Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/828/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113229682
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113229682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. č. XX, zastúpený: JUDr. Gabrielom Stanislavským, advokátom, Hlavná č. 29, Trnava, proti odporkyni:
Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, zastúpená splnomocnencom Advokátska kancelária Martin
Džačovský s.r.o., Hviezdoslavova 315, Senica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15. októbra 2014, č.k. 17C/313/2013-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX, katastrálne územie U. ako rodinný dom, súp. č. XX, postavený na parc. č. 333/10
v obci U. je navrhovateľ. Zároveň určil, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 188,07 eur a náhradu iných trov konania v sume 99,50 eur
do rúk právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 04.11.2013
domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie U. ako

rodinný dom, číslo súpisné XX, postavený na parc. č. 333/10 v obci U. z dôvodu, že odporkyňa pri
rozvodovom konaní vedenom na OS Trnava pod sp.zn. 13C/294/2013 predložila súdu LV č. XXXX,
čím sa snažila preukázať svoje spoluvlastnícke práva k rodinnému domu číslo súpisné XX, na parcele
č. 333/10. Vzhľadom k skutočnosti, že navrhovateľ s týmto tvrdením odporkyne nesúhlasil a správa
katastra nenapravila podľa neho zjavne chybný zápis, podal žalobu na súd. Odporkyňa opierala
svoje spoluvlastníctvo o žiadosť o záznam do katastra nehnuteľností z 19.03.2012, na základe ktorej
katastrálny úrad vykonal zápis tak, že navrhovateľa aj odporkyňu zapísal ako vlastníkov v podiele

1/1. Navrhovateľ uviedol, že pri podpisovaní žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností bol uvedený
do omylu, nakoľko prehlásenie, že stavbu postavili manželia počas trvania manželstva nezodpovedá
skutočnosti.Podľalistinnýchdôkazovpriloženýchknávrhujepreukázané,žerodinnýdombolpostavený
počas jeho prvého manželstva s manželkou Y. L., s ktorou v predmetnej nehnuteľnosti aj spolu bývali.
Stavbu počas manželstva s odporkyňou čiastočne zrekonštruovali. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila,
správa katastra postupovala správne, keď na základe žiadosti nehnuteľnosť zapísala do spoločného
bezpodielového spoluvlastníctva, keď žiadosť obsahovala jednoznačne prejav vôle oboch účastníkov

zahrnúť predmet zápisu do ich BSM. Navrhovateľ mal vedomosť a súhlasil s tým, aby rodinný dom
bol vlastnícky zapísaný do katastra nehnuteľností ako predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Po
uzavretímanželstvanehnuteľnosťzaspoločnéprostriedkydostavali,sčastiprestaviliazároveňipristavili
jej nové časti, čím došlo k podstatnej zmene veci jej spracovaním a nanovo boli vytvorené vlastníckevzťahy k tejto nehnuteľnosti. O tom, že po uzavretí manželstva boli na rodinnom dome vykonávané
nepretržite stavebné úpravy nasvedčuje i skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie k stavbe bolo vydané
až dňa 02.10.2008. Ak by sa aj nestala bezpodielovou spoluvlastníčkou na základe uvedených dôvodov,

stala by sa ňou na základe vydržania. Pred uzavretím manželstva sa navrhovateľa pýtala, čo sa
stane s jej investíciami do jeho nehnuteľnosti, ak sa manželstvo nezdarí, tento ju ubezpečoval, že
rodinný dom dostavajú spolu a po uzavretí manželstva bude celý ich majetok spoločný. Odporkyňa
nespochybňuje, že navrhovateľ bol vlastníkom rozostavaného rodinného domu. Tento v súčasnosti patrí
do ich bezpodielového spoluvlastníctva vzhľadom ku skutočnosti, že vyjadrili spoločnú vôľu, aby rodinný

