Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200124
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200124.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu L.. L. N., nar. XX.N.
XXXX, bytom W. č. XX, právne zastúpený JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom, so sídlom Kukučínova
12, Lipany, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v
Prešove, Námestie mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. OU-
PO-OOP1-2013/00235/LUM zo dňa 03.decembra 2013, č. OU-PO-OOP1-2013/00236/LUM zo dňa
09.decembra 2013 na základe žalôb jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajšom súde pod sp. zn.: 1S/5/2014 je vedené konanie na základe žaloby žalobcu o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.12.2013 vydaného pod č. OU-PO-OOP1-2013/00235/LUM, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Vranov nad Topľou, odbor
všeobecnej vnútornej správy zo dňa 18.07.2013 č. PR2013/267-06.

Pod sp. zn.: 1S/6/2014 bolo dňom 04.02.2014 začaté konanie na základe žaloby žalobcu, v ktorom sa

domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.12.2013 č. OU-PO-OOP1-2013/00236/LUM,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Vranov nad Topľu, odboru všeobecnej vnútornej
správy zo dňa 23.07.2013 č. 2013/247 a zamietol odvolanie žalobcu.

Pretože ide o veci, ktoré skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania, súd podľa
§ 112 v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p. spojil konania vedené pod sp. zn.: 1S/5/2014 a
1S/6/2014 na spoločné konanie, s tým, že konanie bude vedené pod sp. zn.: 1S/5/2014.

Žalobca v žalobách navrhol, aby súd rozhodnutia žalovaného, ktoré sú uvedené v úvodnej časti
rozsudku, zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania. Žaloby
odôvodnil tým, že žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam a
potvrdil rozhodnutia Obvodného úradu Vranov nad Topľou, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorým
bol uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe, že ako povinná osoba starosta obce Holčíkovce neposkytol údaje L.. D. B., ktoré
mal požadovať na základe žiadosti o informácie zo dňa 23.05.2013, čím touto nečinnosťou a vydaním
fiktívneho rozhodnutia mal zapríčiniť porušenie práva na sprístupnenie informácii, za čo mu bola uložená
pokuta vo výške 20,-- EUR.V druhej veci bol rovnako uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku práva na prístup k
informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako povinná osoba starosta obce Holčíkovce
neposkytol údaje B. G., ktoré mal požadovať na základe žiadosti o informácie zo dňa 07.05.2013, čím
touto nečinnosťou a vydaním fiktívneho rozhodnutia mal zapríčiniť porušenie práva na sprístupnenie
informácií, za čo mu bola uložená pokuta tiež vo výške 20,-- EUR.

Žalobca v žalobách zhodne namietal, že s prvostupňovými rozhodnutiami priestupkového orgánu
nesúhlasí, preto podal proti rozhodnutiam odvolanie a rovnako nesúhlasí ani s rozhodnutiami
žalovaného. Namietal, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ale aj prvostupňové rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na
posúdenieveci,rozhodnutiasúnepreskúmateľnéprenedostatokdôvodovavkonanísprávnychorgánov
bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Poukázal na to, že zákon č. 71/1967 Zb. v ustanovení § 3 ods. 4 v znení neskorších predpisov stanovuje,
že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a podľa § 32 ods.
1 tohto právneho predpisu správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania.

Zdôraznil, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ale aj žalovaného nevychádzajú zo
spoľahlivozistenéhoskutkovéhostavuavkonanínebolpresneaúplnezistenýstavveci.Správneorgány
postupovali v rozpore s ním citovanými ustanoveniami Správneho poriadku. Žalobca namietal, že podľa

§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov povinnou osobou nie je starosta obce
Holčíkovce, ako sa uvádza v skutkovej vete prvostupňových rozhodnutí priestupkového orgánu, ktoré
boli potvrdené žalovaným, ale je ňou iba obec, to znamená Obec Holčíkovce. Keďže starosta obce nie
je povinnou osobou na poskytovanie informácií podľa uvedeného zákona, ale Obec Holčíkovce, nemôže
žalobca niesť v danom prípade zodpovednosť za priestupok podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a to zvlášť za okolností, keď zákon č. 211/2000 Z.z.
v znení neskorších predpisov uvádza, že starosta obce je odvolacím orgánom s poukazom na § 19
ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov. Oba správne orgány pri rozhodovaní v
predmetných veciach na uvedené neprihliadali.

Žalobca ďalej namietal, že žiadosť zo dňa 23.05.2013 je podpísaná L.. B. za Občianske združenie
chatárov a rekreantov Domaše, bola podaná za toto neexistujúce občianske združenie a to v súvislosti
a s nadviazaním na skôr podanú žiadosť za toto neexistujúce občianske združenie, ktoré s uvedeným
názvom do dňa podania žaloby neexistuje, resp. neexistovalo ani v čase podania predmetnej žiadosti, čo
potvrdzuje samotná táto skutočnosť a oznámenie Ministerstva vnútra SR adresované obci Holčíkovce,

na ktoré správne orgány pri svojom rozhodovaní nesprávne neprihliadali.

Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k žiadosti zo dňa 07.05.2013, ktorá bola podpísaná B. G. za Občianske
združenie chatárov a rekreantov Domaše.

Žalovaný tiež namietal, že správne orgány konali v rozpore s § 67 ods. 1 a § 68 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože Občianske združenie chatárov a rekreantov
Domaše nepodalo žiadny návrh na prejednanie priestupku podľa § 42a zákona č. 372/1990 Zb. v znení
neskorších predpisov.

Žalobca poukázal na to, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňové rozhodnutia boli vydané
protizákonne a protiústavne, pretože nesprávne neprihliadli na to, že Obec Holčíkovce v súvislosti
s uvedenými žiadosťami vydala rozhodnutia v súlade s ustanovení § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000
Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že

vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto
prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vyhovenie žiadosti (§ 17).Žalobca dôvodil tiež tým, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov
proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa §

17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Pretože v lehote
na vybavenie žiadosti neboli Obcou Holčíkovce poskytnuté informácie, nebolo vydané rozhodnutie a
ani informácie sa nesprístupnili, nastal podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších
predpisov zákonný postup vydania fiktívneho rozhodnutia, voči ktorému nebolo podané odvolanie, a
preto sa považuje za správne a zákonné. Žalobca akcentoval, že zákonnosť a správnosť rozhodnutí

nemožno v tomto priestupkovom konaní preskúmavať, ako to realizoval prvostupňový priestupkový
orgán a žalovaný, preskúmať ho možno iba riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami, ktoré
zákon pripúšťa.

