Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 15, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cbi/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114220520
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114220520.3

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci
žalobcu Slovenská konsolidačná a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005,
proti žalovanému: JUDr. Matúš Boľoš, správca konkurznej podstaty úpadcu BISKA, s. r. o., so sídlom
Švermova 49B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 717 789, o určenie právneho dôvodu pohľadávky proti
podstate takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 3.222,02 Eur uplatnená v konkurze
vyhlásenom Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. 2K/10/2014 zo dňa 01. 04. 2014 proti úpadcovi
BISKA, s. r. o., IČO: 36 717 789 so sídlom Švermova 49B, Banská Bystrica titulom neuhradených
preddavkov na zdravotné poistenie za obdobie apríl až júl 2014, je pohľadávkou proti podstate.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 23. 09. 2014 domáhal určenia právneho dôvodu
pohľadávky proti podstate uplatnenej v konkurznom konaní, vedenom proti úpadcovi BISKA s. r. o., a
to v celkovej výške 3.222,02 Eur z titulu neuhradených preddavkov na zdravotné poistenie za obdobie
apríl až júl 2014. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 01. 04. 2014 vyhlásil tunajší súd konkurz na
úpadcu BISKA s. r. o. Banská Bystrica, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. k. OV

214/67 zo dňa 07. 04. 2014. Žalobca si okrem iného dňa 04. 09. 2014 uplatnil u správcu konkurznej
podstaty úpadcu prihláškou proti podstate pohľadávku vo výške 3.222,02 Eur z titulu neodvedeného
poistného na zdravotné poistenie za mesiace apríl 2014 v sume 670,53 Eur, za mesiac máj 2014 v sume
1.003,18 Eur, za mesiac jún 2014 v sume 926,24 Eur, za mesiac júl 2014 v sume 622,07 Eur. Správca
konkurznej podstaty úpadcu poprel právny dôvod vzniku pohľadávky proti podstate uplatnenej žalobcom
po vyhlásení konkurzu s odôvodnením, že podľa zistení správcu, po vyhlásení konkurzu za celý rok

2014, nebol podnik úpadcu prevádzkovaný. Ďalej poukázal, že úpadca nevlastnil žiaden majetok,
ktorý by vyžadoval určitú správu, prípadne prevádzkovanie, či údržbu. Predmetné mesačné výkazy na
základe ktorých vznikli pohľadávky úpadcu voči žalobcovi za mesiac apríl až júl 2014, vznikli z dôvodu
plynutia zákonnej výpovednej doby bývalých zamestnancov úpadcu, pričom reálne títo nevykonávali
žiadnu činnosť. Žalobca poukázal, že v zmysle ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. a zákona č.
7/2005 Z. z. úpadca sa nemôže stať dlžníkom zdravotnej poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť

zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačného výkazu o vyplatených mzdách §
20 ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z. z. a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a
v akej výške je zamestnávateľ, t. j. úpadca povinný platiť a odviesť poistné (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR č. 2M/Cdo/30/2012 zo dňa 14. 08. 2013). V čase vyhlásenia konkurzu na úpadcu už všetkým
zamestnancom úpadcu plynula výpovedná lehota, avšak stále sa jednalo o zamestnancov úpadcu.
Každému zamestnancovi vznikol preto aj nárok na príjem - mzdu. Povinnosť vypočítať, platiť a

odvádzať preddavok na poistné zamestnávateľovi vzniká z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého
v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z hľadiska vzniku zákonnej povinnosti zamestnávateľa platiťpreddavok na zdravotné poistenie, je teda rozhodujúca skutočnosť, že jeho zamestnancovi vznikol v
príslušnom kalendárnom mesiaci nárok na príjem, teda zamestnanec príjem dosiahol, pritom nie je
rozhodujúce, či zamestnávateľ si prípadne voči svojmu zamestnancovi riadne a včas plnil povinnosť

príjem mu vyplatiť. Ak teda úpadca aj po vyhlásení konkurzu mal svojich zamestnancov a vzťah
medzi zamestnávateľom a zdravotnou poisťovňou je verejnoprávnym vzťahom, na základe zákonného
oprávnenia zdravotnej poisťovne, t. j. žalobcu mal žalobca za to, že z hľadiska zákonného nároku
žalobcu na zaplatenie preddavku na zdravotné poistenie za zamestnancov je potrebné zákonnú
požiadavku vykladať extenzívne (t. j. že zamestnanci úpadcu boli riadne zamestnaní na prevádzkovanie