dom patril do BSM a rodinný dom bol počas trvania manželstva podstatným spôsobom zmenený. Z
odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.1984, č.k. 9Co/612/83-77 vyplýva,
že rodinný dom, ktorý je predmetom určenia vlastníckeho práva v tejto veci, patril do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - navrhovateľa a jeho prvej manželky, pretože ho postavili za trvania ich
manželstva. Z rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 23.09.1983, č.k. 12C/2326/82-53 vyplýva,
že do výlučného vlastníctva navrhovateľa súd prikázal nedokončený rodinný dom v obci H. - U.,

postavený na parcele č. 332/2, 333/4 a 333/5 zapísaných na LV č. XXX obce U.. V odôvodnení sa
ďalej uvádza, že tento rodinný dom sa staval od jari 1973 do 03.09.1977, kedy sa do neho navrhovateľ
s prvou manželkou nasťahovali. Prvá manželka navrhovateľa Y. L. čestným prehlásením prehlásila,
že spoločne s manželom, teda navrhovateľom spoločne postavili rodinný dom vo U. napriek tomu,
že tento nebol skolaudovaný, užívali ho spoločne tri roky aj s deťmi. Z tohto domu sa odsťahovala

aj s deťmi po podaní návrhu na rozvod manželstva a prehlásila tiež, že na základe právoplatného
rozsudku týkajúceho sa vyporiadania BSM prevzala od navrhovateľa finančné vyrovnanie uvedené
v rozsudku. Z kolaudačného rozhodnutia obce U. zo dňa 02.10.2008 vyplýva, že stavebník T. L. -
navrhovateľ podal dňa 04.09.2008 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu rodinný
dom, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie Okresným národným výborom, odborom výstavby a

územného plánovania zo dňa 06.08.1974 a bolo povolené užívanie stavby rodinný dom na pozemku
parc. č. 333/10 v katastrálnom území U.. Z výpisu LV č. XXX vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom
nehnuteľností v katastrálnom území U. a to záhrada parc.č. 333/2, záhrada parc.č. 333/4, zastavaná
plocha a nádvorie parc.č. 333/5, zastavaná plocha a nádvorie parc.č. 333/6 a zastavaná plocha a
nádvorie 333/10, pričom stavba na parc.č. 333/10 je evidovaná na LV č. XXXX. V časti titul nadobudnutia

pri nehnuteľnostiach na LV č. XXX je zapísaný rozsudok súdu sp.zn. 12C 2326/82 zo dňa 06.08.1984.
Na LV č. XXXX, k.ú. U. sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci obaja účastníci tohto konania
rodinného domu číslo súpisné XX, na parc.č. 333/10, kde pri titule nadobudnutia je uvedená žiadosť o
zápis Z 1221/12, rozhodnutie o určení súpisného čísla č. 903/2011 zo dňa 19.08.2011, GP č.4-7/2008-
v.z. 53/12. Zo žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.03.2012 vyplýva, že navrhovateľ

a odporkyňa vtedy ako manželka požiadali o záznam stavby - dom, číslo súpisné XX do katastra
nehnuteľností s tým, že vyhlásili, že stavbu postavili za trvania ich manželstva. Právne súd prvého
stupňa vec posúdil podľa § 80 písm. c) O.s.p., podľa § 134 ods. 1, § 135b ods. 1 a § 143
O.z.. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodinný dom bol postavený počas trvania prvého
manželstva navrhovateľa a dokončený počas trvania manželstva druhého, teda s odporkyňou. Keďže

v dobe, kedy došlo k uzavretiu manželstva účastníkov konania boli vykonané na stavbe - rodinnom
dome prvky dlhodobej životnosti, najmä zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, konštrukcie strechy a
schodišťa, možno z toho vyvodiť, že za trvania ich manželstva bola dokončená už existujúca vec.
Preto tento rodinný dom do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania nepatrí, pričom nie je
rozhodujúce, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie ako to je v danom prípade (rozhodnutie