Žalobca konštatoval, že žiaden takýto opravný prostriedok do dňa podania žalôb podaný nebol a nie
sú ním ani priestupkové konania vedené proti žalobcovi. Ďalej uviedol, že navrhovatelia si sami svojou

nečinnosťou a to nepodaním opravného prostriedku spôsobili, že fiktívne rozhodnutia Obce Holčíkovce,
ktoré nemôže priestupkový orgán preskúmavať, nadobudli po uplynutí zákonných lehôt právoplatnosť a
vykonateľnosť. Na túto okolnosť správne orgány neprihliadli, a preto pochybili pri svojom rozhodovaní.
Žalobca ďalej argumentoval tým, že názory správnych orgánov, že „Zákon o slobode informácií síce
predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup

povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný“, považuje žalobca za nesprávny, nezákonný
a protiústavný. Ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov je do
dnešného dňa zákonné a ústavné, keďže v súlade s čl. 125 ods. 2 Ústavy SR nebola pozastavená
účinnosť tejto časti zákona, resp. nebol v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy SR vyslovený nesúlad tohto
ustanovenia s Ústavou SR a nemôže to zmeniť ani rozsudok NS SR sp. zn.: 6Sži 1/2010 zo dňa

16.06.2010, na ktoré poukazovali správne orgány, a ktorý sa nevzťahuje na prejednávanú vec.

Námietkou o nepozastavení účinnosti ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení
neskorších predpisov, resp. o tom, že je do dnešného dňa platné a účinné, podanou v odvolaniach, sa
druhostupňový orgán v napadnutých rozhodnutiach podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku nevyrovnal,

čím sú napadnuté rozhodnutia neodôvodnené a arbitrárne. Súčasne sú napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov nepreskúmateľné, keďže iba z odkazu na rozsudok NS citovaný vyššie a na
publikácie, nemožno zistiť dôvod, prečo Obec Holčíkovce nemohla postupovať podľa §18 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, hoci ide o platné a účinné zákonné ustanovenie. Žalobca
preto považuje napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj predchádzajúce rozhodnutia prvostupňového

priestupkového orgánu za neodôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné.

Žalobca ďalej uviedol, že správne orgány konajúce v predmetných veciach rozhodli podľa jeho názoru aj
v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov a s rozhodovacou činnosťou
NS SR sp. zn.: 2Sžo 190/2008 zo dňa 27.05.2009, ktorý v rozhodnutí okrem iného uviedol, že zo Zákona

o slobode informácii nevyplýva žalovanému povinnosť zhromaždiť a vyhľadať pre žalobcu informácie,
ktoré sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú.

Namietal, že zo znenia Zákona o informáciách však nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj
poskytovanie obsahu spisov, prípadne že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo

stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Rovnako
nevyplýva zo Zákona o informáciách jeho využívanie na získanie takých informácií, ktoré by následne
žiadateľ (resp. iné subjekty) využil, napr. pri svojej podnikateľskej činnosti alebo inak na získanie
majetkového alebo iného prospechu, ani možnosť tretích osôb získania napríklad rôznych dokumentov
o právnych úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov či dohôd a postupov rozličného charakteru

požívajúcich rôznu právnu ochranu. Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu
ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca
spracovávať materiály požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej
podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú.

Dôvodil tiež tým, že vyžadovanie informácií v zmysle žiadostí o informácie v bodoch od 1 do 15 nie sú
informáciami podľa zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov a sú požiadavkou, na ktorú sa
Zákon o informáciach nevzťahuje. Nemôže sa na požiadavky takéhoto druhu vzťahovať, pretože by si to
vyžadovalo navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít na vyhľadanie a spracovanie aspôsobilobytechnickéapersonálneproblémyspôsobenésvyhľadávanímasprístupňovaníminformácií,
čo by ohrozilo chod úradu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžo 190/2008 zo
dňa 27.05.2009.

Žalobca opätovne akcentoval, že podľa jeho názoru vydaním fiktívnych rozhodnutí v súlade s
ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. postupom
podľa zákona nemohol zapríčiniť porušenie práva na sprístupnenie informácií zvlášť za okolností,
ak voči takémuto rozhodnutiu nebol žiadateľom podaný žiaden opravný prostriedok, čím nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto sa žalobca nemohol aj z vyššie uvedených dôvodov dopustiť
priestupku podľa § 42a Zákona o priestupkoch. Poukázal na to, že Obec Holčíkovce bola postihnutá
prívalovými dažďami a dodnes s touto udalosťou sú problémy.

Žalobca namietal, že nesúhlasí ani s uloženými trestami, považuje ich za neprimerané, keďže žije
riadnymspôsobomživotaaplnesavenujerozvojuObceHolčíkovce,vzáujmektorejvnajlepšomvedomí

koná. Ustanovenie § 42a zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov nepovažuje nečinnosť,
na ktorú sa odvoláva žalovaný, za okolnosť.

Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť a zotrval na právnom
názoreuvedenomvnapadnutýchrozhodnutiach,pretožeobasprávneorgányvecpoprávnejaskutkovej

stránke posúdili správne poukazujúc na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v § 13 ods. 1
prvá veta, § 13 ods. 4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
a § 6 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého za porušenie povinnosti uloženej právnickej
osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o
konanie na príkaz, ten, kto dal na konanie príkaz. Priestupku sa môže dopustiť iba jednotlivec, teda

fyzická osoba. S poukazom na uvedené ustanovenia právnych predpisov žalovaný dospel k záveru, že
za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovednou osobou je starosta obce Holčíkovce,
teda žalobca, a preto jeho námietku považuje za nesprávnu a účelovú.

