bol povolený vklad do katastra) a nebol ani voči rozhodnutiu o povolení predmetnej stavby (25.3.2008)
podaný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
7.5.2008, je vykonateľné a vzhľadom k tomu, že uplynuli tri roky od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
nie je preskúmateľné. Je potrebné uviesť, že správny poriadok v § 68 ods. 1 správneho poriadku
ustanovuje na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia objektívnu trojročnú lehotu, ktorá plynie nezávisle od
vôle subjektov, keď rozhodnutím mimo odvolacieho konania nemožno zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie
po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (územného či stavebného). Lehota
začína plynúť dňom právoplatnosti nadobudnutého rozhodnutia a končí sa uplynutím dňa, ktorý sa
označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, teda dňom, keď
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným
dňom mesiaca. V súvislosti s námietkami žalobkyne je ďalej potrebné uviesť, že stavebník v
stavebnom konaní nemohol mať súhlas žalobkyne na realizáciu predmetnej stavby, aby realizoval
predmetnú stavbu, nakoľko túto parcelu žalobkyňa nadobudla do vlastníctva až v roku 2009, a to na
základe osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2009, pričom povolenie na
uskutočnenie vodnej stavby bolo vydané už dňa 25.3.2008. Okrem toho v čase povoľovania verejnej
kanalizácie sa predmetná parcela nachádzala mimo zastavaného územia obce (zmena územného
plánu bola schválená 16.12.2011), pričom orgán štátnej vodnej správy pri povoľovaní výstavby vodného
potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce
môže rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Na
doplnenie súd považuje za potrebné ešte uviesť, že ak by zákony týkajúce sa odvetvia vodných stavieb,
priznávajúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam v prospech vlastníkov a prevádzkovateľov týchto
stavieb a ukladajúce vlastníkom nehnuteľností povinnosť strpieť výkon týchto oprávnení, t.j. upravujúce
tzv. zákonné vecné bremená (zákonné obmedzenia vlastníckeho práva), neriešili zároveň poskytovanie
náhrad za vzniklé zákonné vecné bremená, je možné odvodiť poskytnutie týchto náhrad priamo z čl. 20
odsek 5 Ústavy SR, resp. aj z § 128 odsek 2 Občianskeho zákonníka. K správnej aplikácii a interpretácii
ustanovenia § 128 Obč. zákonníka treba uviesť, že odsek 1 tejto právnej normy upravuje podmienky
dočasného (prechodného) obmedzenia vlastníckeho práva spočívajúce v použití veci vlastníka, zatiaľ čo
odsek 2 sa týka trvalých obmedzení vlastníckeho práva. Kritériá vyplývajúce z odseku 1 o podmienkach
obmedzenia vlastníctva na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere sa netýkajú zákonných vecných
bremien ako trvalých obmedzení vlastníckeho práva, preto na rozhodovanie o náhrade za tieto
trvalé obmedzenia nie sú použiteľné. V danom prípade išlo o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva
žalobkyne.
Za tohto stavu žalobné dôvody nezakladajú dôvod na to, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, nakoľko
tento postupoval v súlade s vodným ako aj stavebným zákonom, keď ani v územnom konaní a ani v
stavebnom konaní neboli zo strany účastníkov konania vznesené žiadne námietky a pripomienky, voči
rozhodnutiu o povolení predmetnej stavby nebol podaný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok,
rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, naviac uplynuli tri roky od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, a preto súd súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že žalovanému a ani pribratému
účastníkovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ust. § 250k O.s.p. je osobitnýmustanovením,ktoréupravujeprávonanáhradutrovkonaniaibaúspešnéhožalobcuavpodstatevylučuje
priznanie náhrady trov konania inému i pribratému účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.