podniku a to bez ohľadu na to, či prípadne vykonávali aj aktívne činnosť súvisiacu s prevádzkovaním
podniku úpadcu (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 63Cbi/11/2013 potvrdený rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 43Cokr/18/2014). Žalobca pritom pripustil, že najčastejšie
vznikajú pohľadávky v príčinnej súvislosti so správou a udržovaním majetkovej podstaty dlžníka,
prípadne v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, pričom zákon o konkurze a reštrukturalizácii v
§ 87 ods. 2 uvádza len príkladom pohľadávky proti podstate, avšak môžu to byť aj pohľadávky takého

charakteru, z ktorých vyplýva, že nemusia nutne súvisieť so správou a speňažovaním majetku, ale ani
s prevádzkovaním podniku. Medzi tieto zaradil poistné na zdravotné poistenie, ale aj preddavky, ktoré
musí zo zákona zamestnávateľ za svojich zamestnancov platiť dovtedy, kým trvá pracovný pomer. Z
tohtousúdil,žepreddavoknapoistnénazdravotnépoisteniejeverejnoprávnoupohľadávkou,upravenou
vo verejnoprávnom predpise zákona o zdravotnom poistení, keďže sa viaže k obdobiu po rozhodnutí

súdu o vyhlásení konkurzu a to bez ohľadu na to, či sa zamestnanci úpadcu, ktorých pracovný pomer
skončil až tri mesiace po jeho vyhlásení fakticky podieľali na činnosti podniku alebo nie.

Žalovaný s právnym posúdením tejto pohľadávky nesúhlasil, o čom svedčí jeho vyjadrenie k žalobnému
návrhu, doručenom súdu dňa 03. 12. 2014. Žalovaný pritom nepopieral vznik pohľadávok z titulu

neodvedenia poistného na zdravotné poistenie voči žalobcovi po vyhlásení konkurzu za jednotlivé
mesiace a rovnako nerozporoval ani ich výšku, keďže sám vyhotovil jednotlivé mesačné výkazy , z
ktorých mu vyplynula povinnosť zaplatiť preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac. Mal
za to, že v ustanovení § 87 a nasl. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú taxatívne vypočítané
pohľadávky proti podstate a nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že toto ustanovenie je potrebné vykladať

extenzívne. O tom svedčí i tá skutočnosť, že zákonodarca obmedzil aj maximálnou výškou tieto
pohľadávky (§ 87 ods. 2 písm. j) ZKR). Súdu potvrdil, že po vyhlásení konkurzu správca konkurznej
podstaty úpadcu skončil pracovné pomery so zamestnancami, ktoré neboli ukončené v období , za
ktoré žalobca požadoval uhradiť preddavky na poistné. Žalovaný však poukázal, že okrem podmienky
vzniku pohľadávky počas konkurzu musí dôjsť aj ku splneniu ďalšej podmienky a to , že pohľadávky

vzniklivsúvislostisprevádzkovanímpodnikupočaskonkurzu,alebosúvisiasosprávouaspeňažovaním
majetku. Mal za to, že táto podmienka nebola splnená a žiadal žalobu zamietnuť.

V priebehu konania došlo k zmene pôvodného účastníka na strane žalobcu, ktorým bola Všeobecná
zdravotná poisťovňa a.s. na Slovenskú konsolidačnú a.s. Bratislava, o čom svedčí uznesenie tunajšieho

súdu vydané pod č. k. 63Cbi/19/2015-51 zo dňa 28. 10. 2015. Na pojednávaní pred tunajším súdom
účastníci konania zotrvali na svojich právnych záveroch uvádzaných v písomných podaniach, pričom
žalobca súdu predložil i ďalšie rozhodnutia súdov, ktoré potvrdzovali jeho právne závery ohľadne tej
skutočnosti, že sa jedná o pohľadávku proti podstate. Jedná sa o rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica 64Cbi/11/2013, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 23S/291/2013 zo dňa 30.

januára 2014 , ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR vydaným pod č. k. 1Sžso/37/2014
zo dňa 27. 10. 2015, s ktorými súd účastníkov konania na pojednávaní oboznámil a to prečítaním ich
obsahu. Žalovaný pritom netrval na výsluchu svedkov, ktorých navrhol vypočuť vzhľadom k tomu, že
sa jedná o právne posúdenie uplatňovanej pohľadávky žalobcom v tomto konaní.