NS ČR sp.zn. 3Cdo 111/1992). Sama odporkyňa na pojednávaní uviedla, že sa tam vymieňali okná,
plávajúca podlaha, robila sa fasáda a priečky, ktoré neboli nosné a stavali sa v chodbe. Odporkyňa
namietala, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudla podľa § 135b O.z.. Spracovanie cudzej veci
predstavuje samostatný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva. Rozumejú sa ním prípady,
keď sa z jednej veci vytvorí iná vec, ktorá sa líši od pôvodnej. V prípade stavieb treba prihliadať na

to, či spracovaním stavby vznikne celkom nová stavba, odlišná od pôvodnej, alebo ide len o nejakú
dostavbu, prestavbu alebo opravu stavby. K stavbe nemožno nadobudnúť vlastníctvo jej prepracovaním,
nadobudnutie vlastníctva k prepracovanej stavbe je možné len, ak pôvodná stavba zanikla (rozsudok
NS ČR z 05.11.2002, sp.zn. 22Cdo/761/2001). Ak by odporkyňa preukázala, že dom po uzavretí
manželstva s navrhovateľom prešiel takou zásadnou prestavbou, že stratil svoj pôvodný charakter a zo

stavebnotechnického pohľadu by sa jednalo v podstate o nový dom, a táto prestavba bola realizovaná
z prostriedkov patriacich do BSM, patril by predmetný rodinný dom do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Toto však odporkyňa nepreukázala. Naopak, z dokazovania vyplynulo, že rodinný dom
žiadnou veľkou prestavbou neprešiel a preto nepatrí do BSM účastníkov. Pokiaľ sa týka uvádzanéhospôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva odporkyňou vydržaním, tak medzi predpoklady vydržania
patrí dobromyseľnosť, ktorá v prejednávanej veci nie je splnená. Sama navrhovateľka vo vyjadrení zo
dňa 10.04.2014 uviedla, že sa pýtala navrhovateľa čo sa stane s jej a neskôr spoločnými investíciami

do navrhovateľovej nehnuteľnosti, ak sa ich plánované manželstvo nezdarí, z čoho jednoznačne
možno vyvodiť, že nemohla byť dobromyseľná, lebo vedela, že nehnuteľnosť jej nepatrí. Vzhľadom k
tomu súd neskúmal naplnenie ďalších predpokladov vydržania, nakoľko všetky predpoklady vrátane
dobromyseľnosti musia byť splnené súčasne. Súd nespochybňuje, že odporkyňa investovala finančné
prostriedky do nehnuteľnosti navrhovateľa nakoľko v dome bývala od roku 1993. Platí však, že ak

počas manželstva manželia spoločne investovali do domu patriaceho do výlučného vlastníctva jedného,
má druhý manžel - nevlastník právo, aby sa táto investícia vyporiadala po zániku manželstva. Súd
nepovažoval za potrebné vypočuť navrhované svedkyne, pretože tieto by mali byť vypočuté v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov ohľadom rozsahu investície odporkyne do
nehnuteľnosti navrhovateľa. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto súd návrhu navrhovateľa v
celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému

navrhovateľovi priznal ich náhradu a to za 3 úkony právnej služby celkovo v sume 188,07 eur. Súd
priznal trovy vo výške uplatnenej právnym zástupcom navrhovateľa súc viazaný jeho návrhom, napriek
tomu, že by mu patrila vyššia odmena.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie odporkyňa.