V súvislosti so žalobnými námietkami žalobcu, že žiadosti L.. B. a pánom G. boli podané za Občianske

združenie chatárov a rekreantov Domaše, ktoré združenie neexistuje, uviedol, že prvostupňový správny
orgán sa jednoznačne vyrovnal s tým, že zo spisového materiálu je jednoznačne preukázané, že
žiadatelia ako fyzické osoby žiadali Obec Holčíkovce o sprístupnenie informácie podľa zákona č.
211/2000 Z.z. o slobode informácií a pripojenie textu člen Združenia chatárov a rekreantov Domaše je
preposúdenievecipodľasprávnychorgánovirelevantný.Ďalejžalovanýuviedol,žezdikcieustanovenia

§ 4 ods. 1 Zákona o slobode informácií vyplýva, že žiadateľom o informácie je fyzická alebo právnická
osoba a § 14 ods. 2 citovaného zákona stanovuje, že zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej
osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, adresa pobytu alebo sídlo,
ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácii žiadateľ navrhuje. Žalovaný
pretokonštatoval,ženebolopovinnosťoužalobcuskúmaťpríslušnosťnavrhovateľakzdruženiu,naopak,

povinnosťoužalobcubolopostupovaťvsúladesustanoveniamiZákonaoslobodeinformáciiaposkytnúť
požadované informácie, resp. postupovať podľa § 14 ods. 3 tohto právneho predpisu a bezodkladne
vyzvať žiadateľa na doplnenie neúplnej žiadosti, ak sa domnieval, že žiadosť nemala predpísané
náležitosti.

Žalovaný dôvodil tiež tým, že z Ústavy, aj zo Zákona o slobode informácií vyplýva, že právo na informácie
má každý, čo znamená, že toto právo majú všetky fyzické i právnické osoby a ide nielen o občanov SR,
ale aj o cudzích štátnych príslušníkov.

Oprávnenie žiadať informácie nie je obmedzené ani bydliskom žiadateľa alebo jeho vzťahom k povinnej

osobe. Informácie o určitej obci alebo regióne môže žiadať aj osoba, ktorá nemá na ich území
bydlisko. Informácie o činnosti povinnej osoby môže žiadať napríklad aj zamestnanec tejto povinnej
osoby. Akýkoľvek žiadateľ teda môže žiadať o informácie všetky povinné osoby v Slovenskej republike.
Žiadateľom môže byť aj právnická osoba so sídlom v zahraničí. Informácie musí povinná osoba
žiadateľovi sprístupniť bez toho, aby žiadateľ musel uviesť či preukázať dôvod, pre ktorý informáciu

žiada, alebo preukázať oprávnenosť či opodstatnenosť žiadosti. Ide o princíp, ktorý je európskym
štandardom. Povinná osoba teda nemôže podmieňovať sprístupnenie informácie podaním vysvetlenia,
za akým účelom žiadateľ informáciu požaduje a tiež nie je oprávnená zisťovať dôvod žiadosti. Na
prípadné otázky zamestnancov povinnej osoby, prečo alebo na aký účel žiadateľ informáciu požaduje,nie je žiadateľ povinný odpovedať (zdroj: WILFLING, Peter 2012. Zákon o slobodnom prístupe k
informáciám. Pezinok : VIA IURIS - Centrum pre práva občana. 27 s. ISBN 978-80-970686-4-6).

Ak by žalovaný pripustil účelový argument žalobcu, že nebol povinný poskytnúť informácie
neexistentnému združeniu (právnickej osobe), podľa názoru žalovaného bolo povinnosťou žalobcu
postupovať v súlade s účelom zákona o slobode informácií a s jeho základnými princípmi, najmä s
princípom „čo nie je tajné je verejné" a s princípom otvoreností verejnej správy a informácie poskytnúť
žiadateľovi - fyzickej osobe L.. D. F. B. (resp. pánovi G.). Prístup k informáciám zároveň prispieva aj

k dobrému a zodpovednému fungovaniu verejnej správy, znižuje riziko korupcie a zároveň posilňuje
dôveru občanov v štát a jeho orgány.

Žalovaný v súvislosti s vyššie uvedenými argumentmi žalobcu poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 1/2011 zo dňa 15. decembra 2011, z ktorého vyberá: „Zmyslom
informovanostiobčanovoverejnejmocijepretútomocsamuesenciálnouspätnouväzbou,kvalitatívnym

faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho,
a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej
moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na
dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie,
kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce,

pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Právo na informácie
spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej
republiky,ListinouzákladnýchprávaslobôdaDohovoromoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.
Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu

verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri
obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto
obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je
potrebné vykladať reštriktívne."

Žalovaný konštatoval, že podľa výpisu z webového sídla Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
občianske združenie s názvom Združenie chatárov a rekreantov Domaše vzniklo registráciou k
30.05.2013 so sídlom v Kvakovciach 428, IČO: 42345553.

K námietke žalobcu, že žalovaný v konaní neprihliadol na to, že Obec Holčíkovce v súvislosti so
žiadosťou zo dňa 23.05.2013 (06.05.2013) vydala rozhodnutie v súlade s ustanovením § 18 ods. 3
zákona č. 211/2000 Z. z. žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.
z. o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom
stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote
na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,
predpokladá, sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia
rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Žalovaný k tejto námietke žalobcu argumentoval, že častým porušením Zákona o slobode informácií je
nečinnosť. Táto nečinnosť býva zdôvodňovaná aj tým, že povinná osoba nebola nečinná, ale využila
možnosť predpokladanú ustanovením § 18 ods. 3 Zákona o slobode informácií a vydala fiktívne
rozhodnutie. Zákon o slobode informácií však v ustanovení § 18 ods.2 výslovne ukladá povinnej osobe

vydať písomné rozhodnutie v prípade, že požadovanú informáciu nesprístupní čo i len sčasti. Ak
povinná osoba v zákonom stanovenej lehote požadovanú informáciu nesprístupní, ani nerozhodne
o nesprístupnení informácie a nevydá o tom písomné rozhodnutie, poruší túto zákonnú povinnosť.
Nečinnosťou povinnej osoby teda prichádza k spáchaniu priestupku. Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojom Rozsudku sp. zn. 6Sži 1/2010 zo dňa 16.06.2010 potvrdil, že Zákon o slobode informácií

síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto
postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný, pretože žiadateľ o informácie má
právo, aby povinná osoba vydala písomné rozhodnutie obsahujúce odôvodnenie v zmysle § 47 zákona o
správnomkonaní.Nečinnosťpovinnejosobyavydaniefiktívnehorozhodnutiavdôsledkutejtonečinnostiteda podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je zákonným a legitímnym spôsobom vybavenia
žiadosti o informácie (zdroj: WILFLING, Peter 2012. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Pezinok : VIA IURIS -Centrum pre práva občana. 234 s. ISBN 978-80-970686-4-6).