Podľa § 16 ods. 1, 2 Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Povinnosť platiť poistné vzniká
a) dňom vzniku verejného zdravotného poistenia (§ 4),
b) dňom, od ktorého je poistenec zamestnancom podľa § 11 ods. 3,
c) dňom, od ktorého je poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 11 ods. 4,
d) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné za zamestnanca alebo za

samostatne zárobkovo činnú osobu,
e) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za osoby uvedené v
§ 11 ods. 7.
Poistné sa platía) bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet príslušnej zdravotnej poisťovne,
b) poštovou poukážkou na účet príslušnej zdravotnej poisťovne alebo
c) v hotovosti v príslušnej zdravotnej poisťovni.

Podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení zamestnávateľ je povinný
vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v
členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné (ďalej len "mesačný výkaz"). V

mesačnom výkaze je zamestnávateľ povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol
zamestnancovi nárok, a vymeriavací základ preddavku na poistné podľa § 16. Ak má zamestnávateľ
najmenej troch zamestnancov, je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej poisťovni výlučne
elektronicky.

Podľa § 87 ods. 2 písm. i), písm. k) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky proti všeobecnej

podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: pohľadávky na daniach, poplatkoch,
clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné
dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, pohľadávky na daniach, poplatkoch,
clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné

dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,
Podľa § 87 ods. 1, ods. 8 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky proti podstate sú
pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. Ak správca neuznáva
právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa

najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil
právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty.
Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal,
v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne
rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať

podľa tohto ustanovenia.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii správca s odbornou starostlivosťou
zhodnotí možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončí
prevádzkovanie podniku alebo pokračuje v prevádzkovaní podniku v súlade s týmto zákonom a inými

osobitnými predpismi. V prevádzkovaní podniku môže správca pokračovať, len ak
a)je schopný v lehote splatnosti uhrádzať pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ; súd na návrh veriteľa takejto pohľadávky
proti podstate uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že správca je viac
ako dva mesiace po lehote splatnosti s úhradou týchto pohľadávok proti podstate,

b) v dôsledku prevádzkovania podniku sa podstatným spôsobom nezmenší hodnota oddelenej podstaty;
súd na návrh dotknutého zabezpečeného veriteľa uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie
podniku, ak zistí, že v dôsledku prevádzkovania podniku sa zmenšuje hodnota jeho oddelenej podstaty a

c)v dôsledku prevádzkovania podniku dosiahne pre veriteľov vyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok,

ako keby prevádzkovanie podniku ukončil; prevádzkovanie podniku sa musí obmedziť na nevyhnutný
rozsah potrebný na dosiahnutie tohto účelu.

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané a podľa ustanovenia § 121 O. s. p. mu bolo známe,
že uznesením OS Banská Bystrica č. k. 2K/10/2014 zo dňa 01. 04. 2014 uverejneným v Obchodnom

vestníku pod č. OV 2014/67 zo dňa 07. 04. 2014 bol vyhlásený konkurz na spoločnosť BISKA s. r.
o. , so sídlom Švermova 49, Banská Bystrica, IČO: 36 717 789. Za správcu konkurznej podstaty
úpadcu bol ustanovený žalovaný vystupujúci v tomto konaní. Žalobca si podaním zo dňa 04. 09. 2014
uplatnil u žalovaného správcu konkurznej podstaty prihláškou proti podstate preddavky na poistné na
zdravotné poistenie v celkovej výške 3.222,02 Eur, ktoré predstavujú neodvedené preddavky poistného

na zdravotné poistenie za mesiac apríl 2014 v sume 670,53 Eur, za mesiac máj 2014 sumu 1.003,18
Eur, za mesiac jún 2014 v sume 926,24 Eur a za mesiac júl 2014 sumu 622,07 Eur. Medzi účastníkmi
konania táto skutočnosť nebola sporná, keďže žalovaný sám vyhotovil jednotlivé mesačné výkazy,
z ktorých mu následne vyplynula povinnosť zaplatiť preddavky na poistné za príslušné kalendárnemesiace žalobcovi. Uvedenú prihlášku žalobcu správca konkurznej podstaty poprel s odôvodnením, že
po vyhlásení konkurzu a celý rok 2014 nebol podnik úpadcu prevádzkovaný, úpadca nevlastní žiaden
majetok, ktorý by si vyžadoval určitú správu, prípadne prevádzkovanie, či údržbu. Mesačné výkazy,

