Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 10, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/240/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211433
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914211433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote predsedom senátu JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa

P., zast. JUDr. Miriam Bitalová, konateľka, AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom Žánovská
5183/2A, Rimavská Sobota, IČO 47 244 798 proti odporcovi OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom
Nerine Chambers, P.O. BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands o zrušenie rozhodcovského
rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom Sienkiewiczova č. 4, Bratislava číslo PW-C/0114/0020 zo dňa
10.07.2014.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na súd návrh, v ktorom žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok rozhodcovského

súdu, keďže podľa jej názoru rozhodcovský súd rozhodol na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je
súčasťou úverovej zmluvy, ktorú rozhodcovskú doložku navrhovateľka považuje za nekalú a neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Poukázala ďalej na to, že v predmetnej úverovej zmluve uzavretej dňa 30. 03. 2009
medzi právnym predchodcom odporcu Poštovou bankou, a.s. a navrhovateľkou bolo dohodnuté, že
všetky spory, ktoré vzniknú z úverovej zmluvy sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou vo všeobecných podmienkach navrhovateľka videla neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v
tom, že nemala možnosť vec riešiť pred všeobecným súdom a poukázala tiež na veľkú vzdialenosť sídla

rozhodcovského súdu a bydliska navrhovateľky, čo taktiež považovala za nekalú zmluvnú podmienku.

Odporca spoločnosť Omikron trading ani jeho právny predchodca spoločnosť Pro civitas, s.r.o. sa k
návrhu nevyjadrili. Zástupca spoločnosti Omikron trading súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávky
voči navrhovateľke zo spoločnosti Pro civitas, s.r.o. na spoločnosť Omikron trading, na základe ktorej
zmluvy sa spoločnosť Omikron trading stala pasívne legitimovanou v danom spore, kde súd osobitným
uznesením pripustil zmenu návrhu na strane odporcu, pričom súhlas odporcu sa nevyžaduje, a preto

súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej právnej zástupkyne, oboznámením sa s
rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu PW-C/0114/0020 zo dňa 10. 07. 2014, výzvou zo dňa 20.
03. 2014, zmluvou o pôžičke zo dňa 30. 03. 2009, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06. 08.
2015, obsahom pripojeného spisu PW-C/0114/0020, dokladom o doručení rozhodcovského rozsudku
navrhovateľke a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka uzavrela dňa 30. 03. 2009 s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere, na základe ktorej
zmluvy jej bol poskytnutý úver vo výške 2000 eur, Poštová banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku
zmluvou o postúpení zo dňa 15. 12. 2010 na spoločnosť Bossnut investments limited, kde na základeďalších zmlúv o postúpení v priebehu rokov 2010 až 2012 bola pohľadávka voči navrhovateľke
postúpená na spoločnosť Pro civitas, s.r.o., ktorá postúpila pohľadávku voči navrhovateľke z úverovej
zmluvy v priebehu súdneho konania na odporcu zmluvou o postúpení zo dňa 06. 08. 2015. Keďže

navrhovateľka si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, pôvodný veriteľ Pro
civitas, s.r.o. podal návrh na súd na vydanie rozhodcovského rozsudku, v ktorom žiadal zaviazať
navrhovateľku na zaplatenie zostatku úveru vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania. Na základe
tohto návrhu rozhodcovský súd doručil návrh navrhovateľke, ktorá sa vyjadrila a vo svojom vyjadrení
namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky. Napriek tomu rozhodcovský súd vydal dňa 10. 07.

2014 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal navrhovateľku na zaplatenie zostatku úveru podľa
návrhu veriteľa, ktorý rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke 25. 07. 2014 a následne
navrhovateľka podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku 21. 08. 2014.

Zmluva,ktorábolauzavretámedzinavrhovateľkouaprávnympredchodcomodporcu,t.j.zmluvaoúvere,
bolauzavretávzmysle§497anasl.Obch.zákonníka,avšakvdanomprípadejednoznačneideozmluvu

svojím charakterom spotrebiteľskú.
Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľkou má charakter spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca odporcu
ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom
odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné
považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá

medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - navrhovateľka nemala
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohla prijať zmluvu
ako takú, alebo zmluvu neprijať.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Charakter spotrebiteľskej zmluvy zmluva nestráca ani vtedy, keď je uzavretá v zmysle Obchodného
zákonníka, pričom prednostne sa použijú pri výklade zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, keďže úprava spotrebiteľského práva sa nachádza v
Občianskom zákonníku.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľné podmienky.
Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými
sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa článku 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom
jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre
spotrebiteľa.

Podľa článku 6 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo spotrebiteľa podľa ich národného práva neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa prílohy č. 1 písm. i) Smernice za nekalú podmienku sa mimo iné považuje nezrušiteľné viazanie
spotrebiteľanapodmienky,sktorýminemalžiadnureálnumožnosťsaoboznámiťpreduzavretímzmluvy.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona

336/2014 Z.z. tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť rušený príslušným súdom len na základe
žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania
ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre
ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva...
Podľa § 40 ods. 4 citovaného zákona na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1 písm.