Žalovaný vo vyjadrení k žalobám citoval z predmetného rozsudku: „Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že
v prípade prvostupňového rozhodnutia ide o rozhodnutie, ktoré je v súlade s ustanovením § 18 ods. 3
Zákona o slobode informácií, keďže samotný zákon pripúšťa vydanie „fiktívneho" rozhodnutia, ktorým
povinná osoba odmietla poskytnúť informáciu, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa

napadnutým rozsudkom takéto tvrdenie nespochybnil, Nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého
stupňa podľa záveru odvolacieho súdu v podstate zhodne s názorom súdu prvého stupňa spočívala v
tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo,
aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako to ustanovil
zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií, ktoré by obsahovalo náležitosti
rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žiadateľ mohol dozvedieť

dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že správny orgán v danom prípade
takto nepostupoval, odňal žiadateľovi - žalobcovi, právo sa domáhať zákonom ustanoveným postupom
ochrany svojho práva na orgáne Slovenskej republiky zaručený mu v Ústave Slovenskej republiky
v článku 46 ods. 1. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že
účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 Zákona o slobode informácií

nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale
jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú
osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť
postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol a fiktívne rozhodnutie potvrdil, je potrebné
takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že tým, že

vo veci žiadosti rozhodol rozhodnutím, v ktorom odôvodnil zamietnutie žiadosti žiadateľa o sprístupnenie
informácií, vykonal zmenu, ktorou odstránil všetky nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Žiadateľ
podľa zákona o slobode informácií, aj pokiaľ správny orgán jeho žiadosti nemieni vyhovieť, mal právo
na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne mal právo podať proti nemu
opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny

orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel. Pokiaľ však správny orgán prvého stupňa vo veci žiadosti
nerozhodol rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku a platí fikcia rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti podľa § 18 ods. 3 Zákona o slobode informácií, žalovaný ako odvolací správny
orgán nemohol tento nedostatok napraviť potvrdením fiktívneho rozhodnutia, pretože takýmto postupom
žiadateľoviodňalprávonadvojinštančnýpostup,pretožeprotirozhodnutiuodvolaciehoorgánunemohol

už podať riadny opravný prostriedok."

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sú ďalšie námietky žalobcu o neodôvodnenosti,
nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutí žalovaného ako aj predchádzajúcich rozhodnutí
prvostupňového správneho orgánu účelové, zavádzajúce a pre vec irelevantné.

K námietke žalobcu, že žalovaný a prvostupňový priestupkový orgán však rozhodli aj v rozpore s § 3
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov a s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2Sžo 190/2008 zo dňa 27.05.2009, ktorý vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol,
že zo Zákona o slobode informácií nevyplýva žalovanému povinnosť zhromaždiť a vyhľadať pre žalobcu

informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácií nenachádzajú, žalovaný konštatoval,
že pre vec sú irelevantné a s vecou nesúvisiace, nakoľko prvostupňový správny orgán nie je oprávnený
posudzovať, či zo zákona o slobode informácií vyplýva alebo nevyplýva žalobcovi povinnosť zhromaždiť
avyhľadaťprežiadateľainformácie,ktorésavichoriginálnejpodobevjehodokumentáciinenachádzajú,
alebo či žiadosť o sprístupnenie informácie je v súlade s požiadavkami zákona o slobode informácií

alebo nie. V prípade, že žiadosť o sprístupnenie informácií neobsahovala požiadavky reglementované
ustanovením § 14 ods. 2 Zákona o slobode informácií, bolo povinnosťou povinnej osoby - žalobcu v
zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 predmetného zákona vyzvať žiadateľa, aby žiadosť doplnil. Žalovaný je
oprávnený posudzovať len to, či došlo k porušeniu povinnosti v právnej norme ustanovenia § 42a ods.
1 zákona o priestupkoch.

K žalobcovej námietke, že nesúhlasí ani s uloženým trestom a považuje ho za neprimeraný, keďže žije
riadnymspôsobomživotaaplnesavenujerozvojuObceHolčíkovce,vzáujmektorejvnajlepšomvedomí
koná, žalovaný konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri určení druhu a výmery sankcie správneprihliadol na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania, na okolnosti za ktorých bol spáchaný
ako aj na následky. Osobitne zohľadnil najmä osobu páchateľa, keďže zobral do úvahy ako poľahčujúcu
skutočnosť, že žalobca sa priestupku dopustil po prvý raz, následok jeho protiprávneho konania, ktorým

bolo zneprístupnenie informácií navrhovateľovi a tiež zohľadnil skutočnosť, že Obec Holčíkovce naozaj
bola postihnutá prívalovými dažďami, a to v dňoch 12.05., 22.05. a následne aj dňa 24. a 25.06.2013,
a že žalobca mal s touto udalosťou nemalé problémy. Výšku uloženej pokuty 20,-- EUR v dolnej hranici
sadzby, aj keď za tento priestupok možno uložiť pokutu do 1.659,-- EUR a zákaz činnosti až na dva
roky preto žalovaný považoval za primeranú a uloženú v súlade s ustanovením § 42a ods. 2 Zákona

o priestupkoch.

Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci
úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v
ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí
výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania

a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležité zdôvodnené. Vo sfére
obvineného má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne
konanie.Uloženápokutaplnítaktiežpreventívnuúlohu,najmävovzťahukostatnýmnositeľomtotožných
zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho konania,
t.j. narušovania právnych predpisov.