na základe ktorých vznikli pohľadávky úpadcu voči žalobcovi za mesiac apríl 2014 až júl 2014, vznikli z
dôvodu plynutia zákonnej výpovednej doby bývalých zamestnancov úpadcu, ktorí reálne nevykonávali
žiadnu činnosť. Uvedené neuznanie pohľadávky správcom bolo doručené žalobcovi dňa 09. 09. 2014,
v ktorom ho zároveň vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia predmetného listu sa žalobou podanou
voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod uplatnenej pohľadávky proti podstate. Žalobca

lehotu na podanie takéhoto návrhu splnil, keďže súdu doručil žalobu dňa 23. 09. 2014. Predmetným
návrhom sa žalobca domáhal určenia pohľadávky proti podstate z titulu preddavkov na zdravotné
poistenie za obdobie od 01. 04. do 31. 07. 2014 s odôvodnením, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla
po vyhlásení konkurzu a že teda ide o pohľadávku proti podstate vzhľadom na zákonnú povinnosť
zamestnávateľa zaplatiť a odviesť poistné za svojich zamestnancov vo výške a v lehotách, stanovených
zákonom. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate, lebo nesúvisí

s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu, keďže podnik bol v celom roku neprevádzkovaný
a úpadca nevlastní žiaden majetok. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bola teda len
otázka, či sa jedná o pohľadávku, ktorá súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu v zmysle
ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) , resp. k) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle tohto
ustanovenia medzi pohľadávky proti podstate patria aj pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie.

Musia byť však splnené dve kritériá a to časové - vznik až po vyhlásení konkurzu a vecné - musia súvisieť
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, resp. so správou a speňažovaním majetku úpadcu. Za
pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie je potrebné na základe zákona č. 580/2004 Z. z. o
zdravotnom poistení považovať aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie z titulu preddavku
na poistné, keďže zákon č. 580/2004 Z . z. upravuje jednak podmienky vzniku preddavku na zdravotné

poistenie, ako aj jeho splatnosť. Platiteľ zdravotného poistného je tak povinný vypočítať, platiť a
odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci
podľa § 16 ods. 1 Zákona 580/2004 Z. z. Preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať aj
zamestnávateľ a to vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamestnanca, dosiahnutého
v každom kalendárnom mesiaci podľa§ 16 ods. 2 písm. c) Zákona č. 580/2004 Z. z. Zamestnávateľ

je pritom povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny
mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné, a to vo forme tzv.
mesačného výkazu, v ktorom je povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol
zamestnancovi nárok a vymeriavací základ preddavku s tým, že ak má zamestnávateľ najmenej troch
zamestnancov, je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky - § 20 ods.

1 Zákona č. 580/2004 Z.z. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že po vyhlásení konkurzu správca
skončil pracovný pomer so všetkými zamestnancami úpadcu, avšak aj napriek jeho snahe sa nepodarilo
dohodnúť na skoršom termíne ukončenia jednotlivých pracovných pomerov so všetkými zamestnancami
a časti zamestnancov tak skončil pracovný pomer až v mesiaci august, t. j. po uplynutí zákonnej
výpovednej doby. Potom nasledujúcim dňom po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu

v Obchodnom vestníku mal súd za preukázané, že mesačné výkazy za týchto zamestnancov vyhotovil
sám úpadca, ktoré zaslal žalobcovi a následne mu z nich vyplynula povinnosť zaplatiť preddavky
na poistné za príslušný kalendárny mesiac. Keďže tieto vznikli po vyhlásení konkurzu na majetok
úpadcu, ide o pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie po vyhlásení konkurzu. Tým mal
súd preukázané časové kritérium. Súd len konštatuje, že povinnosť zamestnávateľa vypočítať, platiť

a odvádzať preddavok na zdravotné poistenie vzniká zo zákona z dôvodu, že má zamestnancov a
tomuto zamestnancovi vznikol nárok na príjem, ktorého výška je súčasne podkladom pre vymeriavací
základ preddavku. Aj keď v čase vyhlásenia konkurzu už všetkým zamestnancom úpadcu plynula
výpovedná doba, stále sa jednalo o zamestnancov a každému zamestnancovi vznikol aj nárok na príjem
- mzdu. Povinnosť vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné zamestnávateľovi vzniká z príjmu