Uviedla že má za to, že súd nedostatočne zistil právny a skutočný stav. Poukazuje na skutočnosť,
že s navrhovateľom sú manželia, pričom osem rokov pred uzatvorením manželstva žili spolu ako druh
a družka. Ona sa k navrhovateľovi nasťahovala do rozostavaného domu a následne ho dostavovali a
dokončovali, čo je možné preukázať svedeckými výpoveďami. Po celý čas bol navrhovateľ s odporkyňou
dohodnutý, že dom bude ich spoločným vlastníctvom. Z tohto dôvodu do predmetného domu investovala

aj peniaze ktoré nepatrili do BSM, ako napríklad peniaze ktoré získala dedičstvom. Keď bol dom
dokončený, tak sa radili spolu o tom, ako bude patriť aj jej lebo navrhovateľ jej chcel polovicu darovať.
Radili sa rôzne z dôvodu, aby dosiahli nimi zamýšľaný účel a aby to bolo čo najmenej finančne náročné.
Pritom im jedna pracovníčka katastra ukázala tlačivo, ktoré vyjadrovalo ich vôľu s tým, že nehnuteľnosť
bude patriť do ich BSM, čo predstavovalo podiel pre každého polovicu, keďže nemajú spoločné deti.

Toto realizovali, tešili sa, že ušetrili peniaze a kataster vykonal zápis podľa ich spoločnej vôle. Navrhla
preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť, odvolanie odporkyne nemá oporu v žiadnom zákone, nepoukazuje na žiadne nové skutočnosti

majúce vplyv na prípadnú zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku s tým, že si uplatňuje náhradu
trov konania ktoré budú vyčíslené v lehote troch dní od vynesenia rozhodnutia v danej veci.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý

rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.,
zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 17C/313/2013 je určenie vlastníctva
navrhovateľa k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie U., ako rodinný dom číslo
súpisné XX, postavený na parcele č. 333/10 v obci U..

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené a bolo určené jeho vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel

k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdudospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa
správne skonštatoval, že predmetný rodinný dom bol vo vlastníctve navrhovateľa už predtým ako
začal žiť a následne vstúpil do manželstva s odporkyňou, čo vyplýva z rozhodnutí Okresného súdu

v Trnave a tiež aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktoré skonštatovali, že rodinný dom,
ktorý je predmetom určenia vlastníckeho práva v tejto veci, patril do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a to navrhovateľa a jeho prvej manželky a bol v rámci ich BSM aj vysporiadaný tak, že
bol prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorý svoju prvú manželku ako bezpodielovú
spoluvlastníčku z jej podielu vyplatil. Správne súd prvého stupňa tiež skonštatoval, že odporkyňa
nemohla nadobudnúť vlastnícke právo ani vydržaním, nakoľko chýbala jej dobromyseľnosť pri držbe

nehnuteľnosti, keď vedela, že táto patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Skutočnosti uvádzané
v odvolaní nie sú spôsobilé na zmenu napadnutého rozsudku, nakoľko aj v odvolaní uvádza, že sa
nasťahovala k navrhovateľovi do rozostavaného domu, tento dokončili. Takže peniaze, ktoré investovala
do dokončenia resp. prestavby rodinného domu vlastnícky patriaceho odporcovi môžu predstavovať
len jej investície do cudzej veci. Aj v odvolaní potvrdila, že sa rôzne radili ako sa s nehnuteľnosťou

a jej investíciami vysporiadať, keď sama v odvolaní uviedla, že navrhovateľ zamýšľal jej polovicu
darovať, taakže si boli vedomí, že mu rodinný dom patrí. Údaje katastra uvedené v § 7 Katastrálneho
zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 Katastrálneho zákona č. 3/2002 Z.z.) a v danom
prípade bolo preukázané, že stavebníkom rodinného domu bol navrhovateľ so svojou prvou manželkou.
Rodinný dom mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a po jeho zániku bolo ich bezpodielové

spoluvlastníctvo vysporiadané tak, že výlučným vlastníkom rodinného domu sa stal navrhovateľ, čiže
bolo preukázané, že v súčasnosti zapísaným bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu ich
bezpodielové spoluvlastníctvo nesvedčí.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

Oprávenanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolpodľaust.§151ods.2O.s.p.tak,ževodvolacom
konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že tieto si v zákonnej lehote podľa §
151 ods. 1 O.s.p. troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy

okrem trov právneho zastúpenia nevyplývajú.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.