Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sd/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200002
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: U. F., S. XX, O. A. M., zastúpeného advokátom JUDr.
Marián Ďurina, Sibírska 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8,
Bratislava, o starobný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 11. 2013.
Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zamietla žiadosť navrhovateľa
z 25. 09. 2013 o priznanie starobného dôchodku od 18. 09. 2010 podľa § 26a zák. č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z. z. Dôvodila tým, že žiadosťou z 25. 09. 2013
navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 18. 09. 2010. Z vykonaného dokazovania
odporkyňa zistila, že potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 83657 zo dňa 12.
09. 2013 vyplynulo, že navrhovateľovi bol podľa § 26 zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení

vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2000, ktorý sa podľa § 125 ods. 11 zák. č. 328/2002
Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.
07. 2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho
výšku mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 09. 1961 do 31. 07. 1963 zaradená
do I. kategórie funkcií a doba služobného pomeru vojaka z povolania od 01. 08. 1963 do 05. 12. 1984
zaradená do I. kategórie funkcií, od 06. 12. 1984 do 31. 12. 1992 zaradená do II. kategórie funkcií

a od 01. 01. 1993 do 31. 12. 1993 zaradená do I. kategórie funkcií. Služobný pomer sa mu skončil
dňa 31. 12. 1999. Nakoľko mu bol priznaný výsluhový dôchodok, nie je možné dobu výkonu základnej
vojenskej služby od 01. 09. 1961 do 31. 07. 1963 a dobu služobného pomeru vojaka z povolania od 01.
08. 1963 do 31. 12. 1999 započítať pre nárok na pomerný starobný dôchodok. Pre nárok na pomerný
starobný dôchodok mu odporkyňa započítala dobu štúdia na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v
Leviciach za obdobie od 01. 09. 1958 do 31. 08. 1961 v počte 1096 dní, t. j. 3 roky a 1 deň. Vzhľadom
na to, že nezískal najmenej 10 rokov zamestnania, odporkyňa jeho žiadosť zamietla.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom na základe
plnej moci zo dňa 22. 12. 2013 odvolanie, v ktorom poukázal na odôvodnenie rozhodnutia a konštatoval,
že doba zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii funkcií mu bola zhodnotená pre nárok na výsluhový
dôchodok podľa ust. § 33 zák. č. 100/1988 Zb., ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok podľa
prechodnýchustanovení§ 89ods.3zák.č. 114/1998Z.z.osociálnomzabezpečenívojakovapovažuje

sa za výsluhový dôchodok podľa prechodných ustanovení § 125 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z. z.
V ďalšom, zhodne ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia, poukázal na obdobia dôchodkového
poisteniapočnúcod01.09. 1961do31.07. 1963,kedybolvojakzákladnejslužbyI.pracovnákategória,od 01. 08. 1963 do 05. 12. 1984, kedy bol vojak z povolania I. pracovná kategória, od 06. 12. 1984 do
31. 12. 1992, kedy bol vojak z povolania II. pracovná kategória a od 01. 01. 1993 do 31. 12. 1999, kedy
bol vojak z povolania I. pracovná kategória, spolu 38 rokov, 1 mesiac a 16 dní. Zamestnávatelia za

vojakov do 30. 04. 1998 odvádzali odvody na dôchodkové poistenie do sociálnej poisťovne, to znamená,
že boli poistení vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Medzi účastníkmi konania podľa jeho
názoru, nie je sporené, že žalobca ako vojak základnej služby a vojak z povolania vykonával vojenskú
službu zaradenú do I. a II. kategórii funkcií v rozsahu 38 rokov, 1 mesiac a 16 dní, čo vyplýva ja z
potvrdenia VÚSZ č. j. 83657 zo dňa 12. 09. 2013. V ďalšom poukázal na odôvodnenie rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011. V súvislosti s podaným návrhom si vyčíslil trovy súdneho
konania vrátane trov právneho zastúpenia v celkovej sume 275,96 eur a žiadal odvolaním napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľ na pojednávaní súdu zastúpený advokátom trval na podanom odvolaní. Zdôraznil, že do
30. 04. 1998 platil všeobecný systém sociálneho poistenia a od 01. 05. 1998 bol zavedený osobitný

systém, ktorý platil najprv na vojakov a potom platil aj na policajtov. Navrhovateľovi vznikol právny nárok
na odchod do starobného dôchodku vo veku 55 rokov dňa 15. 11. 1998, ale ten ešte ďalej pracoval 1
kalendárny rok a do civilu tak odišiel dňa 31. 12. 1999 a od 01. 01. 2000 mu bol priznaný výsluhový
dôchodok. Tvrdil, že navrhovateľ je doteraz bez starobného dôchodku a dožaduje sa jeho priznania
z dôvodu, že starobný dôchodok nerovná sa výsluhový dôchodok. Vyslovil názor, že nie je korektné,

že odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí poukazuje na pomerný starobný dôchodok, pretože ust.
§ 26a ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb. platili do 31. 12. 2003. Tieto zákonné ustanovenia boli do
zákona začlenené až po odchode navrhovateľa do civilu, t. j. od priznania jeho výsluhového dôchodku.
Tvrdil, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému, lebo odpracoval
najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii, bol 25 rokov zamestnaný aj s dobou vojaka z povolania a

výsluhový dôchodok nie je starobný dôchodok. Čo sa týka poistnej doby zdôraznil, že k poistnej dobe
38 rokov 1 mesiac a 16 dní je potrebné započítať dobu štúdia na strednej škole v trvaní 3 roky a 1
deň. Preto trval na podanom odvolaní. Navrhovateľ ako účastník konania konštatoval, že zákony mu
umožňujú dovolávať sa dôchodku po odchode zo služobného pomeru, preto si uplatnil právny nárok na
starobný dôchodok.

Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila písomne aj ústne na pojednávaní súdu.
Poukázala na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. K námietkam navrhovateľa uviedla,
že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku priznaného vojenským úradom sociálneho
zabezpečenia v Bratislave. Od 01. 01. 2000 mu bol podľa § 26 zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom

zabezpečení vojakov priznaný výsluhový dôchodok, ktorý sa od 01. 07. 2002 naďalej považuje za
výsluhový dôchodok. Služobný pomer navrhovateľa sa skončil dňa 31. 12. 1999. Čo sa týka poistnej
doby navrhovateľa odporkyňa konštatovala, že ten nezískal 38 rokov 1 mesiac a 16 dní v I. a II.
pracovnej kategórii ako to uvádza v opravnom prostriedku, ale v I. a II. kategórii funkcií. Ďalej odporkyňa
poznamenala, že rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/13/2011, na ktorý navrhovateľ poukazuje v

odvolaní sa na navrhovateľa nevzťahuje. Nakoľko navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok,
nie je možné dobu výkonu základnej vojenskej služby a dobu služobného pomeru vojaka z povolania
započítať pre nárok na pomerný starobný dôchodok. Pre nárok na pomerný starobný dôchodok bola
navrhovateľovi započítaná len doba štúdia na strednej škole v trvaní 3 roky a 1 deň. Z dôvodu, že
nezískal najmenej 10 rokov zamestnania, žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá.

Odvolaním napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP dospel
k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

Podľa § § 26a ods. 1, 2 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
Policajt, Profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok,
ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Policajtovi, profesionálnemu
vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný
dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol
priznaný invalidný výsluhový dôchodok.Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v
konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody

spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného
pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu
v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne
rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom

2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti
už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s
odchýlkami ďalej ustanovenými.

Z vykonaného dokazovania v predmete konania, ktorým bol opravný prostriedok navrhovateľa
proti rozhodnutiu, ktorým nebol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od 18. 09. 2010

na základe žiadosti navrhovateľa spísanej dňa 25. 09. 2013 mal súd za preukázané, že
navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Kutuzovova 8, Bratislava,
č. 65205008365703 zo dňa 11. 01. 2000 priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2000 vo výške
10.845,- Sk mesačne podľa § 26 zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zák.
č. 131/1999 Z. z. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa citovaného § 26 zákona patrí

profesionálnemu vojakovi výsluhový dôchodok odo dňa prepustenia zo služobného pomeru, ak konal
službu po dobu najmenej 20 rokov alebo po prepustení z tohto pomeru, ak poberal invalidný výsluhový
dôchodok a doba služby spolu s dobou poberania uvedeného dôchodku dosiahla najmenej 20 rokov.
Zo služobného pomeru bol prepustený dňom 31. 12. 1999 a službu konal 38 ukončených rokov. Z
druhého rozhodnutia z toho istého dňa, t. j. 11. 01. 2000 č. 65205008365703/13 súd zistil, že podľa ust.

§ 22 ods. 1 zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zák. č. 131/1999 Z. z. mu
bolo priznané odchodné vo výške 436.395,- Sk. Aj z tohto rozhodnutia vyplýva, že službu vykonával
38 ukončených rokov.

V prílohe č. 1 k žiadosti o dôchodok č. XXXXXXXXX/10, ktorá bola spísaná dňa 25. 09. 2013

navrhovateľ svojim podpisom potvrdil, že v dobe od 01. 08. 1963 do 31. 12. 1999 bol v služobnom
pomere a od 01. 01. 2000 je nezamestnaný, neevidovaný poberateľ výsluhového dôchodku.

Odporkyňa posúdila žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 25. 09. 2013. Zistila, že
navrhovateľ dovŕšil vek 60 rokov dňa 15. 11. 2003. K priznaniu starobného dôchodku ku dňu, ku

ktorému žiadal priznať starobný dôchodok, t. j. ku dňu 18. 09. 2010 nesplnil podmienku potrebnej
doby dôchodkového zabezpečenia 10 rokov. Posudzujúc prehľad dôb zamestnania, poistenia a iných
činností odporkyňa zistila, že navrhovateľovi je možné započítať iba dobu štúdia na strednej škole.
Odporkyňa tak aj urobila preskúmavaným rozhodnutím a navrhovateľovi započítala len dobu 3 roky a
1 deň a to od 01. 09. 1958 do 31. 08. 1961, kedy študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej

škole v Leviciach. Takto získaná poistná doba nie je dostatočná ani na priznanie pomerného starobného
dôchodku podľa § 26a zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a
to z dôvodu, že podľa § 259 ods. 1 zsp o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového poistenia,
ktorý vznikol pred 01. 01. 2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003. Podľa už
citovaného § 26a ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby

má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol veka
aspoň 60 rokov. Z uvedeného dôvodu odvolacie námietky navrhovateľa zastúpeného advokátom
neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odporkyňa v podanom
písomnom vyjadrení k odvolaniu správne poznamenala, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7So/138/2011, na ktorý poukázal právny zástupca navrhovateľa v podanom odvolaní, nie je možné

aplikovať na prípad navrhovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov súd odvolaním napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.
11. 2013 ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 OSP.

O náhrade trov konania súd rozhodol, podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni súd
náhradu trov konania nepriznal, lebo v súvislosti s týmto konaním súdu jej žiadne preukázateľné trovy
nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa doručenia na podpísanom súde
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nezákonný
a čoho sa odvolateľ domáha.