každého zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z hľadiska vzniku zákonnej
povinnosti zamestnávateľa platiť preddavok na zdravotné poistenie je teda rozhodujúca skutočnosť,
že jeho zamestnancovi v príslušnom kalendárnom mesiaci vznikol nárok na príjem, teda zamestnanec
príjem dosiahol, nie je pritom rozhodujúce, či zamestnávateľ aj prípadne voči svojmu zamestnancovi
riadne a včas si splnil povinnosť príjem mu vyplatiť. Ak teda úpadca mal po vyhlásení konkurzu svojich

zamestnancov a vzťah medzi zamestnávateľom a zdravotnou poisťovňou je verejnoprávnym vzťahom
na základe zákonného oprávnenia zdravotnej poisťovne, má súd za to, že z hľadiska zákonného nároku
zdravotnej poisťovne na zaplatenie preddavku na zdravotné poistenie za zamestnancov je potrebné
zákonnú požiadavku, že ide o pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku počas konkurzuvykladať extenzívne tak, že v rozhodnom období úpadca mal ešte zamestnancov a títo boli u úpadcu
zamestnaní na prevádzkovanie podniku a to bez ohľadu na to, či prípadne vykonávali aj aktívnu činnosť,
súvisiacu s prevádzkovaním podniku úpadcu, resp. či im správca prácu prideľoval. Súd v tomto smere

poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cokr/18/2014 zo dňa 19. 06. 2014,
ktorý sa stotožnil s vysloveným názorom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní 64Cbi/11/2013,
t. j. v obdobnej veci ako je táto, že pohľadávka uplatnená žalobcom na zaplatenie preddavku na
poistné patrí medzi pohľadávky proti podstate tak, ako to definuje ustanovenie § 87 ods. 2 Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii a je právne irelevantné, či vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku

úpadcu, pretože veriteľ, ktorý má pohľadávku proti podstate vyplývajúcu mu zo zákona o zdravotnej
starostlivosti ,nie je zbavený práva domáhať sa v priebehu konkurzu jej úhrady, a to aj keď už úpadca
žiadnu prevádzkovú činnosť nevykonáva. Z tohto dôvodu sa nestotožnil s tvrdením protistrany o tom,
že nie sú splnené Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii stanovené predpoklady a že by žalobcom
uplatnená pohľadávka nespĺňala pohľadávku proti podstate len z toho dôvodu, že sa podnik úpadcu
neprevádzkuje, resp. že nemá majetok. Súčasne súd poukazuje i na citáciu Najvyššieho súdu SR

v rozhodnutí 1Sžso/37/2014 zo dňa 27. 10. 2015 ohľadne výkladu ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i)
Zákona 7/2005 Z. z. , v ktorom poukazuje na ochranu zamestnanca garantovanú Zákonníkom práce
v prípade, keď správca ukončí pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami úpadcu tým spôsobom, že
títo boli nútení v nich zotrvať až do ukončenia plynutia výpovednej lehoty a je irelevantné, či im mala,
alebo vôbec mohla byť prideľovaná práca. Súčasne poukázal, že naopak slovné spojenie „ak súvisia

s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je nutné vykladať aj na účely konkurzu s dôrazom na
definíciu podniku v zmysle Obchodného práva. Práve štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie
súborunahmotných,akoajosobnýchanehmotnýchzložiekpodnikaniasivyžadujeupodnikuobjektívne
prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase
jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov. V tomto smere

poukázal na ustanovenie § 5 Obchodného zákonníka. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí potvrdil,
že argumenty žalovaného, ktoré viedli k popretiu pohľadávky neboli správne z dôvodu, lebo tieto sú
pohľadávkami proti podstate a dal za pravdu žalobcovi. I na základe týchto rozhodnutí súdov mal súd za
preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný, keďže rozhodnutie súdu spočívalo len v posúdení právneho
dôvodu ohľadne pohľadávky, ktorú si uplatnil žalobca prihláškou u úpadcu. Keďže sa súd stotožnil

s vyslovenými názormi vyšších súdov vo vyššie uvedených rozhodnutiach, následne súd určil, keďže
iné skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné, že pohľadávka žalobcu vo výške 3.222,02 Eur titulom
neuhradenýchpreddavkovnazdravotnépoisteniezarozhodnéobdobieuplatnenážalobcom vkonkurze
vyhlásenom na úpadcu BISKA s.r.o., je pohľadávkou proti podstate.

O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi,
ktorý mal úspech vo veci, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne nevznikli
a tieto si ani v konaní neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia,

písomne vo vyhotovení dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd
Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.