Žalovaný sa preto stotožnil s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu a má za to, že
prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, keď obvineného
uznal vinným zo spáchania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa ustanovenia §
42a ods. 1 Zákona o priestupkoch a uložil mu pokutu vo výške 20,-- EUR.

Z predložených administratívnych spisov súd zistil, že Obvodný úrad Vranov nad Topľou, odbor
všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím zo dňa 18.07.2013 č. PR2013/267-06 ako príslušný
prvostupňový správny orgán vo veciach priestupkov podľa ustanovenia §1 a § 4 ods. 1 zákona č.
515/2003 Z.z. o krajských a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a podľa § 52 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších
predpisov rozhodol tak, že obvinený L.. L. N.... sa uznáva vinným zo spáchania priestupku na úseku
práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že ako povinná osoba starosta Obce Holčíkovce do
dnešného dňa neposkytol údaje L.. D. B., ktoré menovaný požadoval na základe žiadosti o informácie

zo dňa 23.05.2013, čím touto svojou nečinnosťou a vydaním fiktívneho rozhodnutia zapríčinil porušenie
právanasprístupnenieinformácie,pretomuuložilzatentopriestupokpodľa§11ods.1písm.b/vspojení
sustanovením§42aods.2zákonač.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovsankciu
- pokutu vo výške 20,-- EUR s povinnosťou zaplatiť ju do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia... a súčasne mu uložil podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť

štátu trovy konania vo výške 16,-- EUR... .

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný Okresný úrad Prešov, odbor opravných
prostriedkov rozhodnutím zo dňa 03.12.2013 č.: OU-PO-OOP1-2013/00235/LUM ako príslušný odvolací
orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v spojení s ustanoveniami §5 a § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Ďalším rozhodnutím Obvodný úrad Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa
23.07.2013 č. 2013/247 podľa ustanovení citovaných v predchádzajúcom rozhodnutí rozhodol tak, že

obvinený L.. L. N.... sa uznáva vinným zo spáchania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám
podľa § 42a ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého
sa dopustil tým, že ako osoba povinná, starosta obce Holčíkovce neposkytol údaje B. G., ktoré žiadal
na základe žiadosti o informácie zo dňa 07.05.2013, čím toto svojou nečinnosťou a vydaním fiktívneho
rozhodnutia zapríčinil porušenie práva na sprístupnenie informácií a uložil mu za tento priestupok podľa

§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sankciu -
pokutu vo výške 20,-- EUR, ktorú bol povinný uhradiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia a povinnosť zaplatiť štátu trovy konania v sume 16,-- EUR.Na základe odvolania žalobcu žalovaný Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov
rozhodnutím zo dňa 19.12.2013 č. OU-PO-OOP1-2013/00236/LUM rozhodol tak, že odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

V odôvodneniach rozhodnutí žalovaný poukázal na odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí, obsah
odvolania a mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa vychádzal z dôkazov, ktoré si
zabezpečil pri ústnom konaní o priestupku z výpovedí účastníkov konania a z predložených listinných
dôkazov. Po zhodnotení vykonaných dôkazov správny orgán zistil, že obvinený ako povinná osoba

svojou nečinnosťou a vydaním tzv. fiktívneho rozhodnutia zapríčinil porušenie práva na sprístupnenie
informácie navrhovateľovi. Ustanovenie § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií jednoznačne ukladá
povinnej osobe v prípade, ak nevyhovie žiadosti, povinnosť vydať v zákonom stanovenej lehote písomné
rozhodnutie o nesprístupnení informácií, ktoré musí obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia - t.j. výrok,
odôvodnenie z ktorého by sa navrhovateľ dozvedel dôvody, prečo mu nebolo vyhovené a poučenie
o odvolaní. Ak povinná osoba nevydá písomné rozhodnutie, ide o nezákonný postup a porušenie

ústavného práva navrhovateľa žiadateľa. S tvrdením obvineného, že informácie nežiadal navrhovateľ,
ale že informácia bola žiadaná Občianskym združením Chatárov a rekreantov Domaše, ktoré neexistuje,
sa správny orgán nestotožnil. Z predloženej žiadosti navrhovateľa zo dňa 23.05.2013 jednoznačne
vyplýva, že žiadosť podala fyzická osoba a nie občianske združenie a na veci nič nemení ani skutočnosť,
že žiadateľ k svojmu menu napísal člen združenia Chatárov a rekreantov Domaše. Rovnaký názor

žalovaného platí aj vo vzťahu k žiadateľovi B. G.. Z právneho hľadiska je uvedenie tejto informácie
žiadateľom irelevantné. Správny orgán sa nestotožnil ani s tvrdením obvineného, že Obec Holčíkovce
na žiadosť odpovedala fiktívnym rozhodnutím vydaným v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č.
211/2000 Z. z., a keďže voči rozhodnutiu nebolo podané odvolanie, tak toto nadobudlo právoplatnosť a
tým sa považuje za správne a zákonné. Zákon o slobode informácií síce predpokladá vydanie fiktívneho

rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom
dovolený a je nezákonný, pretože žiadateľ o informácie má právo, aby povinná osoba vydala písomné
rozhodnutie obsahujúce odôvodnenie v zmysle ustanovenia § 47 Zákona o správnom konaní. Nečinnosť
povinnej osoby a vydanie fiktívneho rozhodnutia v dôsledku tejto nečinnosti podľa rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži 1/2010 zo dňa 16.06.2010 nie je zákonným a legitímnym

spôsobom vybavenia žiadosti o informácie.

Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že dospel k záveru, že obvinený L.. L. N. konaním
naplnil znaky priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 Zákona o
priestupkoch, pretože svojou nečinnosťou a vydaním fiktívneho rozhodnutia zapríčinil porušenie práva

na sprístupnenie informácií navrhovateľovi, a preto ho uznal vinným z priestupku a uložil mu sankciu -
pokutu vo výške 20,-- EUR.