a) súd neprihliadne ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to
ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa § 41 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote do 60
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní pokračuje v
konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Súd podotýka, že na predmetné konanie boli použité ustanovenia zákona 244/2002 Z.z. v znení zákona
336/2014 Z.z., ktoré sú platné od 01. 01. 2015 s poukazom na prechodné stanovenia zákona 336/2014
Z.z. § 54 b, v zmysle ktorých ustanovení sa právna úprava platná od 01.01.2015 použije aj na konanie

začaté pred 01. 01. 2015.
Súd konštatuje, že navrhovateľka splnila obidve formálno-právne náležitosti pre podanie návrhu
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to namietala dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku
pred rozhodcovským súdom, kde písomne reagovala na výzvu rozhodcovského súdu a uviedla
dôvody neplatnosti rozhodcovskej doložky a v druhom rade navrhovateľka podala návrh na zrušenie

rozhodcovského rozsudku v lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
navrhovateľke doručený 25. 07. 2014 a navrhovateľka podala návrh na súd 21. 08. 2014.
Pre posúdenie, či existujú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku je podstatné vyriešiť otázku
či rozhodcovský súd bol oprávnený rozhodnúť spor na základe uzavretej úverovej zmluvy a či teda
platne bola uzavretá rozhodcovská zmluva medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu. Ak

by rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne, nebola by daná právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie sporu medzi účastníkmi konania a nemohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok.
V zmluve o úvere uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. a navrhovateľkou na prvej strane zmluvy v
bode 7 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane
sporov o vznik platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo

všeobecných obchodných podmienkach.
Vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 10.2.2 banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: pokiaľ bude v príslušnom spore

žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom klient je oprávnený tento spor predložiť na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu. Podľa bodu 10.2.3 ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo
zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že z rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že
ju prijal.

Už len samotná formulácia úverovej zmluvy bodu 7 a formulácia všeobecných obchodných podmienok,
že všetky spory, ktoré vzniknú z úverovej zmluvy sa budú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní
spôsobujú,žetotozmluvnédojednaniejeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouvzmysle§53ods.4písm.
r) Obč. zákonníka, ktoré neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmluve o úvere ani vo všeobecných obchodných podmienkach vôbec nie je ani formálne daná

právomoc všeobecného súdu rozhodnúť prípadný spor z úverovej zmluvy, je daná výlučná právomoc
len rozhodcovského súdu tak na základe návrhu banky alebo dlžníka - klienta.
Pokiaľ ide o všeobecné obchodné podmienky, kde je teoreticky dané oprávnenie klientovi predložiť spor
na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, z čoho možno dedukovať, že je daná možnosť
klienta podať návrh aj na všeobecný súd, táto možnosť je len iluzórna, keďže je všeobecne známe, že

takmer všetky spory iniciuje veriteľ, v danom prípade banka, ktorá jednoznačne môže podať návrh len
na rozhodcovské konanie a tým vylúči možnosť klienta podať návrh na všeobecný súd. Táto teoretická
možnosť je v podstate len formálna aj vzhľadom na bod 7 úverovej zmluvy, kde je dohoda o tom, ževšetky spory ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou
vo všeobecných obchodných podmienkach, čo vylučuje možnosť klienta podať návrh na všeobecný súd.
Ďalším dôvodom, ktorý spôsobuje neplatnosť zmluvného dojednania o výlučnej právomoci

rozhodcovského súdu je tá skutočnosť, že zmluvné dojednania, ktorými by mala byť dohodnutá medzi
účastníkmi zmluvy o úvere výlučná právomoc rozhodcovského súdu sú v zmluve uvedené drobným
písmom na hranici čitateľnosti, kde tieto zmluvné dojednania na prvej strane zmluvy o úver v bode
7 sú zakomponované medzi ďalšie zmluvné dojednania taktiež nečitateľného písma a nie je možné
s týmito zmluvnými dojednaniami sa reálne oboznámiť, kde zároveň súd poukazuje na to, že tieto

zmluvné dojednania v bode 7 odkazujú na všeobecné obchodné podmienky, v ktorých by mala
byť dohodnutá rozhodcovská doložka a daná taktiež výlučná právomoc rozhodcovského súdu , kde
všeobecné obchodné podmienky sú uvedené ešte menším písmom ako zmluvné dojednania v bode 7
úverovej zmluvy, pričom všeobecné obchodné podmienky obsahujú takmer 5 strán drobného textu za
hranicou čitateľnosti s použitím právnych výrazov, kde súd si nevie vôbec predstaviť, že by pôvodný
veriteľ umožnil navrhovateľke pred uzavretím zmluvy dostatočne sa oboznámiť s týmito úverovými

podmienkami v rozsahu niekoľkých hodín tak, aby súd mohol konštatovať, že navrhovateľka uzavrela
zmluvu o úvere s vedomím výlučnej právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie prípadných
sporov zo zmluvy o úvere, kde túto skutočnosť odporca nepreukázal, kde zároveň súd podotýka, že bol
schopný oboznámiť sa s úverovými podmienkami zmluve a všeobecnými obchodnými podmienkami len
s použitím technických prostriedkov (lupy).

Takto súd konštatuje, že v danom prípade rozhodcovská zmluva, ktorá mala byť uzavretá formou
rozhodcovskej doložky bola uzavretá na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, kde spotrebiteľ má plniť zmluvné dojednania, s
ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie je neplatné
s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zákonníka keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Takto je možné konštatovať, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá s
použitím neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú neplatné a spôsobujú neplatnosť samotnej
rozhodcovskej zmluvy, a teda nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť,
keďže nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok,
ktorý vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Súd sa ďalej nezaoberal ďalšími dôvodmi, ktoré

spôsobujú neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu použitia neprijateľných zmluvných podmienok,
a to geografickej vzdialenosti sídla rozhodcovského súdu od bydliska navrhovateľky, keďže pre
rozhodnutie o veci postačí konštatovanie a rozobratie už citovaných dôvodov neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy.
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude súd konať o návrhu, ktorý bol podaný na rozhodcovský súd,

o ktorom súd rozhodne s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, kde
bude zároveň rozhodnuté aj o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie

musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.
Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.