S odvolacími námietkami žalobcu sa žalovaný vyrovnal ďalej tak, že podľa ustanovenia § 42a ods. 1
Zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné

informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, alebo ten, kto vydaním rozhodnutiam
alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Zákona o slobode informácií osobami povinnými
podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie

právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej
činnosti.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení predstaviteľom

obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta zastupuje
obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickými a fyzickými osobám.

Podľa ustanovenia § 6 Zákona o priestupkoch za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe
zodpovedá podľa tohto zákona ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie
na príkaz ten, kto dal na konanie príkaz.Priestupku sa môže dopustiť iba jednotlivec (fyzická osoba). S poukazom na vyššie uvedené
ustanovenia právnych predpisov odvolací orgán konštatoval, že za porušenie povinnosti uloženej
právnickej osobe zodpovednou osobou je starosta obce, obvinený L.. L. N. a preto jeho námietku

považuje za nesprávnu a účelovú.

S odvolacou námietkou, že žiadosť navrhovateľa (navrhovateľov) bola podaná v súvislosti na skôr
podanú žiadosť o poskytnutie informácií Občianskeho združenia Chatárov a rekreantov Domaše, ktoré
neexistuje, čo potvrdzuje aj oznámenie MV SR, na ktoré priestupkový orgán pri svojom rozhodovaní

nesprávne neprihliadol. Odvolací orgán považoval námietku za zavádzajúcu, nakoľko v odôvodnení
rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol, že sa nemôže stotožniť s tvrdením obvineného, že
informácienežiadalnavrhovateľ,aležeichžiadaloObčianskezdruženieChatárovarekreantovDomaše.
Zo spisového materiálu je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ ako fyzická osoba L.. D. B., B.,
XXX XX P. B. listom zo dňa 23.05.2013 požiadal Obec Holčíkovce o sprístupnenie informácií v zmysle
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií. Je faktom, že v závere žiadosti L.. D. B. k svojmu menu

a podpisu pripojil text „člen združenia Chatárov a rekreantov Domaše", ktorý je však pre posúdenia veci
právne irelevantný. Odvolací orgán konštatuje, že nebolo povinnosťou obvineného skúmať príslušnosť
navrhovateľa k združeniu, naopak, povinnosťou obvineného bolo postupovať v súlade s ustanoveniami
zákona o slobode informácií a poskytnúť požadované informácie. Odvolací orgán pre úplnosť uvádza, že
podľa výpisu z webového sídla Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, občianske združenie s názvom

Združenie chatárov a rekreantov Domaše vzniklo k 30.05.2013 so sídlom v Kvakovciach. Rovnaký záver
žalovaného platí aj vo vzťahu k žiadosti B. G. z 06.05.2013.

V súvislosti s odvolacou námietkou v súvislosti s § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. žalovaný
argumentoval, že podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií, ak

povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné
rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote
na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,

predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia
rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

ČastýmporušenímZákonaoslobodeinformáciíjenečinnosť.Tátonečinnosťbývazdôvodňovanáajtým,
že povinná osoba nebola nečinná, ale využila možnosť predpokladanú ustanovením § 18 ods. 3 Zákona

o slobode informácií a vydala fiktívne rozhodnutie. Zákon o slobode informácií však v ustanovení § 18
ods. 2 výslovne ukladá povinnej osobe vydať písomné rozhodnutie v prípade, že požadovanú informáciu
nesprístupní čo i len sčasti. Ak povinná osoba v zákonom stanovenej lehote požadovanú informáciu
nesprístupní, ani nerozhodne o nesprístupnení informácie a nevydá o tom písomné rozhodnutie, poruší
túto zákonnú povinnosť. Nečinnosťou povinnej osoby teda prichádza k spáchaniu priestupku. Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 6Sži 1/2010 zo dňa 16.06.2010 potvrdil, že Zákon
o slobode informácií síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej
osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný, pretože žiadateľ o
informáciemáprávo,abypovinnáosobavydalapísomnérozhodnutieobsahujúceodôvodnenievzmysle
§ 47 zákona o správnom konaní. Nečinnosť povinnej osoby a vydanie fiktívneho rozhodnutia v dôsledku

tejto nečinnosti teda podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je zákonným a legitímnym
spôsobom vybavenia žiadosti o informácie (WILFLTNG, Peter 2012. Zákon o slobodnom prístupe k
informáciám. Pezinok : VIA IURIS - Centrum pre práva občana. 234 s. ISBN 978-80-970686-4-6).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán dospel

k správnemu záveru, že obvinený naplnil znaky priestupku na úseku práva na prístup k informáciám
podľa ustanovenia § 42a ods. 1 Zákona o priestupkoch, lebo svojou nečinnosťou a vydaním fiktívneho
rozhodnutia zapríčinil porušenie práva na sprístupnenie informácií navrhovateľovi a preto ho uznal
vinným z priestupku.

S námietkami žalobcu, že správny orgán rozhodol v rozpore s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2Sžo 190/2008 zo dňa 27.05.2009. ktorý vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol,
že zo zákona o slobode informácií nevyplýva žalovanému povinnosť zhromaždiť a vyhľadať pre
žalobcu informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú, poukazuje, ževyžadovanie informácii navrhovateľom v bodoch od 1 do 15 nie sú informáciami v zmysle zákona č.
211/2000 Z. z. a sú požiadavkou, na ktorú sa zákon o informáciách nevzťahuje, nesúhlasí s uloženým
trestom a navrhuje konanie zastaviť podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch

žalovaný argumentoval takto.

Tieto námietky sú irelevantné a s vecou nesúvisiace, nakoľko správny orgán nie je oprávnený
posudzovať, či zo zákona o slobode informácií vyplýva alebo nevyplýva žalovanému povinnosť
zhromaždiť ä vyhľadať pre žalobcu informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii

nenachádzajú. alebo či žiadosť o sprístupnenie informácie je v súlade s požiadavkami zákona o
slobode informácií alebo nie. V prípade, že žiadosť o sprístupnenie informácií neobsahovala požiadavky
reglementovanéustanovením§14ods.2Zákonaoslobodeinformácií,bolopovinnosťoupovinnejosoby
v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 predmetného zákona vyzvať žiadateľa, aby žiadosť doplnil. Odvolací
orgán je oprávnený posudzovať len to, či došlo k porušeniu povinnosti v právnej norme ustanovenia §
42a ods. 1 Zákona o priestupkoch.

Žalovaný dospel k záveru, že správny orgán pri určení druhu a výmery sankcie správne prihliadol
na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania, na okolnosti za ktorých bol spáchaný ako aj
na následky. Osobitne zohľadnil najmä osobu páchateľa, keďže zobral do úvahy ako poľahčujúcu
skutočnosť,žeobvinenýsapriestupkudopustilpoprvýraz,následokjehoprotiprávnehokonania,ktorým

bolo zneprístupnenie informácií navrhovateľovi a tiež zohľadnil skutočnosť, že Obec Holčíkovce naozaj
bola postihnutá prívalovými dažďami, a to v dňoch 12.05., 22.05. a následne aj dňa 24. a 25.06.2013,
a že starosta obce má s touto udalosťou nemalé problémy. Výšku uloženej pokuty 20,-- EUR v dolnej
hranici sadzby preto odvolací orgán považuje za primeranú a uloženú v súlade s ustanovením § 42a
ods. 2 Zákona o priestupkoch.

Vychádzajúc z uvedeného Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov ako príslušný odvolací
orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán posúdil vec po právnej aj skutkovej stránke správne,
keď obvineného uznal vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 42a ods. 1 Zákona o
priestupkoch a preto napadnuté rozhodnutie č.: PR2013/267-06 zo dňa 18.07.2013 ako vecne správne

potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu
žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o
žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri
rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy,

aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Zpredloženýchadministratívnychspisovjenesporné,žežiadosťouzodňa23.05.2013L..D.B.,B.žiadal

o informácie, ktoré adresoval Obci Holčíkovce špecifikované pod bodmi 1 až 15 a v závere žiadosti
je uvedený L.. D. B., člen Združenia chatárov a rekreantov Domaše a žiadosťou zo dňa 06.05.2013
adresovanú Obci Holčíkovce Občianske združenie chatárov a rekreantov Domaše v zastúpení B. G., W.
6, U., podpísané L.. B. G. za Občianske združenie chatárov a rekreantov Domaše.

Zospisovďalejvyplýva,žepodnetnazačatiepriestupkovéhokonaniapodaldňa07.06.2013naObvodný
úrad Vranov nad Topľou L.. D. B. s uvedením člen Občianskeho združenia chatárov a rekreantov
Domaša podpísané L.. D. B. a ďalší podnet podal B. G., W. 6, člen Občianskeho združenia chatárov a
rekreantov Domaše podpísaný ako fyzická osoba B. G..Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(Zákon o slobode informácií) v ustanovení § 2 ods. 1 povinné osoby definuje tak, že osobami povinnými

podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie
právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej
činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 3 citovaného zákona - každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné
osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo
záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

Podľa § 4 ods. 1 - žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie
informácie.

Podľa § 14 ods. 1 Zákona o slobode informácií - žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia -
zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné
meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob

sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona - ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku
2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako
sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek

výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť,
povinná osoba žiadosť odloží.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. - žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví
bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa

odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje
inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu
(ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia
nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/. Závažnými dôvodmi sú:... .

Podľa § 18 ods. 1 Zákona o slobode informácií - ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované
informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom
v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia -
ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné

rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Podľa § 18 ods. 3
- ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani
informáciunesprístupnila,predpokladása,ževydalarozhodnutie,ktorýmodmietlaposkytnúťinformáciu.
Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie
žiadosti (§ 17).

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v ustanovení §2 ods. 1 upravuje, že
priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok
výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 citovaného zákona - na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon
výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 ods. 1 - priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.Podľa § 4 ods. 2 - priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a/ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo

b/ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho
poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený,
a podľa ods. 3 tohto ustanovenia - konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol
páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.

Zákon o priestupkoch zodpovednosť za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe v § 6 upravuje
tak, že za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten, kto za
právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz, ten, kto dal na konanie príkaz.

Podľa ustanovenia § 42a ods. 1 Zákona o priestupkoch - priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá
a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, alebo poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, alebo

ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na
sprístupnenie informácií. Podľa ods. 2 - za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1.659,--
EUR a zákaz činnosti až na dva roky.

Rovnakú skutkovú podstatu upravuje aj osobitný zákon, teda zákon č. 211/2000 Z.z. v ustanovení § 21a

v ods. 1 tak, že priestupku sa dopustí ten, kto
a/ vedome vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie,
b/ vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na
sprístupnenie informácie,
c/ poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom.

Podľa ods. 2 - za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1.650,-- EUR a zákaz činnosti až
na dva roky. Podľa ods. 3 - priestupok podľa odseku 1 možno prejednať len na návrh postihnutej osoby,
jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ“). Navrhovateľ je účastníkom konania
o priestupku. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - v návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou,

koho navrhovateľ označuje za páchateľa, a kedy a akým spôsobom priestupok spáchal. Podľa ods. 5
uvedeného ustanovenia - priestupky podľa tohto zákona prejednáva obvodný úrad a podľa ods. 6 tohto
ustanovenia - na priestupky a ich prejednanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v ustanovení §1 ods.

1 upravuje, že obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky;
združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok
ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Podľa § 13 ods. 1 prvá veta - predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta... .

Podľa ods. 4 písm. c/ - starosta zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým
osobám.

Zákon č. 83/1990 Zb. o združení občanov v znení neskorších predpisov upravuje, že občania majú právo
slobodne sa združovať, na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu (§ 1 ods. 1, 2).

Podľa § 6 ods. 1 - združenie vzniká registráciou. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia - návrh na registráciu
môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (ďalej len
„prípravný výbor“). Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné
čísla a bydliská. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať

v ich mene. K návrhu pripoja stanovy v dvoch vyhotoveniach, v ktorých musí byť uvedené:
a/ názov združenia,
b/ sídlo,
c/ cieľ jeho činnosti,
d/ orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenia orgánov a funkcionárov oprávnených konať v

mene združenia,
e/ ustanovenie v organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene,
f/ zásady hospodárenia.Podľa odseku 3 tohto ustanovenia - pokiaľ stanovy neurčujú niečo iné, koná v mene združenia až do
vytvorenia orgánov uvedených v odseku 2 písm. f/ prípravný výbor.

V preskúmavanej veci je nesporné, že obec je povinnou osobou. Za obec koná starosta obce, ktorému
Zákon o priestupkoch uložil zodpovednosť za právnickú osobu. Námietku žalobcu v žalobách, že
starosta obce nie je povinnou osobou vzhľadom na vyššie uvedené, súd považuje za nedôvodnú a
právne irelevantnú.

Ak žalobca v žalobách namieta, že zákonodarca zakotvil inštitút fiktívneho rozhodnutia, a preto nebolo
jeho povinnosťou vo veci rozhodnúť, súd sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že takýto postup
je nezákonný. Zakotvenie inštitútu fiktívneho rozhodnutia bolo upravené zákonodarcom iba z toho
dôvodu, aby žiadateľ o poskytnutie informácie sa mohol domáhať preskúmania fiktívneho rozhodnutia
postupom podľa piatej časti O.s.p. a v súlade s čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR, podľa ktorých každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na
svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Z právomoci súdu však nesmie byť
vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Ak teda žalobca tvrdí, že zákonodarca legalizoval nečinnosť povinnej osoby upravením inštitútu
fiktívneho rozhodnutia, tento názor súd považuje za nesprávny z vyššie uvedeného dôvodu. Ak teda
obec ako povinná osoba, zastúpená s priestupkovou zodpovednosťou starostu obce, bola v konaní
nečinná, bola naplnená skutková podstata priestupku tak, ako upravuje ustanovenie § 42a zákona č.
211/2000 Z.z. a to vedomou nedbanlivosťou.

Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu, že o informáciu žiadalo neexistujúce občianske
združenie, pretože zo žiadosti zo dňa 23.05.2013 je uvedený ako žiadateľ L.. D. B. a žiadosť podpísal
ako L.. D. B. člen Združenia chatárov a rekreantov Domaše, kde je nesporné, že žiadosť podal ako
fyzická osoba a nie štatutárny orgán združenie. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že žiadosť zo dňa

06.05.2013 podalo Občianske združenie chatárov a rekreantov Domaše v zastúpení B. G., pretože ak
povinná osoba mala vedomosť o tom, že právne takéto občianske združenie neexistuje, potom mala
vyzvať B. G. na odstránenie vád žiadosti tak, ako upravuje Zákon o slobode informácii v ustanovení
§14 ods. 3. Žalobca však uvedeným spôsobom ako starosta obce nepostupoval, a teda porušil v tomto
ustanovení zákonom uložené povinnosti. V konaní nebolo ani preukázané, že B. G. je oprávnenou

osobou za združenie konať. Ak žalobca namieta, že išlo o informácie, ktoré nebol povinný zhromažďovať
atď., je treba poukázať na to, že sankcia za priestupky nebola uložená za neposkytnutie informácie, ale
za nedodržanie postupu upraveného zákonom, pretože v prípade, ak povinná osoba bola toho názoru,
že informácie nie je povinná poskytnúť, potom mala vydať postupom upraveným Zákonom o slobode
informácii rozhodnutie o neposkytnutí informácie. Povinná osoba v predmetnej veci žiadosti fakticky

ignorovala.

Pri posudzovaní výšky sankcie súd aplikoval v konaní ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pri
rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),
preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd

neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Sankcie žalobcovi boli uložené v rámci
správneho uváženia, sú logické, rešpektujúce výšku sankcie uloženej zákonom.

Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu, že ustanovenie Zákona o slobode informácií vo
vzťahu k fiktívnemu rozhodnutiu nebolo príslušným postupom zrušené ako nesúladné s Ústavou

Slovenskej republiky, súd poukazuje na tú skutočnosť, že Ústavný súd v náleze I.ÚS 212/06 vo vzťahu k
medziam ústavne konformnému výkladu zákona zo strany všeobecného súdu judikoval, že: „Zodpovedá
skutočnosti,žejepovinnosťouvšeobecnýchsúdovvsituácii,keďprávnypredpisdovoľujedvojakývýklad
(jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpis spôsobom ústavne
konformným. Toto právo a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov vyplývajúca z článku 152 ods. 4

Ústavy Slovenskej republiky sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu (i
keď sa javí všeobecnému súdu ako ústavne nekonformné) vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom.
V takomto prípade totiž odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav
arbitrárnosti. Pokiaľ podľa názoru všeobecného súdu sa právna úprava javí ako ústavne nekonformná,pričom ústavne konformným spôsobom nie je ani interpretovateľná, potom môže všeobecný súd
postupovať len tak, že podá návrh v zmysle článku 125 Ústavy Slovenskej republiky na začatie konania
o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“

Za nedôvodné súd považuje tiež námietky žalobcu vo vzťahu k § 67 ods. 1 a § 68 Zákona o
priestupkoch, pretože z predložených administratívnych spisov je nepochybné, že L.. D. B. podal podnet
písomným podaním z 06.06.2013 (Obvodnému úradu Vranov nad Topľou doručeným dňa 07.06.2013)
a B. G. písomným podaním z 22.05.2013, Obvodnému úradu vo Vranove nad Topľou doručeným dňa

23.05.2013.

Po preskúmaní postupu a rozhodnutí žalovaného súd dospel k záveru, že rozhodnutia boli vydané na
základe dostatočne zisteného stavu veci, rozhodnutia sú odôvodnené v súlade s ustanovením § 47
ods. 3 Správneho poriadku a ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií, zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a Zákonom o obecnom zriadení.

Z citovaného nálezu vyplýva, že bolo právom Najvyššieho súdu SR vykladať ustanovenia Zákona o
slobode informácii vo vzťahu k fiktívnemu rozhodnutiu.

Po preskúmaní postupu a rozhodnutí žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách súd

dospel k záveru, že rozhodnutia a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, preto podľa § 250j ods.
1 O.s.p. žaloby zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.